Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201401
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa : A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, t.č.
bytom H. G. XX, XXX XX I., J. a za účasti starých rodičov K. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X
a L. M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, G., o návrhu matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/XX, G., t. č. bytom N. XXX/X, I., právne zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom,
Štefánikova 14, Bratislava, na zmenu úpravy styku maloletého dieťaťa so starými rodičmi, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/238/2020 zo dňa 27.04.2021 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 21CoP/96/2021-163 zo dňa 12.05.2022 tak, že stretávanie
starých rodičov s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. podala dňa 28.05.2025 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/238/2020 zo dňa 27.04.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 21 CoP/96/2021 zo dňa 12.05.2022.

2. V návrhu uviedla, že dáva súdu do pozornosti značnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane
maloletého dieťaťa. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku maloletého dieťaťa so

starými rodičmi ubehli takmer 3 roky. V zmysle doterajšej právoplatnej úpravy styku sú starí rodičia
z otcovej strany oprávnení stretávať sa s maloletou A. dvakrát mesačne, a to v režime, ktorý bol
súdom určený v čase, keď ešte neexistovali žiadne indície o negatívnom vplyve tohto kontaktu na vývin
maloletého dieťaťa. S odstupom času, na základe praktického výkonu styku a predovšetkým na základe
opakovaných reakcií maloletého dieťaťa, je však zjavné, že tento model je z dlhodobého hľadiska
pre maloletú psychicky neúnosný, vývinovo nevhodný a zásadne narúša jej emocionálnu stabilitu. U
maloletéhodieťaťasapoposlednomstretnutísotcom(kdeboliprítomnípocelýčasajstarírodičia),ktoré

prebiehalo v období od 30.12.2024 do 09.01.2025, začali opakovane a konzistentne prejavovať závažné
regresívne formy správania, ktoré nezodpovedajú jej vekovej úrovni ani očakávanému vývinovému
štádiu. Počas tohto stretnutia boli prítomní aj starí rodičia z otcovej strany. Po návrate domov dňa
09.01.2025 sa u maloletého dieťaťa začali prejavovať výrazné zmeny v správaní: výbuchy hnevu,
amoky, výrazný strach, odmietanie kontaktu s otcom a jeho rodinou, ako aj výrazná regresia, správanie
typické pre výrazne mladšie deti, najmä z obdobia dojčenského a batoľacieho veku. Išlo o prejavy
ako potreba intenzívnej starostlivosti, infantilný spôsob komunikácie, znížená slovná zásoba, nadmerná

závislosť na matke a citová labilita. Tieto prejavy sa objavili až po uvedenom stretnutí s otcom a starými
rodičmi, predtým sa u maloletého dieťaťa v obdobiach po návštevách u starých rodičov takéto správanie
nevyskytovalo. Vyššie uvedené symptómy nie sú len bežným prejavom vývojových výkyvov, ale ide
o jasné signály psychickej destabilizácie a maladaptácie, ktoré predstavujú reálnu hrozbu pre zdravýduševný vývin maloletej A.. Tieto prejavy boli konzistentne zdokumentované aj detskou psychologičkou,
ktorá maloletú dlhodobo sleduje, a ktorá vo svojom odbornom vyjadrení uvádza, že u maloletého
dieťaťa došlo po poslednej návšteve u starých rodičov k pozorovateľnej redukcii mentálneho vývoja,

a to až do miery vývinového regresu približne o tri roky, teda z vývinovej úrovne šesťročného dieťaťa
na úroveň približne trojročného dieťaťa. Z pohľadu vývinovej psychológie ide o závažný regres, ktorý
si vyžaduje okamžitú odbornú intervenciu, predovšetkým elimináciu negatívneho vplyvu, ktorý tieto
regresívne a maladaptívne prejavy spôsobuje alebo prehlbuje. Na základe opakovaných pozorovaní a
odbornej analýzy je možné dôvodne predpokladať, že práve stretávanie sa so starými rodičmi v súčasne

nastavenom rozsahu a podobe pôsobí na maloleté dieťa destabilizujúcim spôsobom, čím dochádza k
zásadnému narušeniu jeho psychickej pohody, emocionálnej rovnováhy a celkového psychosociálneho
vývinu. Tieto zistenia preto odôvodňujú záver, že ďalšie trvanie a realizácia styku so starými rodičmi
v doterajšej alebo podobnej forme nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je
prioritnou zásadou pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti a výchovy detí podľa § 36 a nasl. zákona o
rodine. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby bol výkon styku minimálne pozastavený, prípadne úplne

zrušený, a to do času, kým odborníci nevyhodnotia, že jeho obnovenie nebude predstavovať riziko
pre psychické zdravie a vývin maloletého dieťaťa. Podľa predbežného odborného vyjadrenia detskej
psychologičky ide o príznaky chronickej úzkosti, vývinového regresu a porušenia základného pocitu
bezpečia, ktoré maloleté dieťa potrebuje pre zdravý vývin osobnosti. Psychologička výslovne uviedla, že
režim stretávania sa so starými rodičmi je pre maloletú emočne neúnosný, narúša jej proces vnútornej

integrácie a destabilizuje jej psychický stav. Z hľadiska rodinného práva a judikatúry Ústavného súdu
SR aj ESĽP je najlepší záujem dieťaťa nadradeným princípom, ktorým sa súd musí v každom prípade
riadiť. Tento princíp nie je len formálnym pravidlom, ale hmotnoprávnou zásadou, ktorá má prioritu
pred právami ostatných osôb, vrátane starých rodičov. Ak výkon styku preukázateľne vedie k ujme
dieťaťa, či už v oblasti psychického zdravia, vývinových schopností alebo emocionálnej stability, súd

má nielen možnosť, ale povinnosť tento styk obmedziť alebo úplne zrušiť. Je nutné upozorniť, že v
zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže upraviť alebo zakázať výkon styku, ak
to vyžaduje záujem dieťaťa. Tento záujem musí byť vyhodnotený individuálne, komplexne a na základe
psychického, emocionálneho a vývinového stavu maloletého dieťaťa, nie len na základe formálnych
vzťahových väzieb medzi osobami. Súd pri posudzovaní vplyvu styku na dieťa nemôže abstrahovať

od dôsledkov, ktoré má kontakt na jeho duševnú pohodu, vývin a schopnosť psychickej sebaregulácie.
V predmetnej veci matka dôsledne poukazuje na to, že maloletá zreteľne odmieta stretávanie sa so
starými rodičmi, prejavuje strach a výraznú úzkosť. V marci 2025 sa starí rodičia podľa platného súdneho
rozhodnutia dožadovali osobného kontaktu s maloletou A.. Napriek tomu, že boli vopred informovaní,
že maloletá si stretnutie neželá, stretli sa v súlade so súdnym rozhodnutím v prvú marcovú nedeľu.

Počas tohto stretnutia im maloletá sama, pokojne a opakovane vysvetlila, že sa s nimi stretnúť nechce
a že s nimi nechce nikam ísť, ani do kina, kam ju pozývali. Napriek jej jasnému postoju stará matka
začala pred maloletým dieťaťom hovoriť o súdnych rozhodnutiach a starý otec spomenul prítomnosť
ÚPSVaR. Do tohto momentu si maloletá nebola vedomá existencie súdnych rozhodnutí, nakoľko bola
pred týmito informáciami vedome chránená. Po tomto incidente reagovala plačom a množstvom otázok,

čo značne narušilo jej psychickú pohodu. Stará matka navyše pred maloletým dieťaťom obviňovala
matku, že ju na stretnutie nepripravila, a tvrdila, že súdne rozhodnutie oprávňuje ich kontakt bez ohľadu
na postoj dieťaťa, čo celú situáciu pred maloletou ešte viac vyostrilo a prehĺbilo jej úzkosť. Po poslednom
stretnutí so starými rodičmi bola maloletá A. v stavoch psychickej rozladenosti, vyžadovala intenzívnu
upokojujúcu starostlivosť, nevedela nadviazať na bežné činnosti, ktoré predtým zvládala bez problémov.

Psychologičkavpredbežnomposudkuexplicitneodporučilaprerušeniealebozrušeniekontaktudodoby,
kým sa situácia stabilizuje a maloleté dieťa bude schopné kontakt spracovávať bez ujmy. Ďalej matka
považuje za nevyhnutné uviesť, že už v prvotnom konaní o úprave styku starých rodičov s maloletou
dôrazne upozorňovala, že rozsah, frekvencia a časové rozvrhnutie určeného styku so starými rodičmi z
otcovej strany sú neprimerané, jednostranne zvýhodňujúce starých rodičov a neodôvodnene zaťažujúce

maloleté dieťa aj matku. Takto nastavený model nielenže neodráža reálne potreby maloletého dieťaťa a
jeho vývinové možnosti, ale zároveň narušuje základné právo matky na vytváranie stabilného, kvalitného
rodičovského vzťahu s maloletým dieťaťom, najmä počas víkendov, ktoré sú v bežnom týždni často
jediným spoločným voľným časom matky a maloletého dieťaťa. Z hľadiska proporcionality je nevyhnutné
vziať do úvahy, že v prípade, ak by si obdobný rozsah styku nárokovali aj starí rodičia z matkinej

strany a zároveň aj samotný otec dieťaťa, matka by de facto nemala ani jediný víkend, ktorý by mohla
tráviť s maloletou bez zásahu tretích osôb. Takéto usporiadanie je nielen prakticky neudržateľné, ale
aj psychologicky nevhodné pre zdravý vývin vzťahu dieťaťa s matkou ako primárnou osobou citovej
väzby. Nad rámec toho je potrebné zdôrazniť, že zákon výslovne nerozpoznáva subjektívne právoblízkych osôb (napr. starých rodičov) na styk s dieťaťom. Ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
umožňujú súdu pristúpiť k úprave styku aj s inými blízkymi osobami než rodičmi, avšak výlučne v
prípadoch, keď si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a ide o výnimočné okolnosti. Z toho vyplýva,

že právne postavenie starých rodičov nie je v tomto kontexte rovnocenné právam rodiča. Ich styk
s dieťaťom nie je nárokovateľný, ale podmienený objektívnym prínosom pre dieťa, ktorý musí byť
preukázaný a nie iba predpokladaný. Z praktického hľadiska je však potrebné prihliadnuť aj na ďalšiu
zmenu pomerov, keďže maloletá od septembra nastupuje do povinnej školskej dochádzky. Tento faktor
zásadným spôsobom mení rytmus jej dňa, kladie na ňu nové požiadavky v oblasti sústredenia, duševnej

pripravenosti a pravidelnej prípravy na vyučovanie. Akýkoľvek víkendový režim styku musí reflektovať
túto zmenu, nakoľko je v priamom konflikte s potrebou maloletého dieťaťa pripraviť sa na nový režim
života a školské povinnosti. Výrazné presuny, dlhé stretnutia mimo domáceho prostredia a emocionálna
záťaž spojená s návštevami osôb, ku ktorým si dieťa nebuduje bezpečnú väzbu, môžu jej adaptáciu
výrazne skomplikovať. Z pohľadu faktického výkonu styku je taktiež dôležité uviesť, že matka nikdy
mechanicky nebránila kontaktu starých rodičov s maloletou. Naopak, v minulosti opakovane sama

iniciovala, umožňovala a podporovala ich kontakt mimo súdom určenej úpravy. To len podčiarkuje, že
jej súčasná snaha o zmenu alebo zrušenie styku nie je motivovaná osobnou nevôľou či snahou o
izoláciu maloletého dieťaťa, ale výlučne reaguje na konkrétne negatívne dopady, ktoré má súčasný
režim na psychické zdravie a vývin maloletého dieťaťa. V situáciách, keď styk prebiehal prirodzene a
dobrovoľne, bez príkazu a rigidného režimu, nevznikali u maloletej tak intenzívne negatívne reakcie.

Problémom sa stala nátlaková, pravidelná a dlhodobá povinnosť stretávania sa, ktorá nereflektuje
individuálnu pripravenosť a vôľu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené matka zastáva názor, že
ďalšie zotrvanie v existujúcom modeli styku je v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozuje
jeho psychickú pohodu, narúša vývinové potreby a znemožňuje matke vytvárať stabilné výchovné
a emocionálne zázemie v kľúčových obdobiach života maloletého dieťaťa. Z uvedených skutočností

vyplýva, že pokračovanie v doterajšom režime styku by mohlo viesť k prehĺbeniu psychických problémov,
narušeniu psychickej integrity dieťaťa, k oslabeniu jej vývinového potenciálu a prípadne aj k vytvoreniu
dlhodobých emocionálnych alebo psychosomatických porúch. V tejto súvislosti poukazuje aj na súdnu
prax, ktorá v obdobných prípadoch uznala za dôvod zákazu styku situácie, v ktorých dochádzalo k:
- vážnemu narušeniu psychickej rovnováhy dieťaťa;

- traumatizujúcemu pôsobeniu výchovného prostredia;
- znižovaniu schopnosti dieťaťa vytvárať zdravé vzťahy a dôverné väzby.
V súvislosti s návrhom je nevyhnutné taktiež zohľadniť aj významnú a objektívne preukázateľnú
zmenu pomerov, ktorá nastala v dôsledku presťahovania matky a maloletého dieťaťa z východného
Slovenska do hlavného mesta Bratislavy. Táto zmena nepredstavuje len zmenu bydliska, ale zásadne

ovplyvňuje každodenné fungovanie rodiny, režim maloletého dieťaťa i reálne možnosti výkonu styku
v zmysle doterajšieho súdneho rozhodnutia. Matka maloletého dieťaťa sa po presťahovaní stabilne
zamestnala v Bratislave, kde nastúpila do trvalého pracovného pomeru s pravidelnou pracovnou
dobou, pričom svoj život a pracovné aktivity prispôsobila tak, aby mohla čo najefektívnejšie zabezpečiť
starostlivosť o maloletú. Maloletá dcéra v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie - materskú

školu, ktorá má pevne stanovený režim výchovno-vzdelávacej činnosti v pracovných dňoch, pričom
víkendy sú často jediným časovým priestorom na oddych, upevňovanie vzťahov s matkou a spoločenskú
integráciu. Za týchto okolností nie je objektívne možné, aby maloleté dieťa pravidelne a opakovane
cestovalo na východné Slovensko za účelom výkonu styku v rozsahu a frekvencii určenej súdom.
Takéto cestovanie je časovo, organizačne i finančne mimoriadne náročné, a predovšetkým nevhodné

z hľadiska veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyťaženosti a celkovej potreby stability. Cestovanie
vlakom alebo autom na dlhé vzdialenosti (cca 400 km jednosmerne) vyžaduje niekoľkohodinový presun,
čo u dieťaťa predškolského veku spôsobuje preťaženosť, dezorientáciu a zvýšenú mieru stresu. V
prípade víkendových presunov to znamená, že značná časť stretnutia sa spotrebuje len na cestu, čo
je v priamom rozpore s účelom styku - rozvoj pozitívneho vzťahu s blízkymi osobami v pokojnom,

emocionálne priaznivom prostredí. Ďalej je potrebné uviesť, že súčasné rodinné a životné pomery
matky a maloletého dieťaťa sú v Bratislave stabilné, adaptované a zodpovedajú najlepšiemu záujmu
maloletého dieťaťa, pričom akékoľvek zásahy do tohto režimu (napr. pravidelné cestovanie na veľké
vzdialenosti)bytútostabilitunarúšaliamohlibynegatívneovplyvniťvýchovné,emocionálneajzdravotné
potreby maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov matka zastáva názor, že v dôsledku zásadnej zmeny

pomerov už nie je možné a ani v záujme maloletého dieťaťa udržateľné, aby bol výkon styku realizovaný
v doterajšej podobe, keďže nereflektuje nové geografické, časové a životné okolnosti. Matka taktiež
považuje za nevyhnutné uviesť aj na obzvlášť závažnú situáciu, ktorá sa odohrala v mesiaci apríl 2025.
Dňa 11.04.2025 vyhlásilo pátranie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, že maloletáA. je nezvestná. Maloletá je podľa rozhodnutia Krajského súdu, sp. zn. 21CoP/129/2021 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 10P/239/2021-204, zverená do osobnej starostlivosti
matky. Otec má s maloletou súdom určený styk v rozsahu: počas letných prázdnin 5 dní po sebe v čase

od 09:00 hod. prvého dňa do 18:00 hod. piateho dňa, počas zimných prázdnin v mesiaci január 5 dní
po sebe v čase od 09:00 hod. prvého dňa do 18:00 hod. (je povinný oznámiť svoj príchod na Slovensko
10 kalendárnych dní vopred.) S maloletou ako matka už uviedla vyššie býva a zdržiava sa v meste
Bratislava. Maloletá v tomto meste navštevuje aj školské zariadenie G. L. J. G., I. XXXX/X, XXX XX I.. O
tom, že s maloletou býva v Bratislave boli otec aj stará mama SMS správou informovaní, po SMS správe,

ktorú matka napísala starej matke ju kontaktovala kolízna opatrovníčka, takže kolíznou opatrovníčkou
bol informovaný potom aj otec aj starí rodičia, t .j. starí rodičia a otec boli po celý čas riadne informovaní,
kde sa zdržuje maloletá, mali vedomosť, kde sa maloletá dcéra nachádza. O maloletú sa matka riadne
stará, maloletá riadne navštevuje predškolské zariadenie a krúžky. Jedného dňa, t. j. 11.04.2025 však
matke začalo veľa ľudí písať správy (SMS, sociálne siete, whatsapp, a pod.), volať jej, kde sa všetci
dopytovali, čo sa stalo a kde je maloletá A.. Matka nechápala čo sa deje, ako ani to, prečo by sa niečo

malo diať. Na to začali matke ľudia preposielať zverejnené články, kde je zobrazené pátranie maloletej A.
spolu s jej fotografiou. Žiadnu nezvestnú osobu matka nenahlasovala, nakoľko bola maloletá po celý čas
s matkou a ľudia poznali miesto, kde sa zdržujú, kde žijú. Maloletá A. bola v čase vyhlásenia o jej pátraní
v predškolskom zariadení G., čo si je možné preveriť priamo v materskej škole. Maloletú poznali ľudia na
ulici v Bratislave, kde ich s matkou začali zastavovať a pýtať sa maloletej, kde má matku a pod. Maloletá

ničomu nerozumela, pričom dotyky cudzích ľudí, ktorí sa jej snažili nahovoriť, že je v nebezpečenstve a
brať ju za ruku preč, a že sa po nej pátra, vyvolalo u maloletej vážne psychické problémy a traumu, na
základe čoho maloletá navštevuje psychológa. Maloletá prežíva úzkostné stavy, v noci sa budí, bojí sa
zaspávať a má strach, že by ju niekto mohol od matky zobrať preč. Okresné riaditeľstvo PZ v Humennom
matkusícekontaktovalo,žebolanahlásenámaloletáA.akonezvestná,avšakodmietaliprijaťinformáciu,

že maloletá nie je nezvestná, je v škôlke. Polícia i napriek tomu zverejnila pátranie, údajne sú povinní tak
konať po prijatí oznámenia, teda aj keď majú dôkaz, že osoba nezvestná nie je a je známy jej pobyt. Po
vyhlásení pátrania polícia navštívila aj matkiných rodičov, ktorí potvrdili, že maloletá nezvestná nie je a
jej pobyt je známy. Na Okresnom riaditeľstve PZ v Humennom pracuje bratranec a stará matka maloletej
A., t. j. bratranec D. E. je pán K. C. P. B. - riaditeľ okresného riaditeľstva PZ v Humennom. Stará matka

pracuje tiež na OR PZ v Humennom ako vedúca vnútorného oddelenia. Stará matka má určený styk s
maloletou. Je zarážajúce, že ani stará matka na vlastnom pracovisku nezabránila v pátraní maloletej A.,
jejvnučky,keďmalainformáciuodmatky,žemaloletájesňouvBratislave(odkaznadôkaz-SMSspráva
z 06.04.2025). Nie je matke zrejmé, prečo by jej kolegovia nedali vedieť, že jej syn nahlásil pátranie jej
vnučky. Prečo museli vystaviť maloletú takému stresu a medializácii jej fotky a osobných údajov, aj keď

poznali jej pobyt. Práve OR PZ v Humennom vyhlásilo pátranie po maloletej, t. j. polícia, kde pracuje
stará matka maloletej a bratranec otca maloletej. Z uvedeného matka má podozrenie, že pri oznámení
o nezvestnosti maloletej a následne spustenia pátrania po maloletej touto políciou, je možným okruhom
páchateľov viacero osôb. Matka má podozrenie na zaujatosť polície OR PZ v Humennom a zrejme
rodinnýokruhotcamaloletejzačínavyvíjaťajverejnýnátlaknamaloletú,pričomsineuvedomili,žeublížili

najmämaloletejA.,ktorásimuselazažiťtraumupripoznávaníodcudzíchľudíaichprihováraniasaknej.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na alarmujúce a opakované konanie starej matky
maloletej, ktorá dlhodobo a systematicky prejavuje nepriateľský a konfliktný postoj voči osobe matky
ako matke maloletej A.. Stará matka svojím konaním nevystupuje ako rodinný príslušník, ktorému ide o
záujem maloletého dieťaťa, ale ako osoba, ktorá využíva každú príležitosť k podkopávaniu rodičovskej

autority matky, vytváraniu psychického tlaku a destabilizácie právneho postavenia matky. Namiesto
toho, aby ako blízka príbuzná a zároveň profesionálna pracovníčka Policajného zboru prispela k pokoju
a stabilite maloletého dieťaťa, koná v priamom rozpore s jeho záujmom. Využíva informácie, svoje
postavenie, ako aj prístup k procesným informáciám za účelom eskalácie napätia a verejnej diskreditácie
matky, a to aj za cenu vážneho zásahu do psychického zdravia maloletého dieťaťa. Týmto spôsobom

vedome poškodzuje aj vlastnú vnučku. Jej konanie nemožno vnímať ako náhodné alebo neúmyselné,
ale ako cieľavedomé, premyslené a dlhodobo vedené správanie s úmyslom uškodiť matke maloletého
dieťaťa, a to aj prostredníctvom orgánov verejnej moci, v ktorých sama pôsobí. Stará matka si zrejme
neuvedomuje alebo zámerne ignoruje fakt, že jej povinnosťou ako príbuznej, ale najmä ako príslušníčky
Policajného zboru, je konať v záujme zákonnosti, nestrannosti a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

Naopak, v tomto prípade sa zdá, že stará matka koná v duchu osobnej pomsty, rodinného revanšu a
narušenia materskej starostlivosti, pričom k tomu používa nástroje štátnej moci, ku ktorým má prístup
z titulu svojho postavenia. Tým sa stáva nielen morálne neprijateľným, ale aj potenciálne právne
postihnuteľným. Takéto konanie je mimoriadne nebezpečné, ak sa zneužívanie moci a rodinného vplyvutoleruje, dochádza nielen k diskriminácii zákonného zástupcu, ale aj k ohrozeniu práv dieťaťa, ktoré má
podľaDohovoruoprávachdieťaťaprávonastabilné,bezpečnéapokojnéprostrediebezzasahovaniazo
stranytretíchosôbmotivovanýchosobnýmiambíciami.Záveromzdôrazňuje,žestarámatkamaloletejsa

svojím doterajším správaním a pasivitou v kľúčových okamihoch, ako aj vedomou účelovou spoluprácou
s otcom maloletej pri spustení pátrania, prejavila ako osoba, ktorá nejedná v najlepšom záujme dieťaťa,
ale v rámci vlastnej agendy proti matke. Takéto správanie je nielen nevhodné z ľudského hľadiska, ale
zároveň vyvoláva vážne pochybnosti o jej schopnosti nestranne konať ako oprávnená osoba v kontakte
s maloletou, ako aj o vhodnosti jej ďalšieho styku s maloletým dieťaťom. Je preto odôvodnené, aby

súd na základe predložených dôkazov (psychologické správy, svedecké výpovede, lekárske záznamy,
odborné stanoviská) vyhodnotil, že aktuálny režim styku je v priamom rozpore s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa, že kontakt so starými rodičmi má na maloleté dieťa negatívne vývinové, psychické
a emocionálne dôsledky a neexistujú reálne predpoklady, že výkon styku v tejto podobe bude možné v
blízkej budúcnosti vykonávať bez ujmy.

3. Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 09.09.2025 písomnú správu, v závere ktorej uviedol, že dňa
02.08.2025 sa na základe zaslaného predvolania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,
pracovisko Snina, agendu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostavila na pohovor stará
matka H. E., starý otec sa pohovoru nezúčastnil z dôvodu pracovných povinnosti. Pohovorom bolo
zistené, že stará matka po oboznámení sa s doručeným návrhom matky o zmenu úpravy styku so

starými rodičmi a z predošlých udalostí, ktoré sa v ich rodine udiali, uviedla, že nebudú ako starí rodičia
v súčasnosti trvať na stretávaní sa s ich vnučkou A.. Obaja starí rodičia Julianu milujú a vždy bude mať
u nich ich vnučka dvere otvorené a obaja veria v to, že časom sa situácia v rodinných vzťahoch zmení
a A. si opäť k nim nájde cestu a bude s nimi tráviť čas ako pred januárom 2025.

4. Na súdnom pojednávaní dňa 12.11.2025 právny zástupca matky trval na podanom návrhu.

5. Kolízny opatrovník na tom istom pojednávaní uviedol, že starí rodičia v telefonickom rozhovore uviedli,
že sa nebudú s maloletou kontaktovať.

6. Starí rodičia sa na pojednávaní dňa 12.11.2025 nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili
s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.

7. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a

povinností.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa

použijú primerane.

8. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 10P sp. zn. 10P/238/2020 zo dňa 7.04.2021 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21 CoP/96/2021 zo dňa 12.05.2022 rozhodol tak, že starírodičia sú oprávnení sa s mal. A. stretávať po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov ďalej sú
oprávnení stretávať sa s mal. A. každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. tak,

že si maloletú u matky prevezmú a po skončení stretnutia ju matke odovzdajú.

9. Z pripojených spisov bolo zistené, že rodičia maloletého dieťaťa F. B., nar. XX.XX.XXXX, toho
času bytom I. - G. L., N. XXX/X a C. D. E., nar. XX.XX.XXX, toho času bytom J., I., G. XX nežijú v
spoločnej domácnosti. Matka do apríla 2025 žila spolu s dcérou v Snine, otec dlhodobo žije a pracuje

vo Švajčiarsku. Tým, že otec žije v zahraničí, od narodenia maloletej A. bol s ňou v osobnom kontakte
len pár dní v roku, avšak intenzívne sa o maloletú osobne zaujímali jeho rodičia. Zo správy kolízneho
opatrovníka podanej v konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. 8P/235/2020 vyplýva, že starí
rodičia v telefonickom rozhovore uviedli, že so svojou vnučkou mali od jej narodenia nepretržitý osobný
kontakt, pričom ich matka s vnučkou pravidelne navštevovala v ich byte v G. i na chalupe v F. G.. Od
deviatich mesiacov veku A. matka umožňovala starým rodičom zo strany otca tráviť s vnučkou čas každú

nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez jej prítomnosti, pričom vnučku si vyzdvihli v mieste
bydliska matky a v dohodnutom čase ju na tom istom mieste odovzdali. Aj keď sa vzťahy matky so
starými rodičmi časom aj v dôsledku vedených súdnych konaní zhoršili, stretávanie sa s vnučkou naďalej
prebiehalo. Otec dieťaťa po príchode na Slovensko trávil čas u svojich rodičov spolu aj s maloletou A..
K problému došlo po vianočných prázdninách v januári tohto roka, kedy sa po návrate od otca a starých

rodičov maloletá A. podľa tvrdení matky začala správať zvláštne. Z lekárskej správy MUDr. Terézie
Rosenbergerovej zo dňa 30.04.2025 vyplýva tvrdenie matky, že dcéra sa od príchodu domov od otca a
starýchrodičovdňa09.01.2025začalasprávaťako3-ročnédieťa,malaneprítomnýpohľadarozprávala
o sebe v tretej osobe. Podľa lekárskej správy je dieťa úzkostné a traumatizované situáciou. Napriek tomu
sa obaja starí rodičia s vnučkou nakrátko videli aj vo februári 2025 a v marci 2025. Matka sa z dôvodu

pretrvávajúcich psychických problémov u dcéry na radu lekárky rozhodla zmeniť prostredie dieťaťa a
presťahovala sa s dcérou zo Sniny do Bratislavy, kde si našla prácu, zamestnala sa v trvalom pracovnom
pomere a dcéra začala navštevovať materskú školu a následne základnú školu. Vzhľadom na to, že
maloletá sa matkou presťahovala do Bratislavy a starí rodičia uviedli pred kolíznym opatrovníkom, že
na úprave styku s vnučkou súdnym rozhodnutím netrvajú, súd na pojednávaní dňa 12.11.2025 rozhodol

tak, že ich stretávanie s maloletou A. neupravil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.