Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390994
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123390994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., adresa na doručovanie: E. C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 823,55 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/29/2024-134
zo dňa 21. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17Csp/29/2024-134 zo dňa 21.10.2024 žalobu žalobcu zamietol
(výrok I.) a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení okresný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 823,55 EUR, úrok vo výške 312,56 EUR, úrok z

omeškania vo výške 77,90 EUR, úrok z omeškania vo výške
5%ročnezosumy809,75EURod01.03.2023dozaplateniaanáhradytrovkonania.Právnypredchodca
žalobcu F. G. H., I., uzatvoril so žalovanou dňa 02.01.2018 Zmluvu č. 102900111010118 (ďalej len
„zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na
základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila
splátky v dohodnutých termínoch
v zmysle zmluvy, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho právny predchodca žalobcu opakovane

vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu
k 26.03.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
Rámcovou zmluvou
o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi postupcom - F. G. H., I. a žalobcom a na
základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.02.2023 postúpil postupca pohľadávku na žalobcu.

3. Citujúc ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z. z.“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565 zákonač. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvárania
zmluvy, súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu

uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený v zmysle čl. IX,
bod 1. Všeobecných obchodných podmienok požadovať, aby žalovaná vrátila celú sumu úveru
s príslušenstvom pred dňom splatnosti. Právny predchodca žalobcu tak vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru poskytnutého žalovanej dňom 24.03.2021,

o čom žalovanú informoval Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
24.03.2021.
5. Skúmajúc splnenie podmienky zosplatnenia úveru v zmysle uvedených ustanovení okresný súd
konštatoval,žeprávnypredchodcažalobcuzaslalžalovanejvýzvu-Tretiuupomienkuzodňa03.02.2021
a Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 24.03.2021, avšak ani jedna listina neobsahuje
informáciu, s ktorou splátkou a za aké obdobie sa žalovaná dostala do omeškania. S poukazom na §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky, za ktorých môže
pristúpiť k zosplatneniu celej pohľadávky žalovanej (§ 565 Občianskeho zákonníka).
6. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
nedošlo k zákonnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, z toho dôvodu nedošlo ani k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Postúpenie pohľadávky preto okresný súd považoval za absolútne

neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného následne vyplynulo, že žalobca nemohol
platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, preto nemohol vstúpiť do práv veriteľa a
súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie žalovanej pohľadávky. Následkom toho je
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.
7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), avšak žalovanej, ktorej by inak prináležal
nárok na náhradu trov konania, ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanej v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP odvolanie,

ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého považoval výzvy zo dňa
03.02.2021 a 24.03.2021 za neurčité a z tohto dôvodu aj neplatné. Žalobca mal za to, že v konaní
preukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko predložil výzvu podľa § 563

Občianskeho zákonníka i výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj z predloženej platobnej
histórie (prehľadu čerpania) je podľa neho zrejmé, že žalovaná si svoj záväzok neplnila riadne a včas.
10. Žalobca mal za to, že zákon označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. V predmetnej veci posudzované výzvy z hľadiska
obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní. Ďalej uviedol,

že špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej
disciplíny dlžníka-spotrebiteľa, absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky
vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením nevyplynula a k zásadnej zmene pri posudzovaní
obsahu predmetného ustanovenia došlo až v roku 2024. Poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ohľadom na ktoré mal za to, že
procesný postup okresného súdu bol nesprávny, keďže odmietol poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu.
Podľa žalobcu preto niet žiadnych pochybností o platnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti
astýmsúvisiacimplatnýmpostúpenímpohľadávky,nazákladečohokonajúcisúdvecnesprávneprávne
posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Podľa názoru žalobcu medzi postupcom a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a
žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských
súdov v Nitre, Košiciach, Trenčíne, Banskej Bystrici, ktoré dospeli k záveru, že v rámci zosplatnenia nie
je potrebné špecifikovať omeškanú splátku. Veriteľ teda nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre
ktorú sa veriteľ chystá, prípadne pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru.

12. Poukázal na podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (táto možnosť je dohodnutá, dlžník
je v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a dlžník bol na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva), pričom veriteľ v
oznámení o zosplatnení nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal –a teda, pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Podľa žalobcu zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo
riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovanou dohodnutá.

Žalovaná bola preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň
preukázané, že postupca upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka (podaním zo dňa 03.02.2021). Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval určitú
náležitosť, uviedol by to priamo v zákonnom ustanovení. Žalobca uviedol modelový príklad, z ktorého

povinnosť uviesť rozhodnú splátku v zosplatňujúcej výzve, resp. aj vo výzve pred zosplatnením nemôže
obstáť.
13. Poukázal na novelizáciu § 53 ods. 9 a ods. 10 Občianskeho zákonníka, účinnú od 01.11.2024,
ako aj na dôvodovú správu k uvedenej novelizácii. Dodal, že aj po novelizácii je veriteľ povinný vo
výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní, pod sankciou neurčitosti však nie je špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ

chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver zosplatňuje.
14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a tento podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil,
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu.

17. K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že pre samotné vyhlásenie predčasnej (resp.
mimoriadnej) splatnosti úveru zákon (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje uviesť,

pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ úver za predčasne splatný, nakoľko to je
možné vyvodiť podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd uvádza nasledovné:

18. V prejednávanej veci nebolo sporné, že tak výzva Tretia upomienka – pokus o zmier právneho

predchodcu žalobcu zo dňa 03.02.2021 ako ani Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom zo dňa 24.03.2021 neobsahovali žiaden údaj o tom, pre omeškanie ktorej konkrétnej
splátky má dôjsť k zosplatneniu predmetného úveru
(t.j. k vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Tento údaj spočívajúci v konkretizácii omeškanej splátky,
pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie je zistiteľný ani zo samotnej žaloby, ani z ostatných podkladov

predložených žalobcom.

19.Podstatnýmpreposúdeniedanostiaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuboloposúdenietoho,čiprávny
predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,

§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov), teda či zosplatnenie žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu možno
považovať za platné.

20. Účelom právnej úpravy ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“

záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorejsplátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.
Uvedenéustanoveniejepotrebnévykladaťvkontexteust.§565Občianskehozákonníka,podľaktorého,
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd
zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie
práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu

podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť
spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez

ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi
v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak

je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie
a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je

spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie

podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia
a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“
nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie
uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení

s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný
súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani
nepomysleli.

21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

22. Poukaz žalobcu na § 53 ods. 9 a ods. 10 Občianskeho zákonníka, v znení novelizácie účinnej od
01.11.2024, nemá vplyv na vyššie uvedený výklad aplikovaných ust. § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

23. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024,odvolacísúdprimárnepoukazujenato,
že v predmetnom uznesení sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/
predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie

splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto
právneho úkonu. Zo záveru dovolacieho súdu, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá...“, možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom
rozhodnutí vyjadril výlučnek otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vyslovený
záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd

poukazuje na to, že súd prvej inštancie uskutočnil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

24. K poukazu žalobcu na rozhodnutia iných odvolacích (krajských) súdov v obdobných veciach odvolací

súd uvádza, že tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP.

25. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý
žalovanej napriek úspechu v spore nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej
procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že
žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti

s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).