Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010727
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6720010727.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr, A. B. a sudcov JUDr. Andreja
Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2025
v trestnej veci obžalovaného A. C. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen zo dňa 31.07.2025, sp. zn. 1T/49/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 18.03. 2020 v čase okolo 15.00 hod. v obci D., v rodinnom dome s popisným číslom XX, sa vyhrážal

E. F., nar. XX.XX. XXXX jej bývalý priateľ A. C. s ktorým má dieťa tým spôsobom, že po tom ako mu
povedala, že nebude chodiť za ich synom častejšie ako je uvedené v rodičovskej dohode č.: XX XXX/
XXXX-XX, jej povedal, že bude mať autonehodu, ochrnie, skončí na vozíku a potom on bude ku nej sviňa
čo sa týka ich malého syna G., čím vzbudil u E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydliskom D. XX, dôvodnú
obavu o svoj život a zdravie a to vzhľadom na osobu obvineného, ktorý užíva lieky ovplyvňujúce jeho
psychiku a správanie, v dôsledku čoho je jeho správanie nevypočítateľné.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
j), písm. p) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1

Tr. zák. mu bola určená skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné opatrenie – ochranné protitoxikomanické

a protialkoholické liečenie ambulantnou formou s poukazom na § 74 ods. 5 Tr. zák. v trvaní najviac 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. mu bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5T/13/2022 zo dňa 12.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
4To/104/2024 zo dňa 20. 03. 2025, ktorým mu bol obžalovanému podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov a súčasne mu bol uložený ajtrest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2025 za prítomnosti prokurátora,
obžalovaného a jeho obhajcu. Po vyhlásení rozsudku si prokurátor a rovnako aj obžalovaný (spolu
s obhajcom) ponechali lehotu na využitie svojho práva na podanie odvolania. Následne dňa 05.08.2025
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa v lehote podľa § 172 ods. 2 Tr. por. a v celom rozsahu

(t.j. vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku) vzdal práva podať voči vyhlásenému rozsudku odvolanie
za seba i osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen
sa rovnako dňa 05. 08. 2025 vzdala práva podať voči vyhlásenému rozsudku odvolanie čo do výroku
o vine a výroku o treste. Vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení v podaní oznámila, že voči tomuto
výroku odvolanie podané bude. Následne dňa 06. 08. 2025 prokurátorka okresnej prokuratúry podala
odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení v neprospech

obžalovaného.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.09.2025 prokurátorka okresnej prokuratúry
bližšie odôvodnila svoje odvolanie. Argumentovala tým, že vykonaným dokazovaním formou znaleckého
dokazovania bolo znalkyňou z odvetvia psychiatrie v rámci vypracovania znaleckého posudku

jednoznačne konštatované, že obžalovaný nevyhnutne potrebuje protitoxikomanickú liečbu ústavnou
formou, pričom už v čase znaleckého vyšetrenia mal ochotu aj dobrovoľne sa liečiť, avšak pri podstúpení
dobrovoľnej liečby nie je žiadna záruka, že táto bude realizovaná v potrebnom rozsahu, najmä pokiaľ sa
týka dĺžky jej trvania, pretože pri dobrovoľnej liečbe môže obžalovaný túto kedykoľvek ukončiť, a preto
podľa znalkyne je nutné, aby bola u neho nariadená ochranná ústavná protitoxikomanická liečba.

S odstupom času od vypracovania znaleckého posudku bola vo veci vypočutá znalkyňa A. H.,
ktorá zotrvala na jeho záveroch a zvýraznila, že v dôsledku chorobnej závislosti obžalovaného a
priebehu s prechodnými psychotickými epizódami je jeho pobyt z hľadiska psychiatrického na slobode
nebezpečný a to tak pre neho samotného, ako aj pre jeho okolie a neustále zdôrazňovala, že je

nevyhnutné obžalovanému nariadiť ústavnú protitoxikomanickú liečbu, pričom už z tohto vyjadrenia
vyplýva, vzhľadom na riziko ponechania obžalovaného z hľadiska psychiatrického na slobode, že je
nevyhnutné ihneď u neho realizovať liečbu ústavnou formou. Ďalej znalkyňa uviedla, že tieto skutočnosti
potvrdzujú aj zistené okolnosti v priebehu súdneho konania ohľadom dobrovoľnej liečby obžalovaného,
ktorá nie je v súlade s liečebnými poriadkami, tieto neabsolvuje, najmä pokiaľ sa týka ambulantnej

formy v dostatočnom rozsahu a hlavne v dostatočnej frekvencii, pričom je nevyhnutné, aby tejto forme
predchádzala práve ústavná forma liečenia, ktorá následne môže byť po zastabilizovaní pacienta ďalej
premenená na ambulantnú formu, v ktorej bude liečenie pokračovať.

V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami preto nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím

súdu ohľadom formy ochranného opatrenia, ktoré by mal obžalovaný podstúpiť, nakoľko toto nemá
odôvodnenie a podklad v zistených skutočnostiach a zabezpečených dôkazov vo vzťahu k jeho
aktuálnemu duševnému stavu ohľadom závislosti na psychotropných a omamných látkach a alkohole.

S poukazom na tieto skutočnosti navrhla krajskému súdu z dôvodu § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., aby

zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a následne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží
ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

K odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene sa obžalovaný nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 10.11.2025.

Na verejnom zasadnutí sa prokurátor krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov

uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku o ochrannom opatrení, nakoľko má za to, že iba nariadením výkonu
ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou formou pre obžalovaného
môže byť naplnený účel tohto výchovného opatrenia.Naproti tomu obhajca považoval výrok o ochrannom opatrení z napadnutého rozsudku za
zákonný a správny. Uviedol, že jeho klient dobrovoľne absolvoval v priebehu roka 2024 ochranné

protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou v trvaní troch mesiacov v liečebnom
ústave na Prednej Hore, aktuálne vedie riadny život, má trvalé zamestnanie a uloženie akejkoľvek
ústavnejliečbyvsúčasnostibyprenehoboloneprimeranýmzásahomdojehosúčasnéhoživota.Ztýchto
dôvodov navrhol krajskému súdu, aby zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

Obžalovanýsavplnomrozsahupripojilknávrhusvojhoobhajcu.Zdôraznil,žedoposiaľužbolnaštyroch
vyšetreniach u A. A. z okresným súdom jemu uloženej ambulantnej ochrannej protitoxikomanickej
a protialkoholickej liečby a ďalšie vyšetrenie má naplánované na január 2026.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal
vintenciách§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudkuoochrannom
opatrení, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného
z nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe
ako je vyššie uvedený, nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom

okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom. Vzhľadom
na túto skutočnosť, krajský súd sa zaoberal len úvahami týkajúcimi sa napadnutého výroku o ochrannom
opatrení predmetného rozsudku zo strany okresného prokurátora, ktorým mu bolo uložené ochranné
protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák., sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym
následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.

Podľa § 31 ods. 3 Tr. zák., ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného
alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred
trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.

Podľa § 33 písm. a) Tr. zák., ochranným opatrením je aj ochranné liečenie.

Podľa § 33a ods. 1 Tr. zák., páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom
sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, sankcie sa ukladajú
s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa

a jeho pomery. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcii sa
prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Podľa § 35 ods. 5 Tr. zák., pri ukladaní ochranných opatrení (teda aj ochranného liečenia) sa súd neriadi
zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu
liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa lebo inej osoby. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia,
výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím

doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej
osoby.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal
trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák., ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu
páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného
liečenia.Ústavnúformuochrannéholiečeniasúduloží,lenakjepobytpáchateľanaslobodenebezpečný
z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy
a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak

súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel. O zmene
jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2
písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace
s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov.

Z pohľadu krajského súdu je nutné úvodom konštatovať, že okresný súd správne a dostatočne zhodnotil

v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky a následne
správne a zákonne rozhodol, keď obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. ochranné
protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou s poukazom na § 74 ods. 5 Tr. zák.
v trvaní najviac 12 (dvanásť) mesiacov.

Zo znaleckého posudku č. 80/2020 zo dňa 01.10.2020 A. I. H., znalkyne o odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria – liečba alkoholizmu, toxikománie nepochybne vyplynulo, že znalkyňa navrhla
obžalovanémuuložiťochrannéprotialkoholickéaprotitoxikomanickéliečenieústavnouformou.Uvedené
taktiež vyplýva aj z doplnenia znaleckého posudku menovanou znalkyňou učineného na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.04.2022. Zároveň však znalkyňa pripustila uloženie tohto ochranného

liečeniaobžalovanémuajambulantnouformouzapredpokladuabsolvovaniaobžalovanýmkompletného
3 – mesačného ústavného zaliečenia a to aj dobrovoľne, bez nariadenia súdom s následnými
kontrolami v psychiatrickej ambulancii. Obžalovaný sa dobrovoľne podrobil ústavnej protitoxikomanickej
a protialkoholickej liečbe v Psychiatrickej nemocnici Predná Hora v období od 11. 03. 2024 do 07. 06.
2024. Túto skutočnosť mal súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázanú z oznámenia predmetného

liečebného ústavu a teda podmienka ústavnej liečby v zmysle záverov znaleckého posudku A. I. H. tak
splnená bola.

Spôsob výkonu ochranného liečenia uložený rozsudkom okresného súdu obžalovanému reflektuje
nielen tú skutočnosť, že obžalovaný už ústavnú formu liečby absolvoval, ale reflektuje taktiež aj

zmeny Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ktorý ukladá podľa § 74 ods. 5 Tr. zák.
súdu povinnosť rozhodnúť nielen o druhu a spôsobe výkonu ochranného liečenia, ale aj o dĺžke
jeho trvania. V zmysle druhej vety citovaného zákonného ustanovenia je možné aj počas výkonu
takto stanoveného ochranného liečenia (časovo ohraničeného) zmeniť jeho formu alebo rozhodnúť
o prepustení obžalovaného z jeho výkonu alebo o ukončení ochranného liečenia.

V neposlednom rade krajský súd dáva do pozornosti znenie § 31 Tr. zák., ako aj všeobecné zásady
ukladania sankcií upravené v § 33a Tr. zák. a zásady ukladania ochranných opatrení podľa § 35 Tr. zák.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák., sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym
následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia,

ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného. Podľa § 33 Tr. zák.,
ochranným opatrením podľa písm. a) je aj ochranné liečenie. Podľa ods. 1 § 33a Tr. zák., páchateľovi
nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa ods. 2, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu
inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, tam, kde postačí

uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcii sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.Podľa § 35 ods. 5 Tr. zák., pri ukladaní ochranných opatrení (teda aj ochranného liečenia) sa súd neriadi
zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu
liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa lebo inej osoby. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia,

výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím
doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej
osoby.

Tak ako to už konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku, nemožno prehliadnuť, že obžalovaný

iné, než vyššie uvedené odsúdenie nemá zaznamenané v registri trestov. Rovnako zo správ obce
a polície vyplýva, že obžalovaný žije na adrese trvalého bydliska, správa sa slušne, nezaznamenali
u neho v poslednom období požívanie alkoholických nápojov, nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku obce a v súčasnosti je riadne zamestnaný.

Z uvedeného vyplýva, že po absolvovaní kompletnej ústavnej protitoxikomanickej a protialkoholickej

liečby od 11.03.2024 do 07.06.2024 nie sú už súdu známe také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné
ukladať obžalovanému ústavnú formu znalkyňou navrhovaného ochranného liečenia.

Záverom krajský súd uvádza, že v nadväznosti na citované ustanovenia a zásady ukladania sankcií
vrátane ochranných opatrení bolo v danom prípade zákonné a správne uloženie takto okresným súdom

určeného ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ambulantnou formou, pretože
v súčasnosti už možno dôvodne očakávať, že takáto forma liečby splní účel, keďže obžalovaný ústavnú
liečbu už absolvoval a v súčasnosti sa riadne podrobuje ambulantnej liečbe.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o ochrannom opatrení, odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným
ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.