Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522201592
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522201592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SpisovaZnacka

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G.XX, 3/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
G.XX, 4/ I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, 5/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, všetci zast. JUDr. Viktor Sásfai, advokát, so sídlom Mlynárska 15, Košice proti žalovaným: 1/ H.

K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. G.XXXX/X, F., 2/ M. B., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, obaja
zast.: JUDr. Juraj Kula, advokát, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 20, o určenie vlastníckeho práva
nehnuteľnosti, ktorá patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územia C., K. C., okres F., ako parcely
registra „N.“ C. G.X/X zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. G. XX/X záhrady s výmerou 489
m2, patria v celosti do dedičstva po neb. I. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelom
dňa XX.X.XXXX.

II. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal na tunajšom súde, aby súd určil, že žalovaný je
povinný zdržať sa všetkých zásahov do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu, vstupu a užívania
sporných nehnuteľností a odstrániť všetky dreviny a kríky, ktoré vysadil. Súd v predmetnej veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 14C/272/2014 zo dňa 14.4.2022 v spojení s opravným uznesením 14C/272/2014

zo dňa 19.5.2022 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.9.2023 tak, že žalobu zamietol,
vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, odmietol odvolanie proti výroku II. a žalovaným v 1. až 5. rade priznal proti žalobcom v 1. a 2. radenáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Predmetom sporu po vylúčení veci na samostatné
konanie je určenie vlastníckeho práva.

2. Žalobcovia (resp. v pôvodnom konaní žalovaní) podanou žalobou sa domáhajú určenia, že
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. územia C., obce C., okres F., ako parcely registra „N.“ C..
G. X/X zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. XX/X záhrady s výmerou 489 m2, patria v celosti
do dedičstva po neb. I. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.
Žalobu odôvodnili tým, že priebeh skutočnej vlastníckej hranice totožnej s hranicou v prírode reálne

rešpektovanou plotom, ku dňu smrti XX.X.XXXX bol (pôvodný žalovaný v pôvodnom konaní sp. zn.
14C/272/2014) aj skutočným vlastníkom tej časti pozemku, ktorá je v súčasnosti zameraná ako C. G.
X/X zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. G. XX/X záhrady s výmerou 489 m2 a nedôvodne
a nesprávne od roku 2004 je vedená na LV č. XXXX kat. územia C. ako vlastníctvo žalobcov (v
pôvodnom konaní sp. zn. 14C/272/2014) a nebolo možné nehnuteľnosť pre nesprávnu evidenciu
prejednať v dedičskom konaní 10D/84/2015 po pôvodnom žalovanom (v pôvodnom konaní sp. zn.

14C/272/2014). Ďalej uviedli, že majú naliehavý právny záujem na zosúladení skutočného vlastníckeho
práva s nesprávnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti v zmysle § 137 písm. c) CSP, čo nie
je možné dosiahnuť inak, len určovacím výrokom súdu, ktorým sa odstránia pochybnosti a neistota
postavenia žalovaných k predmetným parcelám.

3. Žalovaní uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Ďalej žalovaní uviedli, že dňa
3.11.2020 bola Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálnemu odboru doručená žiadosť D., O. I.
G., vyhotoviteľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, P. G. XXX, na zameranie skutkového
stavu a oddelenie parciel č. X/X, X/X, XX/X, XX/X, úradne overeného 23.8.2013 pod č. D./XXXX v kat.
úz. C. o oprave polohy bodov z dôvodu ich nesprávneho určenia pri vyhotovovaní GP. Okresný úrad

Košice – okolie, katastrálny odbor začal z vlastného podnetu prešetrovanie údajov súboru popisných
informácií katastra nehnuteľností a SGIKN – listu vlastníctva č. XXXX, vektorovej katastrálnej mapy,
súboru prevzatých meraní a zistil, že P. G. XXX bol vyhotovený ku D. G. XXXXXXXX-XX/XXXX na
zameranieskutkovéhostavuaoddelenieC.G.X/X,X/X,XX/X,XX/X.P.G.XXXbolvyhotovenýzdôvodu
opravy nesprávneho určenia polohy bodov G. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX J. P. G. XXX. Okresný

úrad prešetrením zistil, že polohu bodov G. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX je potrebné upraviť podľa
ZPMZ G. XXX. Katastrálnym konaním je potrebné opraviť polohu podrobných bodov G. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX tak, ako je uvedené vo výroku protokolu. Podľa výroku protokolu G. K./XXXX/XXX
P. XX.X.XXXX Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor opravil chybu v katastrálnom operáte
v katastrálnom území C. a uviedol, že predmetná oprava nemá vplyv na priebeh hraníc v teréne.

4. Žalobcovia uviedli, že dôkazná povinnosť strany sporu sa týka žalovaných, v pôvodnom konaní
žalobcov. Protokol je z roku 2021, to znamená, že mal byť k nemu prístup. Ďalej uviedli, že aj v protokole
je jednoznačne napísané, že predmetná oprava nemá vplyv na priebeh hraníc v teréne. Žalobcovia
uviedli, že predložený posudok znalca Q. nebol iným posudkom vyvrátený ani spochybnený. Samotný

predložený protokol nemá vplyv na konanie, nakoľko ide o rok 2021 a súd rozhodoval v roku 2022 a
žalovaní v konaní a v pôvodnom konaní ako žalobcovia, ho mali povinnosť predložiť už v pôvodnom
konaní.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah

spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Vypočutá žalovaná v 1. rade uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, pretože žalobcovia nemajú
pravdu. Ďalej uviedla, že žalobcovia majú inú výmeru, aj oni majú inú výmeru. To, že žalobcovia majú
inú výmeru vzniklo tak, že u p. C. mal rolu niekedy jej pradedo A. B.. Pradedo A. B. dal menšiu výmeru

R. B.. Vie o tom, že p. C. sa súdil so R. B. a vlastníkom sa stal p. C..

7. Vypočutý žalovaný v 2. rade uviedol, že súhlasí s tým, čo povedala jeho sestra, žalovaná v 1.rade
a osvojuje si jej výpoveď ako svoju.

8. Žalovaní v priebehu konania navrhli vypočuť geodeta G. z dôvodu priebehu hranice medzi parcelami
X/X A. XX/X A. XX, pretože predmetný priebeh hranice je sporný medzi stranami. Žalobcovia s
výsluchom geodeta nesúhlasili, keďže nejde ani o súdneho znalca a ide o geometrický plán z roku
2013. Súd predmetný návrh žalovaných na výsluch geodeta G. zamietol z dôvodu, že výsluch geodeta,vzhľadom na uvedené skutočnosti v predmetnom konaní nepreukáže nové skutočnosti a okolnosti,
ktoré sú významné a rozhodujúce pre meritórne posúdenie žalobného nároku žalobcov vzhľadom na
možnosť žalovaných predložiť uvedené skutočnosti a navrhnúť predmetný výsluch, súd na navrhované

dokazovanie žalovaných s poukazom na následky sudcovskej koncentrácie konania neprihliada.

9. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

11. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

12. Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

13. Podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

15. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

16. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v

oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred
1.januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (NS
SR sp.zn. 3 Cdo 80/2001 rozsudok z 30.10.2001, R 83/2002).

17. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
požadovať od každého subjektu, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nevyhnutne nemusí opierať o existujúci právny dôvod,
stačí, ak tu bol čo aj len domnelý právny dôvod (titulus pupativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemutakýprávnytitulsvedčí(rozsudokNSSRz29.4.2010,
sp.zn. 5Cdo/172/2009).

18. Z vykonaného dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. K3-14C/272/2014 (pred vylúčením
vzájomnej žaloby na samostatné konanie) mal súd preukázané skutočnosti vyplývajúce z predmetného
konania, a to konkrétne oboznámením sa s predloženým súkromným znaleckým posudkom G. X/
XXXX zo dňa 8.8.2018, ktorý vyhotovil znalec z odboru geodézie a kartografie O. I. Q., S. XX, C.
a ktorý uviedol, že geometrický základ súčasnej mapy katastra nehnuteľností tvorí mapa bývalého

pozemkového katastra v mierke 1:2880 vyhotovená v roku 1868 tak, ako je to uvedené v tiráži mapového
listu. Transformácia sa realizovala iba na rám mapového listu vyhotoveného v siahovej sústave v
stereografickom azimutálnom zobrazení bez identifikácie na jednoznačné pevné lomové body v teréne
overené geodetickým meraním. Použitím iba základnej transformácie mapových listov vytvorenýchmetódou grafickej triangulácie vektorová mapa vykazuje prirodzené posuny hraníc vo vektorovej mape
oproti skutkovému stavu v teréne. Vytýčenie hraníc pozemkov možno realizovať až po zameraní
identických bodov. Pri mechanickom prevzatí polohy lomových bodov hraníc pozemkov z vektorových

máp pre vytyčovanie pozemkov v nových súradnicových sústavách pri použití aparatúr GPS vznikajú
prirodzené posuny. Posun v zobrazení je spôsobený rozdielnym geometrickým základom pôvodnej
mapy v mierke 1:2880 oproti súčasnému záväznému systému - štátnej priestorovej observačnej službe.
Geodet O. G., ktorý v roku 2013 vypracoval pre žalobcov geometrický plán na parcely číslo X A.
XX, ich zrejme neinformoval o formálnom posune hraníc pozemkov vo vektorovej mape katastra

nehnuteľností.Geodetmalpredvytýčenímhranícobjednávateľomsignalizovaťformálnyposunvšetkých
hraníc sporných parciel v katastrálnej mape oproti skutkovému stavu v teréne. Je prirodzené, že v tejto
časti je vlastnícka hranica medzi parcelami registra N. G. X/X, X a parcelou registra N. G. X dlhodobo
ustálená a prechádza po existujúcom oplotení. To platí aj o druhej strane oplotenia medzi parcelou
N. G. X a parcelou registra N. G. X. Toto číslovanie platilo pred vyhotovením geometrického plánu
v roku 2013. Sporné parcely zapísané na listoch vlastníctva číslo XXXX A. XXXX uložené v prílohe

znaleckého posudku boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel číslo XXX, XXX A. XXX, zapísané
v pozemkovoknižnej zápisnici číslo XXX v katastrálnom území C.. V mape bývalého pozemkového
katastra vyhotovenej v roku 1869 je ceruzkový zákres z rozdelenia pozemkovoknižných parciel číslo
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX A. XXX na dve polovice. V roku 1977 bol vypracovaný geometrický plán číslo
XXX-XXX-XX na reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi. Reálna deľba sa

realizovala od farského pozemku, ktorého hranice boli a sú jednoznačne ustálené a v teréne vymedzené
oplotením z betónových stĺpikov s oceľovým pletivom. Z výkazu výmer geometrického plánu vyplýva,
že A. B. mal vyčlenené parcely G. X/X o výmere 198 m2 a parcelu číslo XX o výmere 2451 m2,
spolu 2649 m2. I. B. mal vyčlenené parcely G. X o výmere 278 m2 a parcelu G. XX o výmere 2451
m2, spolu 2729 m2. Zároveň znalec uviedol, že mali vyčlenenú parcelu G. X/X o výmere 660 m2 v

podielovom spoluvlastníctve, ktorá mala predstavovať spoločný dvor. V súčasnom období parcely G.
X A. XX majú výmeru iba 2757 m2 a parcely číslo X/X, X/X, XX/X, XX/X majú evidovanú výmeru až
3281 m2. Znalec overoval skutkový stav v teréne so stavom zadefinovaným geometrickým plánom
z roku 1977, ktorý realizoval pomocou priameho geodetického merania systémom GNSS aparatúrou
TRIMBLE R8 s korekciami na SKPOS, ktorá zabezpečuje najvyššiu presnosť. Zároveň znalec zameral

aj množinu identických bodov v širšom okolí za účelom transformácie a rekonštrukcie hranice podľa
skorších mapových podkladov a geometrického plánu z roku 1977. Na základe priameho merania znalec
zistil, že oplotenie medzi parcelami účastníkov je postavené v súlade s geometrickým plánom z roku
1977. Hranice v tom čase vytvorili pozemky o rovnakej šírke. Na styku parciel registra N. G. X/X A. X/X sa
zachoval hraničný kameň, ktorý definuje polohu vlastníckej hranice. Znalec zistil nesúlad pri porovnaní

skutkového stavu v teréne so stavom zobrazeným v súčasnej nečíselnej vektorovej mape. Vektorová
mapa vznikla skenovaním a digitalizáciou papierovej mapy v mierke 1:2880 v rámci spracovania ROEP.
Pre skenovanie a transformáciu sa nepoužil kartografický originál mapy, ale mapa, ktorá od roku 1869
bola pretváraná a prekresľovaná. Pri každom prekresľovaní sa vytvárali chyby. Pri mierke 1:2880 chybne
prekreslenie o 1 milimeter v teréne predstavuje vzdialenosť 2,88 metra.

19. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby zo strany žalobcov vychádzal predovšetkým zo
zistených skutočností a tvrdení z predchádzajúceho konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
K3-14C/272/2014 (pred vylúčením vzájomnej žaloby na samostatné konanie) a zistil, že žalobcovia
odôvodnili dobromyseľný vstup do držby ich právneho predchodcu. Zároveň v konaní bolo preukázané,

že v roku 1974 predchodca žalovaných postavil plot na hranici medzi susednými parcelami G.X A.
XX na strane žalovaných a G.X A. XX na strane žalobcov a v dvorovej časti pokračovali v roku 1977,
kedy bol vyhotovený aj geometrický plán. Oplotenie je výrazným a viditeľným vyznačením hranice
pozemku v prírode a je prvotným prostriedkom vymedzenia toho, o akú plochu pri právnom úkone ide.
Od predmetnej doby nikým nerušene bez rozporov užívali svoje pozemky v rozsahu po existujúci plot.

Išlo o dobromyseľnú a nerušenú držbu nielen z dôvodov postavenia plota predchodcom žalovaných po
rozmeraní parciel v prírode, ale išlo dokonca o plot umiestnený na skutočnej právnej hranici susedných
pozemkov evidovanej v evidencii nehnuteľnosti v mapových operátoch.

20. Zároveň mal súd preukázané z vykonaného dokazovania v predchádzajúcom konaní, že kópiou z

katastrálneho mapového stavu v geometrickom pláne z XX.X.XXXX, je postrehnuteľná rovnaká šírka aj
dĺžka susedných samostatných parciel G.XX A. G.XX, s hranicami označenými plotom, teda aj rovnaká
výmera, ako to vyplýva z predloženého geometrického plánu G./XXX-XXX-XX P. XX.X.XXXX. Súd mal z
výpovedi strán sporu preukázané, že plot medzi pôvodnými parcelami XX A. XX v záhradnej časti stavalnahranicitýchto,užsamostatnýchparciel,ktorémalistálerovnakúšírku,právnypredchodcažalovaných
v roku 1974 a v takom rozsahu boli tieto parcely bez akýchkoľvek sporov v rozsahu postaveného
oplotenia ako vlastníckej hranice (aj mapovej právnej hranice) užívané až do roku 2007. Až po zmene v

ROEP v roku 2004, a to posunu hranice aj susedných parciel vo vyhotovenej vektorovej mape katastra,
začal si právny predchodca žalovaných nárokovať na časť pozemku aj za postaveným plotom, dovtedy
do ROEP vlastnícky patriacom aj podľa právneho stavu evidovanom v katastri nehnuteľnosti a užívanom
predchodcom žalobcov, na ktorom boli vysadené predchodcom žalobcov stojace staré stromy pri hranici,
ktorú tvorí stojací plot z jeho strany plotu. Len v dvorovej časti bola rozdelená C.G.X A. X geometrickým

plánom z roku XXXX G.. To potvrdil aj znalec.

21. Ďalej mal súd preukázané, že pri parcelách X a XX na jednej strane a X A. XX na strane druhej až
do roku 2004 bol stále aj právne v podkladoch katastra evidovaný skutočný vlastnícky stav, totožný so
stavom právnym, parcely boli nielen výmerou ale aj šírkou rovnaké a čo vyplýva aj z pozemkovej mapy
podľakópiezpozemkovejmapyz1.9.1989,potvrdzujetoajznalec.Nazákladerozmeraniaapostavenia

plotupredchodcomžalovanýchzasúhlasupredchodcužalobcovvroku1974,dokoncaumiestnenéhona
právnej vlastníckej hranici evidovanej v operáte evidencie nehnuteľnosti medzi evidovanými parcelami
G.XX zo strany žalovaných a parcely G.XX zo strany žalobcov v záhradnej časti až do dvora a v
pokračovaní plotu náväzne aj v dvorovej časti, zameranej geometrickým plánom G. v roku 1977, v
rozmedzí tejto skutočnej vlastníckej hranici tvorenej v prírode plotom boli nehnuteľnosti bez akýchkoľvek

sporov susedmi užívané predchodcom žalovaných C.G.X A. G.XX po postavený plot a predchodcom
žalobcov C.G.X A. C.G.XX taktiež po vlastnícku hranicu tvorenú v prírode plotom a porastami. Žalovaní,
resp. ich právny predchodca bol k spornej ploche pri plote zo strany žalobcov zameranej následne
v roku 2013 ako C.G.X/X A. G.XX/X zapísaný v katastri nehnuteľnosti až po ROEP v roku 2004
podľa znalca jednoznačne na základe posunu skutočných, aj dovtedy existujúcich mapových právnych

hraníc pri vyhotovovaní vektorovej mapy z dôvodov nedostatočnosti mapových podkladov. Posun hraníc
pri vyhotovovaní novej vektorovej mapy v rámci ROEP nemôže byť titulom a skutočnosťou zmeny
dovtedy existujúceho vlastníckeho práva u susedných parciel, výlučne len zmeny evidencie v katastri
nehnuteľnosti.

22. Súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania v predmetom
spore a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. K3-14C/272/2014 (pred vylúčením vzájomnej
žaloby na samostatné konanie) pri súčasne evidovanom stave v katastri nehnuteľnosti zapísanom po
ROEP a podchytenom v novej vektorovej mape dospel k záveru, že žalobcovia majú v predmetnom
konaní naliehavý právny záujem zosúladiť evidovaný právny stav so skutočným vlastníckym stavom.

Súd mal v konaní preukázané a považoval za nesporné tvrdenia žalobcov, že predmetné pozemky
nepatria do vlastníctva žalovaných z dôvodu, že ich nadobudol právny predchodca žalobcov, a to
predovšetkým vydržaním ku dňu 1.1.1992 po splnení podmienok 10-ročnej dobromyseľnej, nerušenej
držby v rozsahu rozdelenia a stojaceho plotu. Od predmetného dátumu súd nemal preukázanú žiadnu
skutočnosť,ktorábymohlamaťzanásledokzmenuvlastníckehoprávadoROEPvroku2004vprospech

predchodcu žalovaných, a to ani po tomto dátume.

23. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132

CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou jeúzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať

väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je
v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

24. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobný návrh žalobcov je v celom rozsahu dôvodný
s poukazom na daný naliehavý právny záujem žalobcov v konaní zosúladiť evidovaný právny stav
so skutočným vlastníckym stavom, keďže súd dospel k záveru, že predmetné pozemky nepatria do
vlastníctva žalovaných, ale ich vlastnícke právo nadobudol právny predchodca žalobcov prinajmenšom
vydržaním ku dňu 1.1.1992. Zároveň žalovaní v konaní podľa súdu neuniesli ani dôkazne bremeno

svojich tvrdení vzhľadom na to, že žalovaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by skutkovo
vyvrátili, resp. popreli tvrdenia žalobcov a neuviedli žiadne iné podstatné skutočnosti, ktoré sa týkajú
prejednávanej veci. Súd zároveň s poukazom na následky sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol
na návrhy žalovaných na vykonanie dokazovanie, vzhľadom na to, že žalovaní mali dostatočný časový
priestor navrhované dôkazy súdu predložiť a to už aj v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp. zn. K3-14C/272/2014, ktoré sa týkalo podanej žaloby žalovaných o zdržanie sa zásahov do
vlastníckeho práva. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Keďže žalobcovia boli v konaní plne úspešní súd im priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešným žalovaným v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 257 CSP, nezistiac dôvody hodné
osobitného zreteľa, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.