Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 15Csp/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202603
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625202603.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. C. XXX, o zaplatenie 3.057,94 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2025 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
3.057,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.688,98 € od 08.03.2024 do

25.04.2024 a zo sumy 1.538,98 € od 26.04.2024 do zaplatenia.

2. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020 uzatvorenej medzi obch. spol. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 1 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 08.04.2021 Zmluvu č.
262830511080421, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Keďže žalovaná porušila svoju

povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil k 11.04.2022
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlhu. Uviedol, že mimoriadna splatnosť bola
vyhlásená pre neuhradenie splátky splatnej 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Podľa
jeho názoru nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnene ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565
OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Úkon zosplatnenia je platný aj bez uvedenia splátky. Právne posúdenie
je výhradne vecou súdu. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 3.207,94 € a
pozostáva z istiny vo výške 1.688,98 €, z riadneho úroku vo výške 1.165,90 €, z úroku z omeškania

vo výške 331,56 € a z poplatkov vo výške 21,50 €. Dňa 18.04.2024 uzatvoril žalobca so žalovanou
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 13538861, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala dlžnú sumu vo výške 3.579,54 € uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Po
podpísaní dohody uhradila dňa 25.04.2024 splátku vo výške 150 €. Súčasne si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t.j. od 08.03.2024 zohľadňujúc splátku
zo dňa 25.04.2024.

3. Podaním zo dňa 06.10.2025 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že je ochotná splácať
dlh vo výške 50 €. Vie, že to musí splatiť. Požiadala o splátkový kalendár.4. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí
nepožiadali o odročenie pojednávania. Súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 08.04.2021 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. 262830511080421, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový
úver vo výške 5.200 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 96 mesačných anuitných

splátkach vo výške 83,81 € so splatnosťou 23. dňa v mesiaci. Dátum prvej splátky je 23.04.2021. Doba
trvania zmluvy je 96 mesiacov. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,90 % ročne a RPMN vo
výške 13,07 %.

7. Podaním označeným ako Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 07.03.2022 právny predchodca
žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 241,90 €, ktorá pozostáva z istiny vo

výške 64,41 €, úrokov vo výške 155,30 €, úrokov z omeškania vo výške 0,69 € a poplatkov vo výške
21,50 €. Ako dátum predchádzajúcej upomienky je uvedený deň 03.02.2022. Uviedol, že aj napriek
opakovaným upomienkam neuhradila svoje záväzky. Vyzval ju na okamžité zaplatenie dlžnej sumy.
V opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy s príslušenstvom. Zásielka bola
doručená dňa 10.03.2022.

8. Výzvou zo dňa 11.04.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že k 11.04.2022 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Súčasne ju vyzval na úhradu dlhu vo výške 5.143,64 € v lehote 7 dní od
doručenia. Výzva bola žalovanej doručená dňa 14.04.2022.

9. Oznámením zo dňa 19.03.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

10. Dňa 18.04.2024 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
v splátkach, ktorou žalovaná uznala dlh zo zmluvy č. 262830511080421 uzatvorenej s právnym

predchodcom žalobcu vo výške 3.579,54 €, ktorý sa zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 150 € so splatnosťou prvej splátky dňa 25.04.2024.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú
dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného

predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej

banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu ojednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie

oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu svedčí
stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne legitimovaný)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v spore rozhoduje.
Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne

so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnej
legitimácie je iný subjekt. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020
(publikovaného v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súd Slovenskej republiky pod č.
6/2022) zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti (vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo

určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého
sa v konaní domáha; vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.

13. Súd mal nesporne preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa
08.04.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
úver vo výške 5.200 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných 96 mesačných
anuitných splátkach so splatnosťou k 23. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 23.04.2021.

Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca
žalobcu vyhlásil úver za splatný. Súd dospel k záveru, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady. Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský spor.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak

neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na
uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je

spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zameškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo,
uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlhu pre tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu.
Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ

nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom
rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a OZ. Právny predchodca
žalobcu podaním označeným ako Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 07.03.2022 vyzval žalovanú
na úhradu omeškaných splátok. Vyzval ju na okamžité zaplatenie dlžnej sumy. V opačnom prípade bude

požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy s príslušenstvom. Takto koncipovaná výzva podľa názoru
súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 37 ods.
1 OZ. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná a preto je neplatná. Žalobca dostatočným spôsobom
nepreukázal využitie práva na predčasné zosplatnenie úveru. Nemohlo tak dôjsť k platnému vyhláseniupredčasnej splatnosti peňažného záväzku Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
11.04.2022. Z výzvy nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca využil svoje právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. S poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít sa nemožno

stotožniť s tvrdením žalobcu, že uvedenie konkrétnej splátky, pre nesplnenie ktorej si veriteľ uplatňuje
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, veriteľa nezaťažuje.

14. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v

splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a
súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Na naplnenie tohto účelu však musí byť nepochybne
spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust.
§ 565 OZ. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024,vktoromsauvádza:„Vsúvislostisúpravourežimustratyvýhodysplátokzákonodarcav§53

ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať
splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že

totoprávovyužije.Beztakéhotovčasnéhoupozorneniajeuplatnenieneúčinné.Zustanovenia§565veta
druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre

platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).

Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná
suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol
byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“
Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade právny predchodca zaslal žalovanej už tretiu upomienku,

pričom predchádzajúca upomienka bola zo dňa 03.02.2022. Právny predchodca žalobcu tak žalovanú
opakovanevyzývalnauhradenieomeškanýchsplátokbeztoho,abybolozrejmé,ktorúkonkrétnusplátku
požaduje zaplatiť pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovanýneplatnosťou(podľa§37ods.1Občianskehozákonníka).“(uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022)

15. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol

mimoriadnu splatnosť pred termínom konečnej splatnosti. Postúpenie pohľadávky je preto neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené aj pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré v danom prípade neboli
splnené. Žalobca je povinný dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia. Keďže súd nemal preukázanú základnú podmienku pre postúpeniu

pohľadávky, splatnosť spotrebiteľského úveru, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie mal vecný dopad
na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby. Súd navyše poukazuje aj na rozhodnutie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, v zmysle ktorého:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho

peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Zaslanie takto
špecifikovanej osobitnej výzvy žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu pred postúpením
pohľadávky (07.03.2024) súdu nebolo preukázané.16. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobnom návrhu na uzatvorenie Dohody o uznaní dlhu so žalovanou,
túto súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, keďže žalobca nenadobudol pohľadávku zo zmluvy

o úvere. Keďže nie je nositeľom práv a povinností zo zmluvy o úvere, nie je ako veriteľ ani legitimovaný
na platné uzatvorenie dohody. Z takejto dohody žalovanej neplynú žiadne záväzky, a to aj z dôvodu,
že v čase uzatvorenia dohody pohľadávka zo zmluvy o úvere nebola splatná v celom rozsahu. Ani
vyjadrenie žalovanej k žalobe súd nevyhodnotil ako uznanie nároku. Súd v tomto poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo 179/2020 zo dňa 30.11.2021, v zmysle

ktorého v spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa
(§ 282 Civilného sporového poriadku) považovať iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav
spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v zmysle § 292 písm. b) Civilného
sporového poriadku. Bez takéhoto poučenia súdom samo vyjadrenie spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu“
a „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno považovať za uznanie nároku. Z dôvodu procesnej ekonómie sa
súd vecou ďalej nezaoberal a žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovanej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj keď bola s prihliadnutím na výsledok
sporu úspešná, keďže z obsahu spisu nemal preukázaný vznik trov na jej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.