Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010546
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010546.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. februára 2024,
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn.

33T/10/2023 zo dňa 25.01.2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 25.01.2024 samosudca Okresného súdu Lučenec
podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, prepustil

obžalovanúA.B.zväzbynasloboduaväzbuobžalovanejnahradildohľadomprobačnéhoamediačného
úradníkazapoužitiatechnickýchprostriedkovpodľa§80ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkupriexistencii
dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Podľa § 82 ods. 1 písm. a), písm. e), písm.
f) Trestnéhoporiadkusúdobžalovanejuložil povinnostiaobmedzenia,spočívajúcevzákazevycestovať
do zahraničia, zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu, byt č. C. D. E. F. XX, C. C., zapísaný na LV č. XXXX
k. ú. C. C. vo vlastníctve G. F., F. XXX, XXX XX H. I., IČO: 44 738 889 a povinnosti pravidelne, jeden krát

za dva týždne, sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s
pravidelným miestom výkonu práce na Okresnom súde Banská Bystrica podľa jeho pokynov a povinnosť
preberať úradné zásielky, okrem vzdialenia sa z miesta pobytu za vymedzených podmienok. Podľa §
80 ods. 2 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu,
dostavovať sa na všetky úkony a povinnosť preberať úradné zásielky. Podľa § 82 ods. 3 Trestného
poriadku bude plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení u obžalovanej vykonávať probačný

a mediačný úradník Krajského súdu v Banskej Bystrici s pravidelným miesto výkonu práce na Okresnom
súde Banská Bystrica. Podľa § 82 ods. 4 Trestného poriadku nariadil obžalovanej kontrolu uložených
povinností a obmedzení použitím technických prostriedkov, a to osobným identifikačným zariadením
podľa § 4 zák. č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zariadením na určenie polohy kontrolovanej
osoby podľa § 6 zák. č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom obžalovaná podľa § 7 zák. č. 78/2015 Z.
z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, je povinná sa tejto kontrole podrobiť najneskôr nasledujúci pracovný deň do 10.00 hod. po jej
prepustení z väzby a je povinná sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v
Banskej Bystrici za účelom inštalácie technických prostriedkov, pričom ďalšie kontroly bude podstupovať
uprobačnéhoamediačnéhoúradníkaKrajskéhosúduBanskáBystricasmiestomvýkonupráceOkresný

súd Banská Bystrica.Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor okresnej prokuratúry do zápisnice o výsluchu obžalovanej
zo dňa 25.01.2024 sťažnosť, ktorú však ani do rozhodnutia krajského súdu žiadnym spôsobom
neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora
okresnej prokuratúry nie je dôvodná.

Ako krajský súd zistil, prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal dňa 11.09.2023 obžalobu sp. zn.
2 Pv 146/23/6606-46 na obžalovanú A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva
podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona

na skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Obžalovaná bola vzatá do väzby uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0Tp/142/2023 zo dňa
13.05.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tpo/27/2023 zo
dňa 07.06.2023 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Väzba sa vykonáva v ÚVV

a ÚVTOS Banská Bystrica, začiatok plynutia lehoty väzby bol ustálený na 10.05.2023 o 19:10 hod.

Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn. 0Tp/142/2023 zo dňa 24.08.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tpo/49/2023 zo dňa 07.09.2023, zamietol žiadosť
obžalovanej o prepustenie z väzby na slobodu. Následne Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn.

33T/10/2023 zo dňa 21.09.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2Tos/21/2023, rozhodujúc podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ponechal obžalovanú vo väzbe.

Naposledy obžalovaná žiadala o prepustenie z väzby na slobodu podaním doručeným okresnému
súdu dňa 22.01.2024, v ktorom predovšetkým uvádzala, že väzba je najzávažnejším zásahom do

osobnej slobody a do práv obvineného. Bola toho názoru, že väzba v jej prípade môže byť nahradená
v zmysle príslušných zákonných ustanovení. K samotnému väzobnému dôvodu uviedla, že len hrozba
vysokýmtrestomniejespôsobilýmväzobnýmdôvodom,pretoževäzbamusíbyťodôvodnenázávažnými
konkrétnymi okolnosťami. Zdôraznila, že je absolútne vylúčené, čo i len hypoteticky uvažovať o tom,
že by ušla alebo sa skrývala na Ukrajine, a to vzhľadom na vojnový stav, ako aj skutočnosť, že sa na

E. nemá kde vrátiť. Celú situáciu, v ktorej sa ocitla, považovala za zhodu náhod a poprela spáchanie
skutku, ktorý je jej kladený a vinu. Dodala, že spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní
a od prvého kontaktu vypovedala pravdivo. Nepoprela, že viezla vo svojom motorovom vozidle päť ľudí,
avšak poukázala na skutočnosť, že aj svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že išli pešo, stopovali
a zastavili auto, v ktorom ona sedela. Poukázala aj na závažné pochybenia prípravného konania,

predovšetkým na rozpory vo výpovediach svedkov a porušenie jej práva na obhajobu. K dôvodom
väzobného stíhania uviedla, že v jej prípade sa nejedná o osobu s kriminálnou minulosťou, keď
nikdy nebola trestne stíhaná. Má závažné zdravotné problémy, trpí hepatitídou typu C a z titulu tohto
ochorenia jej bola poskytnutá odborná liečba, ktorá jej v podmienkach výkonu väzby nie je poskytnutá
v potrebnom rozsahu. Mala za to, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,

nie sú v jej prípade opodstatnené. Navrhla, že v prípade, ak to bude nevyhnutné a vhodné a súd bude
presvedčený o dôvodnosti jej väzobného stíhania, aby sa s ohľadom na jej osobu a doterajšie správanie,
využila možnosť ustanovenia probačného a mediačného úradníka. Záverom uviedla, že je takmer osem
mesiacov vystavená strádaniu vo väzbe a verí, že súd spravodlivo rozhodne a bude sa môcť vrátiť do
Nemecka, kde ju čaká a potrebuje jej chorá matka. O predmetnej žiadosti po výsluchu obžalovanej

rozhodol samosudca Okresného súdu Lučenec uznesením sp. zn. 33T/10/2023 zo dňa 25.01.2024, voči
ktorému podal prokurátor sťažnosť

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,

má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne
stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 79 ods. 2 vety prvej a druhej Trestného poriadku, policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa
zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie
lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z
väzby podľa odseku 3.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.
Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr

do piatich pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného
a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju
obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd po preskúmaní predloženého trestného spisu musí konštatovať, že konanie a následné
uzneseniesamosudcuokresnéhosúdu,ktorýmpreskúmaltrvaniedôvodovväzbyobžalovanejvsúdnom
konaní a na jej žiadosť nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jej správaním
s použitím technických prostriedkov a s uložením primeraných obmedzení a povinností, je správne a
zodpovedádoterazzistenémustavuveci.Odôvodnenieuzneseniavykonalokresnýsúdzodpovedajúcim

spôsobom, dostatočne a presvedčivo.

Vo vzťahu k materiálnym podmienkach rozhodovania o väzbe, krajský súd po preskúmaní spisového
materiálu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu o väzbe obžalovanej v prvom rade uvádza,
že zákonné materiálne podmienky väzby obžalovanej sú aj naďalej zachované. Od posledného

rozhodovania o väzbe nedošlo k zmene dôkaznej situácie v prospech obžalovanej v takej miere,
ktorá by spochybnila opodstatnenosť jej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Dôvodnosť obvinenia zo spáchania stíhaného trestného činu v miere zodpovedajúcej vyššiemu stupňu
pravdepodobnosti aj v súčasnom štádiu trestného konania odôvodňujú skutočnosti ozrejmené doposiaľ
vykonanými dôkazmi, na jednej strane výpoveďou samotnej obžalovanej, ktorá sa ku skutku, ktorý jej je

kladený za vinu v podstate priznala, avšak usilovala sa zľahčovať a vlastné konanie ospravedlniť, a to
najmä tým, že ho nepovažovala za trestné, ale aj výpoveďou svedkov J. K., L. K., M. N., J. F., O. F.
a B. P., ktorí podrobne opísali priebeh skutku, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná. Doposiaľ zistené
skutočnosti sú podporené aj zabezpečenými listinnými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o ohliadke
miesta činu, fotodokumentáciou, úradným záznamom- prejazdy, úradným záznamom z kamerového

záznamu v obci Pinciná a podobne. V tomto smere preto krajský súd prisvedčil právnym úvahám
okresného súdu, keď naďalej považoval podmienku dôvodnosti trestného stíhania obžalovanej za
splnenú. K uvedenému sa žiada dodať, že vyjadrenia obžalovanej, ktorými v súčasnom štádiu trestného
konania spochybňuje jej trestné stíhanie, tak nie sú dôvodné. Nemožno pritom opomenúť, že pre
rozhodnutie o väzbe z hľadiska materiálnej stránky nie je nevyhnutné, aby bola dôkazná situácia

jednoznačne jasná.

Pokiaľ ide o dôvody väzby obžalovanej, tieto aj podľa názoru sťažnostného súdu naďalej existujú
tak, ako ich ustálil okresný súd, keď rozhodoval o vzatí obžalovanej do väzby a na ktorých zotrval,
keď rozhodoval o ponechaní obžalovanej vo väzbe a o žiadostiach obžalovanej o prepustenie z väzby

na slobodu. Je potrebné uviesť, že obžalovvaná je v súčasnosti trestne stíhaná za zločin s vyššou
mierou závažnosti (spoločenskej nebezpečnosti), za ktorý jej hrozí trest odňatia slobody vo výmere
sedem rokov až desať rokov, čo možno považovať za vysoký trest. Navyše v prejednávanom prípade
existujú konkrétne skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať, že uloženie vysokého trestu
u obžalovanej aj reálne hrozí. V zhode s názorom okresného súdu krajský súd ďalej akcentuje, že

v prospech dôvodov útekovej väzby obžalovanej v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
aj naďalej svedčí skutočnosť, že obžalovaná je ukrajinskej národnosti, neovláda slovenský jazyk a na
území Slovenskej republiky nemá žiadne preukázateľné väzby, navyše má obvyklý pobyt v Nemecku,
kde má žiť aj jej matka, s ktorými skutočnosťami sa už krajský súd opakovane zaoberal, preto len preúplnosť zdôrazňuje, že v kontexte uvedeného aj v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvodná
obava, že obžalovaná ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo trestu,
ktorá je v kontexte uvedených skutočností podporená relevantnou vyššou mierou pravdepodobnosti.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa §
71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného
a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníkanadobvinenýmaleboodovzdanímdohľadunadobvinenýmdoinéhočlenskéhoštátuEurópskej

únie podľa osobitného predpisu.

Krajský súd ďalej akcentuje, že väzba je v podmienkach právneho štátu, ktorého základným atribútom
je inter alia (okrem iného) i dôsledné dodržiavanie právnych predpisov (panstvo práva) a garancia
základných ľudských práv a slobôd, tak vážnym zásahom do práva na osobnú slobodu ako základného
ľudského práva, že tento zásah je v každom štádiu jeho trvania neustále potrebné podrobovať skúške

zákonnosti, odôvodnenosti a predovšetkým nevyhnutnosti, ktorá je kvalitatívnym limitom trvania väzby
(II. ÚS 55/1998). Inštitút väzby má subsidiárny charakter vo vzťahu k iným vhodným opatreniam, ktoré
zabezpečujú jej účel, a má byť len krajným, resp. nevyhnutným a zároveň primeraným prostriedkom
na dosiahnutie jej legitímneho cieľa. Pri bilancii medzi právom na osobnú slobodu a záujmami orgánov
činných v trestnom konaní má totiž právo na osobnú slobodu vždy prednosť a pokračujúce zadržanie

(väzba) môže byť opodstatnené len za predpokladu, že sú tu konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú
reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu k ľudskej slobode
(rozsudok Veľkej komory z 26. marca 2000, rozsudok ESĽP vo veci M. proti Poľsku).

Vzhľadom na vyššie uvedené a po dôslednom zvážení všetkých okolností prípadu sa krajský súd

neodchýlil od právneho názoru okresného súdu, keď aj za existencie dôvodov väzby obžalovanej podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v tomto štádiu konania, dospel k záveru, že väzbu obžalovanej
možno nahradiť alternatívnymi trestnoprávnymi inštitútmi upravenými Trestným poriadkom. Osvojil si
pritomúsudoksamosudcuokresnéhosúdu,ževäzbamábyťvýnimočneaplikovanýminštitútom,pretože
najprísnejším spôsobom postihuje osobnú slobodu jednotlivca a má trvať len nevyhnutne potrebný

čas. Preto pokiaľ samosudca skúmal, či účel útekovej väzby u obžalovanej nie je možné v súčasnom
štádiu trestného konania nahradiť iným vhodným opatrením, jeho postup bol správny a súladný so
zákonom. Aj sťažnostný súd prihliadol na dôvody, ktoré okresný súd za použitia zásady primeranosti
a zdržanlivosti viedli k možnosti nahradiť väzbu obžalovanej dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad jej správaním s použitím technických prostriedkov. S poukazom na uvedené, berúc do

úvahy osobu obžalovanej (osoba bez kriminálnej minulosti), jej zdravotný stav, dĺžku trvania väzy
a ponúknuté záruky, aj krajský súd dospel k záveru, že reálny výkon útekovej väzby u obžalovanej
nateraz nie je bezpodmienečne nutný a účel väzby možno dosiahnuť nariadením dohľadu probačného
a mediačného úradníka za použitia technických prostriedkov. Záver okresného súdu je akceptovateľný
o to viac, keď dosiahnutie účelu väzby posilňujú obmedzenia a povinnosti v zmysle § 82 ods. 1 písm. a),

písm. e), písm. f) Trestného poriadku, doplnené o povinnosť obžalovanej, oznámiť súdu každú zmenu
miesta pobytu, povinnosť dostavovať sa na všetky úkony a povinnosť preberať úradné zásielky. V tomto
smere je potrebné poukázať aj na miesto poskytnutého ubytovania obžalovanej, ktoré sa nachádza
v blízkosti miesta výkonu činnosti príslušného probačného a mediačného úradníka, t. j. Okresného súdu
Banská Bystrica a v blízkosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica.

Krajský súd však v tejto súvislosti dôrazne upozorňuje obžalovanú, že prepustenie na slobodu v jej
prípade neznamená, že pominulo dôvodné podozrenie z toho, že spáchala prejednávanú trestnú
činnosť. Dokazovanie o prípadnej vine, resp. nevine obžalovanej bude predmetom ďalšieho konania.
Obžalovaná po prepustení z väzby na slobodu musí viesť riadny život, dodržiavať uložené obmedzenia

apovinnostiavyvarovaťsaprotiprávnehokonaniaakonfliktnýchsituácií,ktorébymohliviesťkporušeniu
zákona. V opačnom prípade môže byť obžalovaná vzatá do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods.
3 Trestného poriadku.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako
nedôvodnú zamietol.Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 2:1 (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku). Člen senátu JUDr. Jozef
Mikluš hlasoval za vyhovenie sťažnosti prokurátora vzhľadom k tomu, že trestná činnosť v súvislosti

s prevádzačstvom je závažná, permanentne sa opakujúca, a preto len väzobné stíhanie a následné
nepodmienečné tresty môžu ďalších páchateľov odradiť od takejto činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.