Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725203598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7725203598.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých R. T.
B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a H. U. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana
Slovenskej republiky, deti rodičov: matky R. B., D. W., M. XX.X.XXXX, Š. G. P. D.B., A. Q. B. XXXX/X,
L., P. D., právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, S. Chalupku 6912/16C, Michalovce,

Slovenská republika, a otca U. B., M. XX.X.XXXX, Š. G. P. D.I., A. Q. B. XXXX/X, L., P. D., A. Č.J. C.
XX, XXXX A. E., W., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/139/2025-9 zo dňa 20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Nariaďuje otcovi U. B., M. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom B. Č. X,

L., A. Č.J. C. XX, XXXX A. E., W., odovzdať maloleté dieťa H. U. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana
Slovenskej republiky, toho času u otca, do starostlivosti matky R. B., D. W.B., M. XX.X.XXXX, štátnej
občiansky Slovenskej republiky, A. Q. B. Č. XXXX/X, L., P. D..

II. Zveruje maloleté deti R. T. B., M. XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a H. U. B., M.

XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, dočasne do osobnej starostlivosti matky R. B., D.
W.B., M. XX.X.XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky, trvale bytom B. Č. XXXX/X, L., P. D..

III.ZakazujeotcovivycestovaťsmaloletýmideťmimimoúzemiaSlovenskejrepublikybezsúhlasumatky.

IV. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhla dočasne zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s deťmi,
zakázať otcovi bez súhlasu matky vycestovať s mal. deťmi mimo územia Slovenskej republiky.

2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 360 a § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (CMP), dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná potreba rýchlo a dočasne
upraviť pomery účastníkov konania, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nie sú
ohrozené. Maloleté deti sa toho času nachádzajú v starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletý R. T. v
starostlivosti matky a maloletý H. U. v starostlivosti otca. Matka súdu nepredložila žiadny dôkaz, ktorým
by preukázala, že by maloletý H. U. bol u otca ohrozený na živote a zdraví alebo že by dieťaťu hrozila

nejaká ujma.3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z
dôvodov podľa § 365 odsek 1 písmeno d/, f/ a h/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(CSP). Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo veci, dostatočne sa nevysporiadal s

tvrdeniami a s dôkazmi predloženými matkou a nesprávne právne vec posúdil, súd nebral do úvahy
žiadne zo skutočností, ktoré vyšli najavo, ktoré uvádzala matka v návrhu, nezisťoval názor kolízneho
opatrovníka, nevysporiadal sa so skutočnosťou únosu maloletého H.. Matka zdôraznila, že ide o u deti s
ťažkými diagnózami, ktoré si vyžadujú špecifickú starostlivosť, ktorú deťom matka poskytovala výlučne
sama, nakoľko otec túto vedel poskytnúť len na veľmi krátky čas, kým matka potrebovala zariadiť bežné

záležitosti. Súd nijakým spôsobom nevyhodnotil a neodôvodnil skutočnosti tvrdené matkou a preto sa
javírozhodnutiesúduprvejinštancieakosvojvoľné,beználežitéhoodôvodneniaavrozporesozáujmom
mal detí. Otec zneužil pobyt matky v nemocnici a s maloletým synom bez upovedomenia matky ušiel do
W., kde otec pracuje a nevie sa osobne o dieťa postarať, nakoľko musí zabezpečovať príjem na nájom a
ostatné výdavky, ktoré sú v W. vysoké. Podľa informácií matky, otec sa o maloletého H. nestará osobne,
navyše deti s tak vážnym zdravotným stavom by nemali byť rozdelené a mali by byť spolu. Matka pozná

zdravotný stav svojich detí, od narodenia im poskytuje všetku potrebnú starostlivosť, čo otec toho času
zmaril.Matkapredložilaviaceréskutočnosti,ktorépoukazujúnarizikáohrozeniazdraviaavývojadieťaťa
v starostlivosti otca v zahraničí. Odvolateľka tak namietala, že súd prvej inštancie neprimerane zúžil
výklad§367CMP,keďneakceptoval,žeodňatiedieťaťazkrajinybezsúhlasumatkyabezzabezpečenia
špeciálnej starostlivosti, predstavuje závažný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto

skutočnosti sú relevantné pre posúdenie bezprostredného ohrozenia a špecifických potrieb dieťaťa
s autistickými symptómami a museli byť súdom posudzované ako vážne indície rizika pri dočasnom
ponechaní dieťaťa v starostlivosti otca v zahraničí. Súd tak, podľa matky, aplikoval príliš prísne kritérium
bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia ako jediný relevantný predpoklad pre neodkladné
opatrenie, pričom zákonný štandard § 367 CMP umožňuje aj nariadenie opatrenia pri preukázaní iného

závažného dôvodu. V danom prípade existuje iný závažný dôvod a to opakované nepriaznivé správanie
otca, akým je psychická dominancia, nezáujem o špecifickú starostlivosť, prevzatie dieťaťa bez súhlasu
matky a bez zabezpečenia vhodnej špecializovanej starostlivosti, čo v kontexte zdravotného stavu
dieťaťa pri predpokladanej autistickej poruche, potrebe špeciálnych podmienok, zakladá oprávnené
opodstatnenie pre neodkladné opatrenie. Pasivita súdu týmto spôsobom znemožnila matke efektívne

uplatniť jej procesné práva v predmete ochrany záujmu dieťaťa. Súd sa nijako nezaoberal podstatnými
okolnosťamisvysokýmrizikomprezáujemdieťaťa,ktorésúdpodcenilatonajmäneohlásenépresunutie
maloletého H. do W. dňa 27.9.2025 bez vedomia a súhlasu matky, ktorá nemohla nič urobiť s ohľadom,
že bola s druhým synom v nemocnici, predchádzajúce obdobie, keď deti žili v W., kde matka neovládala
jazyk, nemala vodičské oprávnenie a bola s mal. deťmi prakticky v izolácii, a opakujúce sa konflikty,

psychologické intervencie s dôrazom na rizikové správanie otca. Súd nijako neprihliadol na odborné
zisteniaozaostávanívývinuapredpokladanejautistickejporuche,ktorévyžadujúšpecifickústarostlivosť
a kontinuitu prístupu, ktorú matka zabezpečuje.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí v správe vyžiadanej odvolacím súdom, vyslovil názor o

opodstatnenosti odvolania matky. Poukázal na to, že výhradne matka od narodenia oboch detí
zabezpečovala osobnú starostlivosť o ne, obe maloleté deti sú na osobu matky silno citovo viazané,
vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný a psychický stav si vždy vyžadovali zvýšenú starostlivosť.
Nemalo dôjsť neuváženým konaním jedného z rodičov k pretrhnutiu súrodeneckej väzby medzi
dvojčatami. Maloleté deti v tak útlom veku nie sú viazané na konkrétne prostredie, v ktorom vyrastajú,

ale predovšetkým sú viazané na osobu im najbližšiu, v tomto prípade na osobu matky. Vzhľadom na
možnú dĺžku konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností, pričom
podľa informácií matky sa otec neplánuje zúčastňovať súdnych pojednávaní v danej veci, nakoľko
nesúhlasí s rozvodom manželstva, ani na informatívnom stretnutí rodičov dňa 1.10.2025 sa otec osobne
nezúčastnil, považuje kolízny opatrovník za potrebné dočasne upraviť rodičovské práva vo vzťahu

k obom maloletým deťom. Maloleté dvojčatá by mali vyrastať spolu, v starostlivosti rodiča, ktorý im
dokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť v každej oblasti s ohľadom na ich priaznivý psychický vývin. Z
prešetrenia rodinných pomerov a domácnosti matky na území Slovenskej republiky vyplýva, že matka
žije so svojim maloletým synom R. v L. v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Kolízny
opatrovník nezistil žiadne nedostatky, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka nedokáže zabezpečiť

osobnú starostlivosť o maloleté deti na požadovanej úrovni. Matka maloletých detí je na rodičovskej
dovolenke s dvojčatami. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 602,90 Eur.
Prídavky na deti si uplatňuje otec detí v W.. Matke finančne vypomáha jej rodina. Na území Slovenska
v L. má matka svoje zázemie, celú svoju rodinu, rodičov, bratrancov, sesternicu, celú opornú sieť.Slovensko je jej domovom, má tu všetky väzby na rozdiel od W.. Rodičia detí tam nemajú žiadnu
blízku osobu, ktorá by im v čase potreby pomáhala so starostlivosťou o deti. Matka bola počas svojho
pobytu v W. izolovaná, nikdy si nezvykla na nové prostredie, ktoré jej bolo cudzie, jej život bol medzi

štyrmi stenami, kde zabezpečovala rutinne osobnú starostlivosť o obe deti a bola na to prevažne sama
vzhľadom na pracovné povinnosti otca detí. Ako veľký problém matka vnímala jazykovú bariéru, nakoľko
neovládala jazyk krajiny a v tomto smere bola plne odkázaná na svojho manžela. Bez neho nebola
schopná zabezpečiť ani základné veci. Matka pod vplyvom celej tejto izolácie a narušenia vzťahov
medzi ňou a manželom musela riešiť aj svoj nepriaznivý psychický stav. Podľa jej slov sa u nej v W.

rozvinula situačná depresia a posttraumatický syndróm, chodila na terapie k psychológom, tie však
boli nákladné z finančného hľadiska. Sedenia u psychológa boli párové aj individuálne a podľa matky,
psychoterapeut, ktorý s rodinou pracoval, ju údajne varoval počas spolupráce s manželmi, že otec -
manžel trpí hlbokou psychickou poruchou. Matka detí uvádzala, že odkedy sa vrátila na Slovensko,
teda odišla z prostredia, ktoré ju už psychicky ničilo, jej psychický stav sa podstatne zlepšil. Matka detí
sa odmieta vrátiť do W., trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva a žiada, aby súd zveril obe

maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. V styku otca s maloletými deťmi brániť nechce a nemá v
pláne. Rodičia maloletých detí sú v dennom kontakte prostredníctvom videohovorov, matka sa snaží
s otcom konštruktívne komunikovať, ovláda sa, aby nereagovala spôsobom, ktorý sa otcovi detí páčiť
nebude, nakoľko ako uvádza, ten ak sa mu nepáči tón hlasu jeho manželky, ukončí hovor. Matka
sa obáva, aby tak stratila kontakt so svojim dieťaťom, ktorý na ňu, podľa jej slov, reaguje počas

videohovorov, teší sa, že ju vidí, snaží sa ho zaujať možnými dostupnými spôsobmi. Od otca má matka
informáciu, že maloletý H.V.D. v priebehu posledného mesiaca užíva už tretie antibiotiká kvôli zápalu
stredného ucha. Matka je nešťastná z momentálnej situácie, z toho, že sa nemôže osobne starať o
obe svoje maloleté deti. Podľa matky otec sa o maloletého H. osobne takmer nestará, nakoľko trávi
väčšinu dňa v práci. Dieťa tam navštevuje zariadenie a podľa informácií matky mu otec zabezpečil aj

opatrovateľku. Otec v W. nemá žiadne stabilné zázemie, rodina tam nikoho nepoznala, nemala tam
kamarátov, ani príbuzných. K zdravotnému stavu maloletých detí matka uvádzala, že maloletý R. už
má diagnostikovaný detský autizmus a v prípade brata H., jeho správanie a reakcie boli vždy horšie
a výraznejšie než v prípade R., preto matka je viac než presvedčená o tom, že rovnako aj H.V.D.
má detský autizmus, možno dokonca ťažší stupeň, vzhľadom na jeho prejavy. Otec matku neustále

obviňoval z toho, že maloleté deti považuje za autistické bez toho, aby deťom bolo toto ochorenie
diagnostikované. Vzhľadom na nízky vek dieťaťa a jeho diagnózu nebolo možné v čase šetrenia vykonať
nejakým spôsobom pohovor s maloletým. Na adresu otca maloletých detí uviedla, že odkedy odišiel
s maloletým H.V.D., na výživu syna R. neprispieva, otec má finančné problémy, údajne si dlhodobo
neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu. Matka

je prístupná dohode s otcom detí, má záujem o navrhované zmierlivé riešenie veci, trvá však na tom, aby
jej otec maloletého R. vrátil do osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník negatívne hodnotí skutočnosť,
že v čase šetrenia pomerov v domácnosti matky dňa 23.9.2025, kedy bolo šetrenie vykonané na
podnet a naliehanie otca v čase neprítomnosti matky z dôvodu jej pobytu v nemocnici s R., ten bol
upozornený na to, aby narušené vzťahy medzi ním a manželkou a jej odmietanie vrátiť sa spolu s deťmi

do W., neriešil takým spôsobom, že svojvoľne vezme jedno z detí a odíde s ním do W.. Otec vzal
maloletého H. svojvoľne so sebou do W., bez toho, aby to riešil s matkou maloletých detí, tejto poslal
sms správu až v čase, kedy sa už s maloletým dieťaťom nachádzal mimo územia SR. Rozhodnutím
otca došlo k prerušeniu súrodeneckej väzby dvojčiat, čo vníma kolízny opatrovník negatívne, pretože
rodičovským konfliktom je eliminovaná prirodzená potreba súrodencov, navyše dvojčiat, vyrastať v

bezpečnom prostredí jedného rodiča, ktorý osobnou starostlivosťou napĺňa potreby oboch svojich detí
súčasne. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže kolíznemu opatrovníkovi oznámilo,
že prijalo žiadosť otca o pomoc pri zabezpečení návratu maloletého dieťaťa R. do krajiny jeho obvyklého
pobytu, ktorou je W.. Maloleté dieťa je podľa vyjadrení žiadateľa neoprávnene zadržiavané na území
Slovenskej republiky jeho matkou.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 odsek 1
a § 3 odsek 5 písmeno c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a
nasledujúce CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

6. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.7. Podľa článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných

únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu,
ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

8. V znení článku 15 Nariadenia Rady (EÚ) číslo 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní
a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o

medzinárodných únosoch detí detí (Brusel IIb prepracované znenie), od ktorého odvolací súd odvodzuje
svoju právomoc konať vo veci, súd členského štátu môže len v naliehavých prípadoch prijať predbežné
opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú
dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto Nariadenia mal právomoc rozhodovať
vo veci samej súd iného členského štátu. Nariadením je upravená dočasná povaha týchto opatrení.
Ich účinky zanikajú, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať

vo veci samej, prijme opatrenia, ktoré považoval za primerané. Pri určení príslušnosti členského štátu,
uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.

9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, vyplýva

aj z ustanovení Zákona o rodine, sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,
okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

10. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona číslo 36/2005
Z.z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto
ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia
je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné

opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tak nezisťujú všetky tie
skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa
vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.
Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd

vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasledujúce CSP).

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovení § 367 ods. 1 až 5 CMP, upravujúcich neodkladné opatrenie vo veciach osobnej
starostlivosti o maloletého (1) neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. (3) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich
dníoddoručenianávrhu.Vtejtolehotesúduznesenievyhotoví.(4)Uznesenieonariadeníneodkladného

opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (5)
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho
výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní
pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

13. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že sú v danom prípade
splnené zákonné podmienky na naliehavú úpravu rodičovských práv a povinností v rozsahu dočasného
odovzdania maloletého H., aktuálne vo faktickej starostlivosti otca a tiež zverenia tohto a tiež maloletého
R., aktuálne vo faktickej starostlivosti matky, do osobnej starostlivosti ich matky, ktorá má zabezpečené
podmienky na ich riadnu výchovu a výživu. Aktuálne je slovenským súdom Okresným súdom Michalovce

vedené konanie o rozvod manželstva a s tým spojenou úpravou rodičovských práv a povinností
pod spisovou značkou 15P/157/2025, kde bude vykonané dokazovanie v rozsahu zistenia rodinných
pomerov za účelom ustálenia skutočného stavu ako podkladu pre rozhodnutie v záujme spoločnýchmaloletých detí rodičov za predpokladu a po tom, čo ako predbežnú otázku v danom prípade súd vyrieši
svoju právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci oboch maloletých detí.

14. Z osvedčených skutočností a šetrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že obe maloleté deti boli v
starostlivosti matky na území Slovenska od 31.7.2025 a následne došlo k ich rozdeleniu po tom, čo
matka s maloletým R. bola od 15.9.2025 hospitalizovaná v nemocnici a otec s maloletým H. odcestoval
do W. a dňa 27.9.2025 to matke oznámil, k čomu došlo bez predchádzajúceho súhlasu matky, ktorá
s takouto situáciou naďalej nesúhlasí. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a aktuálne nie je reálna

ich dohoda na riešení situácie a ďalšej starostlivosti o ich spoločné maloleté deti. Naliehavou pre účely
aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia je dostatočne osvedčená v prípade H. a lekárskou správou
preukázaná v prípade R., z hľadiska zdravotného stavu oboch maloletých detí skutočnosť, že došlo
k narušeniu zdravého výchovného prostredia maloletých detí v dôsledku správania sa otca. Súčasne
odvolací súd zdôrazňuje, že odkázanosť a vek maloletých detí vyžaduje od rodičov primárne sledovať
záujem každého dieťaťa na zabezpečení pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia. Otec

nijako neosvedčil, že reflektuje z hľadiska možných zdravotných indikácií detí na ich potrebu lekárskeho
vyšetrenia a dohľadu, čo môže mať reálne za následok ohrozenie, resp. obmedzenie ich zdravého
vývoja. Nepreukázal, ani zo spisu nevyplýva, že sa osobne stará a akým spôsobom o syna H., ktorého
má vo faktickej starostlivosti od 27.9.2025 v W.. Naopak, matka maloletých detí dostatočne osvedčila
nezhodu rodičov a obavu z dôsledkov potencionálneho ohrozenia zdravia dieťaťa - H., ktoré aktuálne

sa ocitlo mimo jej dispozície z vôle otca, bez jej uzrozumeného súhlasu. Súčasne tiež odvolací súd
reflektuje na súrodenecký vzťah detí - dvojičiek, ktoré si v zmysle všeobecne dostupných poznatkov
od prvého okamihu svojho života vytvoria špeciálne, hlboké puto, keďže sú neustále v tesnej telesnej
blízkosti, spoznajú navzájom svoje vibrácie a pocity, čo pri prerušení môže vytvárať nežiadúci tlak na
ich psychiku.

15. Situácia toho času v zmysle vyššie uvedeného, môže byť riešená primárne apelom na otca, ale
pretože nateraz odvolací súd nemá osvedčenú ochotu otca dobrovoľne znížiť napätie v rodinných
vzťahoch a najmä dobrovoľne odovzdať syna H. do spoločnej domácnosti matky a jeho brata - dvojčaťa,
je nevyhnutné a naliehavé nahradiť vôľu rodiča - otca autoritatívnym rozhodnutím súdu neodkladnej

povahy, pričom k vysloveniu takéhoto obmedzenia rodičovskej zodpovednosti dospel odvolací súd po
závere, že bez uskutočnenia úkonu vo vzťahu k maloletému dieťaťu naozaj dôjde k ohrozeniu záujmu
dieťaťa a že je toto nevyhnutné v záujme predídenia akútneho ohrozenia psychického či fyzického
zdravia, pričom aktuálne nepovažuje za reálne možné dosiahnutie legitímneho cieľa miernejšími
prostriedkami z hľadiska primeranosti (uznesenie NS ČR 24Cdo/3250/2022-3904 zo dňa 29. marca

2023).

16. Za aplikácie príslušných zákonných ustanovení, v zmysle ktorých došlo k osvedčeniu nevyhnutnosti
zásahu súdu v rozsahu zverenia maloletých detí matke autoritatívnym nariadeným neodkladným
opatrením, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) a sám rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku I. a II. jeho rozhodnutia na základe návrhu matky. Pretože je osvedčené
konanie otca, ktorý odišiel bez súhlasu druhého rodiča - matky s jedným súrodencom do bydliska v
inom štáte, neprimerane vzdialeným od bydliska matky a druhého spoločného syna, pričom u detí
sú indikované zdravotné ťažkosti, a pretože otec neposkytuje súčinnosť dobrovoľne a ani na výzvu
kolíznemu opatrovníkovi, resp. nerešpektuje usmernenia cielené na zmierlivé vyriešenie aktuálnej

rodinnej situácie v záujme maloletých detí, odvolací súd preventívne výrokom III. zakázal otcovi cestovať
s maloletými deťmi, jedným alebo oboma súčasne, mimo územia Slovenskej republiky bez osvedčeného
písomného súhlasu matky, vyhodnotiac tak obavu matky v zmysle jej návrhu v tejto časti za dôvodnú.
Súčasťou nariadeného zákazu vycestovať je úloha súdu prvej inštancie, ktorý rozhodnutie doručuje,
v zmysle Inštrukcie číslo 29/2024 MS SR zo 17. októbra 2024, ktorou sa ustanovuje postup súdov

v prípade rozhodnutia o zákaze vycestovania s maloletým mimo územia Slovenskej republiky alebo
územia iných členských štátov Európskej únie, podľa Čl. 2 požiadať o vklad zápisu do Schengenského
informačného systému za účelom zabránenia osobe - otcovi v cestovaní s maloletými deťmi mimo
územie Slovenska. V rozsahu danej naliehavej úpravy odvolací súd neohraničil trvanie, resp. účinnosť
nariadeného neodkladného opatrenia (§ 330 ods. 1 CSP) a to vzhľadom na aktuálne právoplatne

nevyriešenú otázku právomoci súdu na konanie a rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti. Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien právomoc prijímať
opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku, majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu,
kde má dieťa obvyklý pobyt. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien,ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou
čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

17. Odvolací súd ďalej konajúc, nevyhovel časti návrhu matky na naliehavú úpravu styku otca s
maloletými deťmi z dôvodu neosvedčenia splnenia zákonných podmienok, keďže z vyjadrení samotnej
matky vyplýva, že nebude brániť v styku otca so synmi na území Slovenskej republiky a tiež vzhľadom na
možnosti vykonateľnosti takejto úpravy za danej situácie, keď súdu nie sú známe reálne možnosti otca.

18. Odvolací súd vo vzťahu k rodičom maloletých detí zdôrazňuje, že právna istota vo vzájomných
rodinných vzťahoch, zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, je vo veľkej
miere osobnou zodpovednosťou rodičov v ich dispozícii plne podporovať priebeh výchovy a výživy
spoločných maloletých detí. Rodičovskú dohodu zákon uprednostňuje. O zaistenie najlepšieho záujmu
dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, nik iný. Odvolací súd vo vzťahu k obom rodičom
preto zdôrazňuje potrebu konštruktívnej, nie nátlakovej, či direktívnej komunikácie, s dôrazom na

vyvarovanie sa kognitívnej zaujatosti k predmetu nezhody, či prejavom partnerského konfliktu, v
záujme ich spoločných maloletých synov v útlom veku, ktorá má smerovať k dohode o výkone práv
a povinností v záujme zachovania rovnocenného vplyvu otca a matky na výchovu a výživu. Zároveň
je osobnou zodpovednosťou, najmä v tomto prípade otca, plne rešpektovať primárne potreby a režim
maloletých detí a predchádzať stresovým zážitkom maloletých detí. Nutné je predchádzať možným

nepriaznivým dopadom na psychiku spoločných maloletých detí, rešpektujúc ich právo na zachovanie
vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Nad všetkým však stojí záujem
maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývoj, čomu majú rodičia prispôsobiť svoje kroky. Odpútanie sa od
osobného partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločných maloletých detí
je predpokladom pre dosiahnutie rodičovskej dohody pri jeho výchove. Uvedenému podlieha tiež

akékoľvek závažné rozhodnutie, týkajúce sa spoločného maloletého dieťaťa, ako napríklad cesta s
dieťaťom do zahraničia, správa jeho majetku, závažne zdravotné úkony, vzdelávanie a príprava na
budúce povolanie, zmena bydliska a podobne, ktorému za štandardných okolností má predchádzať
dohoda rodičov, ktorú zákon uprednostňuje, inak rozhodnutie súdu na návrh niektorého z rodičov, v
súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine.

19. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže na rozdiel od súdu prvej inštancie
považoval za osvedčené tvrdenia matky v návrhu v prevažnom rozsahu, napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil postupom podľa ustanovenia § 388 CSP a rozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu v znení výrokov tohto rozhodnutia.

20. O náhrade trov konania napokon odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP a § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).