Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624240291
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624240291.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E.
F. XXXX/XX, G. G. - H., zastúpenej advokátom: JUDr. Ľubomír Polák, so sídlom Hurbanova 522/18,
Senica, proti žalovaným: 1/ I. J., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, L., 2/ M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXXX/X, L., zastúpeným: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO:

47 232 757, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 27. mája 2025 č. k. 11C/79/2024-124 – proti výroku II.
o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak,
že žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1, §
256ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„CSP“).

2. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 26.11.2024 domáhala zrušenia
podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu. Podaním doručeným súdu dňa 25.5.2025 (pred
začatím pojednávania) vzala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že po podaní žaloby žalované
previedli svoje spoluvlastnícke podiely na tretiu osobu. Prichádza teda do úvahy vec riešiť žalobou o
nahradenie prejavu vôle. Trovy konania nežiadala. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti konanie zastavil.

3. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP, pričom dôvodil,
že žalobkyni, ktorá zastavenie konania nezavinila (k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných na
tretiu osobu prišlo kúpnou zmluvou z 29.11.2024), by patrila náhrada trov konania, avšak táto náhradu
trov konania výslovne nežiadala, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu výlučne v časti trov konania (výrok II.) podali včas odvolanie žalované 1/
a 2/ s návrhom na jeho zmenu tak, že žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania; eventuálne
navrhli jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň
žiadali priznať trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1
písm. d/, h/ CSP. Namietali, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho záveru o tom,

kto zavinil zastavenie konania. V danom prípade je to žalobkyňa, ktorá svojím procesným úkonom –
späťvzatím žaloby – spôsobila (zavinila) zastavenie konania. Tento úkon bol výlučne výsledkom vlastnejvôle žalobkyne, na zastavenie konania neexitovali žiadne objektívne dôvody, ktoré by mali základ v
správaní žalovaných 1/ a 2/. Žalované si pritom už vo vyjadrení k žalobe uplatnili nárok na náhradu
trov konania, keďže sa museli brániť podanej žalobe. Tým im vznikli aj náklady na právne zastúpenie

ako priamy dôsledok konania žalobkyne, ktorá sa rozhodla podať žalobu, hoci už bola oboznámená s
prevodom podielov (najneskôr k 15.1.2025, čo vyplýva z jej odvolania vedeného pod sp. zn. 9C/83/2024
na Okresnom súde Senica). Napriek tejto skutočnosti žalobu nevzala späť ihneď, ale až po podaní
vyjadrenia žalovaných, čím zbytočne a nehospodárne predlžovala konanie a spôsobila vznik nákladov,
ktoré by inak nevznikli. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo

4/2010, sp. zn. 2MObdo 4/2010. Súd nesprávne aplikoval zásadu zodpovednosti za zavinenie pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov, pretože to bola práve žalobkyňa, kto zavinil zastavenie konania,
a preto mal konajúci súd priznať nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/. Dôvodom späťvzatia
žaloby nemôže byť to, že žalované po podaní žaloby, ale pred jej doručením samotným žalovaným,
previedli svoje spoluvlastnícke podiely. Žalované jednak v čase prevodu nevedeli o tom, že bola podaná
žalobanavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,ajednaksazhľadiskažalobkynenijakonezmenilo

jej postavenie podielového spoluvlastníka a ani výška jej spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ na strane
žalobkyne existovala potreba a vôľa na autoritatívnom rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, táto musela existovať aj po tom, ako došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov
žalovaných 1/ a 2/, a teda namiesto dispozičného úkonu späťvzatia žaloby mala žalobkyňa využiť
návrh na zmenu subjektu na žalovanej strane (§ 80 ods. 1 CSP). Prevodom spoluvlastníckych podielov

nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by spôsobila nevyhnutnosť vzatia žaloby späť zo strany žalobkyne.
Zavinenie zastavenia konania možno pričítať jedine žalobkyni. Žalované tiež namietali, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal dostatočne otázkou procesného zavinenia, nevykonal potrebné hodnotenie
dôvodov späťvzatia žaloby, nezohľadnil návrh na náhradu trov konania zo strany žalovaných, hoci bol
riadne a včas podaný. Tieto opomenutia mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci náhrady trov

konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Uviedla, že návrh podávala v čase, kedy žalované boli spoluvlastníčkami predmetu sporu,

a teda návrh bol podaný dôvodne. Medzičasom žalované svojvoľne skrátili lehotu na uplatnenie si
záložného (zrejme predkupného – pozn. odvolacieho súdu) práva žalobkyne bez jej súhlasu a obratom
spornú nehnuteľnosť ako voľnú pre tretiu osobu predali záujemcovi - tretej osobe. Jednoznačne teda
poškodiliprocesnéprávažalobkyne.Žalobkyňatiežpoznamenala,žedispozíciasnávrhomjevýlučnena
stranežalobkyneapožiadalanovúvlastníčkulistomz19.6.2025ouplatneniesipredkupnéhopráva,inak

bude podiel k voľnej dispozícii tretej osobe. Novej vlastníčke beží lehota do 20.8.2025. Nemá význam
rozširovať žalobu o ďalších účastníkov a ponechávať v spore žalované, ktoré už nemajú na svojej strane
pasívnu legitimáciu, ktorú má teraz už výlučne nová vlastníčka. Žalobkyňa sa rozhodla situáciu mu riešiť
predajom svojho podielu a oznámila to spoluvlastníčke za účelom uplatnenia si predkupného práva.
Žalobkyňa nezapríčinila vznik sporu ani jeho koniec, zavinenie teda nie je na strane žalobkyne.

6. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti

vydané (§ 360 ods. 1 v spojení s § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez potreby zopakovať alebo
dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospelkzáveru,žeodvolaniežalovaných1/a2/jedôvodnéauzneseniesúduprvejinštanciejepotrebné
v napadnutej časti trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

8. Vzhľadom na to, že zastavujúci výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním
žiadnej zo strán, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaných 1/ a 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobkyni nárok

na náhradu trov nepriznal z dôvodu, že žalobkyni, ktorá zastavenie konania nezavinila (k prevodu
spoluvlastníckych podielov žalovaných na tretiu osobu došlo kúpnou zmluvou z 29.11.2024) by patrila
náhrada trov konania, avšak táto náhradu trov konania výslovne nežiadala.

10. Žalované v podanom odvolaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili a namietali nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj inú vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalované 1/ a 2/ teda podali odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/, h/ CSP. Tieto odvolacie dôvody v súdenej veci boli naplnené.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 26.11.2024
proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu

k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam s návrhom, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctva žalobkyne s tým, že bude zaviazaná na zaplatenie sumy 18.434 eur každej zo žalovaných
1/ a 2/ titulom vyrovnacieho podielu. Žalovanej 2/ bola žaloba doručená dňa 10.4.2025 a žalovanej 1/
dňa 15.4.2025. Žalované vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.4.2025
žiadali žalobu zamietnuť a súčasne poukázali na to, že dňa 29.11.2024 uzavreli s treťou osobou (D. C.)

kúpnu zmluvu, ktorou jej previedli svoje spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti. Dňa 20.5.2025
doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby z dôvodu, že zo strany žalovaných prišlo k prevodu ich
spoluvlastníckych podielov na novú majiteľku a prichádza do úvahy riešiť vec žalobou o nahradenie
prejavu vôle z titulu porušenia predkupného práva žalobkyne. Súd prvej inštancie následne rozhodol
napadnutýmuznesenímtak,žekonaniezastavil,pričomvýrokotrováchodôvodnilprávneust.§256ods.

2 CSP a vecne len tým, že žalobkyni, ktorá nezavinila zastavenie konania (k prevodu spoluvlastníckych
podielov žalovaných na tretiu osobu prišlo kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2024) by patrila náhrada trov
konania, avšak náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd náhradu nepriznal.

12. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania

nielen nedostatočne odôvodnené, ale i vecne nesprávne za súčasnej aplikácie nesprávneho zákonného
ustanovenia.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie
muselo zastaviť.

17. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu sa pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania dôvodnosť žaloby posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z
objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby

konaniebolozastavené.Keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúciminiezhmotného,
aleprocesnéhopráva,otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesného
hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to,
či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ vmeritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedá
ustálenejjudikatúre-vdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahupríčinnejsúvislosti,vktorompríčinou
je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (por. nález Ústavného

súdu SR I. ÚS 196/09, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, 7MCdo 1/2014).

18. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania v súdnej veci aplikoval ust. § 256 ods. 2 CSP (t.j. priznanie náhrady trov konania z dôvodu,
že strana zavinila vznik trov, ktoré by inak neboli vznikli). Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená

v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila
svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v
súlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia
povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré
protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania teda vzniká, ak vznikli trovy, ktoré
neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený a vznik týchto trov bol v príčinnej

súvislosti so zavinením. Pri náhrade trov podľa § 256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré by inak neboli v
priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. O týchto trovách, ktoré vznikli
výlučne zavinením niektorej zo strán sporu, rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspechu vo
veci) a sú oddelené od ostatných trov (tzv. separované trovy) a nemožno ich zahrnúť do trov, o náhrade
ktorých sa rozhoduje podľa výsledku sporu. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia ust. § 256 ods. 2 CSP

bola v danej veci vylúčená.

19. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku využitia dispozičného oprávnenia
žalobkyňou – späťvzatím žaloby, pričom na uvedenom postupe nie je možné vzhliadnuť žiadne
procesné zavinenie žalovaných 1/ a 2/. V konaní nebolo ničím preukázané, že späťvzatie žaloby bolo

odôvodnené neskorším správaním žalovaných 1/ a 2/, ktoré sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachovali v zmysle žalobnej požiadavky. Dôvod pre späťvzatie žaloby uvádzaný žalobkyňou, a to
prevod spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ tretej osobe po začatí konania, nezakladá
procesné zavinenie žalovaných na zastavení konania, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka totiž nemožno vyvodiť právo žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva s konkrétnymi spoluvlastníkmi (pretože podielové spoluvlastníctvo sa
viaže k veci) a ani prednosť práva žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
(podľa predstáv žalobkyne) pred právom ostatných podielových spoluvlastníkov svoj spoluvlastnícky
podiel scudziť (keď títo sú obmedzení len zákonným predkupným právom ostatných podielových
spoluvlastníkov). V danom prípade žalobkyni nič nebránilo využiť postup podľa § 80 CSP a v konaní

pokračovaťsnovupodielovouspoluvlastníčkou.Aksatedažalobkyňarozhodlavziaťžalobuspäť,potom
v prejednávanej veci nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie žalobkyne, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Preto bolo potrebné
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalobkyňu ako stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazať nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom

rozsahu.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

21. Z dôvodu, že žalované 1/ a 2/ boli plne úspešné v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP im vznikol tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalobkyni, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia a žalovaným 1/ a 2/
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).