Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122336809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122336809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., obaja právne
zastúpení: JUDr. Dušan Remeta, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, proti
žalovanému: E., E.. E., E. E. F. XX, XXX XX C., B.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so
sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871, o zaplatenie 37 361,51 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Csp/41/2022 – 710 z 21.10.2024 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I.

II. Mení rozsudok v súvisiacom výroku III. o trovách konania tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,44 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že žalovaný je povinný B. G. H., C. súdnemu znalcovi s miestom

výkonu činnosti I. XX, XXX XX J. zaplatiť zvyšnú časť odmeny za znalecký posudok č. X/XXXX v sume
440,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.18Csp/41/2022-710z21.10.2024
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit.:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 14 973,16 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14 973,16 eur od 1.6.2022 do zaplatenia, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 73,47%, a to z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.IV. B. G. H., C. súdny znalec, s miestom výkonu činnosti I. XX, XXX XX J., má vo vzťahu k žalovanému
nárok na vyplatenie zvyšnej časti odmeny vo výške 440 eur za podaný znalecký posudok číslo X/XXXX.“

2. Predmetnú vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 509 ods. 1, § 630,
§ 633 ods. 1, § 644, § 645 ods. 1 a 2, § 646 ods. 3, § 647, § 648 ods. 1 a 2, § 649, § 575 ods. 1, § 577
ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“).

3. V prípade vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/, konateľa žalovaného, svedkov H.,
C., G., B. C., K., výsluchom znalcov B. D. L. a B. D. D., oboznámením do spisu predložených,
resp. v konaní zabezpečených znaleckých posudkov, odborných vyjadrení a ostatných listinných
dôkazov, na podklade ktorých skutkovo ustálil, že žalobcovia 1/ a 2/ ako objednávatelia a žalovaný
ako zhotoviteľ uzatvorili medzi sebou dňa XX.XX.XXXX M. N. K. O. X/XXXX, na základe ktorej mal

zhotoviteľ zrealizovať výstavbu rodinného domu na P. Q. H. C., na pozemku R. J. C. O. XXXX/X
(aktuálne novovytvorenom pozemku R. J. C. O. XXXX/XX) vedenom na LV č. XXXXX, kat. úz. C.,
podľa záväzného finálneho rozpočtu z 21.04.2021, s dohodnutou cenou diela vo výške 125 150,66 eur
a cenou za doplnkové práce vo výške 30 319,37 eur. Rozpočet diela nebol stanovený počtom kusov
použitých materiálov, ale ako agregovaný, t. j. cena bola dojednaná podľa jednotlivých položiek,

napríklad ako dodávka konštrukčného systému domu s montážou, vrátane krovu vo výške 54 953,35 eur
bez DPH, a strešná krytina G. S. čierna v sume 6657,- eur bez DPH. Ako nesporné vyhodnotil, že dielo
malo vady (sporným zostal rozsah a príčina vzniku týchto vád), že žalobcovia 1/ a 2/, s výnimkou
opravy omietok, uplatnili zodpovednosť z vád včas a riadne, že žalovaný bol na stavbe rodinného
domu naposledy 26.04.2002, ako aj že žalobcovia podaním zo 16.08.2020 (cestou svojho právneho

zástupcu) žalovaného vyzvali na oznámenie k postupu na odstránenie vytknutých vád, na výzvu
ktorú žalovaný nijako nereagoval. Na podklade znaleckých posudkov ako aj odborného vyjadrenia R.
E. oboznámených v konaní zistil vadne zrealizovanú strešnú krytinu vrátane klampiarskych prvkov,
ďalej zistil nezrealizovanie izolácie podkrovia v hrúbke podľa projektovej dokumentácie, výskyt plesní
na sadrokartóne, oduté (popraskané) omietky a ich opakovanú opravu žalovaným, hĺbku základov

domu v rozsahu 80 % podľa projektovej dokumentácie, ako aj vadu krivosti obvodových múrov
a vnútorných priečok (nie v pravých uhloch) oproti projektovej dokumentácii. Súčasne skutkovo ustálil
nedodanie niektorých pôvodne zazmluvnených prác a materiálov, konkrétne osadenia bleskozvodu za
sumu 450,- eur, revízie bleskozvodu a vnútornej elektroinštalácie v sume 220,- eur, nezrealizovanie
podlahového kúrenia v rozsahu 136 m2 (ale iba v rozsahu 20,38 m2), nedodanie elektrického ohrevu

vody v sume 505,44 eur, vodovodnej prípojky za sumu 700,- eur, vodomernej zostavy v sume 180,70 eur
a vodoinštalatérskych prác v sume 420,90 eur, ako aj nezriadenie kanalizačnej prípojky v sume 107,29
eur, s tým že rozsah týchto nevykonaných prác a nedodaných výrobkov žalovaný žiadnym spôsobom
v konaní nepoprel. Na podklade znaleckého dokazovania dospel k záveru o nedokončení oporného
múru na pozemku žalobcov 1/ a 2/, vo vzťahu ku ktorému ustálil jeho dokončenie na 80 %, s tým, že

hodnotu jeho nezrealizovanej časti peňažne ustálil na sumu 3318,72 eur. Súčasne v konaní ustálil aj
výšku nákladov v celkovej sume 791,40 eur, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv žalobcov 1/ a 2/
zo zodpovednosti za vady, s tým že tie pozostávajú z nákladov za podaný znalecký posudok B. D. L. O.
XX/XXXX vo výške 450,- eur, za odborné vyjadrenie R. E. vo výške 281,40 eur a za odborné vyjadrenie
spoločnosti H. vo výške 60,- eur.

4. Právne uzavrel, že žalovaný nemá nárok na úhradu ceny diela v časti, v ktorej nezrealizoval zmluvne
dojednané práce (osadenie bleskozvodu, revízia bleskozvodu a novej elektroinštalácie, dodanie časti
podlahového kúrenia, elektrického ohrevu vody, zriadenia vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky,
dodanie vodomernej zostavy a vodoinštalatérske práce, a dodanie časti oporného múra), teda v rozsahu

sumy 9 499,29 eur, nakoľko tieto práce boli vykonané tretími subjektami na základe samostatnej
objednávky žalobcov 1/ a 2/, v dôsledku čoho došlo v tejto časti k zániku záväzku žalovaného práce
dodať, a tým aj k zániku záväzku žalobcov 1/ a 2/ za tieto práce uhradiť cenu diela. Nadväzne uzavrel,
že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na primeranú zľavu z reklamovaných vád, ktoré boli odstrániteľné a
ktoré žalovaný neodstránil, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili do výšky nákladov na ich opravu v celkovej

sume 20 530,70 eur, a to konkrétne z vadne zrealizovanej strešnej krytiny vo výške 8 202,96 eur
(v tejto položke bola zľava ponížená o cenu žľabov a zvodov, ktoré môžu byť opätovne použité), vadne
zrealizovanej tepelnej izolácie a plesne na sadrokartónových podhľadoch vo výške 8 469 eur, vadne
zhotovených schodov vo výške 112,74 eur, vadne zrealizovaných základov domu vo výške 1992,- eura vadne zrealizovaných omietok vo výške 1754,- eur. Pokiaľ ide o vadne (krivo) vymurované obvodové
murivo a vnútorné priečky, dospel k záveru, že žalobcami 1/ a 2/ uplatnená zľava vo výške 50 %
zpoložky-dodávkakonštrukčnéhosystémuvhodnote65944,02eurjeneprimeraná,pričomnapeňažnú

kompenzáciu tejto neodstrániteľnej vady, nebrániacej užívaniu predmetu diela, nakoľko ide o vadu
estetickú, považoval za primerané priznať žalobcom 1/ a 2/ zľavu vo výške 20 % z ocenenia dodávky
konštrukčného systému domu, t.j. v sume 13 188,80 eur. Pri určení jej výšky vychádzal z ustálenej
judikatúry, podľa ktorej súd musí prihliadať na to, ako sa vytknutá vada prejavuje pri užívaní veci, ako
obmedzuje užívanie veci, ako znižuje životnosť veci, aký je ďalší možný spôsob a rozsah užívania

veci, aká je cena nutných opráv (pričom zľavu obvykle nemožno stotožniť iba s nákladmi spojenými
s odstránením vád, či hodnotou všetkých nákladov, ktoré sa objednávateľ rozhodol vynaložiť na
odstránenie vady) a na iné obdobné hľadiská s tým, že prostredníctvom zľavy by mala byť vytvorená
situácia blížiaca sa stavu, kedy by bolo plnenie poskytnuté bez vád. V tomto smere zvýraznil, že hlavným
účelom právnej úpravy zodpovednosti za vady je poskytnutie ochrany v danom prípade objednávateľom,
ktorí neobdržali zmluvne dohodnuté plnenie, resp. plnenie v zmluvne dohodnutých parametroch. Účel

tejto úpravy tkvie predovšetkým v náprave poruchy ekvivalencie vzájomných plnení, resp. v cieli na
vyrovnanie ekvivalencie plnení a jej zmyslom (i zmyslom poskytnutia primeranej zľavy) je opätovne
docieliť rovnovážny stav medzi plnením zmluvných strán (zaplatenou cenou za dielo a odovzdaným
dielom), ktorý bol narušený vadným plnením zhotoviteľa, t.j. tým, že oproti zmluvne predpokladanému
stavu ekvivalencie plnenia v skutočnosti objednávateľ obdržal vadné plnenie, z dôvodu ktorého už

nemôže zodpovedať dohodnutej cene (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
23Cdo/1207/2023 z 04.06.2024). Nadväzne dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ by boli v prípade
dodania diela bez vád povinní žalovanému uhradiť sumu 155 470,03 eur, avšak keďže sa tak nestalo,
považoval za dôvodné zo zmluvne dojednanej ceny odrátať sumu za práce, ktoré žalovaný nevykonal,
t.j. v časti, v ktorej došlo k zániku záväzku (9 499,29 eur) a ďalej nároky na primerané zľavy vo výške

20 530,70 eur a 13 188,80 eur. S ohľadom na to boli žalobcovia 1/ a 2/ povinní uhradiť žalovanému za
vykonané práce sumu 112 251,24 eur, no keďže žalovanému uhradili sumu 126 433 eur, vznikol im voči
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol)
v sume rozdielu, t.j. 14 181,76 eur. K uvedenému rozdielu súd prvej inštancie pripočítal v zmysle § 509
ods. 1 OZ sumu vynaložených nákladov spojených s uplatnením nárokov z vád, a to v sume 450,- eur

titulom nákladov za podaný znalecký posudok B. D. L. O. XX/XXXX, v sume 281,40 eur za odborné
vyjadrenie R. E. a v sume 60 eur za odborné vyjadrenie spoločnosti H.. Vzhľadom na to žalovanému
uložil povinnosť uhradiť žalobcom 1/ a 2/ sumu vo výške 14 913,16 eur (14 181,76 + 450 + 281,40 + 60)
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Úrok z omeškania vo výške 5 %
ročnezpriznanejsumyuložilzaplatiťspoukazomna§3nariadeniavlády,atozaobdobieod01.06.2022,

t.j. od uplynutia lehoty podľa doručenej výzvy na úhradu uplatnených nárokov z vadného plnenia
do zaplatenia. Dokazovanie zabezpečením výučných listov, certifikátov svedkov, zmlúv o spolupráci
s nimi, preberacích protokolov o vykonaných prácach, faktúr alebo účtovných dokladov o týchto prácach
a podobne vyhodnotil ako nadbytočné.

5. Výrok o trovách konania založil na aplikácii § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), považujúc
úspech žalobcov 1/ a 2/ za čiastočný - vo výške 86,72 %, z dôvodu ktorého im po odrátaní úspechu
žalovaného (13,28 %) patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 73,47%. Za účelom spravodlivého
rozhodnutia o trovách konania posudzoval uplatnené nároky v závislosti od toho, či priznanie toho,

ktorého nároku záviselo od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takých prípadoch totiž nejde
o procesne neúspešnú stranu konania ani ak jej bola priznaná iba časť uplatnených nárokov, nakoľko
túto stranu konania nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie úvahy
súdu alebo výsledku znaleckej činnosti. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce; za základné sa považuje rozhodnutie, že do

práva žalobcov bolo zasiahnuté, pričom výška ujmy je druhotná a nadväzujúca. Preto žalobcov 1/ a 2/
v časti o priznanie primeranej zľavy je potrebné považovať za procesne plne úspešných. Následne
vychádzal zo záveru, že súdom priznaná primeraná zľava predstavuje 100%-ný úspech, to znamená
ako keby žalobcovia skutočne žalovali iba súdom priznanú výšku primeranej zľavy plus zvyšné nároky
(neodvíjajúce sa od úvahy súdu) ponížené o sumu, ktorú by mali žalobcovia žalovanému uhradiť, ak by

bolo dielo vykonané riadne (46 303 eur – 29 037,03 eur), t.j. spolu vo výške 17 266 eur, čo súd prvej
inštancie vnímal ako celkový predmet sporu vzhľadom na nevyhnutnosť zohľadniť priznanie nároku v
časti osobitne na základe úvahy súdu.6. Posledným výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o tej časti odmeny súdneho
znalca, ktorá nebola krytá preddavkom zloženým žalovaným (440,- eur). Keďže však ide o nárok
súdneho znalca, ktorému bola priznaná odmena za vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX vo výške

840 eur, bolo potrebné rozhodnúť proti konkrétnej sporovej strany v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
čo oprel o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/236/2019 z 12.09.2019.

7. Proti výrokom I., III. a IV. napadnutého rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na obsah znaleckého posudku B. D. L.,
predloženého do konania žalobcami 1/ a 2/ ako aj obsah súkromného znaleckého posudku znalkyne
B. D. D. č. XX/XXXX objednaného žalovaným. Namietal rozsah, príčinu a vznik vád diela, ktoré podľa

žalovanéhonebolisúdomprvejinštancienáležiteposúdené,žežalobcovia1/a2/odpočiatkuspolupráce
menili svoje predstavy o diele, pri ktorých bolo potrebné sa odchýliť od projektovej dokumentácie,
že žalovaný nedokončil dielo podľa zmluvy o dielo a nebol mu vytvorený priestor na opravu
odstrániteľných vád diela. Poukázal na to, že počas súdneho konania nesúhlasil s vytýkanými vadami
diela, ktoré by mali mať za následok uplatnenie peňažného nároku v požadovanej výške označiac ich

za odstrániteľné, ako aj že vady krivých obvodových múrov a vnútorných priečok neboli žalobcami bližšie
konkretizované, ich reklamáciu si žalobcovia uplatňovali až v súdnom konaní, že technická norma nie
je záväzná a že na jeho ťarchu nemožno pripísať zhotovenie diela na základe pokynov žalobcov 1/ a 2/.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, týkajúce sa moderácie výšky primeranej
zľavy označil za rozporné s ustanoveniami OZ. Namietal, že v konaní nebol preukázaný rozsah vád

diela, že nebola dostatočne preskúmaná príčina vzniku týchto vád a že priznaná finančná kompenzácia
nezodpovedá ich rozsahu a nákladom potrebným na ich odstránenie, nakoľko namietané vady nebránia
užívaniu diela, resp. neobmedzujú ani nekomplikujú jeho užívanie. Za neadekvátnu označil rýchlosť,
akou súd prvej inštancie vo veci rozhodol, súčasne namietajúc, že za účelom rozptýlenia pochybností
a určenia primeranej zľavy za vady diela mal súd prvej inštancie vo veci nariadiť ďalší znalecký posudok.

Podľa žalovaného, súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých sa
priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti a jeho
rozhodnutie nespĺňa atribúty zmysle § 220 ods. 2 CSP. Vecne nesprávny je podľa žalovaného aj výrok
o náhrade trov konania, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli pri posúdení žaloby v prevažnej časti (čo do sumy
22 388,51 eur) procesne neúspešní a procesne úspešní len čo do sumy 14 973,16 eur, z dôvodu ktorého

mala byť žalovanému priznaná čiastočná náhrada trov konania. Nesúhlasil aj s povinnosťou úhrady
zvyšnej časti odmeny súdneho znalca, o výške ktorej bolo rozhodnuté v priebehu konania, a to vzhľadom
k tomu, že napadnutý rozsudok ako taký je nezákonný, nespravodlivý a nedostatočne odôvodnený,
k čomu ďalej odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, publikované pod č. 47/2021. Vzhľadom
na uvedené dôvody navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

I., III. a IV. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému
súčasne priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalovaného sa podaním z 03.01.2025 vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Poukázali v ňom na
časový sklz žalovaného pri realizácii diela, ďalej skutočnosť, že samotný žalovaný v odvolaní nepopiera

existenciu vád diela avšak nie je si ochotný priznať vinu a zaplatiť ani minimum za vlastné chyby,
o ktorých už začiatkom výstavby vedel a mohol ich napraviť. Poukázal na to, že žalovaný vychýlil
obvodovú 10 metrovú bočnú stenu o 28 cm oproti pravému uhlu v rozpore s projektovou dokumentáciou
i STN a že cieľom podania odvolania žalovaným je iba predlžovať súdne konanie o uplatnenom nároku.

9. Ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany neboli sporovými stranami v odvolacom
konaní produkované.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po
zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými

osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa ust. § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhotopostupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných
odvolaní do tej miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťodvolateľmivznesenýchodvolacíchdôvodov,
ako aj to, či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie ÚS

SR sp.zn. II.ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že

dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom
vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností

v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu

zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke

nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotíjednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením

pravidiel formálnej logiky.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.

uznesenie NS SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29. 09. 2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

16. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec
riadne právne posúdiť, jeho skutkové zistenia zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, nie sú
svojvoľné ani inak neudržateľné, z dôvodu ktorého sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými závermi
súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Z napadnutého rozsudku ani konania predchádzajúceho jeho vydaniu odvolací súd
neidentifikoval takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže ani
v priebehu odvolacieho konania sa na v napadnutom rozsudku uvedených skutkových a právnych
zisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojilnáležitéodôvodneniesúduprvejinštancievnapadnutom
rozsudku, na ktorý v plnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Keďže odôvodnenia rozhodnutí

súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (por. II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08,IV.ÚS372/08),pretožeprvoinštančnékonanieaodvolaciekonaniezhľadiskapredmetukonania
tvoriajedencelok,odvolacísúdlennazdôrazneniejehovecnejsprávnostiakoajkodvolacímnámietkam
žalovaného uvádza nasledovné.

17. Predmetom sporu bol nárok žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy titulom vád diela
zhotoveného žalovaným na základe zmluvy o dielo O. X/XXXX M. XX.XX.XXXX po zápočte žalobcov 1/
a2/vočinárokužalovanéhonazaplateniecenydielavrozsahu,ktorýboldodanýakoajnároknanáhradu
nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a ich príslušenstvo.
Skutočnosť, že dielo (stavba rodinného domu) malo vady žalovaný v konaní nepopieral, namietal však

posúdenie ich rozsahu, ich príčiny ako aj vznik.

18. K odvolacej námietke žalovaného, že vady popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie (hlavne bodoch 78. až 90.) boli spôsobené požiadavkami žalobcov 1/ a 2/, pre
ktoré nebola dodržaná projektová dokumentácia diela odvolací súd konštatuje, že pre takýto záver

neposkytujú výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie dostatočný podklad. K tejto námietke
žalovaného odvolací súd poukazuje na § 645 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30.06.2024, v zmysle
ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktorých príčinou je nevhodnosť pokynov objednávateľa, okrem
prípadu ak zhotoviteľ na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa upozornil. Keďže
žalovaný v priebehu konania nekonkretizoval, ktoré pokyny (požiadavky) objednávateľov mali viesť

k vzniku predmetných vád a tiež netvrdil, a ani nepreukázal, že by žalobcovia 1/ a 2/ boli na ich
nevhodnosť žalovaným upozornení, nemôže sa týmto spôsobom s úspechom domáhať zbavenia sa
zodpovednosti za tieto vady. Len všeobecným domnienkam žalovaného o vzniku vytknutých vád diela
z dôvodu žalobcami 1/ a 2/ vyžadovaného odchýlenia sa od projektovej dokumentácie, z ktorých si
žalobcovia 1/ a 2/ uplatňovali svoje nároky nemožno priznať právnu relevanciu, rovnako ako ani poukazu

žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 307/2019 z 30.11.2020, vo veci ktorej sa
z dôvodu nesplnenia podmienok prípustnosti dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu vôbec neuskutočnil a dovolanie bolo odmietnuté.19. K námietke žalovaného, že žalobcovia 1/ a 2/ nevytvorili priestor pre opravu odstrániteľných vád
diela odvolací súd poukazuje na body 68. až 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa
v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/, napriek

predchádzajúcemu napätiu vo vzájomných vzťahoch, žalovaného preukázateľne vyzvali na oznámenie
postupu na odstránenie vytknutých vád (podaním zo 16.08.2021), no žalovaný zostal na predmetnú
výzvu pasívnym, nemožno prisvedčiť názoru, že žalobcovia 1/ a 2/ odstránenie vytknutých vád diela
žalovanému neumožnili.

20. Nedôvodné sú aj všeobecne koncipované námietky žalovaného o nedostatočnom preskúmaní
príčin vzniku vád diela súdom prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvej inštancie sa zaoberal ako príčinou tak aj rozsahom každej zo žalobcom 1/ a 2/ namietaných
vád diela osobitne, tieto primerane vyhodnotil na podklade výsledkov vykonaného dokazovania,
v rámci ktorého sa opieral o posudky a výsluchy znalcov ako aj o odborné vyjadrenia predložené
sporovými stranami do konania, ktoré hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, nadväzne na

čo prijal obhájiteľné závery o právnej zodpovednosti žalovaného za tieto vady (por. body 68. až 74.
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Argumentáciu žalovaného, že namietané vady nebránia užívaniu
dielaaneobmedzujúaninekomplikujújehoužívanie,vdôsledkučohojesúdomprvejinštancieprisúdená
zľava z ceny diela, vychádzajúca z nákladov na opravu vád neprimeraná, ignoruje právnu úpravu
obsiahnutú v § 633 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30.6.2024, podľa ktorej je zhotoviteľ povinný vykonať

dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo riadne, znamená,
že dielo bude vykonané bez vád. Systém práv plynúcich zo zodpovednosti za vady je tvorený primárnymi
nárokmi (oprava, výmena) a sekundárnymi nárokmi (primeraná zľava z ceny, odstúpenie od zmluvy),
pričom objednávateľovi patrí právo voľby, ktorého obsah sa odvíja od toho, či ide o vadu odstrániteľnú,
alebo neodstrániteľnú. Súdna prax stabilne zastáva názor, že pokiaľ odstrániteľná vada, ohľadne ktorej

bolo uplatnené právo na jej odstránenie, nebola v zákonnej lehote odstránená (por. § 18 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov), je potrebné ju považovať za neodstrániteľnú vadu, pričom
nie je rozhodujúce z akého dôvodu na strane povinného subjektu táto vada odstránená nebola (por. R
22/1983). Súd prvej inštancie v bode 111. odôvodnenie napadnutého rozsudku výstižným spôsobom

vysvetlil účel poskytnutia zľavy z ceny diela v prípade jeho vadného dodania inšpirovaný závermi
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1207/2023 z 04.06.2024, ktorým je náprava poruchy
ekvivalencie vzájomných plnení. S týmto výkladom účelu poskytnutia zľavy z ceny diela sa stotožňuje
aj odvolací súd. Preto priznanie zľavy vo výške zodpovedajúcej nákladom na ich odstránenie, ustáleným
napodkladeodbornýchvyjadreníaznaleckýchposudkovzabezpečenýchvkonaní,nemožnopovažovať

za neprimerané. Odvolací súd súhlasí aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
dôvodnosť nároku na zľavu ako aj určenie jej výšky za vadne (krivo) vymurované obvodové murivo
a priečku. Ide o neodstrániteľnú vadu diela, ktorá však nebráni užívaniu veci, z dôvodu ktorého súd
prvej inštancie dôvodne uplatnený nárok v tejto časti opodstatnene redukoval na 20 % z ceny dodávky
konštrukčného systému diela, čo aj primerane odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu, zľava z ceny

diela, priznaná súdom prvej inštancie za túto vadu zodpovedá zákonom predpokladanému princípu
proporcionality (por. § 648 ods. 2 OZ v znení účinnom do 30.6.2024), preto sa aj odvolací súd s týmto
záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

21. K námietke žalovaného o rozporných záveroch znaleckých posudkov, z ktorých súd prvej inštancie

vychádzal a o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mal podľa neho na rozptýlenie týchto
pochybností a určenie primeranej zľavy z ceny diela nariadiť ďalší znalecký posudok odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie svoje úvahy v tomto smere dostatočne odôvodnil, v rámci tohto
odôvodnenia sa vyjadril ku konkrétnym záverom znalcov vyplývajúcich z poddaných znaleckých
posudkov, na ich objasnenie znalcov za súčinnosti sporových strán vypočul, a v napadnutom

rozsudku zreteľne a postačujúco vysvetlil dôvody, pre ktoré si ten - ktorý záver znalcov ohľadne
jednotlivých vád diela osvojuje, resp. z neho vychádza. K tejto námietke sa žiada poznamenať,
že po vykonaní dokazovania oboznámením sporovými stranami doložených súkromných znaleckých
posudkov,akoajpoznaleckomdokazovanínariadenéhosúdomnebolisporovýmistranamiprodukované
procesné návrhy na kontrolné znalecké dokazovanie, keď aj z bodu 121. odôvodnenia napadnutého

rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol iba návrhy na vykonanie dokazovania zabezpečením
výučných listov a certifikátov svedkov, ktorí v konaní vypovedali, s nimi uzavretých zmlúv o spolupráci,
preberacích protokolov týkajúcimi sa vykonaných prác, účtovných dokladov o vykonaných prácach,
pracovných zmlúv zamestnancov použitých žalovaným pri výstavbe a pod. Za takejto procesnej situácienemožno považovať postup súdu prvej inštancie, ktorý svoje skutkové zistenia vyvodil z dôkazov
vykonaných v konaní a ich zistenie aj náležite odôvodnil za porušujúci právo na spravodlivé prejednanie
veci a tak spĺňajúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Vecne správne sú v zásade aj úvahy súdu prvej inštancie ohľadne súvisiaceho nároku na náhradu
trovkonania,priktoromsasúdprvejinštanciedopustilibanesprávnostivpočítaní,keďnamiestorozsahu
73,44% tohto nároku, ktorý žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému patril, uviedol vo výroku napadnutého
rozsudku a v jeho odôvodnení nesprávny výsledok rozdielu úspechu žalobcov 1/ a 2/ v rozsahu 73,47 %.

Vzhľadom na skutočnosť, že do vydania tohto rozsudku odvolacieho súdu nedošlo postupom podľa
§ 224 CSP k oprave rozsudku súdom prvej inštancie, bolo potrebné napadnutý výrok III. zmeniť tak,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Odvolacie námietky žalovaného, podľa ktorých rozsudok súdu
prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania, nevychádza zo znenia § 255 CSP sú však v celom
rozsahu nedôvodné. Súd prvej inštancie opodstatnene považoval nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu
kompenzácie odstrániteľných vád, ktoré žalovaný neodstránil a neodstrániteľnej vady, ktorá nemala

za následok nemožnosť vec užívať za závislý od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, z dôvodu
ktorého je vzhľadom na priznanie takejto zľavy potrebné považovať žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k
týmto nárokom za plne procesne úspešných. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018, v zmysle ktorého záver súdu absolútne vylučujúci osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia

závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255
Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ by teda
žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok od počiatku zakladali na zľave z ceny diela v rozsahu, ktorý na základe
svojej konečnej sudcovskej úvahy priznal súd prvej inštancie, uplatňovali by nárok na zaplatenie sumy
17 266,- eur s príslušenstvom. Keďže v konaní boli žalobcovia 1/ a 2/ úspešní len v rozsahu nároku

na zaplatenie sumy 14 973,16 eur s príslušenstvom, ich úspech v tomto konaní predstavuje 86,72 % a
neúspech 13,28 %, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Preto žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému
patrí náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 73,44 %.

23. Napokon k nesúhlasu žalovaného s uložením povinnosti hradiť zvyšnú časť odmeny súdneho

znalca B. G. H., C. odvolací súd konštatuje, že podľa obsahu spisu bol znalec vo veci ustanovený
na základe návrhu žalovaného, ktorý v priebehu konania spochybnil žalobné tvrdenia týkajúce sa
realizácie drenáže oporného múru na stavbe rodinného domu na ulici P., na parcela R. J. O. XXXX/
XX vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. C., z dôvodu ktorého bol aj preddavok na trovy tohto znaleckého
dokazovania uznesením súdu prvej inštancie zo 14.12.2023 uložený zaplatiť iba žalovanému. Odmena

znalca spolu s náhradou hotových výdavkov, priznaná označenému znalcovi uznesením súdu prvej
inštancie č. k. 18Csp/40/2022-676 z 03.07.2024 spolu vo výške 840,- eur predstavuje pohľadávku
tohto znalca za spracovaný znalecký posudok, na ktorej zaplatenie tomuto znalcovi vzniklo právo.
Keďže zo žalovaným zloženého preddavku bolo znalcovi vyplatené znalečné iba čiastočne, konkrétne
v sume 400,- eur, súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí, primeranou aplikáciou § 253 CSP rozhodol o povinnosti uhradiť mu zvyšnú časť znalečného
tak, že touto povinnosťou zaťažil žalovaného ako navrhovateľa predmetného znaleckého dokazovania.
Až úhradou nákladov toto znaleckého dokazovania sa žalovaným vynaložené výdavky stanú jeho
trovami konania, o náhrade ktorých bolo dohodnuté výrokom III. napadnutého rozsudku zmeneného
výrokom II. tohto rozsudkom. Napadnutý výrok IV. rozsudku však súd prvej inštancie slovne nesprávne

formuloval, keď voči žalovanému deklaroval nárok súdneho znalca na vyplatenie zvyšnej časti odmeny,
nie povinnosť na jej úhradu, ani lehotu na splnenie tejto povinnosti. Toto formulačné pochybenie,
v zásade technického charakteru, preto odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu zmenil výrokom III.
tohto rozsudku tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť súdnemu znalcovi B. G. H., C. zvyšnú časť odmeny
za znalecký posudok č. X/XXXX v sume 440,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného, zachádzajúcu donadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil a v súvisiacich napadnutých výrokoch III. a IV.
postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako vyplýva z výrokových častí I. až III. tohto rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, v spojení

s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Na základe týchto ustanovení odvolací súd priznal žalobcom
1/ až 2/ voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
keďže v odvolacom konaní boli žalobcovia 1/ a 2/ čo do merita odvolaním napadnutej časti v celom
rozsahu úspešní (v rámci merita veci bol napadnutý len výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie). Zmena
súvisiacich napadnutých výrokov III. a IV. rozsudku súdom prvej inštancie mala charakter opravy
zrejmých nesprávností, resp. formulačných nepresností, preto nebol dôvod brať ju na zreteľ. Žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v zmysle ust. § 257 CSP nebolo dôvodné žalobcom 1/
až 2/ priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).