Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439331
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123439331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu A. B., s miestom podnikania Trnové, Magočovská 583/38, 010 01 Žilina, IČO: 50 153 633,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra
3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému G & F Industrial, Solutions s.r.o., so sídlom
Kragujevská 8414, 010 01 Žilina, IČO: 47 726 059, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír
Urban, s.r.o., so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, IČO: 52 761 096, o zaplatenie 4.748,-Eur
s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/166/2023-138 zo

dňa 04. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/166/2023-138 zo dňa 04. marca 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom

konanídoručenýmOkresnémusúduBanskáBystricadňa13.11.2023sažalobcadomáhal,abysúduložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 4.748,- eur s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou,
základom a dobou omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 160,- eur a trovy
konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal práce,
pričom žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a na základe toho vystavil žalovanému faktúry. Žalovaný
faktúry neuhradil ani sčasti.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, č.k. 6Up/1788/2023, proti ktorému žalovaný
v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor, v ktorom namietol, že žalované faktúry neeviduje vo svojom
účtovníctve a nemá vedomosť o tom, že by si od žalobcu objednal práce uvedené v predmetných
faktúrach a žiadne z týchto prác od žalobcu neprevzal. Tvrdil, že žalobca má bremeno tvrdenia, že so
žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mal žalovanému poskytnúť plnenie a že žalovaný za toto
plnenie riadne a včas nezaplatil odplatu. Žalovaný tvrdil, že žalobca nič z uvedeného vo svojom návrhu
neuviedol.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetné práce vykonal, žalovaný ich prevzal a na základe toho vystavil
žalovanému faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom sporu.5. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že predmetom konania v prejednávanej veci bol
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia vo výške 4 748,- Eur s príslušenstvom,
a to ako ceny zmluvného plnenia za vykonané práce, ktoré si mal žalovaný u žalobcu objednať a

za vykonanie ktorých žalobca vystavil žalovanému štyri faktúry, a to: číslo 20230011, vystavená dňa
01.07.2023, splatná dňa 31.07.2023 za dodanú službu - práce za mesiac jún 2023 Volvo Valaliky vo
výške 1 870,- Eur, číslo 20230012, vystavená dňa 01.08.2023, splatná dňa 31.08.2023 za dodanú
službu - práce za mesiac júl 2023 Volvo Valaliky vo výške 1 275,- Eur, číslo 20230013, vystavená dňa
01.08.2023, splatná dňa 31.08.2023, za dodanú službu - práce za mesiac júl C. D. vo výške 1008,- Eur

a číslo 20230014, vystavená dňa 10.08.2023, splatná dňa 09.09.2023, za dodanú službu - práca za
mesiac august C. D. vo výške 595,- Eur.

6. Žalovaný popieral existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu a uviedol, že nemá
vedomosť, že by si od žalobcu objednal práce uvádzané vo faktúrach a žiadne z uvedených prác od
žalobcu neprevzal. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, nadväzujúcej na strohé skutkové

vymedzenie žalobcom uplatneného nároku v podanej žalobe, bolo súčasťou povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti žalobcu v skutkovej rovine náležite tvrdiť a zároveň preukázať existenciu tvrdeného
záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným, teda jeho vznik, obsah v zmysle podstatných náležitostí
daného zmluvného vzťahu, najmä pokiaľ ide o dohodu o predmete plnenia a o cene, ako aj poskytnutie
zmluvného plnenia žalovaného v tvrdenom fakturovanom rozsahu. V tejto súvislosti súd nesúhlasil s

vyjadrením žalobcu vo vyjadrení k odporu žalovaného, že nárok preukázal priložením neuhradených
faktúr a vyhlásením, že ho vedie v účtovníctve. Hoci uvedené môže byť postačujúce pre potreby
vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní, v pomeroch civilného sporového konania nejde o
skutočnosti a dôkazy spôsobilé preukázať existenciu sporného záväzkovo-právneho vzťahu, jeho obsah
ani poskytnutie plnenia žalobcom. Žalovaný už v tlačive odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že

faktúry ohľadom uplatneného nároku mu neboli doručené, na čo žalobca následne v skutkovej rovine
nereagoval, ani nepredložil dôkazy ohľadne doručenia faktúr žalovanému.

7. Žalobca na preukázanie existencie ním tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným
predložil Objednávku číslo OBJ 23001-156 zo dňa 20.07.2023 s pečiatkou a podpisom žalovaného,

predmetom ktorej mali byť dokončovacie a stavebné práce v dobe od 20.7. do 12.08.2023 v mieste
Osek 113, Mladá Boleslav, Česká republika za dojednanú cenu 14,- Eur za hodinu vykonaných prác
(č.l. 102 spisu) a na pojednávaní dňa 04.03.2025 krátkou cestou predložil súdu listinu označenú ako
Zmluva o poskytovaní služieb uzavretú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 31.08.2022 (č.l. 136 spisu),
ktorá bola opatrená pečiatkami a podpismi žalobcu a žalovaného, predmetom ktorej bolo poskytovanie

služieb žalobcom žalovanému v súvislosti so zákazkami žalovaného. Predmetné služby boli vymedzené
demonštratívnym výpočtom v článku 2 bod 2.1 zmluvy. V Článku 3 bod 3.1 bola dojednaná odmena
vo výške 85,- Eur bez DPH za každý deň poskytovania služieb, v prípade, ak boli služby v danom dni
poskytované minimálne v rozsahu 8 hodín.

8. Žalovaný nepoprel, že objednávku č. E. XXXXX-XXX-XXXXX B. z 20.7.2023 podpísal a nebolo
sporné, že žalobca túto objednávku akceptoval. Uvedenou objednávkou tak žalobca preukázal
existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, ktorý súd vzhľadom na postavenie žalobcu
a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah
obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako Zmluvu o

dielo uzavretú podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom záväzku žalobcu
bolo pre žalovaného vykonávať dokončovacie a stavebné práce v mieste zhotovenia 507 43 Osek 113
(pri Mladej Boleslavi), CZ za dojednanú cenu 14 eur za hodinu vykonaných prác.

9. Na preukázanie zmluvného základu prác vykonávaných na mieste Volvo Valaliky a dojednania o

zmluvnej odmene žalobca na pojednávaní konanom dňa 4.3.2025 predložil Zmluvu o poskytovaní
služieb z 31.8.2022. Predložená zmluva preukazuje existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi
stranami, ktorý súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho
vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 269 ods.

2 Obchodného zákonníka.

10. Skutočnosť, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami preukázal existenciu
záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, však bez ďalšieho neznamená, že procesná obranažalovaného je výlučne len účelová a že na základe uvedeného možno bez ďalšieho dospieť k záveru
o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Bolo súčasťou povinnosti tvrdenia žalobcu uviesť, aké
plnenie na základe existujúcich zmluvných vzťahov žalovanému poskytol, kedy, kde, v akom rozsahu

a akým spôsobom žalovaný plnenie prevzal. V tejto súvislosti nadväzujúce prvky procesného útoku
na strane žalobcu spočívali predovšetkým v predkladaní listinných dôkazných prostriedkov, ktoré však
neboli sprevádzané náležitými skutkovými tvrdeniami z jeho strany. Žalobca v rámci vyjadrenia k
podanému odporu žalovaného predložil záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, doklady o
poskytnutých zálohách, dokument - stretnutie pred zahájením práce subdodávateľa a výdajku-prevodku

bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností relevantných vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré
majú byť týmito listinami preukázané. Vyjadrenie žalobcu, že tieto listiny majú preukazovať, že faktúry
sú vystavené za reálne vykonané práce, súd nepovažuje za postačujúce. Následne žalobca v prílohe
podania zo 6.11.2024 predložil súdu ďalšie záznamy o prevádzke stroja z mesiacov jún a júl 2023 na
mieste Volvo Valaliky, avšak všetko bez náležitého vymedzenia o aké plnenie - práce sa malo z jeho
strany jednať, kde boli žalobcom tieto práce vykonané, ako boli žalovaným prevzaté a následne, na

základe ktorého zmluvného základu žalobca vyfakturoval plnenie žalovanému. K momentu predloženia
týchto listín žalobca ani netvrdil, že medzi stranami by mali existovať dva záväzkovo-právne vzťahy s
rôznym zmluvným základom. Uvedené skutkové tvrdenia spolu s predložením Zmluvy o poskytovaní
služiebnáslednežalobcaprodukovalažnapojednávaní4.3.2025.Pokiaľbyajbolopravdou,žeZmluvou
o poskytovaní služieb žalobca do termínu pojednávania nedisponoval, relevantné skutkové tvrdenia

nepochybne mohol uviesť už v podanej žalobe resp. vo vyjadrení k odporu žalovaného, v ktorom
poukazoval výlučne na Objednávku z 20.7.2023.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedla, že faktúry s koncovým číslom
11 a 12 sa mali týkať prác žalobcu pre žalovaného na stavbe Volvo Valaliky, pričom sa jednalo o plnenie

zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 31.08.2022, za ktoré žalobcovi prináležala odmena vo výške vo
výške 85 eur za deň a konkrétne vykonanie prác bolo doložené stazkami, teda záznamami o prevádzke
stroja. Záznamy o prevádzke stroja z júna a júla 2023, ktoré sa mali týkať prác na mieste Volvo Valaliky,
žalobcapredložilvprílohepísomnéhopodaniazo6.11.2024žalovaného.Kfaktúramskoncovýmičíslami
13 a 14 právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 04.03.2025 uviedla, že týmito faktúrami žalobca

fakturoval žalovanému práce na stavbe v C. D. na základe Objednávky číslo OBJ 23001-156 zo dňa
20.07.2023. Žalobcom tvrdené vykonanie prác pre žalovaného vo fakturovanom rozsahu však z obsahu
žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov nie je možné dôvodiť.

12. Žalobca neuviedol, ktoré konkrétne ním predložené listinné dôkazné prostriedky preukazujú ním

vykonané práce v C. D. na základe Objednávky z 20.7.2023 a ich rozsah, a to pri zohľadnení
dojednania platobných podmienok uvedených v objednávke, podľa ktorých dodávateľ vystaví faktúru
vždy k poslednému dňu v mesiaci na základe súpisu odpracovaných hodín, podpísaných povereným
pracovníkom objednávateľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca neuniesol v konaní
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že na základe Objednávky z 20.7.2023 vykonal pre žalovaného

dokončovacie a stavebné práce, za ktoré by mu patrila odplata vo výške vyúčtovanej faktúrami č.
20230013 a 20230014.

13. Rovnako žalobca nepreukázal vykonanie prác na stavbe Volvo Valaliky na základe Zmluvy o
poskytovaní služieb z 31.8.2022, vyúčtovaných faktúrami č. 20230011 a 20230012. Uvedené práce majú

preukazovať Záznamy o prevádzke stroja z júna a júla 2023 predložené žalobcom v prílohe písomného
podaniaz6.11.2024(č.l.98anasl.,č.l.103anasl.).Napredloženýchlistinnýchdôkaznýchprostriedkoch
sa nenachádza označenie žalobcu či žalovaného, resp. ich pečiatky a podpis. Žalobca bez uvedenia
relevantných skutkových tvrdení k vykonaným prácam tak len odkazuje na listinné dôkazné prostriedky,
najmä záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (č.l. 28 a nasl.) a záznamy o prevádzke stroja

(č.l. 98 a nasl.), na ktorých sú navyše pečiatky iných osôb ako žalobcu alebo žalovaného, resp. podpisy
neidentifikovaných osôb. Ani na pojednávaní predložený Predávací protokol zo 16.6.2023 nemá žiadnu
dôkaznú relevanciu k druhu a rozsahu prác, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať.

14. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalobca nepreukázal vykonanie

zmluvného plnenia pre žalovaného, za ktoré by mu patrila zmluvná odmena vo výške uplatnenej v tomto
konaní. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.15. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom žalobcu na preukázanie existencie
obchodného záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko uvedené bolo
preukázané predloženou Objednávkou z 20.7.2023 a Zmluvou o poskytovaní služieb z 31.8.2022.

Rovnako súd pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za relevantný dôkazný návrh žalobcu na výsluch
svedkov, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu išlo o živnostníkov tiež vykonávajúcich práce pre žalovaného
na stavbe Volvo Valaliky, nie o osoby, ktoré by vykonávali sporné práce v mene žalobcu pre žalovaného.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
t.j. v rozsahu 100%.

17. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

18. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva do všetkých výrokov rozhodnutia z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Žalobca tvrdí, že podľa jeho názoru je rozsudok predčasný, nezákonný a arbitrárny. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k nim uplatňovému nároku. Žalobca sa s týmto názorom nestotožňuje a má za to, že sú v dostatočnej
miere naplnené odvolacie dôvody.

20. Podľa žalobcu, ak súd dospel k názoru, že žalobca nárok nedostatočne preukázal, súd nevyzval
žalobcu na predloženie ďalších dôkazných návrhov a ani za účelom ďalšieho dokazovania neodročil

pojednávanie. Súd len konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a žalobu zamietol. Žalobca
tvrdí, že predložil faktúry, opísal stav, z ktorého žalobcom uplatňovaný nárok vyplýva a na pojednávaní
doložil aj ďalšie dokumenty, ktoré sa mu nepodarilo skôr zabezpečiť. Žalovaný nepreukázal nič, iba tvrdil,
že žiadne práce vykonané neboli a v odpore uviedol, že faktúry neeviduje v kontrolnom výkaze. Zo strany
súdu nebola táto skutočnosť verifikovaná a nebol urobený dopyt na finančnú správu za účelom zistenia,

či žalovaný vedie alebo nevedie predmetné faktúry v kontrolnom výkaze. Žalobca uviedol, že faktúry
žalovanému doručoval a nie je mu zrejmé, prečo uviedol, že ich v účtovníctve nevedie. Žalobca má za
to, že išlo o účelové konanie žalovaného so zámerom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Žalovaný
faktúry až do podania odporu proti platobnému rozkazu nikdy nenamietal, ani ich žalobcovi nevrátil.

21. Žalobca je názoru, že okresný súd mal skúmať, či žalovaný predmetné faktúry vedie v účtovníctve
avkontrolnomvýkazeajnapriektomu,žežalovanývyhlásil,žeichvúčtovníctveanivkontrolnomvýkaze
nevedie. Žalobca túto skutočnosť objasniť nemohol, aj keď na ňu poukazoval. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 651/2016 a rozsudok
NS SR, sp.zn. 3Cdo/2/2016.

22.Podľažalobcujetiežpotrebnépoukázaťnato,žeargumentáciažalovanéhovodporeprotivydanému
platobnému rozkazu bola založená na tom, že žalovaný nemá vedomosť o tom, že si od žalobcu
objednal práce uvedené vo faktúrach a ani žiadne z týchto uvedených prác od žalobcu neprevzal.
Žalobca na to reagoval podaním zo dňa 06.11.2024 a predložil do konania objednávku od žalovaného

na dokončovacie a stavebné práce pri Mladej Boleslavy. Objednávka je vystavená a opatrená podpisom
a pečiatkou žalovaného. Už len toto vyvracia tvrdenie žalovaného v odpore o tom, že si žiadne práce
od žalobcu neobjednal. Žalobca ďalej predložil podklady k prácam na stavbe Volvo Valaliky, ktoré tiež
preukazovali vykonávanie prác pre žalovaného. Na pojednávaní bola predložená aj rámcová zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, čo tiež vyvracia tvrdenia žalovaného o tom, že žiadne práce

vykonávané neboli, hoci práce boli vykonávané na základe jednotlivých objednávok vychádzajúcich
práve z tejto rámcovej zmluvy. Jednotková cena uvedená v tejto rámcovej zmluve korešponduje
sfaktúroupor.č.11a12,vktorýchjeuvedenájednotkovácena85,-Eurzadeňrovnako,akoajvrámcovejzmluve. Tieto listiny vo vzájomných súvislostiach preukazujú dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
Minimálne však preukazujú, že obrana žalovaného bola od počiatku špekulatívna a účelová.

23. Ďalej žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno svedčí aj žalovanému, pričom žalovaný
vierohodným spôsobom nespochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti. Najskôr tvrdil, že si žiadne práce
neobjednal, no po predložení objednávky tvrdil, že aj keby hypoteticky pripustil, že žalovaný si práce
objednal, nepreukazuje to realizáciu plnenia.

24. Za účelom preukázania realizácie plnenia žalobca na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz výsluchmi
žalobcu, ako aj svedkov, a to pracovníkov, resp. živnostníkov, ktorí pracovali so žalobcom. Tieto osoby
vedeli potvrdiť, že plnenie zodpovedajúce faktúram bolo riadne vykonané. Súd tento návrh na vykonanie
dôkazu odmietol. Žalobca má za to, že vykonaním týchto výsluchov by bolo preukázané, že práce
boli skutočne realizované, nakoľko by to potvrdili osoby, ktoré boli na tejto stavbe priamo zúčastnené.
Podľa žalobcu súd nepostupoval správne, keď nevykonal navrhnuté dôkazy. Odmietnutie vykonania

dôkazu s takýmto odôvodnením sa javí ako svojvoľné, nakoľko strana sporu, ktorým žalobca nesporne
je, má právo vyjadrovať sa kedykoľvek v priebehu konania aj napriek zastúpeniu možno stranu sporu
vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. V danom prípade to potrebné bolo a aj možné, nakoľko žalobca
sa na pojednávaní nachádzal osobne a návrh na jeho výsluch bol dostatočne odôvodnený a žalobca
preukázal účel, pre ktorý je potrebné tento výsluch vykonať. Rovnako bol potrebný aj výsluch svedkov,

ktorých žalobca na pojednávaní navrhol. Týmito výsluchmi by boli preukázané skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre potvrdenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku, nakoľko žalobca, ako aj ostatní
navrhnutí svedkovia, ktorí sa na stavbe zúčastňovali by dokázali autenticky a pravdivo popísať potrebné
skutočnosti.

25. Žalobca ďalej tvrdí, že počas celého konania bol aktívny, včas podal návrh na pokračovanie v konaní
aj vyjadrenie k podanému odporu, na pojednávanie sa osobne dostavil konateľ žalobcu a jeho právny
zástupca. V rámci predbežného právneho názoru súdu bolo dané určité predbežné posúdenie, na
ktoré žalobca okamžite reagoval a navrhol dôkazné návrhy. Žalobca má za to, že takýto stav bol skôr
dôvodom pre odročenie pojednávania za účelom ďalšieho dokazovania, nie pre zamietnutie žaloby.

Súd žalobu podľa jeho názoru zamietol predčasne, nakoľko aj keby nemal žalobcom uplatňovaný
nárok v celom rozsahu preukázaný, vzhľadom na doterajší skutkový a právny stav možno tento nárok
dôvodne predpokladať a bol tu priestor na ďalšie dokazovanie a objektívne zistenie skutkového stavu
a oprávnenosti žalobcom uplatňovaného nároku.

26. Ďalej žalobca tvrdí, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé (alebo dostatočne pravdepodobné),
že žalobca práce vykonal a žalovaný tieto práce nezaplatil. Podľa žalobcu všetky vykonané dôkazy
v tomto konaní svedčia v prospech žalobcu a po ich zhodnotení vo vzájomných súvislostiach je
možné usúdiť, že práce z jeho strany vykonané boli. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Čl.
8 Civilného sporového poriadku a § 150 ods. 2 CSP. Žalobca tvrdí, že súd ustanovenie § 150

ods. 2 CSP nevyužil, nepožiadal žalobcu o doplnenie ďalších skutkových tvrdení či dôkazov a bez
ďalšieho už na prvom pojednávaní žalobu zamietol, a to aj napriek tomu, že oprávnenosť žalobcovho
nároku bolo možné za dôkaznej situácie v tom čase odôvodnene predpokladať. Podľa názoru žalobcu
nemohlo byť konštatované skutkové zistenie, že žalobca práce nevykonal. Stále má žalobca za to, že
skutkový stav opísal, predložil listinné dôkazy, na pojednávaní doložil ďalšie dôkazy a navrhol aj dôkaz

výsluchmi. Pokiaľ súd nepovažoval skutkový stav za dostatočný, bol tu jednoznačne priestor na aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP a nie pre takto predčasné zamietnutie žaloby. Podľa názoru žalobcu
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Tvrdenie ohľadom nevykonania dôkazov navrhnutými výsluchmi podporil žalobca Nálezom
Ústavného súdu z 21.11.2019, sp. zn. II. ÚS 168/2019. Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry platí,
ženevyhoveniedôkaznémunávrhustranyvsporovomkonanímožnozaložiťlentromidôvodmi.Prvýmje
argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou a nakoniec
tretím dôvodom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému
overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším dokazovaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok NS

SR z 31. marca 2021, sp.zn. VCdo/107/2019). Žalobca tvrdí, že okresný súd nevykonanie žalobcom
navrhnutého dôkazu neodôvodnil ani jedným z uvedených argumentov.

28. Žalobca má za to, že predloženými argumentmi a judikatúrou preukázal, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie nie je zákonný, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd uplatnil

nesprávny procesný postup, keď žalobu zamietol na prvom pojednávaní a bez relevantného
odôvodnenia nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.

29. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, prejednal odvolanie

žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi
podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

33. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne
vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie

odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho
súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo
veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky
na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu

vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje so správne a dostatočne zisteným
skutkovým stavom, z ktorého odvolací súd vychádzal, pričom nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanievykonanésúdomprvejinštancieanímzistenýskutkovýstavjedostatočnýmpodkladompre
správny záver okresného súdu, na základe ktorého žalobu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje a na

podporu jeho správnosti dodáva nasledovné.

35. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu od
žalovaného domáhal zaplatenia sumy 4.748,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný si
u žalobcu objednal práce, pričom žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a na základe toho vystavil

žalovanému faktúry (označené v žalobe) v súčte v sume 4.748,-Eur, ktoré žalovaný neuhradil ani sčasti,
a keďže sa dostal do omeškania s plnením záväzku, žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania, ako
aj paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 160,-Eur.

36. Žalobca v podanom odvolaní zopakoval svoje skutkové tvrdenia o tom, že z jeho strany boli pre

žalovaného zrealizované práce, čo podľa jeho tvrdení preukazujú k návrhu na vydanie platobného
rozkazu pripojené faktúry.37. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

38. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
39. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

40. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

41. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal vykonanie prác pre žalovaného. Žalovaný
v rámci procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu poprel, že by z jeho strany došlo
k objednaniu žalobcom fakturovaným prác, čo síce žalobca v konaní preukázal, že nie je pravdivé

tvrdenie, avšak žalovaný tiež rozporoval, že by tieto práce prevzal.

43. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súdom konaní je strana povinná uniesť bremeno
tvrdenia, teda tvrdiť rozhodné skutočnosti a v prípade účinného popretia tvrdených skutočností druhou
stranou, tieto skutočnosti aj dokázať (podporiť dôkazmi). Svoje tvrdenie musí strana v konaní taktiež

podložiť relevantnými dôkazmi, inak sa vystavuje tomu, že neunesie tzv. dôkazné bremeno, v dôsledku
čoho jej hrozí prehra sporu tak, ako tomu bolo i v predmetnom prípade. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd poznamenáva, že v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako i v následnom
podaní (vyjadrenie žalobcu k podanému odporu) absentujú také rozhodujúce skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo zrejmé, za akých okolností došlo k uzavretiu a plneniu zo zmluvného vzťahu, žalobca

neuvádza špecifikácie prác, ktoré mali byť žalobcom vykonané a taktiež absentujú skutkové tvrdenia
žalobcu, ktoré by zodpovedali otázku, kedy, na akom mieste a kým mali byť tieto práce pre žalovaného
vykonané. Ako správne uvádza súd prvej inštancie žalobca do dňa pojednávania neprodukoval žiadne
relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukázali ním uplatnený nárok.

44. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní považoval svoj nárok uplatnený v konaní za dostatočne
preukázaný, a to s poukazom na to, že uniesol bremeno tvrdenia a v nadväznosti k návrhu pripojené
faktúry č. 20230011, č. 20230012, č. 20230013 a č. 20230014 i dôkazné bremeno, a to i so zreteľom na
skutočnosť,ževkonanípreukázal,atoZmluvouoposkytovaníslužiebzodňa31.08.2022aobjednávkou
č. OBJ 23001-156 zo dňa 20.07.2023, že tvrdenia žalovaného, že si práce u žalobcu neobjednal nie

sú pravdivé, uvedené tak, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie nie je spôsobilé preukázať, že
k vykonaniu prác zo strany žalobcu naozaj došlo.

45. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

46. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietol, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie, a to konkrétne výsluch konateľa žalobcu a výsluch ďalších živnostníkov, ktorí vykonávali
práce pre žalovaného. K uvedenému odvolací súd zhodne s tvrdením prvoinštančného súdu uvádza, že
účelom dokazovania nie je nahrádzať nesplnenie si povinnosti žalobcu, ktorou je uvedenie podstatných
a relevantných skutkových tvrdení z hľadiska procesného útoku, a to či už v podanej žalobe, alebo

v podaniach, ktoré nadväzujú na procesnú obranu žalovaného. Navrhované výsluchy tak nemali
potenciál preukázať v konaní rozhodný skutkový poznatok tvrdený žalobcom, ale jeho účelom bolo zistiť
podstatné skutkové tvrdenia, ktoré majú byť obsahom procesného útoku žalobcu. Z vyššie uvedeného
ustanovenia § 185 ods. 1 CSP je navyše zrejmé, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykonaná, súdtak nemusívykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Navyše v predmetnom prípade súd

prvej inštancie z dokazovania nevylúčil dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať rozhodnú skutočnosť,
a nakoľko sa súd rozhodol navrhnuté dôkazy nevykonať, uvedené v zmysle ustanovenia § 220 ods.
2 CSP v odôvodnení rozhodnutia i náležite zdôvodnil. To, že dôvody, pre ktoré sa rozhodol súd
prvej inštancie navrhnuté dôkazy nevykonať žalobcu neuspokojujú, neznamená že súd prvej inštancienevykonaním navrhnutých dôkazov porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch konateľa žalobcu bol nadbytočný, nakoľko žalobca ním
chcel preukázať vznik zmluvného vzťahu medzi stranami konania, čo však považoval súd v konaní

za preukázané a pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchmi ďalších živnostníkov
pracujúcich pre žalovaného súd odôvodnil, prečo výsluch týchto svedkov nepovažuje pre konanie za
relevantné. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca tak ako bolo uvedené vyššie neuviedol
tvrdenia, z ktorých by vyplývalo aké konkrétne práce vykonal pre žalovaného, kedy a akým spôsobom
došlo k splneniu prác pre žalovaného, a preto nie je možné nesplnenie si uvedenia skutkových tvrdení

nahrádzať v konaní výsluchmi svedkov tak, ako ani nie je možné neuvedenie skutkových tvrdení
nahrádzať priloženými listinnými dôkazmi (napr. faktúrami, záznamami o prevádzke vozidla a pod.).

47. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, alebo dostatočne
pravdepodobné, že žalobca práce vykonal a žalovaný tieto práce nezaplatil, v tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že samotná uvedená formulácia potvrdzuje, že samotný žalobca si je vedomý toho, že

v konaní vierohodne nepreukázal splnenie a odovzdanie prác žalovanému, pričom v konaní pre úspech
v spore je potrebné, aby žalobca oprávnenosť ním tvrdených skutočností aj preukázal. Pokiaľ však
žalobcavkonanírelevantnenetvrdíasvojetvrdenianáslednenepreukáže,nezvládnedôkaznébremeno
v konaní, a teda nemôže byť v konaní úspešný.

48. Pokiaľ žalobca namieta, že súd nevyužil ustanovenie § 150 ods. 2 CSP a nepožiadal žalobcu
o doplnenie ďalších skutkových tvrdení či dôkazov, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ okresný súd
nepostupoval tak, že nevyzval žalobcu na uvedenie ďalších skutkových tvrdení, nemožno konštatovať,
že takýmto postupom súdu došlo k vade konania, nakoľko súd nemá takúto povinnosť, ale možnosť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu nahrádzať svojím konaním nečinnosť strany

konania, ktorá si nesplnila v konaní povinnosť tvrdenia, tak ako bolo v danom prípade.

49. Žalobca podaným odvolaním napadol aj II. výrokovú vetu rozsudku okresného súdu o náhrade trov
konania. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol vo vzťahu k žalovanému podľa § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Bližšie dôvody odvolania žalobca vo
vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania neuviedol.

50. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom

v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.

53. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.