Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 29Pc/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725200968
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Marianna Kertésová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725200968.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Ing. Mariannou Kertésovou, v rodinnoprávnej veci

navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX proti odporcovi D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F.
XXX/XX, F. G. H., v konaní o určenie otcovstva k maloletým deťom D. E., nar. XX.XX.XXXX, I. E.,
nar. XX.XX.XXXX, E. E., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.X.XXXX , zastúpeným v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie otcovstva vo vzťahu k maloletým deťom D. E., nar. XX.XX.XXXX, I. E., nar.
XX.XX.XXXX a E. E., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Zveruje maloleté deti D. E., nar. XX.XX.XXXX, I. E., nar. XX.XX.XXXX a E. E., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí D., I. a E. na každé z nich sumou vo výške 30%
zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú je otec povinný prispievať

k rukám matky, vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

IV. Dlžné výživné neurčuje.

V. Konanie o určenie otcovstva vo vzťahu k maloletému D. B., nar. XX.X.XXXX a úpravu rodičovských
práv a povinností zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podaným návrhom na tunajšom súde dňa 12.3.2025 doplneným dňa 22.5.2025
žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX
a E. B., nar. XX.XX.XXXX a zároveň žiadala, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a odporcu súd zaviazal výživným v sume 100 € na každé z maloletých detí.
2. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že odporca je biologickým otcom jej 3 detí. Doposiaľ otcovstvo

neuznal. Po narodení deti žili v spoločnej domácnosti ako rodina v obci Iňačovce pri jej rodičoch. Žili
spolu 6 rokov. Jej druh si našiel nový vzťah asi pred rokom a odvtedy spolu nežijú ako partneri. Býva pri
svojich a on je v Pavlovciach nad Uhom. S maloletými deťmi jej nijako nepomáha ani neprispieva na ich
potreby. Myslela, že by sa dali naspäť dokopy ako rodina, no dopadlo to tak, že toho času v 2. mesiacitehotenstva a on odmieta sa starať o rodinu. Žijú oddelene. Z toho dôvodu sa rozhodla podať návrh
na uznanie otcovstva a dosiahnuť, aby jej prispieval na výživu na maloleté deti. Maloleté deti požiadala
zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 3.9.2025 vyplýva, že matka býva v
3 izbovom rodinnom dome svojich rodičov, so svojimi maloletými deťmi a svojimi súrodencami. Okrem
vyššie uvedených maloletých deti sa matke po podaní návrhu narodilo ďalšie dieťa syn D. B., matka
nevedela uviesť dátum narodenia a nemala ani rodný list. Matka prisľúbila, že rodný list dodatočne
doloží nakoľko aj novonarodenému synovi chce určiť otcovstvo a udáva aj pri poslednom dieťati ako

otca uvádza D. E. nar. X.X.XXXX. Matka sa k otcovi maloletých deti vyjadruje v zlosti a sklamaní nakoľko
spolu žili ako partneri 6 rokov, majú spolu 4 deti a on si našiel novú známosť a odišiel k nej žiť do obce
Pavlovce n/ Uhom a stará sa momentálne o jej dve maloleté deti. Otec maloleté deti nenavštevuje,
neprispievanaichvýživuanisanepokúšaokontakt.Matkamaloletýchsaviackrátpokúšalaoobnovenie
partnerského vzťahu no bezúspešne. Nakoľko ostala na deti sama a je si istá, že otcom maloletých detí
je ňou uvádzaný bývali druh D. E. nar. XX.XX.XXXX žiada, aby bol uznaný ako otec a bol zaviazaný

prispievať na výživu maloletých. Aktuálny príjem matky je dávka rodičovského príspevku 340 Eur a
prídavky na 4 deti vo výške 240 Eur. K výdavkom na domácnosť matka uviedla , že všetky výdavky
na domácnosť, zabezpečujú jej matka a jej druh . Matka zabezpečuje stravu, oblečenie a hygienu
pre seba aa maloleté deti. Šetrenie u otca sme vykonali dňa 26.08.2025 neohlásene v jeho terajšom
bydlisku u novej partnerky v obci Pavlovce n / Uhom. S partnerkou J. D. nar. X.X.XXXX a jej dvoma

deťmi J. D. nar. X.X.XXXX, J. D. nar. XX.XX.XXXX a novonarodeným synom D. D. nar. XX.XX.XXXX
pri ktorom partnerka otca uvádza, že otcom maloletého je D. E. nar. X.X.XXXX spolu obývajú 2 izbový
dom v pôvodnom stave vo vlastníctve partnerkinej matky. Otec maloletých pán E. uvádza, že je bez
príjmu, má hendikep nevidí na ľavé oko, preto má problém si nájsť prácu. K partnerke a deťom sa vrátiť
nechce a nevie či sú všetky deti naozaj jeh. a preto aj odmieta podpísať a priznať otcovstvo. V čase

rozhodnom pre splodenie maloletých deti však udržiaval intímny pomer s matkou maloletých. Rodina
maloletých detí, ktorú momentálne tvorí matka, jej rodičia, maloleté deti a súrodenci matky je vhodná pre
jej priaznivý vývoj a vývin. Má silnú sociálnu oporu širšieho príbuzenstva. Osobnú starostlivosť a výchovu
o maloletých aktuálne zabezpečuje maloletá matka so svojimi rodičmi. Avšak je potrebná finančná účasť
druhého rodiča, pokiaľ bude v prípade pána E. určené otcovstvo.

4. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2025 navrhovateľka uviedla, že otcom jej maloletých detí je
odporca. Navrhla urobiť testy DNA.
5. Domnelý otec na tomto pojednávaní vyjadril súhlas s návrhom, ale čo sa týka D. si myslí, že nie je
otcom. K ostatným deťom uznáva otcovstvo.
6. Kolízny opatrovník navrhol vykonať testy DNA.

7. Matka písomným podaním zo dňa 10.12.2025 požiadala súd o určenie otcovstva k maloletému D.
B., nar, 15.8.2025
8. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 10.12.2025 uviedla, že odporca uznal otcovstva na
matrike. Ohľadom mal. D., I. a E. berie svoj návrh na určenie otcovstva späť a čo sa týka mal. D., beriem
svoj návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností späť.

9. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľky, nakoľko otec uznal otcovstvo
na matrike a čo sa týka maloletého D., je potrebné to do budúcna poriešiť. Navrhli určiť aspoň minimálne
výživné.
10. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.
12. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 29 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. / Civilný mimosporový poriadok/ navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
14. V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX, mal. D., nar.
XX.XX.XXXX a mal. I., nar. XX.XX.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov. Matkou označený otec detí

D. E., nar. X.X.XXXX uznal svoje otcovstvo k maloletým. Kópie rodných listov detí matka doručila súdu
priamo na pojednávaní. (č.l.58-60) Matka na pojednávaní konanom dňa 10.12.2025 vzala svoj návrh
na určenie otcovstva k týmto maloletým deťom späť. Súd preto v zmysle citovaného ustanovenia§ 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o určenie otcovstva k týmto maloletým
deťom zastavil.
15. Súd zároveň zastavil aj konanie o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

vo vzťahu k maloletému D. B., nar. XX.X.XXXX, nakoľko na pojednávaní dňa 10.12.2025 navrhovateľka
vzala návrh v celom rozsahu späť a požiadala konanie v tejto časti zastaviť.
16. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.
19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi
20. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie
sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
27.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnéhoprihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.5
Zákona o rodine).
33. Súd s ohľadom na záujem maloletých a stabilitu výchovného prostredia zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti sú dlhodobo vo faktickej starostlivosti matky, otec nejaví
záujem o maloletých , neinformuje sa o nich, nenavštevuje maloletých . Keďže mal súd za preukázané,

že rodičia maloletých spolu nežijú a starostlivosť o maloletých zabezpečuje matka, zveril maloletých
do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja
rodičia. Napriekzvereniumaloletýchdetídostarostlivostimatky,rodičovsképrávaapovinnostizostávajú
otcovi zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletých. Oprávnenie rodičov
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona prináleží rovnako obom rodičom, pričom

zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú
uvedené v § 38 Zákona o rodine.
34.Matkajevsúčasnostipoberateľkourodičovskéhopríspevkuvovýške340,-eurarodinnýchprídavkov
na 4 maloleté deti spolu vo výške 240,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi
a súrodencami. Otec je bez príjmu. Má hendikep, nevidí na ľavé oko a z tohto dôvodu má problém

nájsť si prácu. Od opustenia spoločnej domácnosti sa na výžive svojich detí žiadnym spôsobom
nepodieľa. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, keďže otec toho času nemá
žiaden príjem. Dlžné výživné na žiadosť matky súd neurčil.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
37. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd
nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je oprávnený podať odvolanie otec, pretože všetky ostatné osoby oprávnené
podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok /ďalej len CSP/).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP)