Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125207256
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125207256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Hodžova
1488/53, IČO: 55 673 121, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova
48, IČO: 00 151 653, zastúpenej JUDr. Petrom Reblánom, advokátom so sídlom Cestice 118, IČO:

48 174 297, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 72Csp/23/2025-21 zo dňa 17. júla
2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáha určenia neplatnosti právnych úkonov,
a to úverovej zmluvy a zmluvy na otvorenie SPACE účtu špecifikovaných v žalobe. Zároveň v žalobe
navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaná nie je oprávnená
domáhať sa splátok z úveru z úverovej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa domáha vo veci samej, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanej (v
napadnutom uznesení nesprávne uvádzanej ako „žalovaný“) uložil povinnosť zdržať sa oprávnenia
domáhať sa od žalobcu splátok z úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2024 na splátkový úver č.
XXXXXXXXXX vo výške 26 000,- eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2,
§ 331 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až 4 CSP. Pri rozhodovaní vychádzal z

návrhu žalobcu, ktorý podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žiadne
právne úkony so žalovanou neuzavrel, k uzavretiu zmlúv došlo prostredníctvom internetbankingu bez
jeho súhlasu, zneužitím jeho identity treťou osobou, ktorou mohol byť E. F.. Vzhľadom k tomu, že od
uzatvorenia právnych úkonov až po právoplatné ukončenie konania o vyslovenie ich neplatnosti vzniká
značný čas neistoty, je podľa žalobcu daná potreba nevyhnutnej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
keďže žalovaná môže vyžadovať od žalobcu splácanie splátok úveru z úverovej zmluvy, ktorú neuzavrel,

a to pod hrozbou sankčných úrokov a poplatkov za upomienky a omeškané splátky úveru.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, pričom uviedol, že žalobca osvedčil
potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku
žalobcu - potrebu ochrany jeho majetku. Poukázal na zámer žalovanej vyplývajúci z jej stanoviska

uplatniť si voči žalobcovi sankčné úroky, poplatky za upomienky a vymáhať dlžnú sumu. Žalobca tiežosvedčil, že jeho majetkové právo je ohrozené. Uložením povinnosti žalovanej tak, ako rozhodol súd,
bude tiež zabránené vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne, alternatívne ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Poukázala na podľa nej niekoľko celkom zjavne nepravdivých tvrdení žalobcu,
ktoré sú účelovo uvedené v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo žalovaná považuje

za konanie predstavujúce zjavné zneužitie práva. Žalobca v návrhu uvádza tvrdenia, ktoré klamlivo
pripisuje žalovanej a na nich stavia mylnú dôvodnosť svojho návrhu. Javí sa tak, akoby sa žalobca pri
takejto procesnej taktike spoliehal zrejme na to, že pre krátkosť času, v ktorom sa má ex lege rozhodnúť
o návrhu na neodkladné opatrenie, sudca si nedá námahu, aby verifikoval tvrdenia žalobcu
v porovnaní s ním predloženými dôkazmi, na ktoré pritom poukazuje. Ako totiž vyplýva z napadnutého
rozhodnutia, pokiaľ sa na uvedené žalobca spoliehal, teda mal za to, že inkorporáciou klamlivých /

neexistujúcich tvrdení do žaloby (návrhu) sudcu cielene uvedie do omylu, ktorý vo svoj prospech
využije, potom bol jeho predpoklad správny. Takýto záver totiž vyplýva najmä z ods. 16. odôvodnenia,
kde súd prvej inštancie pri stanovisku žalovanej zo dňa 28.05.2025 iba plytko a zjavne
neznalý jeho obsahu odkazuje na súdom prevzaté klamlivé tvrdenia žalobcu, ktoré súd zachytil v ods. 3.
odôvodnenia. Sudca prvej inštancie si nekriticky osvojil a bez ďalšieho prevzal všetky nesprávne

tvrdenia žalobcu, hoci nemajú podklad a nie sú ani nijako osvedčené žalobcom predloženými listinami /
dôkazmi. Aj keď žalobca tvrdí, že jeho identita údajne bola zneužitá treťou osobou na uzatvorenie
záväzkového vzťahu so žalovanou (čo žalovaná rozporuje a popiera), pretože žalobca údajne poskytol
kópiu svojho občianskeho preukazu inej osobe, takéto tvrdenie vôbec nijako nevysvetľuje / neosvedčuje
zneužitie jeho identity pri založení produktu – pri podaní jeho návrhu na uzatvorenie príslušných zmlúv

žalovanej prostredníctvom internetbankingu George, pričom žalovaná vysvetlila, ako reálne prebieha
proces registrácie osoby a založenia produktu prostredníctvom internetbankingu a tento interaktívny
proces zakaždým obsahuje bezpečnostné prvky proti jeho zneužitiu. Žalobca uvádza (vo väzbe na jeho
tvrdenie o zneužití jeho identity), že tretej osobe poskytol iba kópiu svojho občianskeho
preukazu. Nevysvetľuje však okolnosti takéhoto svojho konania, neposkytuje k danému tvrdeniu žiadne

ďalšie informácie, ako napr. časové súvislosti, konkrétny dôvod svojho konania, aké konkrétne finančné
poradenstvo mu malo byť poskytované a k akej jeho požiadavke, teda čo presne žalobca od ním
označenej tretej osoby žiadal, nepredkladá žiadnu zmluvu o finančnom poradenstve a podobne. Napriek
tomu žalovaná uvádza, že dňa 23.12.2024 bol pre účely onboardingu v aplikácii G. H. použitý originál
občianskeho preukazu žalobcu, ktorý bol v rámci daného procesu aj nasnímaný a overený. Vo vzťahu

k žalovanej teda nebola dňa 23.12.2024 použitá kópia občianskeho preukazu žalobcu, ale jeho originál.
Kópiu občianskeho preukazu by totiž aplikácia G. H. v rámci procesu jeho nasnímania a vyhodnotenia
vzhľadom k jej systémovým nastaveniam neakceptovala. Tvrdenie žalobcu o zneužití jeho identity
pri onboardingu v súvislosti s údajným poskytnutím fotokópie občianskeho preukazu tretej osobe tak
nemá žiadnu reálnu súvislosť s vecou samou – netýka sa to súdenej veci. Žalobca sa ďalej bezobsažne

a veľmi vágne vyjadruje (skôr sa nevyjadruje) k potrebe poskytnúť v procese onboardingu aj tzv. „selfie“
fotografiu žalobcu, pričom sa úplne vyhýba tomu, aby súdu opísal rozhodujúce skutočnosti
– či, prečo, resp. aj ako bola jeho selfie fotografia nahratá do aplikácie / ako vznikla, či vôbec a ako
jeho selfie mala byť poskytnutá tretej osobe, údajne zneužívajúcej identitu žalobcu, alebo mu poskytnutá
nebola, resp. ako sa k nej táto tretia osoba mala dostať, ak vôbec a ako mohla byť / bola podľa žalobcu

s úspechom použitá v procese onboardingu, dokonca bez aktívnej účasti žalobcu. I sám
žalobca nasnímanie selfie označuje za jeden z dvoch esenciálnych – neopomenuteľných postupov
v rámci procesu onboardingu (vychádzajúc aj z návrhu žalobcu, prvým je predloženie občianskeho
preukazu, druhým je poskytnutie selfie). Takýto nedostatok však súd I. inštancie úplne prehliadol, nijako
neodôvodnil ako sa vysporiadal s bezobsažnou argumentáciou žalobcu k potrebe použitia „selfie“ ako

nevyhnutnej (neopomenuteľnej) požiadavky realizácie a samotného dokončenia procesu onboardingu,
čím zaťažil napadnuté rozhodnutie odvolacou vadou. Ak žalobca vôbec neuviedol a nevysvetlil, ako sa
jeho selfie fotografia vyhotovená v reálnom čase nahrala do aplikácie G. H. a ani len netvrdil, že ju na
príslušnom zariadení nezhotovil on sám podľa požiadaviek spustenej aplikácie, pretože k uvedenému
sa vôbec nevyjadril, súd prvej inštancie nemohol mať za osvedčené tvrdenia žalobcu o zneužití

jeho identity, o tom, že nebol účastný procesu uzatvárania žalovaných zmlúv, resp. že o nich nevedel,
a neosvedčil tak ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z ničoho nie je osvedčené, že tvrdenia
žalobcu sú pravdivé, nakoľko ich osvedčenie vylučuje to, ak sú zjavne neúplné. Žalovaná disponuje aj
tzv. „selfie“ fotografiou žalobcu, ktorá bola vyhotovená v reálnom čase podľa pokynov aplikácie G. H.v rámci procesu onboardingu zo dňa 23.12.2024. Je preto nutné uviesť, že v čase, keď žalobca sám
vyhotovoval svoju fotografiu, robil tak počas dňa v kancelárskych priestoroch, oproti oknu so žalúziami,
avšak za žalobcom bola sklenená plocha, na ktorej možno vidieť nielen to, že žalobca fotí sám seba,

ale na skle za ním je badateľný aj odraz, z ktorého je zjavné, že selfie si žalobca robí sám a
na skle je zachytený odraz jeho ruky pritom, ako drží zariadenie, ktorým sa fotí – a na ktorom musela
byť spustená aj aplikácia G. H., ktorá selfie fotografiu v reálnom čase žiadala spraviť podľa jej pokynov.
Žalobca poskytuje súdu nielen vedome nepravdivé, ale tiež neúplne informácie, na ktorých špekulatívne
a účelovo stavia svoj návrh. Identita žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené nemohla byť zneužitá na

uzatvorenie záväzkového vzťahu so žalovanou z dôvodov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh.
Pri tvrdeniach žalobcu chýba bazálna logika a vzájomná súvislosť (nadväznosť), čo bráni tomu, aby sa
s takýmito tvrdeniami mohol súd stotožniť. Ak súd prvej inštancie návrhu vyhovel, preukazuje
to, že sa s návrhom žalobcu a jeho prílohami buď oboznámil nedostatočne, alebo sa s návrhom a jeho
prílohami neoboznamoval vôbec, napr. z dôvodu časovej tiesne. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepravdivé, ako aj zjavne neúplné – čiastkové a s kontextom

veci nesúladné tvrdenia žalobcu posúdil chybne a nedostatočne, keďže tieto ani po stránke bazálnej
logiky (napr. otázky vznikajúce „selfie“ žalobcu v procese onboardingu), s prihliadnutím
na obsah súdneho spisu (napr. zjavný rozpor medzi návrhom a jeho prílohou – stanoviskom žalovanej
zo dňa 28.05.2025), neosvedčujú ani len dôvodnosť návrhu žalobcu. V aktuálnej procesnej fáze vôbec
nič neosvedčuje ani tvrdenie žalobcu o tom, že pri uzatváraní napadnutých zmlúv by chýbal prejav

jeho vôle, že by konal v omyle, resp. že by dotknuté právne úkony neboli urobené slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, teda že medzi žalobcom a žalovanou ide o zmluvy absolútne neplatné; pričom
takéto tvrdenie žalobcu žalovaná výslovne popiera. Napadnuté rozhodnutie ďalej neposkytuje v rámci
jeho formalistického odôvodnenia žiadne odôvodnenie v materiálnoprávnom zmysle, z ktorého by bolo
možné zistiť, ako podľa žalobcu „tretia osoba“ – iba na základe údajne „žalobcom jej poskytnutej kópie

občianskeho preukazu“ a neznámym spôsobom získanej „selfie fotografie žalobcu“ – prešla s úspechom
celým procesom onboardingu, aby v chránenom prostredí internetbankingu podala žalovanej návrh na
uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere / bežnom bankovom SPACE účte. Žalovanou vyššie uvedené
a aj poskytnuté informácie a dôkazy pritom osvedčujú, že žalobca sa procesu onboardingu aktívne
a priamo zúčastňoval, čo vylučuje dôvodnosť nielen jeho návrhu, ale i žaloby ako takej. Napadnuté

rozhodnutie je aj preto nepreskúmateľné a arbitrárne, porušujúce pre nedostatky / vady
odôvodnenia právo žalovanej na spravodlivý proces a na súdnu ochranu. Podľa názoru žalovanej nie sú
pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené procesné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, najmä
tu nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a nie je osvedčená dôvodnosť nároku, ktorému sa
má ochrana poskytnúť. Primárne je totiž nutné zvýrazniť, že úver žalobcu nie je nijako zabezpečený a

žalovaná tak nemôže začať s výkonom žiadneho zabezpečovacieho práva za účelom uspokojenia svojej
pohľadávky voči žalobcovi. Inak povedané, nemôže tu dôjsť k tomu, aby žalovaná realizovala akékoľvek
kroky, ktoré by smerovali k speňažovaciemu konaniu, ktoré by bolo mimo právomoci všeobecného
súdu. Žalobca preto nie je nijako priamo / bezprostredne, či reálne ohrozený na svojich právach alebo
majetku. Jediná možnosť, ako sa žalovaná môže domáhať svojej pohľadávky voči žalobcovi je to, že

žalovaná bude žalobcu (za splnenia zákonných podmienok) žalovať na všeobecnom súde
o splnenie povinnosti – o zaplatenie podľa § 137 písm. a) CSP. S poukazom na Čl. 46
ods. 1 Ústavy je pritom základným právom (slobodou) ako žalovanej, tak i žalobcu, domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Absolútne z ničoho nemožno usúdiť, že v takomto zatiaľ len
hypotetickom, žalovanou (veriteľom) iniciovanom súdnom konaní proti žalobcovi (dlžníkovi), by žalobca

nemal možnosť plnohodnotne uskutočňovať jemu patriace procesné práva, resp. uplatňovať prostriedky
procesnej obrany a/alebo procesného útoku, teda všeobecnému súdu predostrieť svoj prípad a v rámci
svojej argumentácie aj svoj „pohľad na vec“, resp. k veci sa vzťahujúce dôkazy. Neodkladné opatrenie
nemá a nesmie vzhľadom na ratio legis ust. § 324 a nasl. CSP znemožňovať strane sporu realizovať jej
základné ústavné práva, teda nemá slúžiť k tomu, aby sa žalovaná ako veriteľ žalobcu nemohla obrátiť

na súd so svojou vecou. Napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uložil
žalovanej povinnosť zdržať sa oprávnenia domáhať sa od žalobcu splátok, čím jej v intenciách
predmetnéhoindividuálnehokonaniavpodstatezakázalrealizovaťjejzákladnéústavnéprávaaslobody,
teda i právo garantované žalovanej podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy, alebo podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov. Takéto neodkladné

opatrenie nemá oporu v objektívnom práve, nerešpektuje subsidiaritu neodkladných opatrení,
ani proporcionalitu, ktorá i v prípade neodkladného opatrenia musí byť dodržaná. Pokiaľ sa žalovaná
skutočne nebude môcť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej – teda vo veci o určenie
neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP – obrátiť so svojou vecou na súd proti žalobcovi adomáhať sa tak od žalobcu splátok (zaplatenia), t. j. splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP,
potom napadnuté rozhodnutie zásadným a nenapraviteľným spôsobom zasahuje do základných práv
žalovanej,vrátaneprávavlastniťmajetok.Jetotižnutnéuviesť,žekaždémajetkovéprávosapremlčujea

povinnosťzdržaťsaoprávneniadomáhať saodžalobcusplátokzúverovejzmluvyznamená,aby
žalovaná bola pasívna a teda nechala si svoj nárok na zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi premlčať.
Aktuálne pritom nemožno určiť, ako dlho bude trvať, kým toto konanie právoplatne skončí, pričom
možno predpokladať, že trvanie konania bude presahovať premlčaciu dobu. Neodkladným opatrením
uložená povinnosť žalovanej tak predstavuje v podstate neprípustné vyvlastnenie / nútené obmedzenie

vlastníctva žalovanej. Žalovanej nie je z nariadeného neodkladného opatrenia zrejmé v čom tkvie
potrebnosť prostredníctvom neodkladného opatrenia bezodkladne upraviť pomery strán. Žalovaná z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedokáže vyextrahovať, v čom sa má v posudzovanej
veci v praxi princíp proporcionality prejavovať a ako ho súd v danej veci posúdil a
vyhodnotil. Je nezistiteľné, aké konkrétne práva žalobcu dával súd do kontrastu s akými
konkrétnymi právami žalovanej, keď sa rozhodol na ťarchu žalovanej zasiahnuť do jej základných

ústavných práv. Ochrana poskytnutá žalobcovi je nielen nezákonnou, ale i úplne nelogickou a vzhľadom
na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i nepreskúmateľnou a arbitrárnou, porušujúcou
rovnosť účastníkov a nestrannosť súdu. V posudzovanej veci žiadnym relevantným spôsobom nie je ani
len osvedčené to, že žalobca dňa 23.12.2024 neadresoval žalovanej návrh na uzatvorenie
zmluvy o splátkovom úvere / bežnom bankovom SPACE účte prostredníctvom internetbankingu (G.).

Aktuálne z ničoho nevyplýva (nie je osvedčené) ani to, že identita žalobcu mala byť zneužitá treťou
osobou na uzatvorenie záväzkového vzťahu so žalovanou. Žalovaná je presvedčená, že
žalobcom požadovanú ochranu mu prostredníctvom neodkladného opatrenia v tomto konaní poskytnúť
nemožno, pretože na to nie sú splnené procesné podmienky a v prípade vyhovenia jeho návrhu sa
zásadným, neprimeraným / neproporcionálnym a aj nenapraviteľným spôsobom

zasiahne do základných práv a slobôd žalovanej, v rozpore s rovnosťou účastníkov konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že záver a osočenie žalovanej z
manipulatívnosti nie je na mieste, pretože, ak by žalovaná čítala žalobu pozorne, táto neobsahuje žiadnu
citáciu, teda žalobca neuvádzal, že by citoval žalovanú, ani sa tak nesnažil naviesť dojem, ako mu to

vyčíta žalovaná. Ak si teda žalobca dovolil uviesť tvrdenie, že ide o spôsob ľahko zneužiteľný, a to v
texte hneď po popise procesu, ktorý má od žalovanej, je to jeho právo a naďalej na tomto
hodnotení spôsobu trvá, pričom to, že ide o pomerne ľahký spôsob zneužitia, dokazuje už
teraz značný počet konaní s veľmi podobným popisom neplatnosti úkonov na tunajšom súde. V trestnom
konaní je už teraz po poslednom nahliadnutí do spisu viac ako 30 osôb, ktorých osobné údaje boli presne

popísaným podvodným spôsobom zneužité, pričom predpokladá sa počet cca 60 a odhadovaná výška
škody sú až 2 milióny eur. V tvrdení žalovanej v odvolaní „ .... súd I. inštancie pri stanovisku žalovanej zo
dňa 28.05.2025 iba plytko a zjavne neznalý jeho obsahu, odkazuje na súdom prevzaté klamlivé tvrdenia
žalobcu, ktoré súd zachytil v ods. 3 odôvodnenia ........, hoci tieto absentujú v predmetnom stanovisku.“
ide o zavádzanie. Odsek 16 celkom evidentne neobsahuje žiadne poukázanie súdu na to, že by

preberal žalovanou tvrdené klamlivé tvrdenia, spojenie o ľahkej zneužiteľnosti tento odsek neobsahuje
vôbec, preto nevedno, prečo žalovaná obvinila prvoinštančný súd z toho, že pri vydávaní rozhodnutia
neverifikoval tvrdenia žalobcu. Žalobca popiera akékoľvek manipulatívne a neetické techniky, postup
contra legem a v rozpore s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je evidentné, že
sa súd zdržal akéhokoľvek konštatovania o tom, či proces onboardingu považuje alebo nepovažuje za

veľmi ľahko zneužiteľný. Konštatácia žalovanej vôbec nevyplýva z odôvodnenia uznesenia
ani z úvah, ktorými sa súd spravoval, nie je preto zrejmé čo má byť účelom námietok žalovanej. Žalobca
v žalobe viackrát zdôrazňoval, že žiadnu úverovú zmluvu neuzatváral a rovnako tak zmluvu na otvorenie
účtu v banke alebo iné súvisiace zmluvy, resp. úkony. Tieto boli uzatvorené bez jeho súhlasu a vedomia,
pričom ak aj poskytol svoj občiansky preukaz, bolo to za účelom preverenia jeho finančnej situácie

v banke a overenia identifikačných údajov, teda nie na účely uzatvorenia úverovej zmluvy.
Tvrdenie žalobcu je v tomto smere podporené aj trestným oznámením p. F., v ktorom
p. F. menuje žalobcu ako jednu z osôb, ktorú uviedol do omylu, a ktorého
obsah sa zhoduje s tým, čo od začiatku tvrdí žalobca, a teda že nemal vôľu a ani sám neurobil prejav
vôle smerujúci k uzatvoreniu úverovej zmluvy a súvisiacich zmlúv/úkonov. Oznámenie E. F. považujeme

za kľúčový dôkaz i v tomto konaní, nakoľko v ňom veľmi podrobne a presne popísal zámer osobných
stretnutí a ako žalobcu bez jeho vedomia podviedol. Keďže ho žalobca v čase podania žaloby ešte
nemal k dispozícii, predložil ho súdu spolu s vyjadrením. Pokiaľ žalovaná namieta, že proces
onboardingu nemôže byť úspešný s použitím kópie občianskeho preukazu, žalobca pripúšťa, že p. F.mohol zneužiť práve originál jeho občianskeho preukazu, nakoľko mu ho na osobnom
stretnutí predložil v jeho kancelárií. Pán F. od žalobcu vtedy požadoval aj jeho fotografiu (selfie/
biometriu), ktorú mu žalobca poskytol, nakoľko mu dôveroval. Podľa toho, čo si žalobca pamätá, pohyby

telefónom robil p. F.. Žalobca je tiež toho názoru, že pripojené fotografie v odvolaní nepreukazujú, že si
žalobca robil selfie sám. Na fotografii nie je vidieť nič také, ako popisuje žalovaná. Ak žalovaná
namieta, že žalobca neuviedol, ako proces onboardingu vykonával, tak nerozumie tomu, že on tento
proces fyzicky nevykonal nikdy, nevie ako prebiehal, a preto ho ani nemôže popísať. Žalobca poskytol
p. F. občiansky preukaz a fotografiu (v zmysle ukázania tváre pri onboardingu/biometriu)

na osobnom stretnutí s p. F., preto bola fotografia občianskeho preukazu a tzv. „selfie“ uskutočnená v
reálnom čase a bol na nej zobrazený žalobca ako skutočná osoba s reálnym pozadím. Onboarding však
nevykonávalžalobca, aleevidentnep.F.,pričomsažalobcariadilpokynmip.F.,ktorýhoštylizoval
alebo robil pohyb telefónom podľa pokynov aplikácie. Na obrazovke zariadenia počas overenia „selfie“
zároveň absentovali akékoľvek logá žalovanej alebo aplikácie G.. Išlo len o krúžok, do ktorého bolo
potrebné umiestniť tvár. Práve z tohto dôvodu žalobca nemohol vedieť, že ide o proces onboardingu.

Overovanie, ktoré žalovaná v odvolaní bližšie popisuje, si vyžaduje zadanie telefónneho čísla za účelom
registrovania klienta pre ďalšiu komunikáciu a pre zasielanie overovacích SMS a tiež zadanie e-mailovej
adresy. Žalobca uvádza, že nešlo o jeho telefónne číslo ani e-mailovú adresu, teda išlo pravdepodobne o
podvodné e-mailové adresy a čísla p. F.. Je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že systém overovania
telefónneho čísla zjavne neplní svoj zamýšľaný účel, pokiaľ je možné, aby akákoľvek tretia osoba zadala

svoje vlastné telefónne číslo, na ktoré následne bez ďalšej kontroly prichádzajú overovacie SMS správy.
Takýto postup nezaručuje, že dané telefónne číslo skutočne patrí osobe, ktorá sa v procese onboardingu
stáva klientom banky, čo tiež prispieva k spochybneniu vierohodnosti celého overovacieho procesu.
Žalobca z trestného konania disponuje informáciou, že podozrivá osoba p. F. mal zaistené desiatky
rôznych SIM kariet, a teda nasvedčuje to tomu, že pri žiadaní o úver použil vždy iné telefónne čísla

na overenie, čo sedí s tým, ako tento proces overenia popísala žalovaná vo svojom odvolaní. Podľa
žalobcu žalovaná týmito informáciami sama disponuje, no rozhodla sa ich zatajiť, aby sa tým jej obrana
nerozpadla. Takisto má žalovaná určite vedomosť o tom, z akých zariadení prebiehala pri zriadení
účtov a pri žiadaní úveru komunikácia s ňou. Žalobca sa ohradzuje voči tvrdeniam žalovanej, podľa
ktorých je opis rozhodujúcich skutočností v návrhu nepravdivý, zavádzajúci a účelovo nekompletný.

Hodnotenie toho, či je niečo pravdivé alebo nepravdivé, resp. skutkového stavu patrí do kompetencie
súdu, nie právneho zástupcu žalovanej, navyše za týchto skutkových okolností kedy je poškodeným
nielen žalobca, ale aj samotná žalovaná, je obrana žalovanej pomerne prekvapivá. Žalobca poskytol
svoje identifikačné údaje v dobrej viere, a to na základe nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré
mu boli v danom čase poskytnuté. Bol uvedený do omylu ohľadom skutočného účelu, na ktorý mali byť

tietoúdajepoužité,pričomvychádzalzpredpokladu,žeideoštandardnýadôveryhodnýprocesoverenia
identifikačných údajov. K poskytnutiu údajov preto došlo nie z dôvodu vedomého a
slobodného rozhodnutia, ale v dôsledku jeho uvedenia do omylu. Žalobca nemá prístup do
aplikácie G. a ani do internetbankingu žalovanej, nikdy jej klientom nebol. Žalovaná v odvolaní namieta,
že nemôže realizovať akékoľvek kroky, ktoré by smerovali k speňažovaciemu konaniu, ktoré

by bolo mimo právomoci všeobecného súdu a porušenie princípu proporcionality, nakoľko žalovanej
znemožňuje realizovať jej základné ústavné právo uplatniť svoju pohľadávku na súde. Žalobca má v
tomto smere za to, že boli naplnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná
sa od neho domáhala splátok úveru z úverovej zmluvy, ktorá bola celkom zrejme výsledkom spáchania
trestného činu. Nejde o obvyklý právny vzťah, ale výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadujú ingerenciu

súdu. V danom prípade nejde len o ochranu pred bežným uplatňovaním zmluvných práv, ale
o ochranu pred uplatňovaním nárokov, ktoré majú pôvod v protiprávnom konaní s
potenciálnym znakom trestného činu. Od žalobcu preto nemožno spravodlivo požadovať, aby bez
ohľadu na prebiehajúce súdne a trestné konanie plnil záväzky z právneho úkonu, ktorého existencia
a platnosť sú vážne narušené (pravdepodobne) protiprávnym konaním. Žalovaná v upozorneniach na

omeškanie žalobcu upozorňovala na uplatnenie sankčných úrokov a poplatkov za upomienky, pričom
by bez ingerencie súdu mohla neskôr pristúpiť aj k samotnému zosplatneniu celého
úveru. Navyše žalobca je evidovaný v úverovom registri ako osoba, ktorá nespláca splátky úveru načas.
Evidencia žalobcu v úverovom registri má vážne a dlhodobé dôsledky pre jeho finančnú reputáciu,
schopnosť uzatvárať budúce právne úkony a všeobecne zasahuje do jeho občianskeho a ekonomického

postavenia. Ide teda o zásah, ktorý má okrem iného aj povahu reputačného a systémového
znevýhodnenia. Takýto zásah do majetku žalobcu nie je založený na nespornom nároku, ale na právnom
vzťahu, ktorého samotný základ je predmetom vyšetrovania a podozrenia z trestnej činnosti. Ide teda
o zásah do jeho majetkovej sféry, ktorý má dlhodobý a závažný charakter, čo má negatívny vplyv najeho bonitu a finančnú dôveryhodnosť do budúcnosti. Neodkladným opatrením sa domáha
ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho majetku. Nariadením neodkladného opatrenia by sa
zároveň predišlo vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. V prípade, že

by žalobca uhrádzal splátky úveru, došlo by k situácii, v ktorej by žalovaná mohla prijímať plnenie bez
právneho dôvodu, resp. na základe neplatného alebo neexistujúceho právneho úkonu.
Neodkladné opatrenie je preto nevyhnutné aj z hľadiska predchádzania následkom, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaná si podľa názoru žalobcu nesprávne
vykladá výrok neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie žalovanej nezakazuje uplatniť

pohľadávku v súdnom konaní (a tým prerušiť plynutie premlčacej lehoty), ale jeho účelom má
byť pozastavenie splátok úveru. Žalovaná má aj po jeho vydaní zachované všetky zákonné možnosti
uplatniť si svoj nárok v konaní pred príslušným súdom a tým si zabezpečiť právnu ochranu. Žalobca
opísaním rozhodujúcich skutočností a priložením potrebných dôkazov preukázal dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a konajúci súd postupoval správne, ak návrhu vyhovel a poskytol
žalobcovi dočasnú ochranu jeho práv, pričom rešpektoval zásady konania o neodkladnom opatrení,

najmä pokiaľ ide o primeranú mieru osvedčenia a potrebu predísť porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a
oprávnených záujmov žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, alternatívne, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil (preformuloval) tak, že návrhu žalobcu vyhovie.

6. Žalovaná v priebehu ďalšieho konania predložila rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu
v obdobných veciach sp. zn. 19CoCsp/28/2025 a sp. zn. 11CoCsp/21/2025, kedy odvolací súd zmenil
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že návrhy na neodkladné opatrenia zamietol. V následnej replike
k vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadriť.
Vyjadrila sa však k žalobcom predloženej zápisnici o trestnom oznámení a uviedla, že už len to, že p.

E. F. podal trestné oznámenie „sám na seba“ je veľmi neobvyklé a javí sa ako špekulatívne konanie,
ktoré indikuje, že menovaný môže maskovať protiprávne a / alebo amorálne konanie aj
iných osôb. Takéto trestné oznámenie nie je v aktuálnej fáze zvlášť relevantné. Z tvrdení menovaného
v uvedenej zápisnici je zjavné že tento žiadal od svojich klientov peňažné prostriedky za účelom ich
rýchleho a zároveň vysokého zhodnotenia, ktoré istý čas aj reálne vyplácal. Možno preto očakávať, že so

svojimi klientmi (vrátane žalobcu) sa dohodol i na tom, aby títo riadne a platne uzatvorili najmä úverové
zmluvy za účelom získania financií s cieľom ich vysokého zhodnotenia p. F., keďže ako menovaný
vypovedal, najmä starším klientom vďaka pyramídovej schéme reálne zhodnotenie vyplácal, a to aj
vyše dva roky. V aktuálnej fáze konania nie je osvedčené, že skutočne došlo k údajnému podvodu na
žalobcovi. Žalobcom predložené trestné oznámenie skôr odhaľuje motiváciu žalobcu, pre ktorú riadne

aplatneuzatvorilžalovanézmluvy.Poslednévyjadreniežalobcutakničnemenínadôvodnostipodaného
odvolania.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť
z týchto dôvodov:

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je
skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d)
CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala. Neodkladné opatrenie nariadené podľa uvedeného zákonného ustanovenia spočíva v uložení
povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa rušivých zásahov alebo naopak, strpieť

určité obmedzenie, čím súdu umožňuje poskytnúť strane sporu efektívnu ochranu v rôznych skutkových
situáciách. Povinnosťou súdu je zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na
prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.11. Vo vzťahu k zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia sa vyžaduje,
aby v návrhu navrhovateľ opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, opísal skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností
presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je
pretentoinštitútcharakteristický.Preaplikáciuinštitútuneodkladnéhoopatreniasavyžadujenaliehavosť
neodkladnej úpravy pomerov, ktorá tiež musí byť osvedčená.

12. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v konaní
vo veci samej, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia právo ochrany, ktorého sa
domáha, osvedčiť. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán tak nemožno zamieňať s
riadnym dokazovaním, ku ktorému dochádza vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný. Nariadením neodkladného opatrenia zákon umožňuje rýchle
a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených

záujmov občanov a právnických osôb potrebný okamžitý zásah súdu. Konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia teda nie je riadnym kontradiktórnym procesom s prostriedkami procesného
útoku a procesnej obrany. Preukazovanie skutočností tvrdených stranami sporu má v tomto konaní
povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe tvrdení strán a nimi predložených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný

postup štandardného dokazovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP)
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Co/3/2022).

13. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladnej a naliehavej potreby navrhovanej úpravy pomerov. Odvolací súd súhlasí s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a
žalovanou, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa domáha žalobou vo veci samej,

avšakneosvedčilpotrebubezodkladnejúpravypomerovmedzinímažalovanou,tedaneosvedčilhrozbu
bezprostredne hroziacej a nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujmy na jeho právach.

14. Z návrhu a v ňom uvedených tvrdení žalobcu, ani z listín predložených spolu s podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by záväzky dlžníka z úverovej zmluvy boli

zabezpečené akýmkoľvek spôsobom (napr. ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy, záložným
právom....). Žalobca v podanom návrhu, okrem toho, že mu žalovaná zaslala upomienky, netvrdil a ani
neosvedčil, že by žalovaná vykonávala akékoľvek úkony voči nemu, smerujúce k vymoženiu plnenia
z uvedenej úverovej zmluvy (napr. predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výkon
záložného práva) a sama žalovaná v podanom odvolaní potvrdila, že záväzky z predmetnej úverovej

zmluvy nie sú nijak zabezpečené a tieto si doposiaľ neuplatňuje v súdnom konaní.

15. Žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval hrozbou uplatnenia sankčných úrokov,
poplatkov za upomienky alebo zosplatnením úveru. Odvolací súd konštatuje, že prípadné účtovanie
sankčných úrokov, poplatkov za upomienky alebo zosplatnenie úveru nie sú úkony, ktoré

by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, pričom ani
nebolo doposiaľ osvedčené, že by žalovaná k ich uplatňovaniu pristúpila, a že by došlo k zásahu do
majetkových práv žalobcu.

16. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že je v súčasnosti evidovaný v úverovom registri ako

osoba, ktorá nespláca splátky úveru včas, tak táto možnosť je reálna, avšak takejto evidencii nemôže
zabrániť ani žalobcom navrhované neodkladné opatrenie.17. Predmetom sporu vo veci samej je posúdenie platnosti uvedenej zmluvy o úvere a zmluvy o SPACE
účte a odvolací súd uvádza, že len spornosť ich uzavretia nezakladá požiadavku naliehavej potreby
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia by bolo potrebné osvedčenie, že žalovaná v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP) realizuje úkony smerujúce k uplatneniu pohľadávky z predmetného úveru, napr.
výkonom zrážok zo mzdy alebo výkonom záložného práva s tým, že vykonávanými zrážkami zo
mzdy alebo realizáciou záložného práva by dochádzalo k neoprávnenému zásahu do majetkových práv
žalobcu. V konaní však žalobca doposiaľ netvrdil a nijak neosvedčil, že by žalovaná akýmkoľvek

spôsobom do jeho majetkových práv zasiahla, prípadne, že mu z jej strany hrozí taký zásah, ktorý by
vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov.

18.Sprihliadnutímnavyššieuvedenédôvody,keďžežalobcaneosvedčilnaliehavú abezodkladnú
potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

19. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou konania vo veci samej,
o nároku na náhradu trov celého konania (vrátane konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP): dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní

sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).