Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121497925
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121497925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom
Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 22.417,33 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/106/2023-157 z 28. mája 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/106/2023-157 z 28. mája 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 22.417,33 eur spolu s úrokom 5 % ročne zo sumy 22.417,33 eur od 17.9.2021
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že je zaviazaný plnením spoločne
a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, podľa platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica dňa 22.10.2021 pod sp. zn. 13Up/1631/2021 (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2.RozhodoltakonávrhupodanompôvodnenaOkresnomsúdeBanskáBystricaakosúdeupomínacom,
ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu istinu vo výške 22.417,33 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým,
že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., z titulu zlúčenia uvedenej
spoločnosti. Dňa 08.02.2018 žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade Zmluvu o úvere č. 120181061,

na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 23.626,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 9,29 %,
na zakúpenie osobného motorového vozidla MERCEDES E trieda 250 CDI 4Matic BlueEFFICIENCY
Classic za podmienok uvedených v Zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú inkorporované v Zmluve o úvere č. 120181061. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal predmet financovania
splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 84 mesiacov v sume 377,69 eur, pričom dátum
prvej splátky bol dohodnutý na deň 23.02.2018. Súčasťou Zmluvy o úvere č. 120181061 bol splátkový
kalendár a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 120181061, ktorou bolo zriadené

záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh - motorové vozidlo MERCEDES E trieda 250
CDI 4Matic BlueEFFICIENCY Classic. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. 120181061 zo dňa
08.02.2018 (ďalej aj „Dohoda“) pristúpil k Zmluve o úvere č. 120181061 zo dňa 8.2.2018 dlžník (žalovaný
v 2. rade) A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., ktorý sa tak stal dlžníkom popri pôvodnomdlžníkovi.Žalovanýv1.radenerešpektovaldohodnutépodmienkysplácaniaaneuhrádzalsplátkyriadne
a včas čím porušil Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 120181061. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle VOP - Doba trvania zmluvy a spôsoby

jej ukončenia, zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 21.05.2019.
Súčasťou uvedeného vyhlásenia je faktúra - vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy. Listom zo dňa
17.08.2021 - Predžalobná výzva boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby
žalovaní dlžnú sumu neuhradili.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu VÚB Leasing a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 08.02.2018 so spoločnosťou Penzión Medvedica
s.r.o., Hlavná 135/32, 05938 Štrba (pôvodne žalovaný v 1. rade) ako dlžníkom Zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 23.626 eur na zakúpenie motorového vozidla
MERCEDES E trieda 250 CDI 4Matic BlueEFFICIENCY Classic a dlžník sa zaviazal úver splácať v
mesačných splátkach po 377,69 eur s tým, že zaplatí 84 splátok a termín konečnej splatnosti úveru

bol 23.01.2025.

4. Súčasne so Zmluvou o úvere veriteľ v ten istý deň uzavrel s dlžníkom Zmluvu o zriadení
záložného práva k hnuteľnej veci, t.j. k motorovému vozidlu zn. MERCEDES E trieda 250 CDI 4Matic
BlueEFFICIENCY Classic a so žalovaným (pôvodne žalovaným v 2. rade) uzavrel Dohodu o pristúpení

k záväzku č. 120181061, podľa ktorej sa žalovaný ako pristupujúci dlžník zaviazal splniť dlh žalovaného
v 1. rade a stal sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

5. Z Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 21.05.2019 súd prvej inštancie zistil, že veriteľ
oznámil žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásenie splatnosti úveru z dôvodu, že dlžné splátky neboli zaplatené

v lehote stanovenej vo výzve. Dlžná čiastka predstavuje sumu 22.417,33 eur, ktorá pozostávala zo
zostatku istiny k úhrade 20.322,21 eur, predpísaných splátok 5.794,02 eur, finančného vysporiadania
a to nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur s tým, že boli odpočítané prijaté
úhrady vo výške 3.776,90 eur.
Predžalobnou výzvou zo dňa 17.08.2021 veriteľ vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie

uvedeného nedoplatku. Žalovaní na výzvu nereagovali.
Pôvodný veriteľ ku dňu 14.06.2022 svoju pohľadávku zo Zmluvy č. 120181061 uzavretej dňa 08.02.2018
postúpil žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok, čo bolo oznámené obom žalovaným listom zo
dňa 17.06.2022, pričom súd prvej inštancie mal túto skutočnosť preukázanú e-potvrdením z poštového
doručovania Slovenskou poštou a.s..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka: § 261 ods. 1, §
497, § 499, § 502 ods. 1, Občianskeho zákonníka: § 533 a 2 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.

7. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uplatneného nároku uviedol, že žaloba na zaplatenie
sumy 22.417,33 eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, pretože bolo nesporne preukázané, že
právnypredchodcažalobcuvpozíciiveriteľauzavrelsospoločnosťouPenziónMedvedicas.r.o.pôvodne
žalovaným v 1. rade ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 120181061 dňa 08.02.2018, na základe ktorej
poskytol dlžníkovi úver za dohodnutých podmienok, pričom za dlžníka uvedenú zmluvu podpísal

štatutárny zástupca spoločnosti (A. B.) a to žalovaný v 2. rade (v prejednávanej veci už len žalovaný).
Zároveň žalovaný v 2. rade v ten istý deň uzavrel s veriteľom Dohodu o pristúpení k záväzku č.
120181061. Žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a
obaja sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zmluva o pristúpení k záväzku je uzatváraná
bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom, pričom zmluva bola uzavretá

písomne.

8.Súdprvejinštancieuzavrel,žespoukazomnazistenýskutkovýstavakoajnapredchádzajúciplatobný
rozkaz vydaný v upomínacom konaní, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným voči žalovanému v 1.
radesúdrozhodolonárokužalobcuvočižalovanému(pôvodnežalovanémuv2.rade)tak,žehozaviazal

zaplatiť žalobcovi sumu 22.417,33 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.09.2021 do zaplatenia
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, nakoľko žalovaný
(pôvodne žalovaný v 2. rade) ako pristupujúci dlžník sa dostal do omeškania s úhradou záväzku, keď
nereagoval na predžalobnú výzvu zo dňa 17.08.2021 a preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.K námietke žalovaného týkajúcej sa oznámenia postúpenia pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že
právny nástupca pôvodného veriteľa predložil listinný dôkaz a to Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 17.06.2022 (č.l. 78 spisu), kde oznámil žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade) uzatvorenie

Zmluvy o postúpení pohľadávky a nového veriteľa. S poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách
dodal, že žalobca súdu prvej inštancie ako dôkaz o postúpení pohľadávky predložil Oznámenie o
postúpení pohľadávky žalovaného ako aj o tom, že bolo doručované žalovanému, predložil súdu aj
výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie postúpenej pohľadávky, resp. o vyhlásení zosplatnenia úveru.
Žalobca teda preukázal, že došlo k platnému a účinnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho,

čím preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nejde o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou
slabšej strany. Spor vznikol medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorí spolu uzatvorili Zmluvu o
úvere, pričom žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade), v tom čase konateľ a spoločník žalovaného v 1.
rade uzatvoril túto Dohodu ako spoludlžník.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, a § 262 ods. 2 ods. CSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči neúspešnému žalovanému v 2. rade.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie resp. zmenil, žalobu zamietol

a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podanie odvolania žalovaný odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nesprávne
posúdil dôvodnosť podanej žaloby, a tým nesprávne posúdil aj úspech žalovaného, čo do právneho
základu sporu.

Súd prvej inštancie nepostupoval voči nemu ako voči spotrebiteľovi, keďže je v postavení fyzickej
osoby – nepodnikateľa. Jeho postavenie slabšej strany má dôležitý právny význam pre účinné použitie
procesnej obrany. Napriek tvrdeniu súdu prvej inštancie o povahe absolútneho obchodu je podľa
jeho názoru potrebné neopomenúť postavenie žalovaného ako ručiteľa. S poukazom na súdom prvej
inštancie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Ndc/10/2016 uviedol, že toto nemožno

aplikovať na daný prípad, keďže sa vyžaduje postup ako pri spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní.
Konštatoval, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho práv, keď si nesprávne vyložil obsah tohto
uznesenia. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nepovažoval za
presvedčivé a nezodpovedajúce zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,

ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd je toho názoru,
že žalovaný v podanom odvolaní takú vadu konania, ktorá by spadala pod dané ustanovenie neuvádza
a žiadnu z uvádzaných skutočností v podanom odvolaní ani nemožno pod takúto vadu subsumovať.
Preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

18. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a
inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver

nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

20. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie

na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj
na odvolacie námietky žalovaného, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné:

23. Vo veci bol upomínacím súdom Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz č. k.

13Up/1631/2021-28 dňa 22.10.2021, ktorým súd zaviazal žalovaného v 1. rade (Penzion Medvedica
s.r.o.) a žalovaného v 2. rade (A. B.) zaplatiť žalobcovi sumu 22.417,33 eur s príslušenstvom a to
spoločne a nerozdielne. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
dňa 23.11.2021, to jest voči spoločnosti Penzion Medvedica s.r.o., Hlavná 135/32, 059 38 Štrba, IČO:
46 162 411.

24. Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný v 1. rade – spoločnosť
Penzion Medvedica s.r.o., Hlavná 135/32, 059 38 Štrba, IČO: 46 162 411, bol vymazaný, dôvod výmazu:
ex offo výmaz, deň výmazu: 16.10.2024.25. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal nato, že je v postavení ručiteľa. Odvolací súd sa s týmto
nestotožňuje a uvádza, že zo skutkových zistení a najmä z obsahu Dohody o pristúpení k záväzku č.

120181061 zo dňa 08.02.2018 jednoznačne vyplýva, že sa žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) ako
pristupujúci dlžník zaviazal splniť dlh voči žalobcovi popri pôvodnom dlžníkovi – žalovanom v 1. rade
(Penzión Medvedica s.r.o., Hlavná 135/32, 05938 Štrba, IČO: 46 162 411), a to v totožnom rozsahu.
Žalovaný v predmetnej Dohode teda neprevzal na seba postavenie ručiteľa, ale stal sa solidárnym
dlžníkom v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho zodpovedá popri pôvodnom

dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

26. Odvolací súd uvádza, že žalovaný taktiež nesprávne poukazoval na svoje postavenie spotrebiteľa
v tomto konaní, resp. v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a ním. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na okolnosť, že žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) v čase podpísania predmetnej Dohody
(k 8. februáru 2018) vykonával funkciu jediného konateľa pôvodného dlžníka - žalovaného v 1. rade

a zároveň bol jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti, pričom v zmysle rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti F. G., C - 419/11 je v takom
prípade vylúčené považovať žalovaného za spotrebiteľa. Fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník
obchodnej spoločnosti ručiteľským vyhlásením zabezpečuje jej záväzky, nemôže byť považovaná za
spotrebiteľa. V takýchto prípadoch, vrátane prejednávanej veci, sa ochrana poskytovaná spotrebiteľom

na žalovaného nevzťahuje, hoci v zmluvnom vzťahu vystupuje formálne ako fyzická osoba.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že peňažné prostriedky z úveru boli poskytnuté žalovanému v 1. rade
ako dlžníkovi - právnickej osobe za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti, pričom zodpovednosť
žalovaného (pôvodne žalovaného v 2. rade) za splnenie záväzku mu nevyplýva z postavenia dlžníka

z tohto zmluvného vzťahu, ale zo zabezpečovacieho charakteru pristúpenia k záväzku podľa § 533 OZ
v zmysle uzavretej Dohody z 08.02.2018. Preto súd prvej inštancie správne žalovaného nepovažoval
za spotrebiteľa v zmysle právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa a správne túto úpravu na daný zmluvný
vzťah neaplikoval.

28. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

29. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

30. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

31. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.32. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že strana mala na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že ani námietka žalovaného týkajúca sa
arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti

(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

34. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové

zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú.

35. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej

inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovaným tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
(odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia,
ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. Preto odvolací

súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd
zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

37. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).