Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210701
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122210701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcov: 1. T. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX, XXX XX J. a 2. J.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX R., obaja zast.
Mgr. Marcel Kandrik, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského
33, 080 01 Prešov, a 2. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o odstránenie prekážok,
ktoré neumožňujú výkon práva z vecného bremena, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 34C/54/2022-133 zo dňa 17.12.2024 takto rozhodol

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II., III. IV. a V.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1.
rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov v konaní o odstránenie
prekážok, ktoré neumožňujú výkon práva z vecného bremena takto:
„I. Konanie v časti proti žalovanej 2. zastavuje.
II. Návrh žalovaného 1. na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný 1. je povinný odstrániť murované oplotenia, múriky, betónové základy oplotenia, železnú
bránuakoajznížiťbetónovúskruž,atovrozsahučastipozemkuparcelyC-KNč.XX/X,zastavanéplochy
a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. J., obec J., okres Y., podľa znázornenia
v geometrickom pláne č. GI-XXX/XXXX, úradne overenom Okresným úradom Y., katastrálny odbor dňa
XX.XX.XXXX; to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný 1. je povinný vykonať úpravu a spevnenie časti pozemku parcely C-KN č. XX/X,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. J., obec J., okres Y.,

podľa znázornenia v geometrickom pláne č. GI-XXX/XXXX, úradne overenom Okresným úradom Y.,
katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX tak, aby bol umožnený trvalý prechod a prejazd cez vymedzenú
časť pozemku parcely č- C-KN XX/X k.ú. J. s cieľom umožniť žalobcom výkon práva z vecného bremena
podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/50/20018-113 zo dňa 1. októbra 2019, právoplatného
dňom 6.6.2022; to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1. v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 50/2018 bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov
na právo prechodu peši a prejazdom osobným motorovým vozidlom cez pozemok znázornený vgeometrickom pláne, ktorého vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Na predmetnom pozemku bolo
vybudované murované oplotenie, múriky, betónové základy oplotenia, železná brána a betónová skruž,
ktorých vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Tieto prekážky zabraňujú žalobcom riadne využívať ich práva

vyplývajúce z vecného bremena.

3. Súdom prvej inštancie bola vec právne posúdená v zmysle ust. § 126, § 151n ods. 1 a § 151o ods.
1 Občianskeho zákonníka.

4. Prvoinštančný súd poukázal na podstatu inštitútu vecného bremena, ako aj jeho obsah, pričom
uviedol, že žalobné nároky účastníkov právneho vzťahu vyplývajúce z vecných bremien možno
primerane posudzovať ako nároky z vlastníckeho práva s poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko žalovaný ani nerozporoval, že zrealizoval prekážky, ktoré bránia žalobcom v
prechode cez pozemok, táto skutočnosť nebola spornou. Obrana žalovaného v 1. rade, že odstránenie
týchto prekážok nie je možná bez výrazných stavebných zásahov, ktoré by znemožnili prístup k jeho

nehnuteľnostiam nebola preukázaná, nakoľko zostala len v rovine tvrdenia a následne už toto tvrdenie
žalovaný v 1. rade nezdôvodnil. Poukázal na to, že žalovaný počas prebiehajúceho súdneho konania o
zriadenie vecného bremena z vlastnej vôle realizoval tieto prekážky. Funkčnosť týchto prekážok nie je
zrejmá ani z fotodokumentácie, ani z celého obsahu spisu, poukázal na to, že pokiaľ v minulosti výšková
situácia v teréne neumožňovala vjazd motorovým vozidlom z garáže, táto skutočnosť nie je relevantnou

námietkou pre oslabenie práva žalobcov na nerušený výkon vecného práva z vecného bremena.

5. Záver, že žalobcom patrí právo vyplývajúce z vecného bremena vyplýva z právoplatného rozsudku
vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 16C 50/2018. Rovnako tak žalovaný v 1. rade
nepreukázalsvojetvrdeniaotom,žegarážječiastočnepostavenánajehopozemku.Malzapreukázané,

že žalovaný v 1. rade ako osoba povinná z vecného bremena, vytvoril fyzické prekážky, ktoré
znemožňujú pokojný a trvalý výkon práv z vecného bremena žalobcov, pričom jeho povinnosť je tieto
prekážky odstrániť a zároveň vykonať opatrenia tak, aby bolo možné v prospech žalobcov vykonávať
práva z vecného bremena. Tento rozsah vyplýva z výrokovej časti rozsudku, pričom primeranou lehotou
na odstránenie týchto prekážok je lehota desiatich dní.

6. O trovách konania súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol tak, že žalobcovia
majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s poukazom na zásadu úspechu a vo vzťahu k
žalovanej v 2. rade im náhradu trov nepriznal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného v 1. rade s poukazom
na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolateľ namietol to, že nesprávnym
procesným postupom boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho správneho konania týkajúceho sa prekážok.
Namietol tiež nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré je základným princípom a

zásadou spravodlivého súdneho procesu. Táto vada je dôvodom pre zrušenie veci a jej vrátenie súdu
prvej inštancie.

8. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že toto hodnotia ako nedôvodné,
námietka týkajúca sa čiastočného zastavania jeho pozemku stavbou žalobcov súpisné č. XXX je

irelevantná, rovnako ako tak námietka o nutnosti prerušenia konania do skončenia správneho konania
štátneho stavebného dohľadu. Nejde o prípad obligatórneho prerušenia podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil účelový postoj žalovaného, ktorý
ignoruje predošlé súdne rozhodnutie o určení vecného bremena.

9. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti (výroky II. až V.), ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno

uviesť, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

15. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd
uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.

16. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno

zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu

práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľky na spravodlivý proces.

17. V odvolaní osobitne namietaná vada rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúca v absencii
riadneho a primeraného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nebola odvolacím súdom zistená. Ako bolo
vyššie uvedené, odôvodnenie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

18. Odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na prerušenie
konania.

19. Podľa § 162 CSP
(1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskejúnie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania

upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
20. Podľa § 164 CSP
Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie

podnet.

21. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre obligatórne prerušenie konania podľa §
162 CSP. Fakultatívnym dôvodom na prerušenie konania je priebeh súdneho alebo správneho konania,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu. Aj v tomto prípade ide o otázku, ktorú je
oprávnenýriešiťsúdsám.Jevšaknarozhodnutísúdučizvolípostupprerušeniakonaniaaleborozhodne

vo veci, pričom v takomto prípade súd zvažuje hlavne otázku hospodárnosti konania, ako aj postupu
bez zbytočných prieťahov, ktorý by takýmto rozhodnutím o prerušení konania, ktoré nie je dôvodné,
bol porušený. V prejednávanej veci súd prvej inštancie preto postupoval v rámci svojich oprávnení,
keď zamietol návrh na fakultatívne prerušenie konania. Týmto jeho postupom neboli porušené práva
žalovaného v 1. rade na spravodlivý proces.

22. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom
odvolateľ nešpecifikoval v odvolaní a konkrétnu vadu v konaní. Tento odvolací dôvod dopadá na
akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie

dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také

skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné

zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré
z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne
ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým

záverom, je zrejmý nesúlad.

24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aaplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

26. Odvolacia námietka žalovaného v 1. rade, podľa ktorej predmetná stavba so súpisným č. XXX je
čiastočnepostavenábezjehosúhlasunapozemkužalovanéhozostávavrovinejehotvrdení,nakoľkona

preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol jeho vykonanie. Z týchto dôvodov
neuniesol dôkazné bremeno zaťažujúce stranu, ktorá predkladá určité tvrdenie. Ani táto jeho odvolacia
námietka nebola posúdená ako dôvodná.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade bol priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).