Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123208777
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123208777.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa: V. W., C..
XX.XX.XXXX, D. S. N., XXX XX N., proti odporcovi: M. W.Y., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Č. XXXX/XX, XXX
XX I. - O. Ť., o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k.
18Pc/22/2023-76 zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.05.2023 sa navrhovateľ domáhal povolenia obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20Pc/76/2020 a po prejednaní veci žiadal žalobu jeho
syna - odporcu (v pôvodnom konaní navrhovateľa) zamietnuť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20Pc/76/2020, doručenú
súdu dňa 19.05.2023, o d m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov, § 397, § 399, § 403 ods. 1, 2, § 413 ods. 1, 2, § 106, § 111, §
116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, 2, § 3
ods. 1, § 8 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, § 13, § 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne z
pohľadu skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových. Obnova konania ako mimoriadny
opravný prostriedok má povahu výnimky o zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a
možno ju použiť len vo výnimočných prípadoch a za splnenia presne stanovených podmienok. Skôr ako
prejednal samotný návrh na obnovu konania pristúpil k preskúmaniu, či sú splnené všetky zákonom
požadované podmienky na konania a mal za to, že neboli splnené podmienky prípustnosti žaloby

na obnovu konania z nasledovných dôvodov. Aktuálne platná úprava Civilného sporového poriadku
zaviedla zásadu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registrocha zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu. Z podania
navrhovateľa vyplynulo, že sa v rozhodnom období nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, ale v obci
H., kde sa staral o svojho brata a jeho manželku, čo neoznámil príslušným inštitúciám, od ktorých by

z dostupných lustrácií mohol dospieť k záveru, kde sa reálne nachádzal. Navrhovateľ mal možnosť
oznámiť skutočnú adresu vtedajšieho pobytu (ak vedel, že sa tam bude zdržiavať dlhodobejšie) v
príslušnej ohlasovni pobytu alebo mohol oznámiť Slovenskej pošte, a.s. žiadosť o doposielanie zásielok,
resp. zriadiť si výhradu odnášky alebo P.O.BOX. V neposlednom rade mal možnosť na adrese svojho
trvalého bydliska pravidelnou návštevou oboznámiť sa s tým, či sa v jeho poštovej schránke nachádza

alebo nenachádza oznámenie o uloženej zásielke. Súd prvej inštancie ďalej opísal postup pri doručovaní
žaloby, vyšetrovacie úkony smerujúce k zisteniu skutočného pobytu žalovaného a postup uplatňujúci sa
v prípade, ak sa nepodarí zistiť skutočný pobyt žalovaného. V predmetnom prípade súd prvej inštancie
lustroval Sociálnu poisťovňu, Zbor väzenskej a justičnej stráže SR, s negatívnym výsledkom. Zásielku
doručoval prostredníctvom OO PZ na adresu V. A. I., keďže na tejto adrese bol adresát vykázaný ako
neznámy. Na adresu N. XX, N., zásielku nedoručoval prostredníctvom OO PZ, nakoľko na tejto adrese

mal vykázané, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, čo nijako nespochybňovalo jeho záver
o tom, že tam navrhovateľ naozaj býva, len si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote.

5. Záverom uviedol, že z oznámenia Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach vyplynulo, že odporca bol
ich študentom v dennej forme od 02.09.2020 do 27.02.2024, kedy došlo k jeho vylúčeniu, teda bol

vysokoškolskýmdennýmštudentomvčasezačatiaajskončeniakonania,ktoréhoobnovysanavrhovateľ
domáha.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania navrhovateľa a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení, nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci.
Poukázal na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci, ktorý prijal námietku o tom,

že zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia nemožno dosiahnuť inak. Aj z uvedeného dôvodu
má za to, že opakované zamietavé rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v rovine doručovania napadnutého rozsudku. Opakovane dal do pozornosti nedodržanie procesných
úkonov pri doručovaní napadnutého rozsudku, nakoľko sa rozsudok doručoval na nesprávnu adresu v
obciN.,ktorávčasedoručovanianebolaplatná.Mázato,žedoručovaniejepotrebnévnímaťakovysoko

podstatnú časť súdneho procesu z celého konania, ktorý má všetky atribúty spravodlivého súdneho
procesu vyplývajúceho z ustálenej judikatúry Európskeho súdu, pretože rozsudok obsahuje záver
celého dokazovania, ale aj možnosť opravného prostriedku. Namietal, že úkony lustrácie neprebehli
v zmysle platnej legislatívy, čím došlo k pochybeniu zo strany doručovateľa PZ SR. Zdôraznil, že
Mestský súd Košice vo svojom uznesení v rámci dokazovania a dodržania procesných úkonov vlastne

dokázal, že zásielku s rozsudkom poslal na neexistujúci trvalý pobyt a nevykonal v tejto súvislosti
žiaden iný úkon, ale len na základe elektronickej doručenky s oznamom „adresát neznámy“ vyznačil
právoplatnosť rozsudku s odôvodnením o uplatnení fikcie doručenia, čím sám potvrdil, že nekonal v
zmysle § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V uznesení taktiež neexistuje popis žiadnych ďalších
potrebných úkonov a samotné uznesenie dokazuje absenciu úkonu určiť za doručovateľa OO PZ v

príslušnom okrese, čím by sa výrazne zvýšil predpoklad doručenia, ale najmä litera zákona, že boli
využité všetky možné úkony pri doručení napadnutého rozsudku, čím by sa naplnil atribút spravodlivého
a transparentného súdneho procesu pre všetkých účastníkov konania. Poukázal tiež na znenie § 114
Civilného sporového poriadku s tým, že v samotnej žalobe na obnovu konania podrobne popísal a
doložil dôkazy o nevedomosti o začatom konaní a tiež neprevzatia súdnej zásielky, čo uviedol aj v

odvolaní. K relevantnému ospravedlniteľnému dôvodu neprevzatia zásielky patrí aj fakt, že rozsudok
mu nebol doručený na adresu trvalého pobytu z registra fyzických osôb a tiež absentovalo určenie
súdneho doručovateľa a nevyužitie možnosti podľa § 108 Civilného sporového poriadku. Ďalšie body
napadnutéhouzneseniavenujúcesadoručovaniuvnímaakoirelevantné,pretoženereflektujúuznesenie
odvolacieho súdu o tom, či pri doručovaní rozsudku ne/došlo k pochybeniu, a preto nebol rozsudok

mu nebol rozsudok riadne a včas doručený. Citácie legislatívy absolútne nevyjadrujú dôkazné bremeno
určené uznesením odvolacieho súdu. Vyjadril pochybnosti o správnom výklade uznesenia odvolacieho
súdu, o nedostatočnom rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu a o nedodržiavaní princípu
transparentnosti ku všetkým účastníkom konania.8. Odvolateľ ďalej uviedol, že trvalý pobyt v obci N. bol zaevidovaný od 02.10.2008 na základe kúpy
nehnuteľnosti,ktorásavroku2011a2012predávalazdôvodujehorozvodu.Prvýmajiteľvnehnuteľnosti

nebýval a ani sa tam nezdržiaval a zhruba po roku nehnuteľnosť predal novému kupujúcemu, ktorý ju
obýval spolu s rodinou. Nového majiteľa oslovil, aby sa zrušil jeho trvalý pobyt k tejto nehnuteľnosti,
čo mu však nebolo umožnené z dôvodu nového majiteľa, o čom predložil dôkaz. V roku 2021 bola
nehnuteľnosť predaná novému majiteľovi, ktorého oslovil a dal zrušenie jeho pobytu do poriadku, pričom
od 23.11.2021 bola adresa trvalého pobytu aktuálne zmenená na obec N.. Vyjadrenie v bode 24.

odôvodnenia označil za zmätočné, pretože v zmysle citovanej legislatívy mal súd povinnosť rozsudok
dourčovať na adresu z registra obyvateľov a v rámci doručovania mal využiť všetky úkony definované
príslušnou legislatívou, čo nevyužil a nevykonal. Počas starostlivosti o rodinných príslušníkov sa v obci
H. zdržiaval menej ako 90 dní, preto nemal žiadnu povinnosť nahlasovať túto obec ako prechodný
pobyt. Poukázal na nelogickosť procesných úkonov, kedy súd využil doručovanie OO PZ v mieste,
kde nikdy nemal nahlásený trvalý pobyt, ale v mieste ohláseného trvalého pobytu doručenie OO PZ

nevyužil, pretože to vnímal akosi formálne. Vo svojom návrhu tiež poukázal na snahu syna tendenčne
získať finančné prostriedky na základe fabulovaného tvrdenia, že je študentom vysokej školy a nepriznal
existenciurozsudkuotom,žeužboluznanýzaplnoletédieťa,ktorésaviesamostatneživiť.Samozrejme
vedome uviedol ako trvalý pobyt otca adresu, ktorá bola v inom konaní uvedená ako korešpondenčná
adresa. Aj z uvedeného hľadiska vníma povolenie na obnovu konania ako prípustnú a zároveň jediný

relevantný opravný prostriedok. Mal za to, že v pôvodnom konaní bol znevýhodnený a bez svojej viny
nemal možnosť využiť opravný prostriedok, ktorý by mu dal priestor na konfrontáciu a predkladanie
nových dôkazov a privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže v danom čase nemal súd vedomosť
o zastavení vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa s odôvodnením, že je schopné samostatne sa
živiť. Vyživovacia povinnosť mu vznikla na základe jednostranného tvrdenia zmien, kedy sa syn účelovo

opakovanezapisovalzakaždýmnainúodbornosť,alezakaždýmbolužpočasprvéhosemestravylúčený
zo štúdia. V tejto súvislosti poukázal aj na zaujímavé časové fakty, z ktorých má pocit, že sa sudkyňa
venovala prednostne procesnému úkonu, ktorý bol pre toto konanie irelevantný. Má za to, že jeho žaloba
je prípustná v zmysle § 397 písm. a), b) Civilného sporového poriadku a žiadal, aby súd povolil obnovu
konania a následne zamietol návrh na určenie výživného z dôvodu, že plnoleté dieťa je schopné samé

sa živiť.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v

§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

14. Právna teória rozlišuje v prípade opravných prostriedkov medzi riadnymi opravnými prostriedkami a
mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami opravných prostriedkov

spočíva v tom, že riadne opravné prostriedky smerujú proti ešte neprávoplatným rozhodnutiam súdu,
zatiaľ čo mimoriadne opravné prostriedky smerujú už proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Samotná
obnova konania je subsumovaná v kategórii mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože jednak
musia byť na takúto obnovu splnené osobitné dôvody a jednak obnovou dochádza k narušeniu princípuprávnej istoty strán sporu. V prípade podmienok obnovy konania možno hovoriť o subjektívnych
(oprávnený subjekt, resp. jeho právny nástupca) a o objektívnych podmienkach (lehota na podanie
žaloby na obnovu konania) prípustnosti obnovy konania.

15. Obnova konania predstavuje jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov, čo znamená, že pre
uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku musia byť dané osobitné dôvody. Obnovou
konania dochádza k narušeniu princípu právnej istoty, preto takéto narušenie musí byť vyvážené
sprísnením podmienok pre pripustenie obnovy konania. Mimoriadnym opravným prostriedkom zákon

umožňuje napadnúť len právoplatné rozhodnutia, a to len z dôvodov taxatívne určených zákonom a
tiež len v lehote určenej zákonom, pričom prípadné zmeškanie takejto lehoty má za následok preklúziu
práva podať žalobu na obnovu konania. Ako bolo uvedené už vyššie, žalobou na obnovu konania možno
napadnúť len právoplatné rozhodnutie a len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom (§ 397 písm.
a) - f) CSP).

16. Po splnení zákonom predpísaných náležitostí potom samotné konanie prebieha v dvoch fázach.
V prvej fáze prvoinštančný súd skúma, či možno obnovu konania vôbec procesne pripustiť, pričom
výsledkom tejto fázy je rozhodnutie o povolení alebo nepovolení obnovy konania. V druhej fáze
dochádza k novému preskúmaniu a rozhodnutiu veci, avšak len za predpokladu, že súd v prvej fáze
obnovu konania povolil.

17. Ako bolo už uvedené vyššie, prvým základným predpokladom pre prípustnosť žaloby na obnovu
konania je to, že táto môže smerovať len proti právoplatnému rozsudku, preto je potrebné v prvom
rade skúmať, či rozsudok, ktorý bol vydaný v pôvodnom konaní nadobudol právoplatnosť. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dal súdu prvej inštancie

záväzný pokyn na to, aby skúmal, či bolo postupované správne pri doručovaní rozsudku Okresného
súdu Košice I. vo veci sp. zn. 20Pc/76/2020 zo dňa 14.02.2022.

18. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu preskúmal postup
doručovania písomností v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. vo veci sp. zn. 20Pc/76/2020 a

dospel k záveru, že k pochybeniu súdu nedošlo, naopak bol to práve navrhovateľ, ktorý svojim konaním
spôsobil to, že mu nebola doručená ani jedna písomnosť v uvedenom konaní, preto uzavrel, že neboli
splnené zákonné podmienky pre obnovu konania, preto návrh opätovne odmietol. Po preskúmaní spisu
a pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. vo veci sp. zn. 20Pc/76/2020 odvolací súd dospel k
záveru, že odmietnutie návrhu z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre obnovu konania súdom

prvej inštancie bolo síce vecne správne, avšak z úplne iných záverov k akým dospel súd prvej inštancie.

19. V priebehu pôvodného konania mal súd prvej inštancie z lustrácie v registri obyvateľov zistené, že
navrhovateľ (v pôvodnom konaní v postavení odporcu) má evidovanú adresu v obci N., a to konkrétne
na adrese: N. XX, N. (viď lustrácie z Registra obyvateľov založené v spise Okresného súdu Košice I.

vo veci sp. zn. 20Pc/76/2020). v návrhu vo veci samej však navrhovateľ ako korešpondenčnú adresu
uviedoladresuvI.nauliciV.X,keďžepravdepodobnevychádzalzpredchádzajúcehokonaniavedeného
na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 14Pc/21/2019, kde otec ako navrhovateľ sám túto adresu
uviedol ako korešpondenčnú adresu. Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní sp. zn. 20Pc/76/2020 preto
v zmysle platnej účinnej právnej úpravy doručoval písomnosti na obe známe adresy, teda na adresu

evidovanú v Registri obyvateľov, ako aj na korešpondenčnú adresu. Vzhľadom na to, že súdu nepodarilo
doručiť návrh spolu s ďalšími písomnosťami ani na jednu z uvedených adries, požiadal príslušný útvar
Policajného zboru o súčinnosť pri doručovaní zásielky na korešpondenčnú adresu, avšak bezúspešne.
Zo zistení príslušného útvaru Policajného zboru však vyplynulo, že navrhovateľ (v pôvodnom konaní
v postavení odporcu) sa na uvedenej adrese zdržiava, ale momentálne je odcestovaný. Vzhľadom na

to, že sa nepodarilo doručiť navrhovateľovi (v pôvodnom konaní v postavení odporcu) návrh, súd prvej
inštancie opätovne postupoval v súlade so zákonom a zvolil doručovanie prostredníctvom úradnej tabule
awebovejstránky.Ďalšiepodaniaadresovanénavrhovateľovi(vpôvodnomkonanívpostaveníodporcu)
vzhľadom na vyššie uvedené zistenia doručoval tak na korešpondenčnú adresu, ako aj na adresu
evidovanú v Registri obyvateľov. Z toho hľadiska nemožno postupu súdu prvej inštancie v pôvodnom

konaní nič vytknúť, keďže postupoval v súlade so zákonom, preto aj odvolacie námietky navrhovateľa
vyhodnotil odvolací súd v tomto kontexte za nedôvodné. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil aj so
závermi konštatovanými súdom prvej inštancie v druhej vete bodu 34. odôvodnenia, teda navrhovateľ
malmožnosťsvojuskutočnúadresuvtedajšiehopobytuoznámiťnapríslušnýchinštitúciáchazabezpečiťsi tak doručovanie na aktuálnu adresu alebo do poštového priečinku na pošte, resp. na obecnom úrade.
Do uvedeného času tak nemožno konštatovať porušenie práva navrhovateľa, keďže súd prvej inštancie
zvolil správny procesný postup pri doručovaní.

20. Podstatný problém však nastal pri doručovaní rozsudku zo dňa 14.02.2022, keďže tento bol už
doručovaný len na adresu pobytu evidovaného v Registri obyvateľov, avšak k jeho doručeniu, resp.
neprevzatiu v odbernej lehote nedošlo, nakoľko sa zásielka vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy
(viď doručenka na č.l. 55 v spise sp. zn. 20Pc/76/2020). Napriek uvedenému súd prvej inštancie

už nevykonal opätovnú lustráciu navrhovateľa (v pôvodnom konaní v postavení odporcu) v Registri
obyvateľov, ale vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť spomínaného rozsudku. Z lustrácie v Registri
obyvateľov navrhovateľa v predmetnom konaní, ako aj z tvrdení navrhovateľa v podanom odvolaní
však vyplynulo, že v čase doručovania rozsudku vydaného v pôvodnom konaní (rozsudok bol zasielaný
dňa 15.03.2022), navrhovateľ (v pôvodnom konaní v postavení odporcu) už nemal na adrese N. XX,
N. registrovaný pobyt, a to od 23.11.2021 (viď lustrácia na č.l. 12), z čoho vyplýva, že súd prvej

inštancie doručoval rozsudok na nesprávnu adresu, v dôsledku čoho navrhovateľ (v pôvodnom konaní
v postavení odporcu) sa nemohol v tomto štádiu konania dozvedieť o vydaní takéhoto rozsudku.
Ak teda rozsudok nebol doručený na adresu evidovanú v Registri obyvateľov, nebol zasielaný ani
na korešpondenčnú adresu alebo nebol zvolený iný spôsob doručenia upravený zákonom, potom
nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia a nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku v

pôvodnom konaní. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/190/2009
zo dňa 30.06.2010: „Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali
všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia
opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné

urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí
vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie
ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania
o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto
procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento
úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné
procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul
doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.“ Za uvedenej situácie tak nemohlo dôjsť k

nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku, a teda nie je splnený základný zákonný predpoklad pre obnovu
konania.

21. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok v pôvodnom konaní doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť, je potrebné zrealizovať jeho riadne doručenie navrhovateľovi (v pôvodnom konaní v

postavení odporcu), ktorého právo na podanie odvolania tým pádom ostalo zachované.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).