Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125011002
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125011002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1T/61/2025

Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného v bode 1/ za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ za zločin „Sexuálne násilie“ podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom „Obmedzovanie osobnej
slobody“ podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140
písmeno f) Trestného zákona a prečinom „Šírenie toxikománie“ podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona,
v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní dňa 02. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

1T/61/2025

Obžalovaný: A. B. C. D. E. F., nar. X.X.XXXX v Banskej Bystrici, trvalým bydliskom G. H. X/X,
G., aktuálne vo výkone väzby v ÚVVa ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7, Banská Bystrica od
21.6.2025,

u z n á v a sa v i n n ý m, že

1/ dňa 05.2.2025 v čase o 19:15 hodine ako vodič viedol motorové vozidlo značky Škoda Octavia,
evidenčného čísla I., po miestnej komunikácií na ulici Strieborné námestie v Banskej Bystrici, kde
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica -
východ, pričom pri kontrole bol okrem iného vyzvaný k vykonaniu orientačného testu za účelom
zistenia používania iných návykových látok, ktorý neodmietol a po poučení bol podrobený orientačnému
testu, ktorého výsledok bol pozitívny na látku MET a AMP, a následne bol vyzvaný k podrobeniu
sa lekárskemu vyšetreniu a to odberom a vyšetrením biologického materiálu — krvi a moču, na

zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktorému sa podrobil vo Fakultnej nemocnici
F.D.R. Banská Bystrica, dňa 05.2.2025 v čase 20:30 hodine a po následnom vyšetrení odobratého
biologického materiálu v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – Súdnolekárskom a
patologicko-anatomickom pracovisku v Banskej Bystrici mu bola vo vzorke odobratej krvi zistená
pozitívna prítomnosť látok bmetamfetamín 374 ng/ml, amfetamín 26 ng/ml, pričom znalec ad hoc z
odboru Zdravotníctvo a farmácia,odvetvie Súdnolekárska toxikológia RNDr. Lenka Hrková v odbornom

vyjadrení číslo 49/2025 uvádza, že látka metamfetamín — pervitín je syntetická stimulačná droga a
spolu s jeho aktívnym metabolitom amfetamínom pôsobia na centrálnu nervovú sústavu, ktoré sú podľa
zákona číslo 139/1998 Zbierky zákonov o Omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v
znení neskorších predpisov zaradené do druhej skupiny zoznamu psychotropných látok, pričom ďalej
uvádza, že kvantitatívne stanovenie koncentrácie účinnej látky metamfetamín - 374 ng/ml a koncentrácia
účinnej látky amfetamín v krvi - 26 ng/ml, zistenej a potvrdenej v krvi poukazuje na to, že v čase vedenia
a zastavenia vodič nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, pretože ho viedol v takom čase po

požití návykovej látky, keď sa táto ešte nachádzala v jeho organizme,2/ dňa 19.6.2025 v čase od 11.50 hodine do 12.50 hodine na adrese H. J. XXXX/XX, I. I., na plavárni
Štiavničky, v priestoroch šatní, sa prihovoril mal. A. K., nar. XXXX, osobe mladšej ako 10 rokov,

ktorú následne násilím držiac za ruku zatiahol do priestorov pánskych WC do kabínky vyhradenej
pre imobilných návštevníkov, ktoré sa nachádzajú vo vnútorných priestoroch spoločných šatní, túto
kabínku uzamkol a s maloletou v kabínke osamote zotrval, pričom jej ponúkol 2 ks - kocky- neznámej
čokolády, v ktorej bola obsiahnutá látka, o ktorej maloletá nemala vedomosť, a ktorú maloletá s touto
čokoládou skonzumovala, na čo obal z tejto čokolády zabalil do papierových servítok a spláchol v

toaletnej mise, následne si páchateľ sadol na toaletnú misu a začal pred ním stojacu maloletú A. K.
rukami cez oblečenie chytať a hladkať v oblasti slabín čo podľa maloletej trvalo asi 20 sekúnd, na
čo ho maloletá buchla po ruke a chcela z priestorov kabínky WC pre imobilných odísť, natiahla sa
rukou smerom k dverám, po čom sa postavil a svojim telom jej zamedzil odísť z priestorov kabínky
WC, a tiež rukou prekryl uzamykací mechanizmus zámku dverí, tak aby maloletá nemohla s týmto
mechanizmom manipulovať, kde po tomto maloletá začala kričať, a preto si oboma rukami prekryl obe

uši, čo maloletá využila a z priestorov kabínky WC pre imobilných, ktorú si odomkla, vybehla a spolu s
ostatnými žiakmi zúčastnenými na plaveckom výcviku z priestorov plavárne odišla naspäť do školy ZŠ
Radvanská 1 v Banskej Bystrici a následne domov, kde začala pociťovať zvláštne stavy - nespavosť v
priebehu noci, ráno mala rozšírené zrenice a halucinovala a jej stav si vyžiadal hospitalizáciu, pri ktorej
bola toxikologickým vyšetrením odobratých vzoriek maloletej (krv,moč) zistená prítomnosť a intoxikácia

látkami amfetamíny /metamfetamíny, kvant.:>1000 a extáza, kvant. 374,

t e d a

v 1/ bode obžaloby

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

v 2/ bode obžaloby
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil

v úmysle násilím donútiť iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužiť jeho bezbrannosť,
spáchať taký čin na chránenej osobe - dieťati, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu, inému bez
oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a spáchal taký čin z osobitného motívu - sexuálneho motívu
zvádzal iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu a zneužívanie takej látky šíril,

č í m s p á c h a l

v 1/ bode obžaloby
prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,

v 2/ bode obžaloby
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno f) Trestného zákona a

prečinom šírenia toxikománie podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2

Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona , § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné
protitoxikomanické a sexuologické liečenie ústavnou formou.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona súd obžalovanému do trestu zákazu činnosti započítava čas od zadržania
vodičského oprávnenia od 05. 02. 2025.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu:
1. L. M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, I. I. vo výške 8160 Eur.

2. Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35937874 vo výške 1277,47 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného L. M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/
XX, I. I., so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1T/61/2025

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podanej na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 29. 10. 2025 pod č. 2Pv 171/25/6601-70, prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému A. B., stíhanému v bode 1/ za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa §

289 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ za zločin „Sexuálne násilie“ podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom „Obmedzovanie osobnej
slobody“ podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140
písmeno f) Trestného zákona a prečinom „Šírenie toxikománie“ podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 02. 12. 2025 urobil po prednesení obžaloby
prokurátorkou vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, že je vinný zo spáchania
skutkov, ktoré mu sú kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky

súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj
onenapadnuteľnostitakéhotovyhlásenia ovineodvolaním,anidovolaním,okremdovolaniapodľa§371
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal
obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že
dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní, nevykoná. Súd tak

rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkových
podstát v bode 1/ prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,
v bode 2/ zločinu „Sexuálne násilie“ podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom „Obmedzovanie osobnej slobody“ podľa §
183 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno f/
Trestného zákona a prečinom „Šírenie toxikománie“ podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal
teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky úmyselne spáchal obžalovaný
spôsobom uvedeným v skutkových vetách obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne

kvalifikovanéanáslednesúdvykonaldokazovanieibadovýrokuotreste,ochrannomopatreníanáhrade
škody.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd podľa § 34 ods. 1 až 4, ods. 6 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukazuje na základné pravidlá použité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel
trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, ktorý má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu

prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie
pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské

odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásady proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j., či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobavovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stavenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na
základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa, má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správania pred spáchaním trestného činu a postoj k spáchanému

trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členov spoločnosti pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol u obžalovaného na

jeho osobné pomery, keď zistil, že obžalovaný je slobodný, žije v obci Poniky, okres Banská Bystrica
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou. Z miesta trvalého bydliska je hodnotení všeobecne
v obci nespáchal žiadny priestupok, v mieste bydliska sa správa primeraným spôsobom, jeho správanie
nebolo prerokúvané Komisiou na ochranu verejného poriadku pri ObZ v Ponikách (č. l. 571). Pred vzatím
do väzby bol zamestnaný na Píle Poniky, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 1.200,-€ netto.

Nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi (č. l. 572). Od 24. 06. 2025 sa nachádza vo väzbev
ÚVV a ÚVTOS banská Bystrica, odkiaľ je hodnotený pozitívne, jeho správanie a vystupovanie je slušné,
bezkonfliktné,príkazypríslušníkovrešpektuje,počaskontaktusnimipôsobípokojne(č.l.573).Zregistra
trestov obžalovaného vyplýva (č. l. 580), že v minulosti bol jedenkrát súdne trestaný, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/61/2020, zo dňa 06. 09. 2020, právoplatný

06.09.2020, za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo
mu bol uložený peňažný trest v sume 500,- €, ktorý zaplatil dňa 06. 10. 2020 a zákaz činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov. Toto odsúdenie má dnes už zahladené
a v súčasnosti sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z priestupkového registra obžalovaného (č. l.
578 – 579) vyplýva, že v minulosti, v období od 12.07.2022 do 04.10.2024, bol 10-krát priestupkovo

postihnutý za priestupky na úseku dopravy menšej závažnosti.

V rámci ukladania trestu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckých
posudkov znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a Sexuológia A. A. N., s cieľomkomplexne posúdiť osobnosť obžalovaného a zistiť jeho prípadnú závislosť na návykových látkach a
prípadnú potrebu uloženia ochrannej liečby a jej formy.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ vypracoval znalec MUDr. Marek Zelman znalecký posudok č.
113/2025 (č. l. 509 – 527), v ktorom konštatoval u obžalovaného rozvinutú závislosť od psychostimulácií
s jej plne vyjadrenými telesnými i psychickými príznakmi (craving, zmena tolerancie, chorobné narušenie
kontroly ich užívania, výskyt abstinenčných príznakov, sociálne komplikácie ich konzumácie). Závislosť
od alkoholu nezistil. V minulosti bol dobrovoľne ústavne i ambulantne liečený, toto liečenie však

evidentne nesplnilo svoj účel a užívanie drog pokračovalo i po jeho absolvovaní. Vzhľadom na uvedené
mu navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ znalec MUDr. Marek Zelman v znaleckom posudku č. 115/2025
(č. l. 299 - 340) uviedol, že myslenie obžalovaného je bez obsahových a štrukturálnych porúch.
Intelektové schopnosti sú v pásme populačnej normy, úsudok na neutrálny témy je adekvátny.

Patologicky podmienená agresivita nebola zistená. Zistený bol socializovaný stereotyp pitia, so
zvýšenou toleranciou. V prípade konzumácie iných návykových látok ako alkoholu bola zistená rozvinutá
závislosť na metamfetamín. Preferovaným sexuálnym objektom obžalovaného sú dospelé ženy s
plne vyvinutými pohlavnými znakmi. Pri falopletyzmografickom vyšetrení /PPG/ graf poukázal na
heterosexuálnu orientáciu a chýbajúce alebo nedostatočne pevne fixované zábrany voči agresívnym

podnetom. V čase skutku išlo o hetrerosexuálnu nonkonsenzuálnu aktivitu s detským objektom, ktorá
tendencia bola potvrdená aj vyšetrením PPG. Takéto konanie nie je možné úplne vyhodnotiť ako a len v
príčinnejsúvislostisužitýmidrogami,pretožejehoprejavysamanifestovaliajvčasepodostatočnejdlhej
abstinencii od drog. U obžalovaného neboli zistené žiadne známky duševnej poruchy v užšom zmysle
slova,jehorozpoznávacieschopnostibolizachované.Jehoovládacieschopnostibolivýznamneznížené

zistenou poruchou v širšom zmysle slova – neexkluzívnou heterosexuálnou pedofíliou a súčasným
vplyvom intoxikácie drogou, ale nie vymiznuté. Pobyt obžalovaného na slobode bez adekvátnej liečby
je zo sexuologického hľadiska potenciálne nebezpečný a preto znalec navrhol uloženie ochranného
sexuologického liečenia ústavnou formou. Pokiaľ ide o pohnútku - motiváciu, ktorá viedla obžalovaného
k spáchaniu tohto trestného činu, jeho konanie podľa znalca bolo motivované prítomnosťou poruchy

sexuálnej preferencie – t.j. chorobným sexuálnym záujmom.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, že sa k trestným činom priznal a svoje
trestné činy úprimne oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd obžalovanému priznal jednu a

to okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov, ale táto okolnosť
nemala vplyv na rozhodnutie ani o druhu, ani o výške trestu.

Obžalovaný bol uznaný vinným z viacerých trestných činov spáchanými dvoma skutkami (pozri výrok
rozhodnutia), preto prichádzalo do úvahy podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať mu tzv. úhrnný trest

odňatia slobody podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestnej z celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.
Najprísnejšie trestným bol zločin „Sexuálne násilie“ podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, ktorý umožňuje
páchateľovi ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 do 15 rokov. Vzhľadom na to, že súd ukladal
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov (štyri), z ktorých aspoň
jeden bol zločinom, spáchaných dvoma skutkami, došlo k úprave uvedenej trestnej sadzby zvýšením

jej hornej hranice o jednu tretinu aplikáciou tzv. asperačnej (sprísňujúcej) zásady, podľa § 41 ods. 2 Tr.
zákona, na základe čoho došlo k jej úprave na 7 rokov až 20 rokov. Pokiaľ ide o druh trestu tento je
určený ustanovením § 200 ods. 2 Trestného zákona, teda do úvahy prichádzal len trest odňatia slobody
a vzhľadom na výmeru trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ust. § 34 ods. 6 Trestného
zákona iný trest, než trest odňatia slobody.

Pri úvahách o výmere trestu súd u obžalovaného skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona. V tomto
smere súd u obžalovaného aplikoval § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorého je možné
u páchateľa, ktorý spácha trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, znížiť trest pod dolnú hranicu

ustanovenej trestnej sadzby, ak má za to, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného by bolo možné
za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom v takom prípade nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v ods. 3 tohto zákonného ustanovenia.
Zo znaleckého posudku MUDr. Zelmana (č. l .299 -340) vyplýva, že obžalovaný mal pri skutku podbodom 2/ podstatne znížené ovládacie schopnosti spôsobené zistenou poruchou v širšom zmysle
slova – neexkluzívnou heterosexuálnou pedofíliou a súčasným vplyvom intoxikácie drogou, ale nie
vymiznuté. Zároveň mu navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické a sexuologické liečenie ústavnou

formou, pretože bez adekvátnej liečby je jeho pobyt na slobode potenciálne nebezpečný. Z uvedeného
teda vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin uvedený pod bodom 2/ v stave zmenšenie príčetnosti,
čo bol pre súd dôvod pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia a mimoriadne zníženie trestu.
Súd dospel k presvedčeniu že ochranu spoločnosti možno u obžalovaného dosiahnuť aj trestom
uloženým pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby za súčasného uloženia ochrannej

protitoxikomanickej a sexuologickej liečby ústavnou formou, ktorú navrhol znalec. Z uvedeného dôvodu
súd obžalovanému uložil znížený trest odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu vo
výmere 3 roky nepodmienečne, ktorý považoval za trest zákonný, zodpovedajúci zásadám individuálnej
aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu do príslušného ústavu na výkon trestu, súd

vchádzal z § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a obžalovaného zaradil na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože doteraz ešte vo výkone trestu nebol.

Súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na závery znalca
A. N., ktorý konštatoval u obžalovaného závislosť na návykových látkach a navrhol mu uložiť ochranné

protitoxikomanické a sexuologické liečenie ústavnou formou, túto liečbu uložil.

Trestný čin uvedený pod bodom 1/ tohto rozsudku obžalovaný spáchal v súvislosti s vedením
motorového vozidla, preto mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, za tento skutok, uložil
aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov. Do tohto trestu

mu podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona zároveň započítal dobu od zadržania vodičského oprávnenia od 05.
02. 2025 (č. l. 548).

VtrestnomkonanísipoškodenýL.M.K.,prostredníctvomsvojhosplnomocnencaJUDr.ZdenkaĎurčíka,
uplatnil nárok na náhradu škody (č. l. 588) a to nárok na nemajetkovú ujmu podľa § 12 ods. 3 zákona

č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v platnom znení, vo výške 10-násobku minimálnej mzdy,
teda pri minimálnej mzde pre rok 2025, čo je 816,-€, predstavuje jeho nárok vo výške 8.160,-€. Okrem
toho si uplatnil aj náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví maloletej poškodenej a aj inú škodu, ktoré
nároky bližšie nešpecifikoval. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poškodený si ju v trestnom konaní uplatnil
riadne a včas, do skončenia prípravného konania, jej základ ani výška sporná nebola, táto vyplýva

z právneho predpisu a keďže o nej súd nemal žiadnu pochybnosť, poškodenému ju v uvedenom rozsahu
priznal. Pokiaľ ide o jeho ďalšie nároky, súd ho odkázal na civilné konanie, pretože na rozhodnutie o
týchtoďalšíchnárokochbybolopotrebnévykonaťďalšiedokazovanie,ktoréhorozsahpresahujepotreby
trestného konania.

V trestnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. pobočka
Banská Bystrica (č. l. 471) v sume 1.277,47 €, ktorá náhrada predstavovala náklady, ktoré poisťovňa
vynaložila za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre ich poistenca. Keďže aj tento nárok bol poškodeným
uplatnený riadne a včas a poškodený ho doložil aj podrobným vyúčtovaním, súd mu uvedený nárok
priznal.

Poučenie:

1T/61/2025
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),

(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.