Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17Csp/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204692
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125204692.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou vo veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas,

so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 179,40 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 179,40 EUR i náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 2,40 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 179,4 EUR a nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky (poštovného) vo výške 2,40 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou

inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 157/2024 Z.z. a v zmysle § 30 ods. 1 tohto zákona o Rozhlase
a televízii Slovenska sa stal ku dňu účinnosti tohto zákona právnym nástupcom Rozhlasu a televízie
Slovenska a prevzal všetky jeho práva a povinnosti. Je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaná bola zo zákona platiteľom úhrady za
služby verejnosti podľa § 3 písm. a) uvedeného zákona, vo výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 uvedeného
zákona, s mesačnou periodicitou platenia úhrad v zmysle § 7 uvedeného zákona. Žalobca kontrolou
úhrad v zmysle § 8 uvedeného zákona zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhrady

za kontrolované obdobie 1.4.2008 - 30.6.2023, a to 35 mesačných predpisov v celkovej sume 162,40
EUR, preto žalovanú v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 13.9.2023 odoslanou
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady a poštovej sadzby
súvisiacej s odoslaním výzvy vo výške 2,40 EUR. Žalovaná ich nezaplatila ani v lehote do 30 dní od
doručenia uvedenej výzvy, preto je povinná v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu vo výške
17,- EUR.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP (Civilný sporový poriadok), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- EUR. Vzhľadom na uvedené súd nenariadil v danej
veci pojednávanie.

4. Súd vykonal vo veci zobral do úvahy skutočnosti všeobecne známe a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:Podľa webstránky obchodného registra SR, Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina,
84545Bratislava,IČO:47232480zanikolnazákladedobrovoľnéhovýmazuajehoprávnymnástupcom
sa stala Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255.

Listom zo dňa 13.9.2023 RTVS vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na úhradách za služby verejnosti
za kontrolované obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2023 vo výške 164,80 EUR (suma zahŕňala aj náklady
na doručovanie - poštová sadzba vo výške 2,40 EUR) na účet žalobcu v lehote najneskôr do 30 dní
od doručenia výzvy, s tým, že inak si RTVS uplatní nárok prostredníctvom súdu aj s pokutou a súdnym
poplatkom.

Podľaprehľadupredpisovaplatiebvyhotovenéhožalobcom,žalovanámalauhrádzaťmesačnepoplatok
vo 4,64 EUR, no za obdobie 5/2008-6/2023 uhradila z predpísaných platieb (vrátane poštovného 2,40
EUR) 851,52 EUR iba 686,72 EUR.
Z pripojenej doručenky súd zistil, že výzva bola žalovanej uložená na pošte 21.9.2023.
Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a.s. z 22.4.2024 je od 1.3.2023 tarifná cena pre produkt: úradná
zásielka doporučene s doručenkou do vlastných rúk cez ePodací hárok 2,40 EUR.

5. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska v znení platnom v kontrolovanom období, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady
je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je

evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z. z, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura
za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu
za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady

do 30 dní
a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu,
b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1,
c) začatie a ukončenie odberu elektriny v každom jeho odbernom mieste, ak ide o platiteľa podľa § 3
písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo

viacerých odberných miestach.
Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 340/2012 Z. z., prílohou písomného oznámenia o zániku povinnosti platiť
úhradu je aj
a) doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom
elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti, alebo

b) doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný
dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti.
Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

Podľa § 30 ods. 18 zák. č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov,
výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa
zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu

2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa
zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymoženéúhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

6. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Ako to vyplýva z vyššie
citovaných ustanovení zákona, žalovanej ako koncovému odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť
úhrady za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu v oblasti televízneho a rozhlasového
vysielania podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, a to vo výške 4,64 EUR mesačne. Nakoľko žalovaná v kontrolovanom období túto

úhraduvcelkovejvýške162,40EUR+poštovnévovýške2,40EURnapriekvýzveprávnehopredchodcu
žalobcu z 13.9.2023 v určenej lehote 30 dní od doručenia výzvy ani doposiaľ neuhradila, zaviazal ju
na splnenie tejto povinnosti súd. Ako to vyplýva z vyššie cit. ust. § 10 zákona č. 340/2012 Z. z., zákon
právnemu predchodcu žalobcu priamo priznával aj nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním
nedoplatku - tzv. poštové sadzby. Výšku poštovného mal súd preukázanú potvrdením Slovenskej pošty
o Tarifnej cene za úradnú zásielku. Zároveň súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie pokuty vo výške

17,- EUR, pretože boli splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie tohto nároku v zmysle §
10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., keďže žalovaná nedoplatok nezaplatila ani v dodatočnej lehote 30
dní od doručenia výzvy právneho predchodcu žalobcu.

7. Uvedená výzva sa do dispozície žalovanej dostala dňa 21.9.2023. Ustanovenie § 45 ods. 1

Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného
ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade
sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva

predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné
spojenie "dostane do jeho dispozičnej sféry" je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej
osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom, kam patria i prípady, kedy doručením listu,
obsahujúceho prejav vôle, do bydliska adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením

oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.

8. Pre úplnosť súd uvádza, že platenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska nie je založené zmluvou, ale vyplýva zo zákonnej úpravy - zákona č. 340/2012 Z.z. o

úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, účelom ktorých platieb je finančné
zabezpečenie v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (§ 1, § 2 zákona č. 340/2012 Z.z.).
Pri vzniku tohto záväzkového vzťahu teda absentuje zmluvný základ, keď vymedzenie platiteľa ako
fyzickej osoby, ktorý je odberateľom elektriny v domácnosti, znamená len určenie okruhu osôb, ktorým
svedčí povinnosť na platenie úhrady na základe uvedeného zákona. Podľa názoru súdu sa preto

v danom prípade nejedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, ktorej chýba zmluvný základ
(offerta a akceptácia) i poskytovanie služby, ktorú by si spotrebiteľ vyžiadal. Rozhlasové a televízne
vysielanie verejnoprávnym subjektom predstavuje plnenie úloh štátu v demokratickej spoločnosti v
prístupe obyvateľstva k informáciám o dianí vo verejnom živote, v krízových situáciách, o fungovaní
štátnych inštitúcii, súčasne je to zdrojom rozvoja kultúrneho a spoločenského povedomia obyvateľstva

prostredníctvom dokumentárnej, filmovej a ďalšej produkcie. Vzhľadom na účel platby, postavenie
príjemcu ani nemožno hovoriť o spotrebiteľsko-záväzkovom vzťahu, lebo hlavný predmet činnosť
žalobcu a jeho poslanie sú upravené § 3 až 5 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorých vyplýva, že jeho účelom a cieľom
je vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým

je rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR. Pri tvorbe obsahu vysielania
je žalobca povinný zohľadňovať záujmy národnostných menšín, nepočujúcich a iných sociálnych
menšín, registrovaných cirkvi a pod. Svojím poslaním a špecifickými zákonnými požiadavkami na obsah
vysielania sa teda jeho činnosť nepochybne odlišuje od obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
komerčných vysielateľov ako podnikateľských subjektov. V § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z. žalobca

nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, t. j. príjmy z úhrad za služby
verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, používať na podnikateľskú činnosť. Taktiež v
zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. príjmy z úhrady a príjmy z pokút použije žalobca výhradne na
zabezpečenieslužiebverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevíznehovysielania.Ajpodľačlánku1bod2.Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvné
podmienky odrážajúce záväzné, zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady
medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v

oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Do rozsahu tejto smernice nespadajú teda
zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné alebo regulačné ustanovenia konkrétneho štátu. Uvedené
tiež podporuje záver, že vyjmúc fakt, že sa nejedná o zmluvný záväzkový vzťah, jedná sa o reguláciu
financovania verejnej služby úhradou stanovenou pre vopred definované subjekty, ktoré môžu byť za
zákonom stanovených podmienok oslobodené od úhrady platenia, nikdy to však nezávisí od osobitnej

dohody medzi platiteľom a príjemcom úhrady, ktorým je žalobca. Zákonná regulácia teda v každej
jednotlivosti vymedzuje podmienky, za ktorých sa úhrada platí ako aj jej výšku, ktoré okolnosti nijako
žalobca ako verejný subjekt neovplyvňuje svojou súkromnou aktivitou. Úhrada za služby verejnosti je
vo svojej podstate neekvivalentnou platbou, platitelia sú povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby
žalobcu využívajú alebo nie. Konkrétne podmienky povinnosti platiť poplatky, tiež výšku týchto poplatkov
stanovuje tento osobitný zákon, pričom sa jedná o zákonom nastavené pravidlá, teda vopred známe,

ktoré platia rovnako za rovnakých podmienok a ktoré možno meniť iba zákonom. Koncesionárske
poplatky boli tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania,
ktorých právny základ a výšku upravuje zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné
zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh právneho predchodcu žalobcu ohľadom

poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky neboli platbou za ponuku programov ani za
ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahovala na každého, kto
bol odberateľom elektriny. Fyzická osoba (i právnická) platila za vysielanie formou koncesionárskych
poplatkov a tak financovala verejnú službu, ktorá jej bola poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii
spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nebola určená náhodne. Išlo o sumu vyjadrujúcu

podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho
vysielateľa, ktorý zo zákona poskytoval službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych
programov na celom území SR - univerzálne určenú verejnosti a financovanú verejnosťou.

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí

10. Podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal voči žalovanej plnú
náhradu trov konania.

12. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.