Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202946
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224202946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, zastúpenej: Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10,
Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890,
zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava,
IČO: 47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 904,39 eura, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/60/2024-63 zo dňa 05.06.2025, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 290 eur v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti rozsudok v tomto výroku potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 120 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich

práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn.
5Csp/5/2021. V predmetnom konaní sa žalobkyňa od žalovaného domohla vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 604,39 eura na skutkovom a právnom základe, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách Uvedená vada zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spôsobila, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z.). Zároveň sa žalobkyňa v predmetnom konaní domohla určenia neprijateľnej zmluvnej

podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ohľadne spôsobu započítavania platieb
dlžníka na dlh voči veriteľovi. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej
povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných, a teda neplatných zmluvnýchpodmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych
zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.
Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd prvej inštancie považoval za primerané finančné

zadosťučinenie v celkovej výške 120,- eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a to vo
výške 50,- eur za určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výške 70,- eur za úspešne uplatnený
nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 604,39 eur. Konštatoval, že ide o dva
samostatné úspešne uplatnené nároky žalobkyne voči žalovanému v pôvodnom konaní, za ktoré po
posúdení predmetnej veci prináleží žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej

výške 120,- eur.
Uviedol, že zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadne započítavania úhrad dlžníka. Žalovaný vo vzťahu
k žalobkyni požadoval zaplatenie aj tej časti nároku, na ktorú nemal nárok z dôvodu nedodržania
zákonných ustanovení upravujúcich úverové zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi, a táto sa až následne

súdnou cestou domohla vrátenia tejto časti titulom bezdôvodného obohatenia. Preto pri určení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie považoval
za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie tak bol toho názoru, že celková suma 120,- eur ako finančné

zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa
a súčasne popri judikovanej povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni žalovaného
sankcionuje tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík
voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú

sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. Dodávateľ ako subjekt
podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú právnu úpravu poskytovania úverov,
vrátane všetkých náležitostí, ktoré zákon stanovuje, pričom ním vopred pripravená formulovaná zmluva
neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla
a zároveň dodávateľom pripravená zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k

uvedenému súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 120,-
eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že výška finančného zadosťučinenia
má zodpovedať výške v tomto prípade vzniknutej ujmy (bezdôvodného obohatenia) žalobkyni -
spotrebiteľovi. Ide predovšetkým o prípady, ak súd v predchádzajúcom spore dospeje k záveru o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Výška bezdôvodného obohatenia totiž súvisí predovšetkým
s výškou úveru (pri fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Výšku úveru pritom poskytuje
dodávateľ na požiadavku spotrebiteľa, čím spotrebiteľ chce vyšší úver, čomu dodávateľ vyhovie, tým je
vyššia suma bezdôvodného obohatenia pri spomínanej fikcii, hoci by išlo o to isté porušenie povinnosti
dodávateľa, napr. v dôsledku absencie tej istej povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia sa má hodnotiť predovšetkým závažnosť konkrétneho
porušenia povinnosti dodávateľa, a preto pri tom istom porušení by mala nasledovať približne rovnaká
kvantifikácia nároku na finančné zadosťučinenie, ale kritériom nemôže byť výška bezdôvodného
obohatenia, prípadne jej hroziaca výška, najmä ak pri vzniku bezdôvodného obohatenia sa spotrebiteľ
domôže v inom súdnom konaní aj vydania bezdôvodného obohatenia.

Súd prvej inštancie konštatoval, že za daného stavu, s ohľadom na porušenie práv žalobkyne zo
strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného
zadosťučinenia dôvodné. Žalobkyňa musela brániť svoje spotrebiteľské práva v ňou iniciovanom
konaní, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného
zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok, okrem jeho prípustnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. ničím ďalším neodôvodnila. Žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovaného viedlo aj k
vzniku iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi
dôsledkami, resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým
konaním žalovaného, je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase,
odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené, a

preto jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to však, že jej patrí v takej
výške, ako sama požadovala.
Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prvej inštancie prihliadal na všetky okolnosti
prejednávanej veci a dospel k názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne jesuma 120,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu
za prežitú nepohodu počas vedenia základného súdneho konania a odradí dodávateľa od ďalšieho
porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa zároveň žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného

nárokudôkazminepreukázala.Vsúvislostisvýškouprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajedôkazná
povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.
Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla len čiastočne, preto súd prvej inštancie pri určení výšky
uplatneného nároku zohľadnil úspešné bránenie jej práv v základnom konaní. Vo všeobecnosti podanie
žaloby (návrhu na obnovu konania) a vedenie súdneho sporu každého zaťažuje, ide o zodpovednosť za

svoje dôkazy a tvrdenia, za prípadný jeho negatívny výsledok. Preto je výška primeraného finančného
zadosťučineniavsume120,-eurpostačujúcanakompenzáciutejtonekomfortnejsituácie.Kuvedenému
súd prvej inštancie poukázal tiež na závery súdnej praxe, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje aj v
prejednávanej veci, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom,
vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady
trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná

preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde“ (napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/31/2021 a ďalšie).

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný
nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom
rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. a súvisiaceho výroku III. o trovách konania podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie podala z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že v
základnom konaní sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 604,39 eura s prísl. a
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa započítavania jednotlivých platieb zaplatených

na daný úver.
Uviedla, že nerozumie odôvodneniu, ktoré je uvedené v bode 28. odvolaním napadnutého rozsudku, kde
súd prvej inštancie uvádza: „...Žalobkyňa zároveň žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného
nároku dôkazmi nepreukázala....“, keď vo zvyšnej časti odôvodnenia toho istého bodu súd prvej
inštancie poukazuje na závery súdnej praxe a cituje z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn.

20CoCsp/31/2021. Na jednej strane súd prvej inštancie poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu Prešov, podľa ktorého nie je spotrebiteľ povinný preukázať vznik ujmy, ale na druhej strane jej súd
vyčíta, že neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka výšky PFZ. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku považuje za logicky si odporujúce. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie
mala preukazovať aj výšku PFZ, čo v konečnom dôsledku znamená, ako keby mala dokazovať voľnú

úvahu súdu pri stanovení výšky PFZ. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Obo/96/2009, z 30.06.2010, ktorý sa týka inštitútu PFZ, aj keď z iného hmotného práva, a
ktorý sa odvoláva na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a z ktorého
vyplýva, že výšku PFZ netreba a ani nie je možné preukazovať. Výška bezdôvodného obohatenie
nesúvisí a nie je závislá na výške poskytnutého úveru. Je pravda, že pri vyšších úveroch môže vzniknúť

vyššie bezdôvodné obohatenie, avšak toto je už možno považovať za okolnosť odôvodňujúcu priznanie
vyššieho PFZ, keďže zo strany dodávateľa došlo k porušeniu spotrebiteľských práv vo väčšej intenzite
a vyššej miere. Vždy je to veriteľ, ktorý pripravil znenie zmluvy, ktoré nespĺňa zákonné požiadavky a tak
zapríčinil porušenie práv spotrebiteľa.
Žalobkyňa je toho názoru, že odôvodenie súdom priznanej výšky PFZ nespĺňa kritérium presvedčivosti.

Súd prvej inštancie sa nikde v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nezaoberá vysvetlením
úvahy, prečo je PFZ vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke primerané vo výške 50,- eur a
prečo je PFZ vo vzťahu k úspešne uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
604,39 eura s prísl. primerané vo výške 70,- eur. Súd prvej inštancie len vágne na viacerých miestach
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že PFZ vo výške 120,- eur je primerané. S

týmto tvrdením nesúhlasí a je toho názoru, že súdom priznané PFZ je neprimerane nízke a vzhľadom
na to neplní cieľ a účel sledovaný zákonodarcom.
Súd prvej inštancie na predmetné konanie zákonné ustanovenie § 295 CSP neaplikoval, hoci podľa jej
názoru, ak mal pochybnosti o dôvodnosti výšky uplatneného PFZ, tak mal spraviť. Naopak, súd prvejinštancie v danej veci aplikoval § 297 písm. b/ CSP, keďže vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom
mohol aj z úradnej moci doplniť dokazovanie v otázke ňou uplatnenej výšky PFZ.
Väčšinová aplikačná prax súdov priznáva PFZ vo výške, v akej sa obchodník na úkor spotrebiteľa

obohatil, alebo mienil obohatiť, prípadne vo výške jednej polovice tejto sumy. V súdenej veci by polovica
tejto sumy, o ktorú sa žalovaný obohatil, predstavovala sumu 302,20 eura. Súd prvej inštancie priznal
70,- eur. Pokiaľ súdy priznávajú PFZ v menšom rozsahu, tak aj v týchto prípadoch prevláda priznávanie
PFZ aspoň vo výške cca 50 % sumy, o ktorú sa dodávateľ obohatil, alebo chcel na úkor spotrebiteľa
obohatiť. Osobitne žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 17Csp/53/2023, z

29.09.2023,potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduPrešovsp.zn.18CoCsp/2/2024,z27.06.2024,ktorým
súd prvej inštancie z uplatnenej sumy 3.417,- eur priznal PFZ vo výške 2.000,- eur.
Čo sa týka PFZ za neprijateľnú zmluvnú podmienku, priznané súdom prvej inštancie vo výške 50,- eur,
aj táto suma nereflektuje prevažujúcu súdnu prax, priznávajúcu PFZ vo výške 100,- eur až 300,- eur za
každú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Napadnutý rozsudok považuje za správny po stránke právnej
aj skutkovej, nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá
aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú vec. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje

so závermi tamojšieho súdu a nenachádza žiadne pochybenia ani v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie konajúci v predmetnej veci rešpektoval znenie § 220 ods. 2 CSP,
ktorý kladie určité zákonné nároky na kvalitu odôvodnenia rozsudku.
Poukázal na to, že pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných
skutočností, z ktorých pri svojich úvahách musí vychádzať. Súd musí o výške primeraného finančného

zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených
skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto
konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k
protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia.
Hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti. Považoval za presvedčivé

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jeho bodoch 25. a 28. V tejto súvislosti
poukázal na odôvodnenia rozsudkov Okresného súdu Prešov, sp.zn. 34Csp/81/2024 zo dňa 4.3.2025
a Okresného súdu Poprad sp.zn. 13Csp/15/2024 zo dňa 13.11.2024.
Žalovaný na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.

napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci
výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe vyhovené v časti o zaplatenie 120,- eur
žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký
nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok
žalobkyne, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, aleiba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej ako „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak
na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

11. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej výške
904,39 eura titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom
súde Bardejov pod sp.zn. 5Csp/5/2021, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané
splnenie všetkých zákonných podmienok pre preukázanie základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo
dňa 30.01.2019). Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/5/2021-88 zo dňa 31.08.2021, právoplatným dňa 22.10.2021,

ktorým okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni
vo výške 604,39 eura s príslušenstvom a výrokom II. určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 5.
Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver
dostupná pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, z 06.12.2010,
uzavretej medzi stranami sporu v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú

bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky
podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých
pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú
podľa uvedeného poradia...“ je neprijateľná zmluvná podmienka a z tohto dôvodu neplatná.

13. Za stavu, keď právoplatným rozsudkom Okresného sudu Bardejov č.k. 5Csp/5/2021-88 zo dňa
31.08.2021 došlo k vyhoveniu žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov o
dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a o neprijateľnosti zmluvných podmienok, sa
odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný. Bol tak naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať

od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie.

14. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

15. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je pri výške povinný preukazovať ujmu, ktorá mu
vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nielen v
prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa
vzniknúťmohla.Samotnévyvolaniestavužalovaným,nazákladektoréhobyžalobkyniakospotrebiteľovi

ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať
iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v
ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Pri posudzovaní predmetného nároku
je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len

hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

16. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené ako R 48/2022 v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022, ktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na

zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle
§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom
primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom naokolnosti každého jednotlivého prípadu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp.zn.
7Cdo/92/2021). Teda z uvedeného vyplýva, že výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu,
pričom nie sú stanovené žiadne kritériá pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť

finančnéhozadosťučinenia.Odvolacísúdtiežpoukazuje,žeajbezstanoveniakritériívýškyprimeraného
finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru odvolacieho súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky

a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Uvedené závery plne korešpondujú
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019.

17.Zhľadiskavýškypriznávanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusíodôvodneniepriznanej

výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba
vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj
žalovanej, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho

majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto
sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje
všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.

18. Odvolací súd je tiež toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán
sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V
dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s
čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné

pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či
možnostivznikuďalšejmajetkovejujmyvpodobenáhradytrovkonaniaprotistrane,vprípadeneúspechu
v konaní.

19. V tejto veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal primerané finančné zadosťučinenie

celkovo vo výške 120,- eur, tak za priznané bezdôvodné obohatenie (70,- eur) ako aj za určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (50,- eur). Vzhľadom na porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne
zo strany žalovaného, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné. Nie však v plnej výške
ako si žalobkyňa uplatnila 904,32 eura za judikované porušenia spotrebiteľských práv.

20. Odvolací súd nepovažoval za adekvátne priznanie nároku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 70,- eur za úspech v spotrebiteľskom spore vo vzťahu k výroku o
uložení povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Zhodnotením všetkých okolností v prejednávanej
veci, závažnosti, intenzity a trvania dôsledkov porušenia spotrebiteľského práva u žalobkyne v
prejednávanej veci, ujmy, ktorá žalobkyni hrozila, keď sa žalovaný v základnom konaní chcel na úkor

žalobkyne obohatiť (604,39 eura) sledujúc predovšetkým sankčný a odradzujúci účinok žalovaného ako
dodávateľa od protiprávneho konania voči spotrebiteľom, odvolací súd za primerané považoval finančné
zadosťučinenie za bezdôvodné obohatenie, a to 300,- eur, čo zodpovedá približne polovici výšky sumy
bezdôvodného obohatenia.

21. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne
(predloženie spotrebiteľskej zmluvy s neprijateľnou zmluvnou podmienkou o započítaní platieb klienta
voči pohľadávke veriteľa s potenciálom reálneho zásahu do majetku spotrebiteľa) je suma 110,- eur za
určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdom prvej inštancie priznanú sumu 50,- eur za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo vzťahu k reálnemu a efektívne

odradzujúcemu účinku pre dodávateľa na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň
podľa názoru odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa. Suma vo výške 110,- eur poskytuje žalobkyni ako
spotrebiteľovi dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu nekomfortnej situácie vedenia spotrebiteľskéhosporu voči žalovanému ako dodávateľovi s výsledkom určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v zmluve pripravenej žalovaným. Odvolací súd zohľadnil aj to, že neprijateľná zmluvná podmienka,
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do

majetkovej sféry spotrebiteľa, ale aj postoj spotrebiteľa, ktorý aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej
strany vo vzťahu k dodávateľovi, sa rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu
vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára
formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom,
neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách.

22. Súdom prvej inštancie priznanú sumu 120,- eur odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo
vzťahu k reálnemu a efektívne odradzujúcemu účinku pre dodávateľa na upustenie od porušovania
spotrebiteľských práv. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobkyni
ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa. Suma spolu vo

výške 410,- eur (300,- eur za bezdôvodné obohatenie a 110,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku)
poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu nekomfortnej situácie
vedenia spotrebiteľského sporu voči žalovanému ako dodávateľovi.

22. Keďže žalobkyni v danom prípade už bola právoplatne priznaná titulom primeraného finančného

zadosťučinenia suma 120,- eur, odvolací súd poukazujúc na všetky vyššie uvádzané dôvody postupom
podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynizvyšnú sumu290,-eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku
a v prevyšujúcej časti rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

23. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V rámci celého konania bola úspešná žalobkyňa, nakoľko bolo vyhovené
žalobe o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom výška jeho priznania závisela od
úvahy súdu, a preto nemožno na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania žalobkyňu
považovať za čiastočne neúspešnú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).