Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/141/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121437885
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121437885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu A. B. C. - autoCSport, so sídlom Vihorlatská 6, 080 01 Prešov, IČO: 41 344 316, proti
žalovanému D. E. - TIMEX, so sídlom Bernolákova 6032/9, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 10 832 343,
právne zastúpenému Hrčka - Sabó - Lukáč s. r. o., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO:
51 433 842, o zaplatenie 800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/2/2022-320 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/2/2022-320 zo dňa 5. mája 2025 p

o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsudku prvou výrokovou vetou žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 800,-- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,-- Eur
od 20.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od 19.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od
23.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 200,-- Eur od 19.02.2020 do zaplatenia, nahradiť náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci proti
žalovanému domáhal úhrady istiny 800,-- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté
služby žalovaného. Tieto žalovanému fakturoval faktúrami č. 20190065 zo dňa 05.11.2019, splatnou
dňa 19.11.2019 v sume 200,-- Eur, faktúrou č. 20190069 zo dňa 04.12.2019, splatnou dňa 18.12.2019

v sume 200,-- Eur, faktúrou č. 20200004 zo dňa 08.01.2020, splatnou dňa 22.01.2020 v sume 200,--
Eur a faktúrou č. 20200006 zo dňa 04.02.2020, splatnou dňa 18.02.2020 v sume 200,-- Eur.

3. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods. 1
a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu je

dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytoval
žalovanému služby na základe ústnej dohody, predmetom ktorých bolo písanie autorských príspevkovna webovú stránku F., ktorej vlastníkom je žalovaný a za ktoré služby mu mal žalovaný
uhrádzať sumu 200,-- Eur. O nespornosti tejto dohody svedčí i vyjadrenie samotného žalovaného v
odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uvádzal „Podotýkam, že išlo o prácu na základe

dohody a fakturovanú na Ľubošovu firmu.“ I v podaní doručenom súdu dňa 17.01.2025 žalovaný uviedol,
že poskytoval určité obdobie finančné plnenie žalobcovi za jeho činnosť, čo iní partneri vykonávali
bezplatne,atozdôvodu,žesajednáoichprezentáciuatakátospoluprácajeprenichvýhodná.Poukázal
pritom na partnerov ako je A. A., A. D., A. G., H. D., I. D., C. J., K. A.. Od niektorých z nich súdu
prvej inštancie predložil i čestné prehlásenia o tom, že podľa ich vyhlásenia pre žalovaného vykonávali

činnosť obdobnú činnosti žalobcu, bezodplatne. Rovnako o dohode strán svedčí výrok žalovaného,
že žalovaný zaplatil žalobcovi za všetko, čo si od neho objednal. Súd prvej inštancie mal preto za to,
že strany sporu uzavreli zmluvu v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v ústnej
forme, keďže dostatočne určili predmet záväzku. Týmto predmetom záväzku bolo písanie autorských
článkov a tlačových správ na web žalovaného autosportfoto.sk. Uvedený predmet záväzku nepoprela
žiadna strana, a preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné tvrdenie strán.

6. Za spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval, či uvedená spolupráca mala byť po celý čas
odplatná, resp. po určitej dobe už bezodplatná. Žalobca v konaní tvrdil, že za predmetné marketingové
služby mal žalovaný žalobcovi počas platnosti dohody uhrádzať mesačne sumu 200,- Eur, ktorú sumu
požadoval od žalovaného v zmysle podanej žaloby aj za mesiace október, november, december 2019

a január 2020, v ktorých mesiacoch pre žalovaného tieto služby aj poskytoval. Svedčí o tom žalobcom
spracovaný výber autorských článkov publikovaných na danej webovej stránke L. za mesiace
október 2019 až január 2020. Rovnako súdu predložil i prehľad úhrad faktúr, ktoré žalovaný uhradil
žalobcovi za obdobie od roku 2017 až do januára 2020, z ktorého vyplýva, že fakturácia služieb bola
na mesačnej báze, v pravidelných mesačných sumách vo výške 200,-- Eur podľa vystavených faktúr,

ktorých splatnosť bola 14 dní, avšak úhrada týchto faktúr bola žalovaným vykonaná nepravidelne s
meškaním tak, ako to uviedol žalobca v tomto prehľade. Aj keď uvedený prehľad spracoval žalobca
sám, svedčia o tom i ním doložené faktúry za rok 2019, ktoré žalovaný uhradil vrátane tých, ktoré sú
predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie zistil i z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu,
že žalovaný naposledy uhradil žalobcovi faktúru za ním poskytnuté služby za mesiac september 2019

dňa 23.12.2019 a ďalšie faktúry už neuhradil vôbec. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
tiež v odpore proti vydanému platobnému rozkazu potvrdil, že so žalobcom spolupracoval na základe
ústnej objednávky a služby, ktoré si objednal aj platil. Tvrdil však, že vzájomná spolupráca skončila
v septembri 2019, kedy naposledy uhradil aj žalobcom vystavenú faktúru, o čom nepredložil žiaden
dôkaz. V nasledovaných mesiacoch si od žalobcu neobjednal žiadne služby a nie je z jeho strany

potvrdená žiadna objednávka po októbri 2019. Súd prvej inštancie k tejto skutočnosti poukázal na to,
že žalovaný ani za zaplatené obdobie nepreukázal, ako si tieto služby objednával a za ktoré poskytnuté
služby žalobcom i ním fakturovanú sumu uhradil. Žalobca pritom tvrdil, že dohoda zo strany žalovaného
nikdy nebola zrušená a skončila sa až vtedy, keď prestal od februára 2020 písať pre žalovaného
na daný web z dôvodu neuhradenej odmeny za mesiace október 2019 až január 2020. Spolupráca

medzi stranami sporu podľa jeho tvrdenia fungovala i v tomto období, o čom svedčí ešte i e-mail zo
dňa 20. novembra 2019, v ktorom žalovaný požadoval od žalobcu, aby nahodil nejakú prichádzajúcu
správu. Rovnako o tom svedčia i telefonické správy, ktoré sa uskutočnili medzi stranami sporu, ktorých
prehľad žalobca v jednotlivých mesiacoch súdu predložil. Uvedený prehľad hovorov svedčí o tom, že
táto komunikácia bola rozsiahla, cca 20 až 30 hovorov za mesiac, pričom komunikácia medzi stranami

sporu prebiehala do konca februára 2020 a v marci bola ukončená a nie skôr , ako to tvrdil žalovaný.
Svedčí o tom tvrdenie žalobcu o tom, že až vo februári 2020 prestal komunikovať so žalobcom, kedy i
v danom mesiaci prestal písať autorské články pre jeho web z dôvodu nevyplatenia odmeny zo strany
žalovaného, čo možno zistiť aj z obsahu webovej stránky žalovaného. Netýka sa to tlačových správ,
ktoré boli poskytované médiám bezplatne. Žalobca sám priznal, že komunikácia medzi nimi zlyhávala,

ale z dôvodu neustálych výhovoriek žalovaného ohľadne uhradenia dlžoby až napokon úplne skončila.
Avšakipotomtoobdobínavrholžalobcažalovanémukomunikáciu e-mailom,čoodmietol.Žalobca súdu
potvrdil a preukázal, že až po ukončení spolupráce medzi ním a žalovaným začal písať pre konkurenciu,
a to pre webovú stránku A., spustenú 3. júna 2020, pričom prvý oficiálny článok vyšiel až 6. júna
2020. Žalobca pritom autorský článok na tomto novom webe uverejnil až dňa 20. júla 2020. Týmto

spôsobom mienil poprieť tvrdenia žalovaného o jeho nelojálnosti k žalovanému počas ich spolupráce t.j.
dofebruára2020.Otejskutočnosti,žežalobcamalposkytovaťpredmetnémarketingovéslužbyvzmysle
ústnej dohody odplatne, svedčí aj svedecká výpoveď svedka A. N. na pojednávaní uskutočnenom dňa
07.04.2025. Svedok potvrdil skutočnosť, že týmito službami bolo písanie autorských článkov na danýweb žalovaného, pričom svedok mal sám zaučiť žalobcu, ako sa s daným redakčným systémom webu
narába pre plnenie jeho záväzku voči žalovanému. Svedok sa k uverejňovaniu autorských článkov v
období október 2019 až január 2020 nemohol vyjadriť, keďže na prelome mája - júna 2019 už ukončil

spoluprácu so žalovaným. Súdu prvej inštancie potvrdil, že i za jeho prácu poskytovanú žalovanému
mu neboli uhradené všetky platby, o čom svedčia ním predložené výkazy prác a prehľad úhrad výkazov
za prácu za obdobie od apríla 2016 do mája 2019. Z uvedeného prehľadu súd prvej inštancie zistil, že
za mesiace február, marec, apríl a máj 2019 žalovaný svedkovi neuhradil sumu 515,55 Eur. Túto sumu
však svedok od žalovaného nevymáhal súdnou cestou z vlastného rozhodnutia.

7. Aj keď žalovaný ohľadne bezodplatnosti vzťahov medzi ním a obdobnými spolupracovníkmi ako bol
žalobca, resp. svedok, poukázal na predložené čestné prehlásenia A. A., K. A., ako i H. D. a A. G.,
súd prvej inštancie mal za to, že každý zmluvný vzťah je individuálny a zmluva je dohodou dvoch
strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie z tvrdení strán a predložených listinných dôkazov,
najmä od žalobcu (prehľad uverejnených článkov a tlačových správ, vystavené a e-mailom doručené

faktúry, ich úhrady, e-mailová komunikácia, výsluch žalobcu, výsluch svedka A. N.) za preukázané,
že zmluvný vzťah založený na ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným bol odplatný. Žalovaný i
vo svojej výpovedi sám nepoprel skutočnosť, že určité obdobie žalovanému i za poskytované služby
uhradil odmenu, avšak žiadnym dôkazom nepreukázal, kedy a akým spôsobom mala byť táto odplatná
spolupráca ukončená a mala ďalej pokračovať bezodplatne. Takýmto dôvodom nie je neuhradenie

niektorej z faktúr vystavených žalobcom a jej nezaevidovanie do účtovníctva žalovaného. Žalovaný
ukončenie odplatnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným ničím nepreukázal.

8. Žalobca naopak preukázal prerušenie spolupráce so žalovaným až v mesiaci február 2020, kedy
prestal uverejňovať autorské články na webovú stránku, ktorá patrila žalovanému, ako i telefonicky

komunikovať so žalovaným. Svedčí o tom i obsah e-mailových správ oboch strán zo dňa 15. júla 2020,
ako i v marci 2020, nie skôr. Ani v jednej z nich žalovaný nenaznačil spoluprácu za ukončenú so
žalobcom a týkali sa nevyrovnania platieb žalovaným za skoršie obdobie. Na základe tvrdení strán a
predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preto za to, že k ukončeniu spolupráce došlo
vo februári 2020, kedy žalobca prestal písať pre žalovaného a následne za prácu vystavovať faktúry.

Z dôvodu, že žalobca v konaní preukázal, že i v období október 2019 až január 2020 uverejňoval
autorské články na webovej stránke žalovaného, za ktoré marketingové služby si strany sporu dohodli v
čase uzatvárania spolupráce odplatu, mal súd prvej inštancie za to, že i za žalované obdobie žalobcom
patrí žalobcovi odmena ním fakturovaná a doručená podľa dohody e-mailom žalovanému a vyčíslená
v žalobe na sumu 800,-- Eur. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného nielen k

úhrade dlžnej istiny, ale aj príslušenstva k pohľadávke a paušálnej náhrady nákladov tak, ako si ich
žalobca uplatnil v žalobe.

9. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že v čase, za ktoré žalobca
požaduje úhradu odmeny pracoval pre konkurenciu žalovaného. Vyplýva to aj z výpovede svedka A.

N., z ktorej súd prvej inštancie zistil, že sa tak stalo až v júli 2020, kedy žalobca na webovej stránke
svedka uverejnil prvú tlačovú správu. Žalovaný opäť na tieto svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz
Súd prvej inštancie ešte poukázal, že sa v odôvodnení žaloby zaoberal len podstatnými skutočnosťami
dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že strany sporu uvádzali vo svojich písomných
podaniach aj skutočnosti, ktoré sa týkali ich osobných vzťahov a ich postavenia v rámci motoršportu a

ktoré pre posúdenie dôvodnosti žaloby nemali význam.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane voči žalovanému.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na základe čoho následne vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd prvej
inštancie nikdy nevzal do úvahy prvotný predmet ústnej dohody, na základe čoho vznikla vzájomná

spolupráca medzi ním a žalobcom. Prvotným predmetom dohody bolo, že pomôže žalobcovi zabezpečiť
potrebný príjem, nakoľko jeho situácia v danom období nebola dobrá. Žalobca odhadoval potreby
získania príjmu na cca 600,-- Eur. Žalobca mal pre neho zabezpečiť získanie klientov, ktorí by si dali
inzerciunajehowebovejstránke,čímbysazabezpečilpríjempreobestrany.Akomotiváciu,abyžalobcamohol vykonávať svoju prácu mu žalovaný bol od začiatku ochotný pomôcť a vyplácať 200,-- Eur s tým,
že je úplne jedno čo sa bude fakturovať. Žalovaný uviedol, že žalobca svoju úlohu nesplnil aj keď vytvoril
všetky podmienky pre žalobcu, a to či už finančné vo forme finančnej výpomoci, alebo materiálne vo

forme webovej stránky, ako aj kontaktov na motoristické tímy. Na základe týchto skutočností došlo po
pár mesiacoch k vzájomnému rokovaniu a zo strany žalovaného bol plán ukončiť vzájomnú spoluprácu.
Keď žalobca videl, že žalovaný má úmysel ukončiť spoluprácu, súhlasil s novým modelom získavania
klientov, a to písanie tlačových správ pre klientov žalovaného za priamu odplatu klientmi, čo sa aj
naplnilo. Žalovaný uviedol, že odovzdal žalobcovi všetky kontakty a oboznámil ho so systémom, ktorý

pomáhal vytvárať sám žalovaný, na základe čoho sa žalobcovi podarilo dosiahnuť požadované finančné
plnenie, čo bolo aj preukázané. Počas tohto obdobia žalobcovi stále poskytoval finančnú výpomoc vo
výške 200,-- Eur na základe fakturácie, pričom nebolo podstatné, čo bolo na faktúre napísané. Cieľom
takejto spolupráce malo byť, že žalobca ako odmenu pre žalovaného mal následne písať autorské
články a vykonávať inú redakčnú činnosť. Poukázal na to, že nebol odkázaný len na žalobcu, nakoľko
autorské články pre jeho stránku písali aj ostatní ľudia bezplatne ako svoju prezentáciu a za celé obdobie

fungovania stránky ich bolo niekoľko sto, čo je preukázateľné a verejne dostupné. Uviedol, že o tejto
skutočnosti doložil čestné vyhlásenia svedkov, s čím sa súd prvej inštancie oboznámil a ako dôkaz
ho bral za postačujúci a netrval na ich osobnom predvolaní. Z uvedeného vyplýva, že neuzatvoril so
žalobcom ústnu dohodu v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo písanie autorských
článkov za úhradu 200,-- Eur mesačne, ako to tvrdil súd prvej inštancie.

12. K spornej otázke, či v danom prípade mala byť spolupráca medzi ním a žalobcom odplatná, resp.
bezodplatná žalovaný v odvolaní považoval za potrebné upresniť a opätovne poukázať na skutočnosť,
že z jeho strany sa jednalo o finančnú výpomoc - investíciu do žalobcu do doby, kým na základe
spolupráce nedosiahne požadovaný finančný príjem, čo malo mať za následok následne poskytovanie

služby žalobcom bezodplatne, čo z dlhodobej perspektívy považoval za výhodnú spoluprácu, ktorá však
nenastala, nakoľko žalobca skopíroval systém a sám si následne vytvoril svoju vlastnú platformu čo
je preukázané. Žalovaný uviedol, že toto bol jeden z dôvodov ukončenia spolupráce. To, že takýmto
spôsobom žalobca ukončil spoluprácu bolo z jeho strany neetické a proti dobrým mravom. Zdôraznil,
že fakturácia bola len forma, na základe ktorej mohla plynúť podpora žalobcovi, a to len do momentu,

kým bude mať dostatok financií z tlačových správ. Žalovaný vyslovil, že práve v septembri prestal
akceptovať ďalšie poskytnutie finančnej výpomoci na základe fakturácie, pričom poukázal na svoje
tvrdenie počas dokazovania v tejto veci, že služby ktoré nezaplatil si neobjednal. Uviedol, že súd prvej
inštancie tieto jeho tvrdenia nevzal do úvahy a nesprávne ich v rozsudku vyhodnotil. Vyslovil názor, že
preukázané plnenie zo strany žalobcu znamená, že on vykonával činnosť, ktorú následne mal vykonávať

bezodplatne.

13. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie mal za to, že nepreukázal, že si od
septembra 2019 služby od žalobcu neobjednal, ako aj to, že nepreukázal túto skutočnosť aj za obdobie,
keď vykonával ním tvrdené úhrady. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie bral do úvahy len skutočnosti,

ktoré boli v jeho neprospech a nie tie, ktoré boli v jeho prospech. To, že žalobca ukončil spoluprácu
s ním bolo podľa názoru žalovaného len z dôvodu, že nechcel plniť svoju časť dohody a celý biznis
preniesol na svoju firmu, čo sám žalobca aj uviedol. Komunikácia medzi žalobcom a žalovaným do
februára 2020 bola z dôvodu, že si vzájomne objasňovali podmienky spolupráce, čoho vyústenie bola
nezhoda. Príčinou takejto nezhody bola príprava vlastného projektu žalobcu, o čom v danom momente

nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný mal za to, že svedok A. N. je v spore bezvýznamný, nakoľko tento
pri jeho dohode so žalobcom nebol, a teda jeho tvrdenia sú len jeho dohadom a fikciou. Spolupráca s
týmto svedkom bola ukončená a čiastka, ktorá mu nebola vyplatená bola z dôvodu, že bola porušovaná
pracovná disciplína z jeho strany, čo aj sám na súde prvej inštancie v rámci dokazovania potvrdil, keď
uviedol, že nedokázal nahadzovať správy v reálnom čase. Tiež považoval za potrebné uviesť, že sa

jedná o osobu, s ktorou v súčasnosti už žalovaný nespolupracuje a práve so žalobcom tvoria tím. Mal za
to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil systém spolupráce žalovaného s partnermi, ktorí pre jeho
stránku píšu. Považoval tiež za nelogické, ak vie preukázať, že jeho partneri pre neho píšu bezodplatne,
aby túto skutočnosť menil práve v prípade so žalobcom. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval, že pokiaľ mala byť ukončená odplatná spolupráca tak nie je dôvodom na jej ukončenie

neuhradenie niektorej z faktúr žalobcom. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil situáciu, podľa
ktorej žalobca v čase pracoval pre konkurenciu, a to z dôvodu, že príprava takéhoto projektu sa nedá
uskutočniť za jeden mesiac a dôkaz, že pracoval pre konkurenciu bolo práve následné zverejnenie
článku v júli 2020. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobužalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania
a právneho zastúpenia vo výške 100 %.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania správne rozhodol a správne postupoval, pokiaľ vzal do úvahy ním tvrdené
fakty a predložené dôkazy, pričom žalovaný v konaní uvádzal len vymyslené a nepodložené tvrdenia.
Pokiaľ žalovaný disponoval dôkazmi, mohol ich podľa § 151 ods. 1 CSP predložiť v priebehu tohto
konania, čo však neurobil.

15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami
žalobcu uvedenými vo vyjadrení a poprel ich v celom rozsahu. Žalobu a žalobné dôvody považoval za
neoprávnené a nedôvodné. Zároveň uviedol, že svedkov nežiadal predvolať z dôvodu, aby v konaní
nevznikali ďalšie prieťahy, nakoľko sám súd prvej inštancie sa uspokojil s dôkazom, a to čestným
vyhlásením ako postačujúcim pre predmetné súdne konanie. V ostatnom v celom rozsahu zotrval na

svojich predchádzajúcich tvrdeniach a doložených dôkazoch, ako aj podanom odvolaní.

16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v konaní nič
nepreukázal. Poukázal zároveň na to, že on v konaní presne zdokumentoval a doložil všetky
fakty a dôkazy, ktoré sú priložené v súdnom spise a zdokumentované aj zvukovým záznamom na

pojednávaní. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, z akého dôvodu nežiadal predvolať svedkov
je v rozpore so skutočným konaním žalovaného, čo jednoznačne potvrdzuje samotný záznam
z posledného pojednávania. Trval na uplatnení svojho nároku a uhradení všetkých záväzkov zo strany
žalovaného.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci

na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

22. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si

neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( III. ÚS 339/0 , II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS
3/97 ).23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal
zaplateniaistinyvovýške800,--Eurspríslušenstvomtitulomzaplateniazaposkytnutéslužbynazáklade
ústnej objednávky od žalovaného za obdobie od októbra 2019 do januára 2020.

24. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

25. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej
veci nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytoval žalovanému na základe ústnej dohody služby,
ktorých predmetom bolo písanie autorských príspevkov na webovú stránku žalovaného F.. Odvolací
súd mal uvedené rovnako, ako súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v súdnom spise.

26. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že spornou skutočnosťou
v predmetnom konaní bolo, či spolupráca na základe ústnej dohody uzavretej medzi stranami sporu
bola po celý čas odplatná, alebo nie. Odvolací súd z obsahu spisu sumarizuje, že žalobca na základe
ústnej dohody písal autorské príspevky na webovú stránku žalovaného L., za ktoré mu žalovaný platil
odmenu 200,-- Eur mesačne. Uvedené žalobca preukázal predloženým výberom autorských článkov

publikovaných na webovej stránke žalovaného za mesiace október 2019 až január 2020 a prehľadom
úhrad faktúr za obdobie od roku 2017 do januára 2020, z ktorých vyplýva, že žalovaný žalobcovi
platil mesačne odmenu po 200,-- Eur za poskytnuté služby - autorské príspevky, aj keď táto úhrada
žalovaným bola vykonávaná nepravidelne, s omeškaním, t.j. po lehote splatnosti jednotlivých faktúr,
pričom ako poslednú faktúru za poskytnuté služby uhradil žalovaný faktúru za mesiac september

2019 dňa 23.12.2019. Zároveň z prehľadu faktúr vyplýva, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu
za napísané autorské príspevky za mesiace október 2019, november 2019, december 2019 a január
2020. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie bránil tvrdením, že za toto sporné obdobie
medzi ním a žalobcom išlo už len o bezodplatnú spoluprácu. Žalovaný však túto skutočnosť žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že spolupráca

v odplatnej forme medzi stranami sporu bola v septembri 2019 ukončená. Pokiaľ v tejto súvislosti
žalovaný poukazoval na obdobné vzťahy medzi ním a inými spolupracovníkmi a na predložené čestné
prehlásenia A. A., K. A., H. D. a A. G., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že každý zmluvný vzťah je individuálny a zmluva je dohodou dvoch strán. Keďže obsah zmluvných
vzťahov medzi žalovaným a tretími osobami v obdobných právnych vzťahoch nepreukazuje obsah

dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nie je možné z takto navrhnutých dôkazov dospieť
k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným v období od októbra 2019 do januára 2020 bola dohodnutá
bezodplatná spolupráca. Z listín predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalovaný žalobcovi na
základe ústnej zmluvy platil mesačne odmenu vo výške 200,-- Eur za písanie autorských článkov na
jeho webovú stránku už od roku 2017. Žalovaný v konaní tvrdil, že dohoda o odplatnej spolupráci

medzi ním a žalobcom bola od októbra 2019 ukončená, resp. bola zmenená na formu bezodplatnej
spolupráce. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu dohody o odplatnej
spolupráce od októbra 2019, resp. táto bola zmenená na formu bezodplatnej spolupráce, podľa názoru
odvolacieho súdu bolo na žalovanom, aby relevantným spôsobom preukázal túto skutočnosť. Žalovaný
v konaní svoju procesnú obranu týkajúcu sa ním tvrdenej skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal, t.j. neuniesol svoje dôkazné bremeno v spore. Naproti tomu žalobca preukázal, že za
sporné obdobie pre žalovaného napísal autorské články, ktoré žalovaný uverejnil na svojej webovej
stránke, za ktorú vykonanú činnosť si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej
odmeny vo výške 200,-- Eur mesačne. V zmysle uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej
inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu v celom

rozsahu vyhovel.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný, a preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaníúspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

29. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).