Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715216621
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7715216621.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Bodom, v spore žalobcu: EUROFORMA, s.r.o., IČO: 46

972 234, so sídlom Pri Mlyne 1, Michalovce 071 01, právne zastúpený: JUDr. Slavomírom Kučmášom,
advokátom, AK so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Mesto Sobrance,
IČO: 00 325 791, so sídlom Štefánikova 23, Sobrance, právne zastúpený: JUDr. Jánom Kizivatom,
advokátom, AK so sídlom Sama Chalupku 6912/16C, 074101 Michalovce, o zaplatenie sumy 34 443,00
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 21 924,00 EUR, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, RAHAR s.r.o. si žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2015 uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 39 150 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 39 150
EUR od 8.9.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že s ním žalovaný ako objednávateľ uzavrel Zmluvu o dielo č. 11/2008/
C zo dňa 10.3.2008, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vypracovať pre stavbu:
„Sobrance-ZariadenienazhodnotenieBRO-Kompostáreň“zlúčenúprojektovúdokumentáciupreúčely
stavebného povolenia a následnej realizácie stavby v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Listom
zo dňa 4.9.2015 žalobca s primeraným použitím § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 348 ods. 1
Obchodného zákonníka jednostranne odstúpil od zmluvy o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008 v časti

„porealizačné zameranie stavby“ z dôvodu, že žalovaný neposkytol súčinnosti na dokončenie diela, čím
došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom. V zmysle čl. I. zmluvy o dielo, žalobca pre
žalovaného vykonal práce, spočívajúce vo vypracovaní zlúčenej projektovej dokumentácie pre účely
stavebného povolenia a následnej realizácie stavby pre stavbu „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie
BRO - Kompostáreň“ (ďalej aj PD), ktorú žalobca v súlade s čl. IV. zmluvy o dielo odovzdal žalovanému
dňa 14.9.2011, o čom svedčí aj odovzdávací protokol. Odstúpením od zmluvy vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu rozsahu uskutočnených prác na základe zmluvy o

dielo v žalovanej výške, ktorá je daná cenou diela vo výške 40 050 EUR po odpočítaní obvyklej ceny za
vyhotovenie porealizačného zamerania stavby vo výške 900 EUR.3. Žalobca k žalobe doložil písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.9.2015 /čl. 4 - 5/, preddavkovú
faktúru č. 20150001Z /čl. 7/, odovzdávací protokol zo dňa 14.9.2011 /čl. 8/, Zmluvu o dielo č. 11/2008/C
zo dňa 10.3.2008 /čl. 11 - 15/, dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 11/2008/C /čl. 9 - 10/.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.1.2016 /čl. 26/ oznámil, že postúpil žalobou uplatnenú
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2015 /čl. 28 - 30/ na spoločnosť
EUROFORMA, s.r.o., IČO: 46 972 234.

5. Súd uznesením zo dňa 19.1.2016, č.k. 22Cb/181/2015 - 34 pripustil vstup EUROFORMA, s.r.o., IČO:
46 972 23 na miesto pôvodného žalobcu.

6. Následne súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor /čl. 42 - 47/ v ktorom
namietal, že faktúru č. 20150001Z neuznáva ani čo do dôvodu a ani čo do výšky. Uviedol, že sa jedná
iba o „preddavkovú“ faktúru. Táto nespĺňa náležitosti uvedené v čl. VI. Zmluvy o dielo č. 11/2008/C,

keďže nemá rozdelenú cenu bez DPH a samotné DPH, nemá náležitosti daňového dokladu podľa
§ 74 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Keďže faktúra nebola riadne vystavená a
riadne doručená žalovanému, ten sa nemohol dostať do omeškania. Zároveň rozporoval, že zhotoviteľ
nenaplnil predmet zmluvy tak ako bol dohodnutý, keďže neodovzdal PD k stavebným objektom SO 03,
SO 06 a SO 11 napriek tomu, že stavebné povolenia boli vydané na všetky stavebné objekty SO 01

až SO 15. Uviedol, že žalovaný má k dispozícii dve PD na ten istý stavebný objekt a to a) úplnú PD
vyhotovenú spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o. k 9/2009 pre všetky stavebné objekty SO 01 až SO 15; b)
čiastkovú PD vyhotovenú spoločnosťou RAHAR s.r.o. k 9/2011. Iba PD Stavoprojekt, s.r.o. bola použitá
na vydanie územného a stavebného povolenia. PD RAHAR s.r.o. nemohla byť použitá pre stavebno -
územné konanie, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutí stavebného úradu (22.8.2011, resp. 12.9.2011)

nebola dokončená a ani odovzdaná. A. B. C. je pritom z 80 % - 100 % identická s PD Stavoprojekt,
s.r.o.. Žalovaný vôbec nepotreboval ďalšiu PD, nakoľko už od 9/2009 mal k dispozícii PD Stavoprojekt,
s.r.o.. Taktiež je otázne, kedy došlo k vypracovaniu PD RAHAR s.r.o. a či bola odovzdaná žalovanému
k dátumu 14.9.2011. Zmluva o dielo č. 11/2008/C je podľa neho neurčitá a to v čl. II rozsah a obsah
diela, čl. IV termín plnenia, pričom nie je zrejmé, čo má byť predmetom (rozsahom) PD. Citoval ust.

§ 554 ods. 1, § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu a pokiaľ v zmluve
bolo dohodnuté, že zhotoviteľ splní (hoci len čiastočne) záväzok protokolárnym odovzdaním diela, je
táto dohoda pre rozpor s kogentným ustanovením zákona neplatná a platí § 324 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Nevypracovaním a neodovzdaním PD k stavebným objektom SO 03, SO 06 a SO 11 nedošlo
k splneniu záväzku zo zmluvy o dielo v plnom rozsahu - t.j. záväzok vykonať celé dielo. RAHAR s.r.o.

nenaplnil predmet Zmluvy o dielo č. 11/2008/C, nakoľko ho nevykonal riadne a včas. Žalovaný zistil, že
verzia Zmluvy o dielo č. 11/2008/C (a jej dodatku č. 1), ktorú má k dispozícii sa nezhoduje s verziou
Zmluvy o dielo č. 11/2008/C (a jej dodatku č. 1) tvoriacou prílohu žaloby. Rozdiel spočíva v cene diela,
kdevoverziizmluvyevidovanejžalovanýmjecenasDPHsuma35343EUR(1064743,22Sk),vzmysle
dodatku č. 1 je cena diela s DPH suma 35 640 EUR. Zároveň je sporná účinnosť dodatku č. 1 k Zmluve o

dielo č. 11/2008/C, keďže ten je podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
povinne zverejňovanou zmluvou, ktorý nebol zverejnený zákonne predpísaným spôsobom. Podľa §
47a Občianskeho zákonníka tak platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zároveň žalovaný spochybnil
aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže pohľadávka vo výške 39 150 EUR nemohla vzniknúť (PD RAHAR
s.r.o. vykazuje značnú mieru zhody s PD Stavoprojekt, s.r.o., dielo nebolo vykonané riadne a včas).

Neexistujúcu pohľadávku pritom nemožno postúpiť. Ak pohľadávka nevznikla, je neplatnou aj Zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2015 a EUROFORMA, s.r.o. nie je aktívne legitimovaná v spore.
Ak po vykonaní dokazovania bude vyhodnotené, že došlo k prevzatiu podstatných častí pôvodnej PD
(PD Stavoprojekt, s.r.o.) a ich použitiu v novej PD (PD RAHAR s.r.o.), došlo k porušeniu osobnostných
autorských práv pôvodného autora. Tým RAHAR s.r.o. porušil čl. III. zmluvy o dielo č. 11/2008/C a

nekonal s odbornou starostlivosťou a ani nedodržal všeobecne záväzné právne predpisy. Nemožno
totiž priznať právnu ochranu právnym vzťahom, ktoré vznikli v rozpore s právnymi predpismi a teda aj v
rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. PD Stavoprojekt, s.r.o. slúžila ako príloha k žiadosti o
nenávratný finančný príspevok na financovanie stavby: Zariadenie na zhodnotenie BRO - kompostáreň,
ktorá bola podaná dňa 11.11.2011 na Ministerstvo životného prostredia SR.

7. Žalovaný s podaným odporom predložil: projekt stavby pre realizáciu stavby vypracovanú RAHAR
s.r.o. /čl. 48 - 51/, sprievodnú správu Stavoprojekt, s.r.o. /čl. 52 - 55/, objektovú skladbu projektu
vypracovanú RAHAR s.r.o. /čl. 56/, projekt pre realizáciu stavby vypracovaný Stavoprojekt, s.r.o. /57/,rozhodnutie o umiestnení stavby /čl. 58 - 61/, stavebné povolenie /čl. 62 - 63/, Zmluvu o dielo č. 11/2008/
C s dohodnutou cenou diela s DPH vo výške 35 343 EUR (1 064 743,22 Sk) /čl. 64 - 66/, dodatok č.
1 k zmluve o dielo č. 11/2008/C s dohodnutou cenou diela s DPH vo výške 35 640 EUR /čl. 67 - 68/,

žiadosť o nenávratný finančný príspevok /čl. 69 -72/.

8.Žalovanývpodaniachzodňa16.6.2016/čl.82/,dňa21.7.2016/čl.111/adňa5.1.2017/čl.185/navrhol
prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Michalovce, pod sp.zn. ČVS
OR-502/2-VYS-MI-2006 z dôvodu hospodárnosti konania, resp. právne závery a dôkazy, ktoré budú

vyprodukované v súvisiacom trestnom konaní sa budú môcť použiť aj tomto súdnom konaní. V prípade,
že sa preukáže spáchania trestného činu podvodu (uplatnením pohľadávky žalobcom v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/181/2015), takéto konanie nemôže byť právnym titulom pre vydanie
meritórneho rozhodnutia v obchodno - právnej sporovej veci.

9.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa23.6.2016/čl.87-90/zotrvalnatvrdeniach,žeprávnypredchodca
žalobcu na základe objednávky žalovaného v súlade s čl. IV. bod 1 zmluvy o dielo č. 11/2008/C
vyhotovil PD stavby na investičnú akciu „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO - Kompostáreň“,
ktorú dňa 14.9.2011 odovzdal žalovanému o čom svedčí odovzdávací protokol podpísaný žalovaným.
Nakoľko neboli zo strany žalovaného ako stavebného investora stavebné práce na diele ukončené

ani po výzve právneho predchodcu žalobcu a to v časti „porealizačné zameranie“, zhotoviteľ nemohol
vykonať dielo v plnom rozsahu v zmysle uzavretej zmluvy. Na základe uvedeného došlo dňa 4.9.2015
k odstúpeniu od zmluvy o dielo s následným uplatnením náhrady časti ceny diela zodpovedajúcej
rozsahu uskutočnených prác na základe zmluvy. Z uvedeného dôvodu bola žalovanému vystavená a
doručená faktúra č. 20150001Z na sumu 39 150 EUR, ktorá je daná cenou diela vo výške 40 050

EUR, po odpočítaní obvyklej ceny za vyhotovenie porealizačného zamerania stavby vo výške 900
EUR. Právny predchodca žalobcu ako postupca následne dňa 22.12.2015 uzavrel so žalobcom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola pohľadávka vyplývajúca z faktúry
č. 20150001Z a jej príslušenstvo voči žalovanému. K námietkam žalovaného ohľadne faktúry, resp.
k neodovzdaniu PD k stavebným objektom SO 03, SO 06 a SO 11 poukázal na znenie čl. IV. bod 1

zmluvy s tým, že právny predchodca žalobcu vychádzajúc z jemu dostupných informácií s odbornou
starostlivosťouvyhotovilPD,ktorúpodľapreberaciehoprotokoluodovzdalžalovanému,čímnepochybne
naplnil predmet zmluvy o dielo tak ako bol dohodnutý. K čiastočnému plneniu právneho predchodcu
žalobcu došlo iba z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a omeškania zo strany žalovaného. Žalovaný
ani pri podpise odovzdávacieho protokolu plnenie zhotoviteľa žiadnym spôsobom nenamietal a ani

do dnešného dňa nereklamoval. K duplicitným PD uviedol, že uzavretím Zmluvy o dielo č. 11/2008/C
medzi účastníkmi došlo k vzniku samostatného obchodno - záväzkového vzťahu, z ktorého im vyplývali
povinnosti - právnemu predchodcovi žalobcu zhotoviť dielo a žalovanému zaplatiť dohodnutú cenu.
Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zhotoviť žalovanému dielo splnil v súlade s uzavretou
zmluvou o dielo, a to bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek ďalších zmlúv o dielo uzavretých žalovaným

s tretími osobami, o ktorých právny predchodca žalobcu nemal presnú vedomosť. Právny predchodca
žalobcu bol naopak povinný splniť si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy o dielo, inak by sa vystavil
prípadným sankčným postihom zo strany žalovaného, ak by dielo nevykonal podľa uzavretej zmluvy.
Bolo vecou žalovaného prípadne koľko PD si objednal, u koľkých ďalších zhotoviteľov a z akých
dôvodov a pohnútok. Právny predchodca žalobcu skutočnosť, že žalovaný uzavrel ďalšiu alebo viacero

podobných alebo rovnakých zmlúv na to isté dielo s viacerými subjektmi nemohol nijako ovplyvniť.
Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o dielo, podstatné náležitosti, najmä jej predmet bol dohodnutý v súlade s
platnými právnymi predpismi, najmä § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a vychádzajúc zo všetkých
relevantných výkladových pravidiel nemožno nijako deklarovať absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo
pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. K žalovanému cieľu domôcť sa neplatnosti čl. V. ods. 3 zmluvy

o dielo pre jeho rozpor s kogentným ustanovením § 554 ods. 1, resp. vadnosť PD s poukazom na
§ 324 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že plnenie právneho predchodcu žalobcu nemožno v
žiadnom prípade považovať za vadné a žalovaným vyššie uvedená právna úprava nejako nesúvisí so
skutkovým stavom, keďže rieši úplne iný právny vzťah. Skutočnosť, že k čiastočnému plneniu právneho
predchodcu žalobcu došlo iba z dôvodu prekážky na strane žalovaného a právny predchodca žalobcu

len postupoval v súlade s § 347 ods. 1 a § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka a ako reakciu na
neposkytnutie súčinnosti žalovaným využil právo na odstúpenie od zmluvy. K rozličným verziám Zmluvy
o dielo č. 11/2008/C, resp. ich dodatkom uviedol, že žalovaný svojim podpisom jednoznačne vyjadril
súhlas s obsahom Zmluvy o dielo č. 11/2008/C a dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo č. 11/2008/C, ktoréboli predložené so žalobou a ani následne tento obsah žiadnym spôsobom nenamietal. Zverejnenie
dodatku č.1 k Zmluve o dielo č.11/2008/C predpísaným spôsobom podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám bolo výlučne povinnosťou žalovaného a pokiaľ žalovaný nezverejnil tento dodatok

zákonom stanoveným spôsobom zámerne, javí sa takéto konania žalovaného ako účelové, s cieľom
poškodiť právneho predchodcu žalobcu, čím sa žalovaný dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi
a zároveň zásadou poctivého obchodného styku, ktorá má vo všeobecnosti ochraňovať zmluvných
partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Neodôvodnená je aj námietka
žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, keďže právny predchodca žalobcu

postupoval pri realizácii diela v súlade s uzavretou zmluvou o dielo a odbornou starostlivosťou v rozsahu
poskytnutých podkladov a súčinnosti zo strany žalovaného pre neho vyhotovil dielo, za ktoré mu zo
zmluvy nepochybne vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Predmetnú pohľadávku, titulom nároku na
zaplatenie ceny diela, následne platne postúpil na žalobcu, ktorý ju naďalej eviduje v účtovníctve ako
neuhradenú.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Súd dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom žalovaného, svedkov, oboznámením obsahu

predložených listín zistil tento skutkový stav:

13. Zmluvou o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008, ktorú predložil žalobca so žalobou /čl. 11 - 15/
sa RAHAR s.r.o. ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vypracovať pre stavbu
Sobrance - „Zariadenie na zhotovenie BRO - kompostáreň“ zlúčenú projektovú dokumentáciu pre

účely stavebného povolenia a následnej realizácie stavby v zmysle § 54 a násl. zákona č. 50/1976
Zb.. Objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú
cenu (čl. I.). Zlúčená projektová dokumentácia bude vypracovaná v zmysle požiadaviek investora
v rozsahu podľa sadzobníka UNIKA a podľa prílohy A (čl. II.). V čl. III. bolo dohodnuté, že pri
vypracovaní projektovej dokumentácie bude zhotoviteľ postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržať

všeobecné záväzné predpisy, technické normy a podmienky zmluvy, a bude sa riadiť východiskovými
podkladmi objednávateľa a dohodami zmluvných strán, prípadne vyjadreniami verejnoprávnych orgánov
a organizácií. V článku IV. bod 1 bolo dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaväzuje ukončiť práce uvedené
v článku I. v nasledovných termínoch: PD pre účely stavebného povolenia v termíne do 15.9.2009. V
závislosti na dodaní všetkých podkladov a informácií od objednávateľa nutných pre ukončenie diela

a po konečnom odsúhlasení konceptu diela objednávateľom odovzdá zhotoviteľ PD realizácie stavby
v termíne do 15.9.2011. Po ukončení stavených prác zhotoviteľ vykoná porealizačné zameranie. V
prípade, ak počas ukončenia diela dôjde zo strany objednávateľa k zmene požiadaviek na vykonanie
diela (najmä rozsah a technické parametre), termín plnenia podľa bodu 1. článku IV. bude určený
dohodou oboch zmluvných strán (čl. IV. bod 2). V čl. V. cena za dielo bolo dohodnuté, že cena je

určená na základe sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych
činností (UNIKA) podľa druhu a rozsahu diela a na základe dohody zmluvných strán takto: cena za
vypracovanie zlúčenej PD a porealizačného zamerania bez DPH suma 1 016 752,50 Sk, s DPH
suma 1 209 935,50 Sk. Súčasťou dodávky diela budú dve dodacie listy a) na zlúčenú projektovú
dokumentáciu, b) na porealizačné zameranie podpísané dodávateľom a objednávateľom. V prípade

odstúpenia od zmluvy pre prípad omeškania objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti
objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 374
Obchodného zákonníka, patrí zhotoviteľovi cena vo výške percentuálneho rozpracovania projektu s
preukázaním nákladov a s následným odovzdaním diela v jednom vyhotovení za dohodnutú úhradu.
Rozsah prác bude po vzájomnej dohode odsúhlasený aj objednávateľom. V článku VI. spôsob úhrady

ceny bolo dohodnuté, že podkladom pre úhradu ceny dodávky diela bude 1 daňový doklad (faktúra)
vystavený zhotoviteľom. Daňový doklad bude vystavený do 14 dní po dodaní diela podľa bodu V. článok
2 Zmluvy. Vystavenie daňového dokladu je podmienené vecným kvalitatívnym a termínovým plnením
podľa bodu 1 a 2 článku IV. zmluvy a bude splatný do 90 dní od jeho doručenia objednávateľovi.Podľa článku VII. zmluvy, v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany objednávateľa má zhotoviteľ
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,5 ‰ len z dlžnej sumy diela za každý deň omeškania.
V článku VIII. zmluvy sa objednávateľ zaviazal poskytnúť zhotoviteľovi všetky potrebné podklady a

informácie nutné k vypracovaniu diela. Termín plnenia je závislý od včasného schvaľovania jednotlivých
plnení objednávateľom, od včasného poskytnutia požadovaných podkladov, informácie a od včasného
odsúhlasenia konečného konceptu diela. Podľa článku IX. bod 5, 6 zmluvy, prípadnú reklamáciu vady
plnenia predmetu zmluvy je objednávateľ povinný uplatniť písomne a to bezodkladne po zistení vady.
Zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktoré boli spôsobené použitím podkladov prevzatých od objednávateľa

a zhotoviteľ ani pri vynaložení primeranej odbornej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť, prípadne
na ne upozornil objednávateľa a ten na ich použití trval.

14. Z dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 11/2008/C /čl. 9 - 10/, ktorý predložil žalobca so žalobou vyplýva,
že sa zmluvné strany dohodli na zmene článku V. bod 1. zmluvy, kde cena za dielo bez DPH bola
dohodnutá na sumu 33 750 EUR /1 016 752,50 Sk/, cena s DPH na sumu 40 050 EUR /1 209 935,50

Sk/. Výška DPH sa mení v zmysle platných právnych predpisov o DPH na 20%. Dodatok je opatrený
dátumom 17.1.2011.

15. Odovzdávacím protokolom zo dňa 14.9.2011 /čl. 8/ odovzdal RAHAR s.r.o. žalovanému na základe
Zmluvy o dielo č. 11/2008/C projektovú dokumentáciu stavby na akciu: „Sobrance, zariadenie na

zhodnotenie BRO - kompostáreň“. Protokol je podpísaný tak zhotoviteľom ako aj objednávateľom.

16. Faktúrou č. 20150001Z zo dňa 8.9.2015 /čl. 7/ fakturoval RAHAR s.r.o. žalovanému v súlade
so Zmluvou o dielo č. 11/2008/C, v rozsahu skutočne uskutočnených prác, t.j. zlúčená projektová
dokumentácia (porealizačné zameranie nie je predmetom fakturácie) sumu 39 150 EUR.

17. RAHAR s.r.o. v liste zo dňa 4.9.2015 /čl. 4 - 5/ adresovanom žalovanému a označenom Vec:
Odstúpenie od zmluvy, citujúc ustanovenia § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 347 ods. 1
Obchodného zákonníka, odstúpil od Zmluvy o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008 v časti porealizačné
zameranie stavby z dôvodu, že objednávateľ napriek výzve zhotoviteľa neukončil stavebné práce na

diele „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO - kompostáreň“, nakoľko podľa zistení zhotoviteľa so
stavebnými prácami na diele, objednávateľ nezačal a ani nemieni začať, nebola zhotoviteľovi poskytnutá
súčinnosť na dokončenie diela v časti porealizačné zameranie a tým Zmluva o dielo bude konaním
objednávateľa porušená podstatným spôsobom. Zároveň zhotoviteľ vyzval objednávateľa na zaplatenie
časti ceny diela zodpovedajúcej v rozsahu skutočných prác na základe Zmluvy o dielo podľa § 548 ods.

2 Obchodného zákonníka. Uvedené odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 8.9.2015.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2015 /čl. 28 - 30/ RAHAR s.r.o. ako postupca postúpil
na žalobcu pohľadávku vo výške 39 150 EUR, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo č. 11/2008/
C zo dňa 10.3.2008 medzi postupcom a dlžníkom (žalovaným) v zmysle ktorej sa postupca zaviazal

vypracovaťprestavbu:„Sobrance-ZariadenienazhodnotenieBRO-kompostáreň“,zlúčenúprojektovú
dokumentáciupreúčelystavebnéhopovoleniaanáslednejrealizáciestavbyspríslušenstvomavšetkými
právami, ktoré sú postupovanou pohľadávkou spojené za odplatu vo výške 100 EUR.

19. Listom zo dňa 22.12.2015 /čl. 31/ oznamoval postupca žalovanému postúpenie pohľadávky na

žalobcu.

20. Zo sprievodnej správy projektu stavby vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o. z 9/2011 /čl. 48 -
51/, členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty vyplýva, že objekt SO 03, SO 06 a SO
011 sú neobsadené.

21. Zo sprievodnej správy z 9/2009 /čl. 52 - 56/ vypracovanej spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o. v časti
členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty vyplýva, že sú obsadené stavebné objekty
SO 01 až SO 015.

22. Z rozhodnutia stavebného úradu Obce Veľké Revištia zo dňa 22.8.2011 o umiestnení stavby:
Sobrance - zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov - Kompostáreň /čl. 58 - 61/
vyplýva, že stavba je vypracovaná zodpovedným projektantom Stavoprojekt, s.r.o. Prešov.23. Z rozhodnutia Stavebného úradu Obce Veľké Revištia zo dňa 12.9.2011 o vydaní stavebného
povolenia na stavbu: Sobrance - zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov -
Kompostáreň /čl. 62 - 63/ vyplýva, že to bolo vydané podľa projektu vypracovaného projektantom

Stavoprojekt, s.r.o..

24. Zo Zmluvy o dielo č. 11/2008/C, ktorú doložil žalovaný /čl. 64 - 66/ vyplýva, že jej text sa zhoduje zo
zmluvou o dielo č. 11/2008/C predloženou so žalobou /čl. 11 - 15/ s výnimkou čl. V. cena za dielo, ktorá
je uvedená bez DPH vo výške 894 742 Sk, s DPH suma 1 064 743,22 Sk /35 343 EUR/.

25. Z dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 11/2008/C, ktorý doložil žalovaný /čl. 67 - 68/ vyplýva, že jeho text
sa zhoduje dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. 11/2008/C predloženým so žalobou /čl. 9 - 10/ s výnimkou
dohodnutej ceny bez DPH, ktorá je uvedená vo výške 894 742,20 SK/ 29 700 EUR, s DPH vo výške
1 073 690,64 SK/ 35 640 EUR. Fotokópia dodatku obsahuje overovaciu doložku žalovaného opatrenú
dátumom 29.12.2011 /čl. 68 rub/.

26. Zo žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre projekt Zariadenie na zhodnocovanie biologický
rozložiteľných odpadov - kompostáreň Sobrance /čl. 69 - 72/, ktorá bola doručená na MŽP SR dňa
11.11.2011 sú uvedené výdavky projektu vo výške 2 320 217,60 EUR, požadovaná výška nenávratného
finančného príspevku suma 2 204 206,72 EUR.

27. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.6.2016 zotrval na podanej žalobe, pričom uviedol,
že spoločnosť RAHAR s.r.o. si uplatnila voči žalovanému cenu diela, ktoré táto spoločnosť realizovala a
ktoránebolazaplatená.VznikolplatnýzáväzkovývzťahmedzižalovanýmakoobjednávateľomaRAHAR
s.r.o. ako zhotoviteľom. Zmluva o dielo bola plnená, resp. dielo bolo realizované, bolo odovzdané a

žalobca na základe postúpenia pohľadávky si uplatňuje nárok na zaplatenie odplaty za toto dielo. Čo sa
týka jednotlivých verzií zmlúv, doposiaľ žalobca nemal vedomosť, že tieto sú odlišné.

28. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní zotrval na tvrdeniach uvádzaných v odpore.
PD RAHAR s.r.o., ktorú má žalovaný k dispozícii nebola použitá ani na čerpanie eurofondov, hoci

pôvodne projekt, resp. zámer žalovaného bol v tomto smere. Ten bol realizovaný, čiže bola vypracovaná
PD spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o. a odovzdaná žalovanému v r. 2009. PD RAHAR s.r.o. až v
9/2011. Dielo, ktoré realizoval RAHAR s.r.o. pre žalovaného je plagát. Pri porovnaní uvedených PD je
jednoznačné, že tie vykazujú zhodu na 80 % až 100 %, dokonca sa vyskytujú rovnaké gramatické chyby
v prípade oboch PD, keďže PD Stavoprojekt, s.r.o. bola odovzdaná na neprepisovateľnom CD nosiči.

ŽalovanýnevieodkiaľsaktejtoPDdostalaspoločnosťRAHARs.r.o..KonaniespoločnostiRAHARs.r.o.,
resp. jeho právneho nástupcu tak nepožíva právnu ochranu v právnom poriadku SR a je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Stavoprojekt, s.r.o. pritom neposkytol spoločnosti RAHAR s.r.o.
žiadne autorské práva k využívaniu ním vyhotovenej PD.

29. Štatutárny orgán žalovaného, primátor D. A. E., pri svojom výsluchu na uvedenom pojednávaní
ozrejmil,ževobdobíkeďsamaliuzatváraťzmluvysRAHARs.r.o.nebolvofunkciiprimátoražalovaného.
Tieto zmluvy podpisoval jeho právny predchodca, D. F. C., ktorý vykonával funkciu primátora od
11.11.2011 do 2.1.2015. Až po ňom sa ujal tejto funkcie on. Pôvodne nič o spoločnosti RAHAR s.r.o.
nevedel. Keďže žalovanému bola zo strany spoločnosti RAHAR s.r.o. zaslaná žiadosť o finančné

vysporiadanie, dal si vyhľadať k tomu potrebné dokumenty a následne zistil, že bola vypracovaná
PD spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o., na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. Táto PD
slúžila, resp. mala súžiť k podaniu žiadosti na poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z tzv.
eurofondov. Podľa jeho vedomostí, k žiadosti bola pripojená projektová dokumentácia Stavoprojekt,
s.r.o.,keďženaPDRAHARs.r.o.nebolovydanéanistavebnépovolenie.Žiadosťvšaknebolaschválená.

Nevedel uviesť, resp. potvrdiť, či bola podaná aj žiadosť, ktorej súčasťou bola PD RAHAR s.r.o. Žalovaný
eviduje zmluvu o dielo a dodatok, ktorých listiny boli žalovaným overené na matričnom úrade dňa
29.12.2011, no pri jednaniach s RAHAR s.r.o. žalovanému bola predložená iná zmluva. Tá nebola
totožná, čo sa týka ceny diela. Následne si žalovaný preveril všetky skutočnosti a zistil, že zmluvy,
resp. aj PD RAHAR s.r.o. bola zbytočná. Žalovaný nedokáže pochopiť kvôli čomu uvedená zmluva bola

podpísaná a k čomu mal projekt vypracovaný RAHAR s.r.o. slúžiť. Ako je možné, že existujú dve verzie
zmlúv sa mu nepodarilo zistiť a preto žalovaný podával trestné oznámenie. Potvrdil, že s PD RAHAR
s.r.o. žalovaný disponuje, tá je však skoro identická s PD Stavoprojekt, s.r.o..30. Svedok D. B. G., štatutárny orgán spoločnosti RAHAR s.r.o., pri svojom výsluchu na tomto
pojednávaní potvrdil, že medzi spoločnosťou RAHAR s.r.o. a žalovaným bola uzavretá zmluva, resp.
záväzkový vzťah. Podrobnosti uviesť však nevedel. Evidoval, že podpisoval zmluvu, následne bol

uzavretý dodatok, keď sa prechádzalo na menu euro. Na starosti to mal D. H. I., spolupracovník RAHAR
s.r.o., ktorý prakticky chodil na jednania so žalovaným. Predmetom zmluvy o dielo bola realizácia
jednostupňového realizačného projektu pre realizáciu stavby vrátane výkazu výmer a rozpočty, resp.
rozpočtu. Potvrdil, že sa realizovala PD, ktorú žiadal žalovaný vypracovať preto, že mala slúžiť ako
podklad k žiadosti o poskytnutie eurofondov. Bola vypracovaná PD, tá bola odovzdaná žalovanému

a následne bola vystavená faktúra, ktorá nebola zaplatená. V zmysle zmluvy sa malo vyhotoviť aj
tzv. porealizačné zameranie, k čomu však nedošlo, keďže sa nerealizovala samotná stavba, pretože
neboli získané prostriedky z eurofondov. Žalovanému išla výzva na zaplatenie ceny diela, s tým, že sa
odpočítala cena zodpovedajúca tomu, že nebola vypracovaná PD za porealizačné zameranie. Potvrdil,
že podpis za RAHAR s.r.o. pri zmluve a dodatku na čl. 9 - 15 ako aj na čl. 64 - 68 spisu je jeho. D.
I. mu uviedol, že ako prvú zmluvu na PD mala spoločnosť RAHAR s.r.o., pričom primátor žalovaného,

D. C. po uzavretí zmluvy žiadal, aby sa ešte PD nevypracovávala resp., aby sa to pozastavilo, resp.
žalovaný neposkytol súčinnosť. Potom D. C. odišiel z funkcie primátora. Zrejme sa zadala vypracovať
PD spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o.. Následne, keď sa vrátil D. C. do funkcie primátora žalovaného
vyzval RAHAR s.r.o., keďže mali uzavretú zmluvu, aby vypracovali PD na uvedený projekt, s tým, že im
poskytol určité podklady a to PD Stavoprojekt, s.r.o., aby sa prepracovala a vyhotovila nová PD. Čo sa

týka autorských práv, to mal žalovaný ako zadávateľ vyriešiť so spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o.. Na
základe toho RAHAR s.r.o. v dobrej viere, že veci týkajúce sa autorských práv sú ošetrené, prepracoval
PD Stavoprojekt, s.r.o. a odovzdal ju žalovanému, keďže ten ho urgoval, resp. žiadal o to primátor D.
C.. Pri vypracovaní PD RAHAR s.r.o. cca 1/3 sa použila z pôvodnej PD Stavoprojekt, s.r.o., 1/3 sa
úplne zrušila a 1/3 bola nanovo spracovaná. Tá zrušená 1/3 to je to, že nejaké veci sa z PD vyhodili,

pretože podľa pokynov investora, tie už nemali byť zapracované. RAHAR s.r.o. vystavil faktúru, ktorá
bola odovzdaná D. I., ktorý ju mal doručiť žalovanému, nešla poštou. Uviedol, že o plagiát PD by išlo
ak by bola kompletne skopírovaná. V danom prípade, bolo niečo nanovo spracované, resp. niečo iné
vypracované,pretosanevedelvyjadriť,čivdanomprípadeideoplagiát.AkRAHARs.r.o.malkdispozícii
PD Stavoprojekt, s.r.o., tak len D. I. a to od žalovaného. Nemal vedomosť, či v súvislosti so spracovaním

PD RAHAR s.r.o. disponuje jednotlivými stanoviskami a povoleniami dotknutých štatutárnych orgánov,
napr. ako životné prostredie, hygiena, požiarnici a pod., keďže priamo sa takéto vyjadrenia, resp. súhlasy
nevyžadujú, pretože je vecou dohody medzi objednávateľom a zhotoviteľom, kto tieto podklady, resp.
stanoviská zabezpečí. Bola vypracovaná PD pre územné rozhodnutie, a tá mala už tieto stanoviská a
vyjadrenia, tak tie potom je potrebné zapracovať do projektu pre stavené povolenie a realizáciu stavby.

Keď obsahom zmluvy zo strany zhotoviteľa PD je aj inžinierska činnosť, tak všetky tieto povolenia, resp.
vyjadrenia a stanoviská musí zabezpečovať zhotoviteľ PD. Ak inžinierska činnosť nie je dohodnutá ,
je to na investorovi, resp. objednávateľovi ako on si to zabezpečí, buď v rámci vlastnej réžie, resp.
prostredníctvom iných subjektov. Predmetom Zmluvu o dielo č. 11/2008/C nie je inžinierska činnosť,
pretože to nevyplýva z čl. I. zmluvy. V prípade, že v čl. V. cena za dielo, v prvej vete, bod 1, je uvedené,

že cena za dielo je určená na základe sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových
prác a inžinierskych činnosti UNIKA, tak ide to len o názov sadzobníka. V prípade koordinačných
výkresov stavby pri jednotlivých PD (Stavoprojekt, s.r.o. / RAHAR s.r.o.) tieto nie sú totožné. Boli
tam vypustené určité objekty, výkres bol upravený a to z toho dôvodu, že investor pôvodne poskytol
spoločnosti RAHAR s.r.o. digitálnu verziu PD Stavoprojekt, s.r.o. a tá následne spoločnosťou RAHAR

s.r.o. bola upravená do podoby a požiadaviek investora. Žalovaný pritom deklaroval, že zabezpečí
súhlas spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o. so zmenou ich PD. Či k tomu došlo, sa vyjadriť nevedel. To je však
možnéajdodatočne,hocisastýmnestretol.Bežnesastáva,ženapr.objednávateľsizadávypracovanie
projektovej dokumentácie od rôznych zhotoviteľov a následne si vyberie, ktorú použije pre svoju potrebu.
Pripustil, že keď každý zhotoviteľ vypracuje samostatne PD, nie je možná zhoda na 80 - 100 %. Je

možná zhoda na určité percento, keď majú rovnaké podklady. Na základe A. B. C. mohlo byť vydané
územné a stavebné povolenie, jediný problém je v tom, že by žalovaný v rámci stavebného konania
musel zabezpečiť súhlas pôvodného autora, spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o.. RAHAR s.r.o. vypracoval
PD odlišnú od PD Stavoprojekt, s.r.o.. Na základe toho si investor, resp. objednávateľ obstará stavebné
povolenie zmeny stavby pred dokončením, ku ktorému si zabezpečí ďalšie vyjadrenia, stanoviská

dotknutých orgánov k PD spracovateľa projektovej dokumentácie. Tieto zmeny si mal obstarať investor,
pretožepredmetomzmluvyodielomedzispoločnosťouRAHARs.r.o.ažalovanýmboloibavypracovanie
PD. V prípade úpravy, resp. prepracovaní PD by bola cena totožná ako v zmluve o dielo uzavretej medziúčastníkmi konania. Cena v prípade cenníka UNIKA za prepracovanie PD v danom prípade je totožná
ako za zhotovenie novej PD. Cena je stanovená za dielo ako celok, nie za jednotlivé výkresy.

31. Z listu spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o. pre žalovaného zo dňa 18.4.2016 /čl. 91/ vyplýva, že uvedená
spoločnosť vypracovala PD pre stavbu: Skládka na zhodnotenie BRO - kompostáreň, pričom spoločnosti
RAHAR s.r.o. ani iným právnickým alebo fyzickým osobám autorských práv k využívaniu tejto projektovej
dokumentácie neposkytla.

32. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.9.2016 k rôznym zneniam zmluvy o dielo,
prípadne aj dodatku č. 1 uviedol, že jedinou zmluvou, ktorá bola uzatvorená, je zmluva textovo, ktorá
bola pripojená k odporu voči platobnému rozkazu a ktorú doložil žalovaný. Z prílohy č. 14 k žiadosti
o nenávratný finančný príspevok č. 4555712, resp. doplnenia žiadosti jednoznačne vyplýva, že k nej
bola pripojená PD vypracovaná spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o., keďže táto je uvedená na jednotlivých
listinách /čl. 199 prílohovej obálky/.

33. Svedok D. H. I. pri svojom výsluchu na tomto pojednávaní ozrejmil, že ho oslovil v roku 2008
D. C., vtedajší primátor žalovaného za účelom vypracovania PD Zariadenia na zhodnotenie BRO -
kompostáreň v Sobranciach. Ozrejmil mu, čo chce žalovaný robiť, v akom rozsahu. Dohodli sa, že
zmluvne to bude zastrešovať RAHAR s.r.o., s ktorou sa uzavrie zmluvný vzťah a svedok bude hlavný

inžinier projektu, teda bude mať na starosti jeho vypracovanie a všetky činnosti s tým spojené. Potvrdil,
že v roku 2008 sa uzatvorila zmluva o dielo, predmetom ktorej bola zlúčená projektová dokumentácia
pre účely realizácie stavby. Je to presne zadefinované v rozsah cenníka UNIKA. Tam je zrejmé čo všetko
trebavypracovať,vakomrozsahu,čiževzmysletohobolauzatvorenázmluvaodielo.Cenudohodnutúv
zmluve o dielo uviesť nevedel, na to sa nepamätal. Evidoval, že bol uzavretý ešte dodatok, keď sa menila

sadzba DPH. Zmluvu, resp. dodatok za RAHAR s.r.o. podpisoval D. G., za objednávateľa, D. C., vtedajší
primátor za žalovaného. Pôvodne, podľa rozsahu prác, ktorý zadal primátor žalovaného on nakalkuloval
cenu diela, od ktorej sa odvíjala odmena za spracovanie PD. Bol za D. C., resp. u žalovaného kde sa
podpísala zmluva o dielo. Následne však si to prechádzal D. C. a oznámil, že určité veci chce ináč, tak
svedok prepracoval rozsah prác. Na základe toho bola cena realizácie kompostárne nižšia. Tým pádom

bola aj nižšia cena za PD, ktorá cena sa odvíja určitým percentom od hodnoty realizácie kompostárne
a uzavrela sa zmluva na nižšiu sumu, s tým, že prvá zmluva sa mala skartovať, ale zrejme sa omylom
u neho neskartovala. Cena diela bola cca 35 000 EUR bez DPH. Podľa dohody s D. C., platila tá
zmluva o dielo na tú nižšiu sumu. Následne sa pustil do vypracovania PD, viackrát bol na jednaní s D.
C., kde on mu dával jednotlivé pokyny, ako si konkrétne veci predstavuje, doťahovali sa určité detaily,

čo zapracoval do PD. Zo strany D. C., resp. žalovaného to malo voľnejší, benevolentnejší priebeh. PD
sa mala vypracovať do 15.9.2011. Žalovaný sa na určitý čas odmlčal, PD ostala rozpracovaná. Keď
došlo k zmene sadzby DPH na 20 %, potreboval robiť dodatky k živým zmluvám a zistil, že aj zmluva so
žalovaným je živá, tak oslovil D. C., aby sa podpísal dodatok k zmluve. Zase si neuvedomil, že v počítači
má určitú zmluvu o dielo so žalovaným a k tomu má zaktualizovanú zmluvu o dielo, verziu s poníženou

cenou diela, tak omylom vytlačil a zapracoval do dodatku k zmluve tú vyššiu sumu, ktorý dal na podpis
D. C.. Následne ten ho ešte v ten istý deň urgoval, že mu to nesedí, keď si dával dokopy všetky doklady.
Keď si to uvedomil, vypracoval a dal podpísať D. C. ako aj konateľovi RAHAR s.r.o. dodatok, kde bola
zmena ceny diela, ktorá vychádzala pôvodne z tej nižšej sumy v zmluve o dielo. V apríli - máji 2011
ho vyzval D. C. aby doprojektoval PD, pričom mu ozrejmil, že u žalovaného sa nachádza PD pre danú

lokalitu vypracovaná spoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o. s tým, že mu dal pokyn, aby sa niektoré veci z
PD Stavoprojekt, s.r.o. prevzali, resp., že si ich môže zhotoviteľ prevziať a to totožné veci. Niektorými
vecamisainšpirovali,resp.niektoréveciprevzali,slúžiliakovzor.Ozrejmil,žekeďmalaPDStavoprojekt,
s.r.o. dobre zrealizovanú mostovú váhu, tak to prevzali, keďže ich návrh sa javil ako lepší. Je to bežná
vec. Prevzatie týchto častí spočívalo v tom, že sa to prepísalo do PD RAHAR s.r.o., resp. výkres ak sa

pozdával, tak sa upravil a použil v ich PD. Sú aj určité veci, ktoré sú fixné a stále platia. Spracovaná
PD bola odovzdaná žalovanému, všetko tak ako to malo byť v zmysle zmluvy. Bol aj dodržaný termín
odovzdania PD. V zmysle zmluvy bolo síce dohodnuté aj tzv. porealizačné zameranie stavby, avšak
toto nebolo splnené, keďže stavba nebola zrealizovaná. PD pre účely stavebného povolania sa mala
odovzdať do 15.9.2009, avšak žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, resp. už so zhotoviteľom

nekomunikoval. K tomu bližšie uviedol, že bola určitá rozpracovanosť, no zo strany žalovaného chýbalo
finálne odsúhlasenie ako si to predstavuje. Po odovzdaní diela žiadna reklamácia zo strany žalovaného
nebola, nereklamovali sa žiadne vady, nedostatky, neboli žiadne výhrady. Svedok nevedel uviesť, žeby sa zúčastňoval nejakého výberového konania, resp. verejného obstarávania na uvedenú zákazku,
resp. zmluvu o dielo.

34. Svedok D. J. K., konateľ spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o., pri svojom výsluchu na tomto pojednávaní
uviedol, že v roku 2009 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. uzavrela so spoločnosťou IKF Service, s.r.o.
zmluvu na vypracovanie PD na kompostáreň C. v znení jej dodatku. Išlo o PD pre realizáciu stavby.
Tá mala slúžiť na účely stavebného povolenia, následne na realizáciu stavby. Zároveň mala slúžiť ešte
pred samotnou realizáciou stavby aj k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z eurofondov.

PD riadne vypracovali a odovzdali IKF Service, s.r.o. dňa 18.8.2009. Následne ich ešte v roku 2011
priamo oslovil žalovaný, ktorému vykonali úpravy pôvodnej PD, keďže sa robili zmeny v súvislosti s
posudzovaním vplyvu na životné prostredie. To odovzdali žalovanému dňa 12.9.2011. Následne im
právny zástupca žalovaného poskytol PD vyhotovenú spoločnosťou RAHAR s.r.o.. Z jej obsahu zistili, že
ide o podobnú PD ako oni vypracovali pre IKF Service, resp. pre žalovaného. Uviedol, že ide o plagiát ich
PD, keďže textová dokumentácia a výkresová dokumentácia sa vo veľkej percentuálnej časti zhoduje

s nimi vypracovanou PD. Pri niektorých stavbách špecificky, ak by sa dala PD vypracovať rôznym
subjektom, tak každý vypracuje inú verziu tej stavby, pričom ich verzia bola totožná s verziou spoločnosti
RAHAR s.r.o.. Uviedol príklad objektu vrátnice, ktorá má totožný lichobežníkový tvar ako zadávali oni,
okná sú na totožných miestach, zmena je však napríklad v tom, že oni mali dvojpodlažný objekt. V PD
RAHAR s.r.o. je jednopodlažný objekt, tvar prízemia je však totožný s ich výkresom. Výstuž vrátnice

projektoval Stavoprojekt, s.r.o. pre dve podlažia, lebo išlo o dvojpodlažnú budovu, PD RAHAR s.r.o. má
jednopodlažnú budovu, avšak výstuže sú ako pre dvojpodlažnú budovu. Pri niektorých objektoch sa PD
RAHAR s.r.o. zhoduje s PD Stavoprojekt, s.r.o. v rozsahu 90 % - 100 %, v niektorých 50 % a niektoré
objekty boli z PD RAHAR s.r.o. vypustené. Následne to posunuli na Slovenskú komoru stavebných
inžinierov, kde im odpísali, že sa im RAHAR s.r.o. ospravedlňuje. Súhlas na použitie ich PD pritom

nikomu nedávali.

35. V zmluve o dielo na zhotovenie projektu ISOH číslo Zmluvy obj.
090714_ZOD_IKF_STAV_SOP_SKLBRO_PDRS /čl. 117 - 122/ zo dňa 10.8.2009, ktorú uzavrel
Stavoprojekt, s.r.o. ako zhotoviteľ a IKF Service s.r.o. ako objednávateľ, sa zhotoviteľ zaviazal

vypracovať v rozsahu a za podmienok dojednaných v zmluve zámer EIA, projekt pre realizáciu stavby:
Sobrance - skládka na zhodnotenie BRO. Z článku III. zmluvy vyplýva rozsah a obsah diela a to
projektová dokumentácia v rozsahu zámer EIA spracovaný v rozsahu zákona č. 24/2006 Z.z., realizačná
projektová dokumentácia spracovaná v rozsahu sadzobníka UNIKA predpokladaná objektová stavba
(12 objektov), za sumu s DPH 18 207 EUR.

36. K uvedenej zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1, kde sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať a dodať
správu o hodnotení navrhovanej činnosti v zmysle § 31 Zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvu
na životné prostredie za cenu bez DPH 6 950 EUR /čl. 123 - 124/.

37. Listom zo dňa 18.8.2009 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. zaslala záver o posudzovaní vplyvu na
životné prostredie pre spoločnosť IKF Service s.r.o. /čl. 127/.

38. Listom zo dňa 14.9.2009 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. zaslala pre IKF Service s.r.o. projekt pre
realizáciu stavby /čl. 129/.

39. Listom zo dňa 20.10.2009 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. zaslala IKF Service s.r.o. realizačný projekt
stavby na CD nosiči /čl. 128/.

40.Listomzodňa3.2.2010spoločnosťStavoprojekt,s.r.o.zaslalasprávuhohodnotenívzmysledodatku

č. 1 k Zmluve o dielo pre IKF Service s.r.o. /čl. 131/.

41. Listom zo dňa 22.3.2010 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. zaslala žalovanému projektovú
dokumentáciu stavby a projekt požiarnej ochrany /čl. 130/.

42. Listom zo dňa 12.9.2011 spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o. zaslala žalovanému upravenú projektovú
dokumentáciu stavby /čl. 132/.43. Stavoprojekt, s.r.o. fakturoval žalovanému sumu 2 913,60 EUR za aktualizáciu projektovej
dokumentácie a precenenie rozpočtov podľa cenovej ponuky zo dňa 16.9.2011 faktúrou č. 2011146 /
čl. 125/.

44. Z listu Slovenskej komory stavebných inžinierov /čl. 126/ zo dňa 15.6.2016 adresovanom pre
Stavoprojekt, s.r.o. vyplýva, že prepracovanie projektu „Sobrance - zariadenie na zhodnotenie BRO
- kompostáreň“ bez súhlasu pôvodného autora bolo podľa spoločnosti RAHAR s.r.o. vykonané
neúmyselne, keďže spoločnosť bola uvedená zo strany žalovaného do omylu.

45. Svedok D. F. C., pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedol, že vykonával u
žalovaného v období od r. 1999 až do 6/2008 a následne od 11.1.2011 do 2.1.2015 funkciu primátora.
Ozrejmil, že u žalovaného bolo potrebné riešiť samotné nakladanie s komunálnym odpadom a preto
v roku 2007 oslovil projektanta p. Cibereho, kde prebehli určité rokovania za účelom vypracovania
PD. Bolo dohodnuté, že firma RAHAR s.r.o. pripraví zmluvu o dielo na zhotovenie komplexnej PD na

Kompostáreň Sobrance. Zmluva o dielo bola uzavretá dňa 10.3.2008. Následne žalovaný zistil, že určité
veci prípadne sa nedajú zohľadniť pred dotknutými orgánmi, resp. určité veci nepotreboval ako napr.
nadstavbu vrátnice, to sa upravilo, teda objem bol menší a tým pádom sa upravila aj cena za dielo
smerom nadol. Na základe toho volal D. I. a došlo k uzavretiu druhej zmluvy o dielo, kde sa ponížila
cena. Nešlo prakticky o novú zmluvu, len sa pôvodná zmluva menila, kde výška nákladov na stavebné

práce sa ponížila cca o 150 000 Sk, pričom nedošlo ku skartácii prvotnej zmluvy, resp. s vyšším objemom
stavebných prác a vyššou cenou. Zmluva na vyššiu cenu bola neplatná a bola dohodnutá nižšia cena
za rozsah prác, ako aj za cenu diela. Evidoval, že sa ešte uzatváral k zmluve o dielo dodatok kvôli
tomu, že sa zvyšovala sadzba DPH. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie úplnej realizačnej
dokumentácie na podanie žiadosti o získanie finančných prostriedkov z eurofondov. V čase uzavretia

zmluvy bol oprávnený túto zmluvu so spoločnosťou RAHAR s.r.o. uzatvoriť. Verejné obstarávanie sa
nevyžadovalo. Na základe zmluvy o dielo zhotoviteľ riešil určité čiastkové veci, došlo k zameraniu
určitých vecí, následne potom v r. 2008 odišiel z funkcie, preto mal už len sprostredkované informácie o
uvedenej problematike. Po tom, čo opätovne nastúpil na výkon funkcie primátora sa skontaktoval s D. I. s
dopytom v akom štádiu je samotný projekt. RAHAR s.r.o., resp. D. I. mu oznámil, že dva roky sa prakticky

nerobilo, pretože žalovaný neposkytoval súčinnosť, resp. sa o to nezaujímal, pričom bola čiastkovo
vypracovaná určitá PD, ale nebolo to dotiahnuté až do konca. Zároveň zistil, že po zmluve o dielo
so spoločnosťou RAHAR s.r.o. bola uzavretá ďalšia zmluva na PD na kompostáreň so spoločnosťou
IKF s.r.o., kde tiež boli realizované len určité dielčie práce. Keďže žalovaný mal problém komunikovať
s IKF s.r.o., komunikovalo sa priamo so Stavoprojekt, s.r.o., ktorý bol subdodávateľom. Rozsah PD

zo strany IKF s.r.o. bol v menšom objeme, resp. ako vecný rozsah zmluvy o dielo s RAHAR s.r.o..
Keďže si žalovaný uvedomoval, že prakticky sú dve zmluvy a aby z toho nevznikli nejaké problémy,
nedošlo k ukončeniu ani jednej, resp. zmluvného vzťahu s jedným zo subjektov. Stavoprojekt, s.r.o. mala
už vypracovanú PD v rozsahu, resp. na úrovni stavebného povolenia, tak táto sa použila na vydanie
stavebného povolenia a následne spoločnosť RAHAR s.r.o. pokračoval v celej komplexnosti PD na

realizačný projekt, včítanie technologických zariadení. Keďže bola vypísaná výzva na uchádzanie sa o
finančné prostriedky z eurofondov, žalovaný sa uchádzal s uvedeným projektom o peňažné prostriedky,
kde prílohou žiadosti bola práve PD RAHAR s.r.o.. Žiadosť žalovaného bola v 4/2012 síce zamietnutá,
ale nie v dôsledku jej vadnosti, resp. nesprávnosti, ale v dôsledku toho, že bol nedostatok finančných
prostriedkov na všetky projekty. Pre problémy so spoločnosťou IKF s.r.o., keďže tá nezasielala platby pre

Stavoprojekt,s.r.o.akeďžebolorealizovanáPDspoločnosťouStavoprojekt,s.r.o.doúrovnestavebného
povolenia,takzrejmežalovanýuhradilotietofinančnéprostriedkyprespoločnosťIKFs.r.o..RAHARs.r.o.
dodal všetko s výnimkou porealizačného zamerania. Tam sa ešte predpokladalo, keďže žiadosť nebola
úspešná, že sa bude s RAHAR s.r.o. ďalej spolupracovať. RAHAR s.r.o. ani nevyzýval žalovaného na
úhradu ceny diela, tak mu platba nebola poskytnutá. Potvrdil, že PD RAHAR s.r.o. nebola reklamovaná.

Pripustil, že určité podklady z PD Stavoprojekt, s.r.o. dal na nahliadnutie pre RAHAR s.r.o., pričom bolo
na RAHAR s.r.o., ako s tým ďalej naloží ako odborne spôsobilý subjekt. Následne v roku 2015 sa už
neuchádzal o mandát primátora, čiže ďalšie skutočnosti mu už nie sú známe.

46. Právny zástupca žalovaného k výpovedi svedka uviedol, že z rokovania Mestského zastupiteľstva

žalovaného zo dňa 21.2.2008 /čl. 163 - 167/ nevyplýva, že bol schválený projekt na realizáciu
kompostáreň Sobrance, preto sa mu javí, že zmluva s RAHAR s.r.o. bola antidatovaná. Ani zo zápisnice
z mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva žalovaného zo dňa 17.5.2010 /čl. 168 - 172/
nevyplýva, že zamestnanci žalovaného vôbec mali vedomosť o uzatvorení zmluvy s RAHAR s.r.o. dňa10.3.2008. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že svedok ako taký, ani jeho výpoveď nie je vierohodná.
V 9/2009 už bola odovzdaná žalovanému PD Stavoprojekt, s.r.o., ktorá mala byť použitá k žiadosti o
poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov na základe vtedy zverejnenej výzvy, pričom nakoniec

poslanci mestského zastupiteľstva neodsúhlasili podanie žiadosti a táto nebola zaslaná. Až následne v r.
2011 bola podaná žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov z eurofondov, o ktorej rozprával svedok.

XX. Zároveň doložil do spisu zoznam schválených realizovaných a pripravovaných projektov
predkladaných na prerokovanie Mestského zastupiteľstva žalovaného dňa 21.2.2008 /čl. 163 - 167/ ako

aj zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva žalovaného zo dňa 17.5.2010 /čl. 168
- 172/, kde bod 3 obsahuje: Návrh na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na realizáciu
projektu Zariadenie na zhodnocovanie BRO - kompostáreň v Sobranciach.

48. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v zápisnici mestského zastupiteľstva zo dňa 17.5.2010 nie je
uvedená ani zmluva medzi žalovaným a IKF s.r.o., resp. Stavoprojekt, s.r.o..

49. Žalovaný doložil dňa 23.1.2017 do spisu: Zmluvu o dielo uzavretú medzi IKF Service s.r.o. ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 15.7.2009 /čl. 191 - 198/ na vypracovanie
ideového návrhu - štúdie, projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby pod názvom „Sobrance -
skládka na zhodnotenie BRO“ za cenu s DPH 52 717 EUR, kde predpokladaná objektová skladba

sa nezhoduje so Zmluvou o dielo uzavretou medzi spoločnosťami Stavoprojekt, s.r.o. a IKF Service
s.r.o., keďže predpokladaná objektová skladba obsahuje 14 objektov, teda naviac objekt - rekonštrukcia
existujúcej haly, - požiarna nádrž. Uvedené sa nezhoduje ani členením stavby na prevádzkové súbory
v sprievodnej správe Stavoprojekt, s.r.o. /čl. 54/; Súkromný znalecký posudok č. 1 zo dňa 20.1.2017
vypracovaný D. L. H., A., znalcom z odboru stavebníctvo pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve,

statika stavieb, z ktorého záverov vyplýva, že PD RAHAR s.r.o. vykazuje z prevažnej časti vysokú zhodu
s PD Stavoprojekt, s.r.o.. Iba malá časť PD RAHAR s.r.o. bola samostatne vypracovaná. Prevažná
časť PD RAHAR s.r.o. je plagiátom PD Stavoprojekt, s.r.o.. Je úplne vylúčené, že pri samostatnom a
oddelenom vypracovaní oboch PD by bol taký vysoký stupeň zhody prevažnej časti PD. Z porovnania
jednotlivých PD vyplýva, že projektová dokumentácia Stavoprojekt, s.r.o. obsahuje objekty SO 01 až

SO 015, kdežto projektová dokumentácia RAHAR s.r.o. objekty SO 03, SO 06 a SO 11 neobsahuje. Pri
každom objekte je znalcom uvedený odhad zhody v percentách, kde zhoda 100 % je uvedená podľa
znalca pri objekte SO 15. Niektoré objekty sú rozpracované odlišne, pri objekte SO 14 znalec uvádza,
že text u PD RAHAR s.r.o. je významne doplnený a rozšírený o popis a parametre technologických
častí; PD Stavoprojekt, s.r.o.; Fotokópiu prílohy č. 14 ŽoNFP, príslušným stavebným úradom overená

PD vrátane rozpočtu stavby podľa výkazu výmer /obsah prílohovej obálky čl. 199/.

50. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.1.2017 namietal, že znalecký posudok č. 1
vypracovaný D. L. H., PhD je nesúvisiaci s konaním, keďže tento nemá vplyv na nárok žalobcu voči
žalovanému. Nároky vyplývajúce z autorského zákona prislúchajú autorovi, čiže prípadne subjektu

Stavoprojekt, s.r.o.. Ten si ich môže uplatňovať voči ich porušovateľom, keďže ide o prípadné nároky
autora či už voči žalovanému alebo spoločnosti RAHAR s.r.o., alebo voči niekomu inému. Znalecký
posudok vypracoval znalec, ktorý je zapísaný z odboru stavebníctva odvetvie pozemné stavby, pričom
ak žalovaný rieši otázku plagiátorstva a autorského práva, tak znalecký posudok mal byť vypracovaný
znalcom z odboru autorských práv, resp. špecializovaného znalca, ktorý je oprávnený podávať znalecké

posudkytýkajúcichsaautorskýchpráv.Zpredloženýchlistínavýpovedíniejezrejmé,žebyžalovanýmal
mať autorské práva k PD Stavoprojekt, s.r.o., keďže táto spoločnosť uzavrela zmluvu so spoločnosťou
IKF Service s.r.o. a táto podľa uzavretej zmluvy, vystupovala ako investor, ktorý nemal oprávnenie
preniesť autorské práva na žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa
26.1.2012 sp.zn. 6S/19761/2010 z ktorého jednoznačne vyplýva, že PD, ktorá bola použitá v rámci

administratívneho konania, čiže stavebného konania, nepoužíva ochranu podľa autorského práva,
konkrétne zákona č. 618/2003 Z.z.. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným je zrejmé, že
PD RAHAR s.r.o., obsahuje aj technologickú časť, čo PD Stavoprojekt, s.r.o. neobsahuje. PD RAHAR
s.r.o. riešila kompostáreň vo väčšom objeme, resp. komplexnejšie oproti PD Stavoprojekt, s.r.o.. Žalobca
nerozporuje to, že PD Stavoprojekt, s.r.o. bola poskytnutá žalovaným pre RAHAR s.r.o., ktorá z nej

vychádzala. To však nemá vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie ceny PD. V rozsahu ako bola
vypracovaná PD RAHAR s.r.o., podľa cenníka UNIKA sa cena za jej vypracovanie pohybuje vo výške
90 000 EUR. Žalobca má za to, že deň po dni doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo nastala splatnosť
ceny diela. Čo sa týka ceny diela, platí cena v zmluve uvedená s nižšou cenou.51. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní ozrejmil, že ochranu PD Stavoprojekt,
s.r.o. poskytuje autorský zákon platný v čase vypracovania PD, resp. uzavretia zmluvných vzťahov a

to zákon č. 618/2003, konkrétne § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. h), § 17 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 2
písm. a), f) a ods. 4 citovaného zákona. K vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že v ňom
znalec posúdil technicky zhodu oboch vypracovaných PD, neriešil autorské práva, keďže znalec je
zapísaný v odbore stavebníctvo. Námietka žalobcu, že znalecký posudok nie je použiteľný v tomto
konaní je irelevantná. Jednoznačne bolo preukázané, že spoločnosť RAHAR s.r.o. pri vypracovaní PD

použila PD Stavoprojekt, s.r.o., pričom takéto konanie nepoužíva právnu ochranu v zmysle platného
právnehoporiadku,keďžekonanieRAHARs.r.o.bolovrozporespoctivýmobchodnýmstykom.PDnieje
výsledkom tvorivej činnosti RAHAR s.r.o.. V konaní bolo preukázané, že pre účely stavebného povolenia
bola použitá PD Stavoprojekt, s.r.o. a PD RAHAR s.r.o. by nemohla byť použitá pre následnú realizáciu
stavby. Zo zmluvy nevyplýva, že PD RAHAR s.r.o. mala byť vypracovaná pre účely eurofondov. Pokiaľ
ide o dodatok k Zmluve o dielo č. 11/2008/C, ten nebol zverejnený a preto v zmysle zákona nenadobudol

účinnosť. Ak ho nezverejnil žalovaný, mohol o to požiadať RAHAR s.r.o.. Čo sa týka samotnej Zmluvy
o dielo č. 11/2008/C, medzi stranami sporu nie je sporné, resp. z dokazovania vyplynulo, že má byť
platná zmluva o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou RAHAR s.r.o., na nižšiu sumu čo sa týka
ceny diela za PD. Keďže spoločnosť RAHAR s.r.o. postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom konania
zo Zmluvy o dielo, ktorá znela na vyššiu sumu ceny diela, táto zmluva nebola platná, nedošlo ani k

platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Vzhľadom k tomu pohľadávka žalobcu neexistuje a v
prípade, že aj došlo zo strany spoločnosti RAHAR s.r.o. k odstúpeniu od zmluvy, takéto odstúpenie
nevyvoláva zamýšľané právne účinky, resp. následky, keďže nemožno odstúpiť od zmluvy, ktorá nie
je platná. Zároveň poukázal na § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde námietky proti pohľadávke,
ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Samotná faktúra č. 1020150031 nebola nikdy pre žalovaného doručovaná, ten ju nevedie ani v evidencii
doručených faktúr a zároveň nebola doručovaná osobne žalovanému ani cestou p. D. I.. O tom žiaden
dôkaz neexistuje.

XX. Právny zástupca žalobcu k prednesu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že zmluva o dielo

uzavretá medzi RAHAR s.r.o. a žalovaným bola dostatočne identifikovaná číslom zmluvy a prípadne
dňom jej uzavretia. Tam len bol omyl pri tvorbe ceny s tým, že nárok žalobcu voči žalovanému je daný
tak či tak a to aj prípadne, ak by zmluva o dielo medzi RAHAR s.r.o. a žalovaným v tejto písomnej verzii
nebola platná. Mohli sa totiž uzatvárať aj ústne zmluvy, resp. nárok môže a je daný čo do základu a
výškyatentonárokboljednoznačnedefinovanýašpecifikovanývzmluveopostúpenípohľadávkymedzi

spoločnosťou RAHAR s.r.o. a žalobcom. Žalobca je majiteľom uplatnenej pohľadávky, ktorá je platná.

53. Právny zástupca žalovaného k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nedošlo k nejakému
prípadnému omylu, čo sa týka dohodnutej ceny, pri dvoch rôznych verziách zmlúv o dielo. Išlo o dve
zmluvy, menil sa rozsah a menila sa aj cena diela. K zmene ceny diela na nižšiu sumu došlo preto, lebo

v zmysle zákona o verejnom obstarávaní v tom čase platnom do sumy 1 000 000 Sk bez DPH išlo o tzv.
podprahovú zákazku, kde režim bol oveľa voľnejší oproti sume vyššej ako 1 000 000 SK bez DPH, kde
už museli byť splnené určité zákonom stanovené formálne náležitosti, čo sa týka verejného obstarávania
takejto projektovej dokumentácie u žalovaného. Ak sa uplatňuje obvyklá cena, resp. prípadne ústne
uzavretá zmluva o dielo medzi RAHAR s.r.o. a žalovaným, ide o zmenu žaloby a preto vzniesol námietku

premlčania pohľadávky žalobcu.

54. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.8.2017 predložil odborné vyjadrenie podľa § 206
CSP vyhotovené dňa 17.8.2017 spoločnosťou ZINPRO a.s. /čl. 229 - 248/, z ktorého vyplýva, že
obvyklá výška odplaty za vypracovanie zlúčenej projektovej dokumentácie dokončenej v r. 2011 pre

stavbu „Sobrance - zariadenie na zhodnotenie BRO - Kompostáreň“ je suma bez DPH 44 116,51 EUR
(52 939,81 EUR s DPH). Uvedená cena v zmluve zahŕňa aj cenu porealizačného zamerania. Obvyklá
výška ceny za vypracovanie porealizačného zamerania stavby sa pohybuje v rozmedzí 0,5 % - 1,5
% z ceny projektu, t.j. suma bez DPH 148,50 EUR - 445,50 EUR (534,60 EUR s DPH). V odbornom
vyjadrení je pripojená Zmluva o dielo č. 11/2008/C a dodatok č. 1 k Zmluve, kde zmluvne dohodnutá

cena zodpovedala cene na zmluve predloženej žalovaným /čl. 64 - 66/.

55. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní namietal, že pred samotným uzavretím
Zmluvy o dielo č. 11/2008/C neprebehlo verejné obstarávanie, keďže žalovaný neeviduje o tom žiadnepodklady, materiály, resp. záznamy o ich skartovaní, o čom svedčí aj stanovisko žalovaného, ktoré podal
jeho zamestnanec D. M. E. /čl. 228/. Zmluvy o dielo č. 11/2008/C a ich dodatky žalovaný neeviduje
ani v došlej pošte. Ak PD RAHAR s.r.o. mala byť vypracovaná na jednotlivé výzvy na poskytnutie

nenávratných finančných prostriedkov, nie je možné, aby sa zadala vypracovať bez toho, aby bola
zverejnená nejaká výzva pretože prakticky zhotoviteľ nevie reagovať na jednotlivé podmienky výzvy a
vypracovať PD. Na rokovaní Mestského zastupiteľstva zo dňa 21.2.2008 vôbec nie je zmienka o tom,
že by mala ísť nejaká výzva, resp., že by sa mala vypracovať nejaká PD, ktorá by reflektovala na
nejakú výzvu z príslušného operačného programu. V prípade položky 15, tam je len uvedené komplexné

riešenie odpadového hospodárstva v Meste Sobrance na rok 2009/2010, kde sa plánovala výstavba
zberného dvora, čo je iné ako kompostáreň. Z obsahu spisu je zrejmé, že boli uzatvorené dve zmluvy
o dielo na určitú vyššiu sumu a na určitú nižšiu sumu, pričom vypočutí svedkovia tak D. I. ako aj D.
C. jednoznačne vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že tá zmluva o dielo na tú vyššiu sumu je
neplatná. Má platiť na tú nižšiu sumu, pričom z obsahu celého spisu je zrejmé, že predmetom konania je
suma na zaplatenie ceny diela z tej vyššej sumy. Z neplatnej zmluvy nemôžu v takomto prípade vznikať

práva a povinnosti, resp. na základe neplatnej zmluvy nemožno priznať nárok terajšiemu žalobcovi. V
zmluve o postúpení pohľadávky ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky sa uvádza tá vyššia suma
39 150 EUR. Rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 26.1.2012 sp. zn. 6S/19761/2010 nemožno v
danomprípadepoužiť,keďžetosavzťahujeibavprípadochžiadostiosprístupnenieinformáciipodľatzv.
infozákona. V opačnom prípade by došlo k popretiu inštitútu ochrany autorského práva. V prípade, že

by sa domáhal žalobca plnenia napr. z neplatnej zmluvy resp. bezdôvodného obohatenia, ide o zmenu
právnej kvalifikácie a v takomto prípade namietal premlčanie.

56. Štatutárny orgán žalovaného na uvedenom pojednávaní poukázal, že o existencii zmluvy o dielo a
dodatku s RAHAR s.r.o. sa dozvedel žalovaný až keď si RAHAR s.r.o. uplatnil nárok na odplatu. Táto

bola ako jedna zložka zastrčená v archíve, zároveň nebola krytá ani rozpočtom žalovaného. Pri zmluve
na PD so spoločnosťou IKF, tam prebehlo riadne verejné obstarávanie, dokonca v tom čase bola už
zverejnená konkrétna výzva. Vypracovanie PD bolo prejednané na mestskom zastupiteľstve, dokonca
bolo aj stretnutie s občanmi, ktoré sa týkalo celého projektu.

57. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že uskutočnenie verejného obstarávania
nemôže zhotoviteľ ovplyvniť, to má zabezpečovať žalovaný. Listina, kde primátor žalovaného sám sebe
podpíše, že žiadne verejné obstarávanie na uzavretie zmluvy o dielo neprebehlo je irelevantná. Kto sa
venujeproblematikeeurofondovviesinaštudovaťvopredakévýzvybudúvyhlásené.Akbyprípadnesúd
mal za to, že nebola platne uzavretá zmluva o dielo medzi žalovaným a RAHAR s.r.o., v takomto prípade

dá sa postúpiť pohľadávka, ktorá vznikla prípadne nie titulom zmluvného ale mimozmluvného vzťahu a
tá sa dá aj vymáhať. Tvrdenia žalovaného, že ten sa dozvedel o existencii Zmluvy o dielo č. 11/2008/
C až keď došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo, resp. až keď sa uplatnila pohľadávka na zaplatenie
sa nezakladajú na pravde, keďže zo samotnej Zmluvy o dielo č. 11/2008/C a dodatku predloženého
žalovaným je zrejmé, že žalovaný mal o ich existencii vedomosť už dňom 29.12.2011, keď si dali overiť

uvedené listiny.

58. V podaní zo dňa 20.9.2017 /čl. 256/ právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetom súdneho
konania je údajná pohľadávka spoločnosti RAHAR, ktorá mala vzniknúť zo Zmluvy o dielo č. 11/2008/C
zo dňa 10.3.2008 vo výške 39 150 EUR, ktorá bola postúpená Zmluvou o postúpení zo dňa 22.12.2015.

Táto údajná pohľadávka je dostatočne presne identifikovaná a určená v návrhu na začatie konania. V
danom prípade sa nejedná o nejakú „neurčitú“ pohľadávku, ktorej výšku by bola potrebné určovať na
základe odborného vyjadrenia. Žalovaný jednoznačne preukázal, že sa jedná o pohľadávku zo Zmluvy
o dielo, ktorú strany neevidujú. Strany evidujú inú Zmluvu o dielo, s rozdielnym rozsahom diela a cenou.
K odbornému vyjadreniu spoločnosti ZINPRO bola predložená iná zmluva než tá, ktorej mala vzniknúť

údajná pohľadávka spoločnosti RAHAR s.r.o..

59. Podaním zo dňa 27.9.2017 /čl. 262/ právny zástupca žalobcu uviedol, že odborné vyjadrenie
predložil žalobca súdu z dôvodu aby sa preukázala obvyklá cena vykonávaných prác zo strany právneho
predchodcu žalobcu. Jej výpočet vykonal odborne spôsobilá, skúsená a oprávnená osoba, kde bola

vyčíslená výška odmeny vychádzajúca z rozpočtových nákladov stavby vo výške cca 2 000 000 EUR.
Námietka žalovaného, že sa v ňom použila iná zmluva než tá, z ktorej mala vzniknúť pohľadávka je
absolútne irelevantná, nakoľko v rámci súdneho konania bolo vykonaným dokazovaním jednoznačnepreukázané, aký bol prejav vôle účastníkov a ktorú Zmluvu o dielo mali v úmysle uzavrieť, resp. aká
bola podľa dohody cena diela.

60. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.9.2017 poukázal, že podľa existujúcej judikatúry
NS SR, konkrétne z rozhodnutia sp.zn. 2Cdo 167/2011 zo dňa 26.4.2012 je zrejmé, že v prípade, ak
by sa mal konajúci súd zaoberať autorským právom, ochrannou autorského práva, resp. skutočnosťami
namietanými žalovaným ohľadom ustanovenia autorského zákona, znalecký posudok podaný D. H. je
nepoužiteľný a to vzhľadom k tomu, že v prípade problematiky autorského práva na to je osobitný znalec

z odboru autorského práva. Pokiaľ ide o námietku vady verejného obstarávania v súvislosti s uzavretím
zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou RAHAR s.r.o., tak podľa vtedy platného zákona o verejnom
obstarávaní č. 25/2006 Z.z., podľa hodnoty plnenia išlo v danom prípade o zákazku s nízkou hodnotou,
kde suma predstavovala menej ako 1 000 000 Sk bez DPH a v takomto prípade sa nevyžadovalo
výberové konanie a s tým spojené určité formálne náležitosti. Preto svedok D. C. vypovedal pravdivo o
tom, že bol oprávnený uzavrieť so spoločnosťou RAHAR takúto zmluvu, keďže v tom čase zodpovedal

objem takejto zákazky režimu ustanovenia § 102 zákona o verejnom obstarávaní, platnom a účinnom
v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Podľa § 102 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je v takomto
prípade evidenčná povinnosť obstarávateľa päť rokov, čiže vzhľadom k času, keďže zmluva bola
uzatvorená v r. 2008, archivovať nejaké podklady už nie je povinnosťou žalovaného. Samotná A.
B. C. pritom obsahuje prvky či už stavebné, ale najmä technologické, ktoré PD Stavoprojekt, s.r.o.

neobsahovala, čiže v žiadnom prípade ju nemožno hodnotiť ako plagiát, kópiu, alebo prekreslenie.

61. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní pripustil, že v rozhodnom čase platil taký režim,
ako uvádzal právny zástupca žalobcu, avšak opätovne poukázal na to, že pôvodne bola uzavretá
zmluva, kde objem, resp. odplata bola dohodnutá nad 1 000 000 Sk, kedy sa vyžadoval iný režim,

prísnejší, v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní a následne si to uvedomili zmluvné strany a keďže
neboli splnené tie formálne náležitosti Zákona o verejnom obstarávaní, tak sa uzavrela ďalšia zmluva
na nižší objem, ktorý by spadal pod režim § 102 Zákona o verejnom obstarávaní. D. I. ako aj D. C.
jednoznačne potvrdili v priebehu konania, že došlo k zrušeniu prvej zmluvy a má platiť tá neskoršie
uzavretá zmluva, resp. zmluva, kde odplata bola dohodnutá pod 1 000 000 Sk bez DPH. Poukázal, že

neexistuje príčinná súvislosť medzi zmluvou, ktorá bola uzavretá na odplatu nad 1 000 000 Sk a tou
zmluvou, ktorá bola uzavretá následne na odplatu pod 1 000 000 Sk, resp. neexistuje príčinná súvislosť
medzi tou zmluvou na tú vyššiu sumu odplaty a následným konaním v tejto veci a to konaním spoločnosti
RAHAR, resp. žalobcom. Keďže neexistuje tá zmluva o dielo na tú vyššiu sumu, nemohol byť k nej
robený dodatok a následne nemohli byť vykonané ďalšie kroky z toho vyplývajúce a to zhotoviteľa, resp.

právneho nástupcu zhotoviteľa. Na základe zmluvy na tú vyššiu sumu ceny diela, bola zhotoviteľom
vystavená faktúra a táto faktúra na zaplatenie bola uplatnená v súdnom konaní a následne došlo aj
k postúpeniu pohľadávky z vystavenej faktúry, pričom z neexistujúcej zmluvy nemôže vzniknúť žiadna
pohľadávka. Ak boli uzavreté dve zmluvy o dielo a jedna z nich bola zrušená, nemožno z tejto zmluvy
postúpiť prípadnú pohľadávku, resp. neexistuje na výber uplatnenie pohľadávky či z jednej alebo z

druhej zmluvy. Je možné postúpiť pohľadávku iba z existujúcej zmluvy, pričom podľa jednotlivých indícií
existuje tu iba „jedna pohľadávka“, ktorá ostala na spoločnosti RAHAR s.r.o. a tá nie je predmetom tohto
konania. Odborné vyjadrenie od spoločnosti ZINPRO a.s. M. je v tomto konaní právne bezvýznamné,
pretože predmetom konania je konkrétna pohľadávka a nie nejaká pohľadávka, ktorú by bolo potrebné
oceňovať obvyklou cenou. Nie je možné si uplatňovať obvyklú cenu z niečoho, ak neexistuje zmluva.

Ak existuje nejaká pohľadávka, tak veriteľom prípadne môže byť iba spoločnosť RAHAR s.r.o., pričom
RAHAR s.r.o. ešte nevystavil faktúru zo zmluvy na tú nižšiu dohodnutú cenu. Ak spoločnosť ZINPRO a.s.
v rámci odborného vyjadrenia uviedla nejakú obvyklú cenu za vyhotovenie PD, spoločnosť RAHAR s.r.o.
nie je zhotoviteľom PD, ktorú doložil žalovanému, keďže ide len o kópiu, resp. odkopírovanie inej PD,
konkrétne PD Stavoprojekt, s.r.o. a to aj s chybami a preto nárok na nejakú obvyklú odplatu žalobcovi

jednoznačne neprináleží. Neexistuje totiž právny základ na to, aby si voľakto uplatňoval v tomto konaní
sumu 39 150 EUR. Pokiaľ existuje zmluva nie je možné, aby bolo plnenie aj z toho, aj z toho. Plnenie
tu je len jedno. Tu nie sú dve plnenia, tu jednoznačne vyplýva, že malo byť plnené z tej zmluvy, ktorá
bola uzatvorená na tú nižšiu sumu, nie na tú vyššiu sumu, preto pohľadávka žalobcu je uplatnená z
neexistujúcej zmluvy, nie z neplatnej. Na základe toho, že bola postúpená pohľadávka z neexistujúcej

zmluvy, žiadal, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

62. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.9.2017 č.k.
22Cb/181/2015-286,ktorýmzamietolnávrhžalovanéhozodňa16.6.2016,dňa21.7.2016adňa5.1.2017na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Michalovce, pod sp.zn.
ČVS OR-502/2-VYS-MI-2006, ďalej zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 34 443,00 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 34 443,00 EUR od 4.6.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku

žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho , že medzi RAHAR s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008 /čl.
64 - 66/, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vypracovať pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na
zhodnotenie BRO - Kompostáreň“ zlúčenú projektovú dokumentáciu pre účely stavebného povolenia
a následnej realizácie stavby v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. za cenu diela s DPH vo

výške 35 343 EUR, pričom zhotoviteľ uvedené dielo riadne vykonal (záväzok vykonať porealizačného
zamerania stavby zanikol odstúpením zhotoviteľa), pričom žalovaný vyhotovenú PD riadne prevzal, čo
je zrejmé z predloženého preberacieho protokolu, nič voči nej namietal, resp. nereklamoval jej prípadné
vady, vznikol zhotoviteľovi nárok na úhradu realizovanej ceny diela (po ponížený ceny za nerealizované
porealizačné zameranie stavby).

63.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 26.11.2018, č.k. 2Cob/71/2018 -376 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil vo výroku o
povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 34.443,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 34.443,- EUR od 4.6.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd
prvej inštancie pochybil ak v konaní pred súdom prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil platnosť
právnych úkonov primátora mesta Sobrance ( Zmluvy o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008) z hľadiska
Štatútu mesta Sobrance ako aj Zásad hospodárenia mesta Sobrance platných v čase uzatvárania
zmlúv. V novom konaní súdu prvej inštancie uložil posúdiť platnosť právnych úkonov primátora mesta

Sobrance z hľadiska Štatútu mesta Sobrance ako aj Zásad hospodárenia mesta Sobrance platných
v čase uzatvárania zmlúv a v prípade zistenia neplatnosti uvedených zmlúv nároky strán súd prvej
inštancie posúdi v intenciách podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zároveň uviedol, že
v prípade postupu súdu podľa § 451 Obč.zák, povinná strana sa dostane do omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia až po výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné podanie žaloby

na súd nie je výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia.

64. Na výzvu odvolacieho súdu predložil žalovaný do spisu Zásady hospodárenia s majetkom Mesta
Sobrance schválené dňa 30.6.1992 a Štatút Mesta Sobrance schválený dňa 31.8.1995, ktoré podľa
tvrdenia žalovaného boli platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou RAHAR, s.r.o.

65. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie pričom na
pojednávaní dňa 15.4.2019, právny zástupca žalobcu uviedol, že krajský súd začal svojvoľne vykonávať
dôkazy, nerešpektoval § 383 CSP vychádzajúc z toho, že krajský súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil prvostupňový súd. Následne poukázal na to, že v Zásadách hospodárenia s majetkom

Mesta Sobrance, je uvedené, že je potrebné schváliť nadobudnutie hnuteľného majetku. Samotné
nadobudnutie hnuteľného majetku si vykladá ako samostatnú investičnú akciu, vyhotovenie zberného
dvora alebo kompostárne a z uznesenia Mestského zastupiteľstva, ktoré bolo predložené aj pred
súdom prvého stupňa vyplýva, že takáto akcia bola schválená v rozsahu cca 60 miliónov SK. To,
že je potrebné schvaľovať aj samotnú zmluvu o dielo, opakovane nevyplýva ani zo zákona ani zo

Zásad o hospodárení mesta. Podľa jeho názoru došlo k platnému právnemu úkonu. Ďalej uviedol,
že pokiaľ by súd posudzoval súlad uzavretých zmlúv so Zásadami hospodárenia s majetkom mesta
Sobrance tak v prípade, ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, tak je potrebné
skúmať či nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, pretože žalovaný sa obohatil, titulom
toho, že prijal projektovú dokumentáciu. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta, že projektová

dokumentácia bola obkreslená, tak táto skutočnosť nemá vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného. Poukázal na odbornú spôsobilosť spoločnosti, ktorá vypracovala ním predložené odborné
vyjadrenie, (ZINPRO a.s. Michalovce) ohľadom všeobecnej ceny obdobnej projektovej dokumentácie.
Táto spoločnosť projektovala také stavby ako je Daňový úrad, Tržnica, Nemocnica v meste Michalovce,
a teda čo sa týka odbornosti, má za to, že neexituje v rámci regiónu firma, ktorá by bola odbornejšia,

čo sa týka posudzovania a oceňovania projektov.

66.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.4.2019 predložil súdu 1. inštancie Zásady
hospodárenia s majetkom Mesta Sobrance schválené dňa 28.10.2004, ktoré nadobudli účinnosť1.11.2004 , ďalej predložil Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Sobrance schválené dňa
15.10.2009, ktoré nadobudli účinnosť 1.11.2009 a Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Sobrance
schválené dňa 27.3.2013, ktoré nadobudli účinnosť 1.4.2013 s dodatkami č.1 a 2. Poukázal na znenie

predložených Zásad hospodárenia s majetkom Mesta Sobrance schválených dňa 28.10.2004, podľa
ktorých nadobúdanie vlastníctva hnuteľných veci v jednotlivom prípade nad hodnotu 100.000,- Sk,
podlieha schváleniu Mestského zastupiteľstva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ústavného
súdu III US 389/2008, a uviedol, že vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo zmluvu o dielo neschválilo
táto zmluva je absolútne neplatná a k absolútnej neplatnosti prihliada súd z úradnej povinnosti teda nie

je potrebné, aby sa táto absolútna neplatnosť spomínala v akomkoľvek rozhodnutí. Právny zástupca
žalovaného opätovne poukázal na to, že zmluva, z ktorej si žalobca uplatnil nárok je neplatná, pretože
bola schválená v rozpore s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. Navrhol žalobu zamietnuť
v celom rozsahu.

67.Žalovaný ďalej spochybnil resp. namietal odbornú spôsobilosť spoločnosti ZINPRO a.s. Michalovce,

kde poukázal na to, že jej tržby sú veľmi nízke, spoločnosť bola trvale v strate, možno urobila
jeden projekt ročne, a preto takéto odborné vyjadrenie, takejto spoločnosti, ktorá je na hrane
krachu, nemožno považovať za stanovisko, ktoré vydala odborne spôsobilá osoba, pretože keď
niekto urobí jeden projekt ročne tak to málo, aby sa vyjadrovala k projektom, ktoré boli vypracované
inou spoločnosťou, ktorá má dlhodobú tradíciu ako Stavoprojekt s.r.o. Žalovaný predložil stanovisko

spoločnosti INDUSTRY&PROJECT ENGINEERING s.r.o. , ktorá vyjadrila svoj názor k odbornému
vyjadreniu podanému spoločnosťou ZINPRO, a.s. Michalovce , kde uviedla, že cenu uvedenú vo
vyjadrení ZINPRO a.s. je možné akceptovať ako cenu za vypracovanie projektovej dokumentácie len
vtedy, ak došlo k samostatnému vytvoreniu a vyhotoveniu projektovej dokumentácie predmetnej stavby
zhotoviteľom to však neplatí v prípade, ak by došlo len k čiastočnému samostatnému vypracovaniu

projektovej dokumentácie pričom ostatná časť by sa prevzala z inej projektovej dokumentácie , vtedy je
nutné cenu úmerne znížiť a k tejto sume je potrebné pripočítať režijné náklady na kopírovanie výkresov
a podobne.

68.Na pojednávaní dňa 10.6.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom

rozsahu. Názor žalobcu je taký, že zmluva je platná a účinná nakoľko zo strany žalobcu nič nebolo
porušené ani Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Sobrance. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd posúdi
zmluvu o dielo ako neplatnú, tak projektová dokumentácia, ktorá bola odovzdaná žalovanému, má svoju
hodnotu, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa rovná obvyklej výške alebo cene tejto projektovej
dokumentácie, ktorej výška vyplýva zo žalobcom predloženého odborného vyjadrenia a má za to, že ani

odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalovaný nepopiera odborné vyjadrenie spoločnosti ZINPRO a.s.,
čo sa týka výšky a čo sa týka toho, že niekto a či, porušil pri vyhotovovaní projektovej dokumentácií
autorské práva, tak autorské práva, patria výlučne autorovi, nikomu inému a ten kto bol poškodený musí
si nároky uplatniť voči tomu, kto tie autorské práva v podstate porušil, alebo poškodil toho autora. Iba
ten má aktívnu legitimáciu.

69.Štatutárny orgán žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2019 uviedol, že nevidí v čom by sa mal
žalovaný obohatiť. Mesto má dve projektové dokumentácie, na tú istú stavbu, s tým, že projektová
dokumentácia predložená žalobcom, ktorá je predmetom sporu, tak bola nepoužiteľná, bola možno v
95% v zhode s projektovou dokumentáciou, ktorú mesto má od spoločnosti Stavoprojekt s.r.o. a ktorá

bola použitá na vydanie stavebného povolenia pre stavbu Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO -
Kompostáreň. Projektová dokumentácia, ktorá bola vypracovaná žalobcom bola zmenená len v minime
položiek a teda nie je dôvod, prečo by malo mesto platiť ešte raz za projektovú dokumentáciu, ktorú už
má. Uviedol, že bola urobená zmena vo výkresovej časti avšak rozpočet stavby ostal ten istý. Poukázal
na to, že spoločnosť ZINPRO a.s., ktorá predložila odborné vyjadrenie k všeobecnej hodnote projektovej

dokumentácie predloženej žalobcom, sa vôbec nevyjadrila k hodnote takej projektovej dokumentácie,
ak je na jej vyhotovenie použitá iná projektová dokumentácia, ale vyjadruje sa len k hodnote projektovej
dokumentácie, ktorá je vyhotovená samostatne, realizátorom s použitím vlastných myšlienok v danej
projektovej dokumentácií.

70. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2019 uviedol, že považuje žalobu za
nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu. poukázal na to, že dňa 10.3.2008 mali byť
podpísané dve zmluvy, v tomto konaní bola uplatnená pohľadávka z faktúry, ktorá bola číslo 2010001
vystavená8.9.2015,kdetátofaktúranebolamestudoručená,.Vtejtofaktúre jeuvedenácenaje39150,-EUR. Táto zmluva na sumu 39 150 EUR vznikla zo sumy 40 162,50 EUR, kde bolo odpočítané 900 EUR
za to, že sa neurobilo porealizačné zameranie. Teda jednalo sa celý čas o pohľadávke, ktorá neexistuje,
pretože zmluva, ktorá bola podpísaná ako druhá, jedná sa o rozdielne sumy, a nemôže ísť o nováciu

tej pôvodnej zmluvy, pretože nie je možné urobiť nováciu zrušenej zmluvy, alebo neexistujúcej zmluvy
a v tomto konaní sa jedná o dve rozdielne sumy, rozdielny rozsah diela, rozdielna cena a základom tejto
zmluvy bol iný spôsob verejného obstarávania. Pokiaľ sa týka obohatenia žalovaného o sumu, ktorá
sa rovná v projektových dokumentáciách, tak projektová dokumentácia, ktorú vypracovala spoločnosť
RAHAR nebola použiteľná hneď, táto projektová dokumentácia nepredstavuje voľajaké obohatenie

Mesta Sobrance. zotrval na tom, že táto projektová dokumentácia je z 95% plagiátom, je obkreslená,
gramatické chyby sa nachádzajú na tom istom mieste, a teda určite vychádzali z toho istého projektu
a dopustili sa tých istých chýb. Spoločnosť RAHAR nemožno považovať za zhotoviteľa. V danej veci
vôbec nevznikla Zmluva o dielo a táto Zmluva o dielo nebola naplnená, pretože tu je fiktívna zmluva,
fiktívne plnenie, pretože zhotoviteľ vyhotovuje dielo vo vlastnom mene, a nevydáva cudziu projektovú
dokumentáciu. Ďalej zotrval na tom, že je tu vysoká miera zhodnosti medzi projektovou dokumentáciou

žalobcu a spoločnosti Stavoprojekt s.r.o. a bez toho, aby spoločnosť RAHAR obkreslila túto projektovú
dokumentáciu spoločnosti Stavoprojekt s.r.o. by nedospeli k takej miere zhodnosti, aká je tu dosiahnutá
t.j. 90-95%. Podotkol, že toto konanie spoločnosti RAHAR je nutné hodnotiť ako konanie v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku a v zmysle § 265 ObZ , ktoré je kogentné, nepodlieha, nemá
právnu ochranu a na základe toho žiadal, aby bola zamietnutá žaloba v celom rozsahu. Ďalej zotrval na

všetkých svojich písomných aj ústnych vyjadreniach učinených v priebehu konania.

71. Súd následne rozhodol rozsudkom zo dňa 10.6.2019 č.k. 22Cb/181/2015 -435, ktorým zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 39 150,00 Eur a v časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Súd
vychádzal z toho, že zo strany žalobcu došlo k plneniu z neplatného právneho úkonuv prospech

žalovaného a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného. Pokiaľ sa týka určenia
výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo žalovaným predloženého odborného vyjadrenia
spoločnosti ZINPRO a.s. M..

72.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný aj žalobca. Odvolanie žalobcu

vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.9.2020, č.k.
2Cob/11/2020 -544 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 39.150,- EUR, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku
o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v časti úroku z omeškania

zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteným
skutkovým stavom súdom prvej inštancie ohľadom bezdôvodného obohatenia. Nestotožnil sa s výškou
bezdôvodného obohatenia, ktorú súd prvej inštancie stanovil ako hodnotu žalovaným prijatého plnenia.
Odvolací súd uviedol, že v danom prípade bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch vypracovania
projektovej dokumentácie, ktorú žalovaný prijal. O akú majetkovú hodnotu sa žalovaný obohatil nie je

možné z obsahu spisu zistiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemal inú možnosť ako zrušiť výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške bezdôvodného obohatenia za účelom doplnenia dokazovania
ohľadne skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Odvolací súd súdu prvej
inštancie uložil zistiť v akom rozsahu sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil a pri rozhodovaní o výške
bezdôvodného obohatenia súdu prvej inštancie uložil náležite sa vysporiadať aj s obsahom podaní strán

sporu po vydaní odvolaním napadnutého rozsudku.

73. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval strany sporu, v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu, aby predložili návrhy na doplnenie dokazovania

74. Dňa 5.9.2022 právny zástupca žalovaného predložil súdu doplnok k znaleckému posudku č.
1-2017 vypracovaný znalcom D. L. H., A., /čl. 613 / z ktorého vyplýva, že podľa znaleckého posudku
č.1-2017 PD pre realizáciu stavby „“ Sobrance zariadenie na zhodnotenie BRO - kompostáreň“
pozostáva z 15 stavebných objektov označených ako SO 01 až SO 15. V časti vypracovanej
spoločnosťou RAHAR s.r.o. stavebné objekty SO 03, SO 06 a SO 11 úplne chýbajú. Rovnako ako

aj projekt organizácie výstavby , Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budov a projekt
protipožiarneho zabezpečenia stavby. Stavebný objekt So 15 je 100-percentne identický s PD
vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o.. PD ďalších stavebných objektov a Rozpočet celkových
nákladov stavby vypracovaných spoločnosťou RAHAR s.r.o má stupeň identity ( podľa objektov resp.profesií prináležiacich k stavebným objektom 30,40,65 a 70 %. Pri stavebných objektoch SO 01, SO
05, SO 07, SO 08, SO 12, SO 13, SO 14 (okrem dielu vykurovanie) , Sprievodných správach (A),
súhrnných technických správach (B) koordinačných situáciách stavby (D) je stupeň identity veľmi vysoký

ä85,95,97 ,99 %) s PD vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o.. Iba pri objekte SO 02- Mostová
váha nebola zistená žiadna identita s PD vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o.. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že vypočítať cenu autentickej časti PD vypracovanej spoločnosťou RAHAR
s.r.o. aritmetickým váženým priemerom nie je možné, nakoľko nie sú známe podiely PD jednotlivých
stavebných objektov, podiely profesií v stavebných objektoch, resp. podiely ďalších súčastí PD na

celkovej zmluvnej cene za PD. Z tohto dôvodu autentická časť projektovej dokumentácie vypracovanej
spoločnosťou RAHAR s.r.o. bola odhadnutá na 7 až 10 %. Za autentickú časť projektovej dokumentácie
pre realizáciu stavby „ Sobrance zariadenie na zhodnotenie BRRO – kompostáreň“ vypracovanú
spoločnosťou RAHAR s.r.o. možno považovať len tú časť ktorá vznikla ako výsledok tvorivej činnosti
a samostatnej činnosti tejto spoločnosti. A za autentickú časť projektovej dokumentácie nie je možné
považovať činnosť spoločnosti RAHAR, ktorá vznikla obkreslením, skopírovaním resp. odpísaním už

existujúcej projektovej dokumentácie od spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o. Prešov. Dohodnutá cena za
vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby „ Sobrance zariadenie na zhodnotenie
BRO- kompostáreň mala predstavovať v zmysle zmluvy o dielo 39 150,00 Eur s DPH. Vychádzajúc
z uvedeného, autentická časť projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o. má
hodnotu 2740,50 Eur až 3915 Eur s DPH. Tým , že dielo nie je pôvodné resp. pôvodné len v malej časti,

vyúčtovaná mala byť len tá časť diela, ktorá je pôvodná originálna a autentická. Vyúčtovanie celej sumy
(podklad 4) za vypracovanie iba malej časti diela je nenáležité tým viac, že existujúce dielo bolo použité
bez súhlasu autora pôvodného diela. Znalec ďalej uviedol, že vo všeobecnosti cena za projektové práce
sa stanovuje dohodou medzi investorom a projektantom vo väzbe na rozsah a zložitosť jednotlivých častí
dokumentácie. Každá PD je špecifická a rozsahom rozdielna, a preto nie je možné stanoviť jednotnú

cenu za jednotlivé projektové služby. Cena projektových prác sa stanovuje individuálne dohodou o cene
a je spravidla ustanovená v zmluve o dielo. Ako nezáväzný , resp. orientačný podklad na výpočet
cien projektových prác bol pre prax prijatý sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových
prác a inžinierskych činností, ktorý vydáva UNIKA. Sadzobník UNIKA obsahuje odporúčaný postup
výpočtu cien projektových prác a v praxi sa používa na určenie ponúkanej ceny. Na tento sadzobník

sa odvoláva aj zmluva o dielo. Z doložených dokladov je zrejmé, že v danom prípade bola dohodnutá
cena za vypracovanie projektovej dokumentácie uvedená v zmluve o dielo č.11/2008/C resp. jej dodatku
a táto cena bola výsledkom vzájomnej dohody, a preto sa z nej vychádzalo v tomto doplnku znaleckého
posudku.

75. Dňa 30.9.2022 predložil právny zástupca žalobcu odborné vyjadrenie vypracované spoločnosťou
JEGON s.r.o. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty – obvyklej výšky odplaty za vypracovanie
zlúčenej dokumentácie pre stavbu "Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO - Kompostáreň" na
základe žiadosti zadávateľa pre potreby súdneho konania. Z predloženého odborného vyjadrenia
vyplýva, že obvyklá výška odplaty za vypracovanie odplaty za vypracovanie zlúčenej dokumentácie pre

stavbu "Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO - Kompostáreň" je 47 111,76 Eur pričom pri určovaní
ceny sa použil sadzobník UNIKA. Na otázku či je vo všeobecnosti znížená náročnosť vypracovania
projektovej dokumentácie a s tým spojená stavebno-technická zodpovednosť, ak projektant použil
časť alebo dielčie časti skoršej projektovej dokumentácie týkajúcej sa podobne] stavby z odborného
vyjadrenia vyplýva, že vo všeobecnosti, (nakoľko v tejto konkrétnej veci oslovená spoločnosť nepozná

pôvodný projekt ani nový projekt, zameral sa iba na ocenenie a určenie ceny samotného projektu
podľa predpokladaných investičných nákladov), vychádzajúc z praktických skúseností projektanta
nadobudnutých za obdobie cca 40 rokov, v prípade, že projektant použil pri vypracovaní projektovej
dokumentácie časťalebodielčiečastiskoršejprojektovejdokumentácietýkajúcejsapodobnejstavby,sa
podľa jeho názoru takmer vôbec nezníži náročnosť prepracovania alebo vypracovania novej projektovej

dokumentácie ako celku, najmä z dôvodu, že aj keď by sa úplne alebo čiastočne prevzali jednotlivé
dielčie časti skoršej projektovej dokumentácie, výsledný projekt musí byť spôsobilý na realizáciu
stavby ako celok so stavebno-technickým prepočtom a kontrolou ako celku, nakoľko projektant nesie
zodpovednosť za projektovú dokumentáciu ako celok, pričom aj v prípade, že by došlo len k doplneniu
alebo zmene minimálnej časti pôvodnej projektovej dokumentácie, v kontexte konečného výsledku

sa projektantovi vôbec nič neuľahčí a náročnosť vypracovania projektovej dokumentácie sa týmto v
žiadnom smere neznižuje. V niektorých prípadoch je tomu dokonca naopak, nakoľko projektantovi
vzniká viac práce s dopĺňaním či prepracovávaním skoršej projektovej dokumentácie, ako keby všetko
projektoval nanovo. Okrem toho, cena sa vypočíta stále za projekt ako celok. V tejto súvislosti nad rámeclaicky uvádzam, že podobná situácia nastáva napríklad pri prestavbe existujúceho domu, po dokončení
ktorej sa neraz zisti, že na prestavbu bolo potrebné vynaložiť väčšie náklady, ako by tomu bolo pri stavbe
nového domu odznova.

76. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2022 poukázal na ustanovenia §
383,384, 389 CSP a poukázal na to , že v tomto procesnom štádiu by mal súd prvej inštancie vykonať
iba dôkazy, ktoré neboli vykonané z dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia krajským súdom
a uviedol, že Krajský súd v Košiciach v časti zrušujúceho uznesenia uložil prvostupňovému súdu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol a po zrušujúcom konaní skúmal už iba výšku nároku, nakoľko
vychádzajúc z vyššie uvedeného, samotný základ nároku mál odvolací súd za preukázaný. Vzhľadom
na uvedené majú za to, že v tomto procesnom štádiu nie je možné skúmať ďalšie skutočnosti nad rámec
otázky týkajúcej sa stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia, napr. najmä či je možné projektovú
dokumentáciu žalobcovi vrátiť, ďalej skutočnosti týkajúce sa použitia predchádzajúcej projektovej
dokumentácie zhotoviteľom, spoločnosťou RAHAR s.r.o., so súhlasom žalovaného, alebo skutočnosť,

že projektová dokumentácia mala byť údajne „ okopírovaná“ resp. na jej vyhotovenie mal zhotoviteľ
podľa tvrdení žalovaného vynaložiť menšie úsilie, než by vynaložil v prípade, ak by so súhlasom
žalovaného nepoužil staršiu projektovú dokumentáciu vyhotovenú Stavoprojekt s.r.o.. K samotnej
otázke výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že predložením Odborného vyjadrenia č. 09/2022 zo
dňa 30.09.2022 boli zo strany žalobcu odstránené formálne nedostatky skoršieho odborného vyjadrenia,

ktoré v odôvodnení Rozsudku sp. zn. 2Cob/11/2020 - 544 zo dňa 17.09.2020 uvádza Krajský súd
v Košiciach (absencia doložky ako pri znaleckom posudku) a zároveň predložená skutočná výška
bezdôvodného obohatenia, ako aj nad rámec vyriešená odpoveď na otázku, či je znížená náročnosť
vypracovania projektovej dokumentácie v prípade, ak projektant so súhlasom prepracuje alebo použije
skoršiu projektovú dokumentáciu, resp. jej časť. Sú toho názoru, že znalecký posudok D. L. H., A. č.

1-2017 zo dňa 20.01.2017 a Doplnok č.1 k tomuto Znaleckému posudku zo dňa 19.08.2022 rieši buď
právne otázky, a/alebo otázky, ktoré nemajú odborný charakter a boli vyriešené už v rámci vykonaného
dokazovania. Predovšetkým majú za to, že v rámci odborného posúdenia v žiadnom prípade znalcovi
neprináleží hodnotiť právne otázky, ktorých posúdenie je v celom rozsahu v kompetencii súdu, ako napr.:
"Projektová činnosť je duševná práca, ktorej produktom je pôvodná, originálna a autentická projektová

dokumentácia. Projektová činnosť ako duševná práca podlieha autorským právam zhotoviteľa. Použitie
diela bez súhlasu autora je porovnateľná s krádežou fyzických predmetov" a na základe týchto právnych
záverov, na ktorých hodnotenie znalec nie je podľa nášho názoru žiadnym spôsobom oprávnený,
následne stanoviť cenu projektu: "tým, že dielo nie je pôvodné, resp. je pôvodné len v malej časti,
vyúčtovaná mala byť len tá časť diela, ktorá je pôvodná, originálna a autentická. Vyúčtovanie celej

sumy (podklad /4/) za vypracovanie iba malej časti diela je nenáležité tým viac, že existujúce dielo bolo
použité bez súhlasu autora pôvodného diela“: Znalec, D. H., akoby vôbec neskúmal hodnotu výsledku
- projektovej dokumentácie, ale skúmal iba náklady, ktoré "ušetril" projektant a údajné "porušenia
autorských práv" predchádzajúceho projektanta, pričom opomenul v znaleckom posudku aj "právne
posúdiť" skutočnosť, že sám žalovaný v zastúpení bývalým primátorom D. C. umožnil žalobcovi použiť

pri vyhotovení novej projektovej dokumentácie pôvodnú projektovú dokumentáciu.

77.Preto navrhol, aby súd v rámci vyhodnotenia dokazovania pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal iba z žalobcom predloženého Odborného vyjadrenia č. 09/2022
zo dňa 30.09.2022, ktorým stanovil výšku obvyklej odplaty za vypracovanie zlúčenej projektovej

dokumentácie dokončenej v roku 2011 pre stavbu "Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO -
Kompostáreň" v sume 47 111,76 € vrátane DPH, a teda z tejto sumy vychádzal aj pri rozhodovaní o
výške bezdôvodného obohatenia s tým, že v prípade, ak by bol súd v tomto štádiu konania toho názoru,
že znalecký posudok je vyššej právnej sily ako odborné vyjadrenie, zo strany žalobcu bude zaslaná
objednávka znaleckého posudku aj vybratému súdnemu znalcovi s totožnými otázkami. Poukázal

ďalej na obsah odborného vyjadrenia ohľadne odpovede na otázku či je vo všeobecnosti znížená
náročnosť vypracovania projektovej dokumentácie a s tým spojená stavebno-technická zodpovednosť
za projektovú dokumentáciu ako celok ak projektant použil časť alebo dielčie časti skoršej projektovej
dokumentácie týkajúcej sa podobnej stavby ( viď bod 75 odôvodnenia) a na základe uvedeného
uviedol, že preto v súvislosti so stanovením výšky bezdôvodného obohatenia, rešpektujúc základné

zásady na vydávanie bezdôvodného obohatenia a priori nemožno skúmať náklady na vyhotovenie
projektu, ale' výsledok, t. j. hodnotu výsledného projektu, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom a
s použitím akých nákladov došlo k jeho vypracovaniu, najmä nemožno skúmať právne a záväzkové
vzťahy medzi jednotlivými autormi projektov, t. j. v danom prípade medzi spoločnosťou RAHAR s.r.o. aspoločnosťou Stavoprojekt, s.r.o., nakoľko tieto vzťahy sú vecou ich vzájomnej dohody, resp. nedohody.
To znamená, že v prípade, ak by aj spoločnosť RAHAR s.r.o. ako zhotoviteľ' získala porušením
autorských práv spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o. akýkoľvek prospech, subjektom aktívne legitimovaným

na podanie žaloby a uplatňovanie nároku od spoločnosti RAHAR s.r.o. by bol autor skoršej projektovej
dokumentácie, spoločnosť Stavoprojekt, s.r.o., a teda tento teoretický nárok v žiadnom prípade nemôže
uplatňovať a ani namietať žalovaný v tomto konaní. Vychádzajúc z výkladu všeobecného zákonného
ustanovenia § 451 a § 458 OZ, rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a právnu teóriu dal
do pozornosti súdu nasledovné : K rozsahu reštitučnej povinnosti pri bezdôvodnom obohatení možno

uviesť,žepovinnáosobamusívydaťvšetkymajetkovéhodnotynadobudnutébezdôvodnýmobohatením
sa. Základné pravidlo vydania predmetu bezdôvodného obohatenia z hľadiska rozsahu tohto; vydania
predstavuje porota, že obohatením sa rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu
podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. ( .. .) Základným pravidlom plynúcim už zo
všeobecného ustanovenia § 451 je pritom vydanie "majetkového prospechu", t. j. peňažne vyjadriteľnej
ekonomickej hodnote ku dňu získania bezdôvodného obohatenia. Napríklad bezdôvodné obohatenie

spočívajúce v investícii do cudzej nehnuteľnosti predstavuje majetkový prospech vo výške reálneho
trhového zhodnotenia ceny nehnuteľnosti, nie vo výške vynaložených peňažných prostriedkov. Ak
teda napríklad v dôsledku investície vo výške 10000 eur stúpne trhová hodnota ku dňu získania
bezdôvodného obohatenia na 30000 eur, predmetom bezdôvodného obohatenia bude suma 30000
eur. Výška obohatenia na strane povinného subjektu a výška ujmy na strane oprávneného subjektu

totiž môžu byť rozdielne - obnovenie majetkovej nerovnováhy totiž neznamená zrkadlový obraz ujmy a
obohatenia, podstatnými sú predpoklady vzniku tohto záväzkového právneho vzťahu". (Števček, M. a
kol., Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1751)
Uviedol,ževzhľadomnauvedenémožnojednoznačnekonštatovať,žeskutočnostiuvádzanéžalovaným
a právne bezvýznamným spôsobom obsiahnuté aj v znaleckom posudku D. L. H., A. týkajúce sa

nákladov vynaložených zo strany žalobcu na vyhotovenie projektu, resp. spôsobu a postupu pri jeho
vyhotovení, sú pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia absolútne právne irelevantné. Navrhol
aby súd žalobe vyhovel.
78.Následne súd oznámil právnemu zástupcov žalobcu, že podľa jeho názoru je na určenie výšky
bezdôvodného obohatenia potrebný znalecký posudok a vyzval ho aby súdu oznámil či si dá vypracovať

znalecký posudok sám alebo ho má dať vypracovať súd. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu
oznámil dňa 13.2.2023, že za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku oslovil znalecký
ústav a predbežný termín vypracovania znaleckého posudku oznámi do 28.2.2023 .
79.Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 6.3.2023 /čl. 649/ uviedol, že odborné
vyjadrenie spoločnosti JEGON s.r.o. nebolo podané na návrh súdu. Je teda vypracované v rozpore

so znením ustanovenia § 206 CSP avšak v prípade ak napriek tomu bude súd považovať odborné
vyjadrenie za postačujúce, potom žiada vypočuť ako svedka v konaní toho, kto za JEGON s.r.o.
napísal odborné vyjadrenie a aby v postavení svedka pod trestnoprávnymi následkami krivej svedeckej
výpovede podal podrobné vysvetlenie k posúdeniu odbornej spôsobilosti na podanie odborného
vyjadrenia. Poukázal na to, že na ocenenie skutočnej hodnoty (projekčných prác) je potrebný znalec

odbory a odvetvia 090000- Ekonómia a manažment, 090100 – účtovníctvo a daňovníctvo.. Ďalej
poukázal na to, že spoločnosť JEGON s.r.o., použila nesprávny sadzobník UNIKA pre rok 2016 hoci
je zrejmé, že dielo malo byť naprojektované v roku 2007. a teda následné konštatovanie v bode
II ods. 2 odborného vyjadrenia že „postačí paušálne znížiť cenu o 15 % “ je potvrdením, že dané
odborné vyjadrenie pochybilo aj po odbornej stránke a požilo nesprávny sadzobník. Domnieva sa, že

spoločnosť JEGON s.r.o. nebola oprávnená a nemala postačujúcu odbornú spôsobilosť na podanie
odborného vyjadrenia, preto pokladá odborné vyjadrenie za irelevantné. Poukázal na stanovisko
spoločnostiINDUSTRY&PROJECTENGINEERINGS.R.O.M.,vktoromsaohľadnecenyzaprojektovú
dokumentáciu ocenenú spoločnosťou ZIMPRO, a.s. uvádza: "Tento záver však neplatí v prípade, ak by
došlo len k čiastočnému samostatnému vypracovaniu projektovej dokumentácie, pričom ostatná časť

projektovej dokumentácie by sa prevzala z iného projektu. Ak by došlo k samostatnému vytvorenie a
vyhotoveniu len určitej časti projektovej dokumentácie, tak je
nutné cenu za projektovú dokumentáciu úmerne znížiť. K tejto sume je potom potrebné pripočítať režijné
náklady na kopírovanie výkresov apod. " Na ktorom závere naďalej trvajú.
80.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 10.6.2024 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že čo

sa týka procesnej časti a hlavne dokazovania, ktoré aj z uznesenia krajského súdu vyplýva, bolo
úlohou súdu prvého stupňa zistiť, resp. ustáliť opakovane výšku bezdôvodného obohatenia. Navrhli
jediný dôkaz majúc v dobrej viere zato, že Ústav súdneho inžinierstva v Žiline treba rešpektovať ako
absolútnu autoritu čo sa týka jednak znaleckého dokazovania, jednak kontroly vykonaných znaleckýchdokazovaní. Čiže v tomto konaní vychádzajú z toho, že každý dôkaz alebo dôkazný prostriedok je a
priori rovnakej právnej sily a hlavne podľa ich názoru odborné vyjadrenie možno brať zato, že je rovné
znaleckému posudku a tie odborné závery z neho vyplývajúce majú rovnakú právnu silu. Ale rešpektujú

právny názor, čo sa týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia s tým, že objektívne nevedia urýchliť
znaleckýposudokaleboznaleckýzáverÚstavusúdnehoinžinierstva,apretonavrhliprerušeniekonania.
Následne navrhli, aby súd vo veci rozhodol z obsahu spisu a vykonaných dôkazov s tým, že v prípade,
ak súd vo veci rozhodne na základe sudcovskej úvahy v kombinácii so znaleckým dokazovaním navrhol
aby o trovách rozhodol poslednou ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu a priznal náhradu

trov konania vo výške 100 % z priznanej sumy. To je prejudikované pokiaľ súd vychádza pri rozhodovaní
na základe voľnej úvahy alebo sudcovskej úvahy alebo znaleckého dokazovania aj keď strana nie je
úspešná v celom rozsahu žalovanej sumy, nárok na náhradu trov konania sa priznáva podľa týchto
pravidiel.
81.Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s prerušením tohto konania. Je toho názoru,
že rozhodnutie odvolacieho súdu súvisiace s tým, že je potrebné bezdôvodné obohatenie riešiť teda

jeho výšku, ktoré malo spočívať vo výkonoch na pomer reálne vyhotovenej projektovej dokumentácie
a pomer projektovej dokumentácie, ktorá reálne nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu
vyhotovená. Pretože iné sú výkony, keď projektant sám realizuje projektovú dokumentáciu a iné keď
si ju dá prepísať, ofotí a podobne. Z toho hľadiska sú toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 458
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí akým spôsobom sa ustanovuje výška bezdôvodného obohatenia,

sa má vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa nášho
názoru táto peňažná náhrada nemôže zodpovedať výške reálnych nákladov, ktoré boli vynaložené
v porovnateľnej projektovej dokumentácii, lebo takéto výkony zo strany právneho predchodcu žalobcu
vykonané neboli a táto peňažná náhrada by mala byť podstatne nižšia s ohľadom na reálne výkony,

ktoré v tejto veci právny predchodca žalobcu reálne na projektovej dokumentácii vykonal. Poukázal tiež
na to, nakoľko v jednom z predvolaní bolo zo strany súdu požadované aby sa vyjadrili, či projektová
dokumentácia spracovaná právnym predchodcom žalobcu bola predmetom žiadosti o poskytnutie
finančných prostriedkov. Tak z posledného rozsudku súdu prvej inštancie, v odôvodnení v ods. 90 sa
konštatuje, že z predložených dokladov je zrejmé, že aj v súvislosti s uplatnením žiadosti na priznanie

finančných prostriedkov bola použitá projektová dokumentácia vyhotovená obchodnou spoločnosťou
Stavoprojekt s.r.o. Z týchto dôvodov sú toho názoru, že výška bezdôvodného obohatenia by sa mala
pohybovať niekde nad rozmedzím určeným znaleckým posudkom D. L. H., avšak nie v sume, ktorá
zodpovedá reálnej hodnote inej obdobnej projektovej dokumentácie v tejto veci. Čo sa týka nároku
na náhradu trov konania, je toho názoru, že priznanie náhradu trov konania vo výške 100 % zo sumy

priznanej, sa podľa jeho skúsenosti vzťahuje na uplatňované osobné nároky na ochranu osobnosti,
náhradu škody v rámci uplatňovaných nárokov fyzických osôb, ktoré v prevažnej miere sú aj oslobodené
od súdneho poplatku a nemožno takéto uplatňovanie priznávať v takomto spore ako je tento obchodný
spor medzi dvoma spoločnosťami. Navrhol, aby súd posúdil výšku uplatňovaného nároku podľa vlastnej
úvahy a vo veci rozhodol. Čo sa týka trov konania uviedol že pokiaľ súd žalobe vyhovie z časti, je tu

dôvodné uplatnenie nároku na náhradu trov podľa pomeru úspechu a neúspechu v danej veci.
82.V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Čo sa
týka samotnej výšky, alebo výšky, ktorá je predmetom tohto konania, trvá napriek tomu, že súd ustálil
ako dôvodnú výšku v rámci predbežného právneho názoru sumu 21.924,- Eur aby pri tých pravidlách,
ktoré tu prezentoval, ktoré si ustálil ako základ pre sudcovskú úvahu, bral do úvahy nielen sumu 18.000,-

Eur, ktorú vyfakturovala spoločnosť Stavoprojekt spoločnosti IKF ale následne tá spoločnosť IKF mestu
Sobrance tento projekt previedla alebo predala za trojnásobnú sumu 57.000,- Eur, je to obsahom spisu.
Čo sa týka samotnej výšky trov, vychádzajúc zo zásady, že súd pozná právo , tak v obdobných veciach
o vydanie bezdôvodného obohatenia je desiatky, alebo stovky rozhodnutí, kde súd pokiaľ sa riadil pri
rozhodovaní znaleckým dokazovaním alebo sudcovskou úvahou vychádzal zo zásady, že náhradu

trov konania priznal vo výške 100 % úspešne priznanej sumy. Takže keď predmetom konania by bolo
10.000,- Eur súd prizná 1.000,- Eur, náhrada trov konania je vo výške 100 % z priznanej sumy 1.000,-
Eur. Zároveň poukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 475/2018 zo 4.2.2021.

83.Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnje reči uviedol, že trvá na všetkých svojich písomných

vyjadreniach ako aj vyjadreniach, ktoré boli prezentované pred súdom prvej inštancie doposiaľ v konaní
s tým, že sme je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálnej výšky
bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa mal obohatiť žalovaný. Z ohľadom na túto skutočnosť navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne v prípade, ak súd je toho názoru, že má dostatokdôkazov, aby sám posúdil odôvodnenú výšku bezdôvodného obohatenia, aby v tomto konaní rozhodol
o tejto výške na základe predložených dôkazov. Čo sa týka náhrady trov konania, zotrvával na svojom
predchádzajúcom stanovisku a ponechal vec na rozhodnutí súdu.

84.Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalovaného ,výsluch svedka,
štatutárneho orgánu spoločnosti ZINPRO a.s. k skutočnosti, či v čase keď mu bolo predložené žalobcom
zadanie vypracovať odborné vyjadrenie k všeobecnej hodnote projektovej dokumentácie, ktorá je
predmetom sporu, či mu bolo známe, že ide o projektovú dokumentáciu, ktorá je v 95% v zhode s inou

projektovou dokumentáciou, a či vedel, že bola obkreslená, pretože na nich žalovaný netrval vzhľadom
k tomu, že súd nevychádzal z predmetného odborného vyjadrenia pri svojom rozhodovaní vo veci.
Rovnako súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka , osoby, ktorá za spoločnosť JEGON s.r.o.
napísala odborné vyjadrenie predložené do spisu za účelom podania vysvetlenia k posúdeniu odbornej
spôsobilosti na podanie odborného vyjadrenia, pretože na ňom žalovaný netrval vzhľadom k tomu, že
súd nevychádzal z predmetného odborného vyjadrenia pri svojom rozhodovaní vo veci.

85. Súd nevykonal dokazovanie, vyžiadaním znaleckého posudku zo spisu v trestnom konaní, čo bolo
navrhnuté právnym zástupcom žalovaného , pretože na jeho vykonaní žalovaný už netrval a zároveň
do spisu bol žalovaným predložený doplnok znaleckého posudku, ktorý sa zaoberal rovnakou otázkou
akou sa mal zaoberať aj znalecký posudok, ktorého predloženie požadoval žalovaný.

86. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

87. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené

v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).

88. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2013), touto časťou zákona sa
spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou

osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú
aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

89. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného od 1.2.2013), touto časťou zákona sa spravujú
takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

90. Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento

úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy (ods. 1) V prípadoch,
keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by
mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (ods. 2).
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom

vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (ods. 3).

91. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

92. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

93. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.94. Podľa § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že

sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

95. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

96. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

97. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

98. Podľa § 548 ods. 1, Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

99. Podľa § 554 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo

jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom.

100. Podľa § 451 ods. 1 .2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

101. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

102. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

103. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto
majetku a kontrolovať hospodárenie s ním (písm. a/).

104. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, /platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy o dielo/ obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote
(písm. c/).

105. Pre posúdenie nároku uplatneného žalobou proti žalovanému súd skúmal vznik práva -

nároku žalobcu (vznik pohľadávky), ktorá bola uplatnená voči žalovanému a výšku tejto pohľadávky.
Charakteristickým znakom občianskoprávnych i obchodných záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť,
ktorá sa okrem iného prejavuje v možnosti, aby si účastníci pri úprave svojich vzťahov zvolili takú
zmluvné dojednania, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a predstavám o výsledku, ktorý sa nimi má
dosiahnuť, s možnosťou upraviť si jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako im vyhovujú. Pre súkromné

právo je charakteristické, že zmluvná voľnosť sa prejavuje nielen pri uzavieraní zmlúv, ale aj po ich
vzniku. To znamená, že ak sa zmluvné strany dohodnú na zmene práv alebo povinností, môžu tak
urobiť kedykoľvek počas platnosti (existencie) záväzkovo-právneho vzťahu. Zmluvne možno dohodnúť,
že niektoré záväzky (povinnosti) budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť z prejavu vôle az obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu, pričom zmluvné
strany môžu nadobúdať aj také práva a povinnosti, ktoré si sami nedohodli, ale ktoré vyplývajú priamo
zo zákona. Ak vznikne pochybnosť o tom, v akom rozsahu zanikol pôvodný záväzok, platí vyvrátiteľná

domnienka, že pôvodný záväzok naďalej trvá. Obsahom každého právneho úkonu je určenie práv a
povinností, ktoré budú obsahom právneho vzťahu založeného týmto právnym úkonom. Pre určenie
povahy a obsahu právnych úkonov nie je rozhodujúce jeho označenie, ale jeho skutočný obsah.

106. Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa

nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa
nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

107. Podľa § 549 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len

cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu primerane zvýšenú (ods. 1). Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak
nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s
prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným
vykonávaním diela (ods. 2).

108. V priebehu konania bol súdu predložený písomný text dvoch Zmlúv o dielo č. 11/2008/C zo dňa
10.3.2008 (a k nim aj dodatku č. 1) /čl. 11 - 15, resp. 64 - 66/, ktoré sa obsahovo líšili iba v článku V.
cena za dielo, vo výške dohodnutej ceny diela. Svedkovia D. G., konateľ zhotoviteľ a D. C., vtedajší
primátor žalovaného zhodne potvrdili, že tieto boli nimi ako oprávnenými osobami konať za zmluvné

strany aj podpísané (uzavreté). Svedok D. I., ktorý vyhotovoval texty zmlúv, ako aj D. C. zhodne uviedli,
že napokon bola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu cena diela s DPH vo výške 35 343
EUR, tzv. nižšia cena (1 064 743,22 Sk) /čl. 64 - 66/, keďže po uzavretí zmluvy o dielo č. 11/2008/
C s dohodnutou cenou diela vo výške 1 209 935,50 Sk /40 162,50 EUR/, tzv. vyššou cenou /čl. 11 -
15/ došlo k dohode o obmedzení rozsahu diela, pričom si zmluvné strany dohodli v súlade s § 549

Obchodného zákonníka zníženie ceny diela. Teda fakticky došlo iba k zmene záväzku (povinnosti)
zhotoviteľa realizovať dielo v určitom rozsahu a zmene záväzku (povinnosti) objednávateľa uhradiť
cenu diela v určitej výške. Tým nedošlo k zmene celého záväzkového vzťahu a to aj s poukazom, že
ostatné dojednania u oboch textov zmlúv o dielo č. 11/2008/C ostali nezmenené (totožné), tak ako aj
samotné označenie zmlúv č. 11/2008/C. O uvedenom svedčí aj výpoveď D. C., ktorý na pojednávaní

dňa 21.11.2016 pri svojom výsluchu uviedol, že nešlo prakticky o novú zmluvu, len sa pôvodná zmluva
menila, kde výška nákladov na stavebné práce sa ponížila cca o 150 000 Sk.

109. Ak by súd aj pripustil, že zmluva o dielo č. 11/2008/C /čl. 11 - 15/ s tzv. vyššou cenou bola nahradená
zmluvou o dielo č. 11/2008/C /čl. 64 - 66/ s tzv. nižšou cenou, teda že zanikla zmluva o dielo č. 11/2008/

C /čl. 11 - 15/ s tzv. vyššou cenou, stále by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu platila zmluva o dielo
č. 11/2008/C /čl. 64 - 66/ s tzv. nižšou cenou, pričom žalobou bol jednoznačne uplatnený nárok na
úhradu ceny za realizáciu zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej realizácie stavby v
zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO -
Kompostáreň“) na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 11/2008/C. Z tohto hľadiska výška uplatneného

nároku v žalobe nie je rozhodujúca, keďže jej dôvodnosť musí posúdiť súd na základe tvrdeného
skutkového stavu.

110. Podľa § 140 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo (ods. 1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe (ods. 2).

111. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby už nová právna úprava
považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Právna

kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej
kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo
58/99). Žalobca pritom nie je vôbec povinný svoj nárok aj právne kvalifikovať.112. Za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1, 2 CSP by v danom prípade išlo, ak by žalobca požadoval
priznanie iného plnenia ako toho, ktoré požadoval v žalobnom petite, alebo požadoval priznanie
rovnakého plnenia avšak na základe iného skutkového stavu ako toho, ktorý tvrdil v žalobe a bol

predmetom dokazovania v súdnom konaní.

113. Porovnajúc opis skutkového základu, uvedeného v podanej žalobe, kde pôvodný žalobca uplatnil
nárok na úhradu ceny za realizáciu diela (zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej
realizácie stavby v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na

zhodnotenie BRO - Kompostáreň“) na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 11/2008/C, so skutkovým
základom ustáleným v priebehu konania, nemožno (a už vôbec nie jednoznačne) konštatovať, že ide
o úplne rozdielny dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje, keďže predmetom konania je stále
nárok na úhradu cenu diela (zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej realizácie stavby
v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO -
Kompostáreň“) zo Zmluvy o dielo č. 11/2008/C. Na uvedenom nemení nič ani prípadná polemika strán

sporu, z ktorej „verzie“ takto označenej Zmluvy o dielo č. 11/2008/C (ktorých obsah až na rozdielne
dohodnutú cenu je totožný) bol uplatnený žalobou.

114. Nič totiž nebráni žalobcovi, aby žalobou uplatnil výšku nároku podľa svojej úvahy, ktorá prípadne
nemusí zodpovedať skutočnosti, teda výške nároku ktorá mu aj skutočne na základe platného

záväzkového vzťahu aj patrí, ak je nezmenený skutkový stav, ku ktorému v danom prípade napokon
nedošlo.

115. Pri opačnom výklade by sme museli dospieť k absurdným záverom a to napr. ak písomne uzavretá
zmluva by bola opatrená konkrétnym dátumom jej uzavretia, čo by bolo uvedené aj v žalobe a následne

by z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že ju zmluvné strany podpísali (uzavreli) v iný (rozdielny)
deň ako deň, ktorý je uvedený na jej písomnom vyhotovení. Súd by tak musel dospieť k záveru, že tu
taktiež ide o zmenu žaloby, keďže by sa menil dátum jej uzavretia.

116. O zmenu návrhu na začatie konania pritom nejde ani v prípade, ak žalobca na základe toho istého

skutkového stavu, ako je uvedený v žalobe, zmení právnu kvalifikáciu svojho nároku. Takouto zmenou
právnej kvalifikácie súd totiž nie je viazaný. Posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku patrí
výlučne súdu a žalobca tak nie je vôbec povinný svoj nárok aj právne kvalifikovať.

117. Vzhľadom k tomu, v prejednávanej veci nejde o zmenu žaloby, keď z vykonaného dokazovania

vyplynuli aké konkrétne povinnosti a práva si zmluvné strany dohodli pri uzavretí zmluvy o dielo na
vypracovanie zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej realizácie stavby v zmysle § 54
a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie BRO - Kompostáreň“,
keďže v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané (výsluchom svedkov D. I. a D. C.), že tieto
zodpovedajú písomnému textu Zmluvy o dielo č. 11/2008/C na čl. 64 - 66 súdneho spisu.

118.Keďže odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 26.11.2018, č.k. 2Cob/71/2018 -376 uložil súdu
prvej inštancie posúdiť platnosť právnych úkonov primátora mesta Sobrance z hľadiska Štatútu mesta
Sobrance ako aj Zásad hospodárenia mesta Sobrance platných v čase uzatvárania zmlúv súd sa s toto
uloženou povinnosťou vysporiadal nasledovne.

119.Žalovaný je verejnoprávna korporácia – samostatný subjekt a v obchodnoprávnych vzťahoch sa
tvorba a prejav vôle neposudzuje mechanicky rovnako ako pri obchodných spoločnostiach. Voči tretím
osobám prejavuje vôľu obce navonok starosta (štatutárny orgán) ale jeho funkcia nezahŕňa jeho výlučné
oprávnenie vytvárať túto vôľu.

120.Pokiaľ ide o rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovom úkone, to nie je autoritatívnym
výrokomobce,ktorýmsaindividuálnyprávnyvzťahúčastníkovzakladá,mení,aleboruší,alejeprejavom
vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá
však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom

súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom
zmluvy, ktorej predmet je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne
zistiteľnej forme, nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblastiobčianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté
uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle
spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony,

o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného
rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce.
Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje
predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon
o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal

právne účinky (nález Ústavného súdu SR III. ÚS 389/08 zo dňa 1.4.2009).

121.Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej
korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy,
ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný
vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov

súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku
obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred
nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a
tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje
verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z

uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej
národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať
zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného
majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo
samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň

potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému
zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná
skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom
mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu

zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných
úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v
spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

122.V danom prípade je potrebné na zmluvu o dielo č. 11/2008/C /čl. 64 - 66/ uzavretú medzi účastníkmi

konania aplikovať § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, kde obecné zastupiteľstvo schvaľuje
najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, a zároveň § 9 ods. 2 písm. c) zákona čl. 138/1991
Zb. o majetku obcí platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo
schvaľuje nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote z dôvodu, že žalovaná má schválené
Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, pričom zo Zásad hospodárenia s majetkom mesta

Sobrance prijatých dňa 28.10.2004 a účinných od 1.11.2004, ktoré boli platné a účinné v čase uzavretia
zmluvy, od ktorej žalovaný uplatňuje svoj nárok vyplýva, že nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného
majetku podlieha vždy schváleniu mestským zastupiteľstvom. Nadobúdanie hnuteľných vecí do hodnoty
100.000,- Sk patrí do právomoci primátora mesta. (ČL.4 bod. 2 ) . Z týchto zásad hospodárenia, však
nevyplýva žiadna hodnota, nad ktorú, je pre nakladanie s majetkovými právami potrebné schválenie

obecným zastupiteľstvom. Majetkovými právami sú aj plnenia zo záväzkov. Zmluva o dielo č. č. 11/2008/
C /čl. 64 - 66/ znela na sumu 894 742,20 Eur bez DPH (1 064 743,22 Eur s DPH). Prihliadajúc na znenie
ČL. 4 bod 2 predložených Zásad hospodárenia žalovaného (Nadobúdanie hnuteľných vecí do hodnoty
100.000,- Sk patrí do právomoci primátora mesta) je uzavretie zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný
(objednávateľ)povinnýzaplatiťzanadobudnutieprojektovejdokumentácie(hnuteľnejveci)sumuvysoko

prevyšujúcu 100 000,00 Sk ako úkon, ktorý z hľadiska jej hodnoty predstavoval jeden najdôležitejších
úkonov týkajúci sa majetku žalovanej.

123. Podľa § 119 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Z uvedeného vyplýva, že

všetky veci, ktoré nie sú vecami nehnuteľnými sú veci hnuteľné a teda aj projektová dokumentácia.

124.Z vykonaného dokazovania a to z výpovede primátora žalovaného ako aj jednotlivých zápisníc
zo zasadnutí obecného zastupiteľstva a uznesení prijatých na týchto zasadnutiach /č.l. 163 - 172 /nevyplýva, že by žalovaná schválila formou uznesenia konkrétnu zmluvu o dielo č. 11/2008/C /čl.
64 – 66/, ktorej text podpísal starosta žalovanej s právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom.
Podľa názoru súdu iba konkrétna zmluva s konkrétnym subjektom a určením minimálne podstatných

a pravidelných náležitostí takéhoto úkonu, ktorá by bola schválená formou uznesenia obecným
zastupiteľstvom vyvoláva právne účinky, ktoré s takýmto perfektným právnym úkonom spája náš
právny poriadok. Samotná prípravná fáza ako schválenie projektu OZ, prípadne vedomosť členov
obecného zastupiteľstva žalovanej o existencii projektu, hodnote projektu, nemôže založiť právne účinky
predpokladané vyššie citovanými zákonmi, keďže stále chýba prejav vôle obce s konkrétnym zmluvným

vzťahom, ktorý bol starostom žalovanej podpísaný dňa 10.3.2008. Za daného právneho stavu zmluva o
dielo, ktorú uzavrel za žalovanú primátor dňa 10.3.2008, keďže je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4,
písm. a) zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2, písm. c) zákona o majetku obcí, /platného
a účinného v čase uzavretia zmluvy/ je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nevyvoláva žiadne
právne účinky a na takýto úkon sa neprihliada.

125.Súd poukazuje na to, že súdu bola predložená písomnosť, z ktorej vyplýva, že na rokovanie
Mestského zastupiteľstva v Sobranciach dňa 21.2.2008 bol predložený návrh na prijatie uznesenia,
ktorým Mestské zastupiteľstvo v Sobranciach berie na vedomie zoznam schválených, realizovaných
a pripravovaných projektov, kde z priloženého zoznamu schválených, realizovaných a pripravovaných
projektov /čl. 164 – 167, konkrétne z bodu 15 vyplýva, že jedným z týchto projektov je komplexné

riešenie odpadového hospodárstva v meste Sobrance (čo zahŕňa poriešenie výstavby zberového dvora,
rozšírenia skládky a rekultivácia a sanácia starej). Súd uvádza, že zo skutočnosti, že žalovaným bol
schválený projekt „ poriešenie výstavby zberového dvora, rozšírenia skládky a rekultivácia a sanácia
starej“ nevyplýva resp. toto nepreukazuje tú skutočnosť, aby mestské zastupiteľstvo žalovaného
schválilo konkrétne zmluvu o dielo č. 11/2008/C /čl. 64 - 66/ zo dňa 10.3.2008, v konkrétnom znení,

formou uznesenia, kde v zmysle vyššie uvedeného len schválenie zmluvy takouto formou znamená, že
zmluvajeprijatávsúladesustanovením§11ods.4, písm.a)zákonaoobecnomzriadeníaustanovením
§ 9 ods. 2, písm. b) zákona o majetku obcí, a teda nie je v rozpore so zákonom.

126.Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o dielo č. 11/2008/C /čl. 64 - 66/ je neplatná, pre jej rozpor so

zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/ musel sa následne vysporiadať s tým, či vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nie je vzťahom bezdôvodného obohatenia.

127. Súd mal v konaní za preukázané, že zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu) došlo
k plneniu v prospech žalovaného (žalovanému bola odovzdaná projektová dokumentácia) .V danom

spore ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia - plnenie z neplatného právneho úkonu, kde
obohatenie povinného z bezdôvodného obohatenia ( žalovaného) spočíva v zhotovení diela (projektovej
dokumentácie) a je povinný vrátiť oprávnenému bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme, kde pokiaľ
výška peňažnej náhrady nie je ustanovená predpisom, určí ju súd podľa vlastnej úvahy pričom sa opiera
o finančné ocenenie prospechu , ktorý účastníkovi vznikol na základe plnenia bez právneho dôvodu.

128. V súvislosti s tvrdenou zmenou žaloby žalovaný vzniesol aj námietku premlčania nároku
uplatneného žalobou.

129. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom.

130. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

131.Podľa § 2 ods. 394 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa
neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

132. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky.

133. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemuuplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať.

134. Keďže k odovzdaniu PD RAHAR s.r.o. došlo dňa 14.9.2011 a právo na jej úhradu mohlo vzniknúť
najskôr týmto dňom, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 11.9.2015, teda v tomto prípade ešte
neuplynula 4 ročná premlčacia doba, nemohlo dôjsť ani k prípadnému premlčaniu práva žalobcu na
úhradu bezdôvodného obohatenia.

135.Podľa§524Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

136. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

137. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva
stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne
z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane
žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

138. Vzhľadom k tomu sa súd musel vysporiadať s aktívnou legitimáciou žalobcu, ktorú namietal
žalovaný, keďže tvrdil, že RAHAR s.r.o. uplatnil žalobou a postúpil pohľadávku na úhradu ceny diela
z neplatnej (zaniknutej) zmluvy o dielo č. 11/2008/C s dohodnutou cenou diela vo výške 1 209 935,50
Sk /40 162,50 EUR/, tzv. vyššou cenou, teda či žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konaní

voči žalovanému.

139. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
tohto aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto

prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení alebo jej neexistencie. To by mohol
len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č. Obo 210/01).

140. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia dlhu

postupníkovi, ak oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupca, pretože záväzok dlžníka zaniká
splnením postupníkovi i v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (z akéhokoľvek
dôvodu). Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky (tzv. notifikácia)
je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ide teda o právnu
skutočnosť, pretože ide súčasne o skutočnosť vôle, je to jednostranný právny úkon. Ak nie je podľa

hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie
veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinky splnenia dlhu rozhodné, či zmluva o postúpení
pohľadávky bola platná a či k postúpeniu naozaj došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani
v súdnom konaní. Súd totiž skúma, čo je dané z hľadiska hmotného práva.

141. Postúpením pohľadávky prechádza pohľadávka na nového veriteľa v takej podobe, v akej v
okamžiku postúpenia existovala, včítane tzv. vedľajších práv, aj keď nie sú v zmluve o postúpení
pohľadávky výslovne konkretizované. Nie je pritom rozhodné, či právo spojené s postúpenou
pohľadávkou je alebo nie je samostatne uplatniteľné.142. Žalobca preukazoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
22.1.2.2015 /čl. 28 - 30/ kde postupovaná pohľadávka voči žalovanému je identifikovaná právnym

dôvodom vzniku - zmluvou o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008, v zmysle ktorej sa postupca zaviazal
vypracovať pre stavbu Sobrance - „Zariadenie na zhotovenie BRO - kompostáreň“ zlúčenú projektovú
dokumentáciupreúčelystavebnéhopovoleniaanáslednejrealizáciestavbyvzmysle§54anásl.zákona
č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a dlžník sa zaviazal zaplatiť cenu diela, ktorej zaplatenie
sa postupca domáhal podanou žalobou: odberateľ Mesto Sobrance, splatnosť 8.9.2015, suma 39 150

EUR, úhrada 0 EUR, k úhrade 39 150 EUR.

143. K obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného
označenie účastníkov (postupcu a postupníka) patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí
zahŕňať riadne označenie postupiteľovho dlžníka a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na
ktorých sa zakladá. Vzhľadom na to, že spôsob určenia pohľadávok, ktoré sú predmetom cessie, zákon

nestanovuje, je na účastníkoch, aké identifikačné kritériá na vymedzenie postupovaných pohľadávok
zvolia. Požiadavka, aby v písomnej zmluve o postúpení bola jednoznačne určená prevádzaná
pohľadávka natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia,
nemusí byť vždy (bezvýnimočne) naplnený len vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne
právneho dôvodu plnenia.

144. Ako už súd vyššie uzavrel, predmetom konania ako aj predmetom postúpenia (čo vyplýva
zo samotného vymedzenia pohľadávky v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2015) je
pohľadávka na úhradu cenu diela (zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej realizácie
stavby v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie

BRO - Kompostáreň“) zo Zmluvy o dielo č. 11/2008/C. To, že prípadne výška pohľadávky v zmluve o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2015 , ktorá je uvedená sumou 39 150 EUR nezodpovedá platne
vzniknutému záväzku na úhradu ceny diela zo zmluvy č. 11/2008/C (ktorú dôvodnosť a výšku posudzuje
súd) nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení ako celku, iba prípadne jej neplatnosť v časti,
nad výšku skutočne vzniknutého práva na úhradu ceny diela, keďže nad túto sumu postupca nemôže

previesť na postupníka viac práv (vyššiu sumu) ako mu pôvodne patrili.

145. Vzhľadom k tomu súd mal za to, že žalobcovi v konaní svedčí aktívna legitimácia voči žalovanému
na úhradu ceny za vyhotovenie zlúčenej PD pre účely stavebného povolenia a následnej realizácie
stavby v zmysle § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb pre stavbu: „Sobrance - Zariadenie na zhodnotenie

BRO - Kompostáreň“) zo Zmluvy o dielo č. 11/2008/C (čl. 64 - 66 súdneho spisu).

146.Vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva o dielo č. 11/2008/
C zo dňa 10.3.2008 z ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok je neplatná, a vzťah medzi stranami sporu
je nutné posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že aj pohľadávky vyplývajúce

z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. občianskeho zákonníka
postúpiť ( Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 73/2000). Vzhľadom k vyššie
uvedenému je žalobca aktívne vecne legitimovaný.

147.Žalovaný v priebehu konania namietal, že pred samotným uzavretím Zmluvy o dielo č. 11/2008/

C neprebehlo verejné obstarávanie. Keďže súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva
o dielo č. 11/2008/C zo dňa 10.3.2008 je neplatná pre jej rozpor so zákonom ( konkrétne s ustanovením
§ 11 ods. 4, písm. a) zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2, písm. c) zákona o
majetku obcí) súd sa nezaoberal touto námietkou žalovaného. V tejto súvislosti však poukazuje na
to, že zákon o verejnom obstarávaní, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by priamo upravovalo

vyvodenie prípadných sankcií voči niektorej z potenciálnych zmluvných strán v súvislosti s neuzavretím
zmluvy podľa tohto zákona. Obchodno-záväzkové vzťahy, teda aj obsah obchodných, resp. zmluvných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť týchto vzťahov, nie sú predmetom zákona o verejnom
obstarávaní, upravené sú inými legislatívnymi pravidlami, napr. Obchodným a Občianskym zákonníkom.
Napokon zákon o verejnom obstarávaní ukladá povinnosti práve žalovanému ako obstarávateľovi pri

organizovaní verejného obstarávania, teda to, že prípadne neprebehlo verejné obstarávanie (podľa
predstáv žalovaného) nemožno pričítať na rub zhotoviteľovi ako zmluvnej strane žalovaného. To isté
platí aj v prípade tvrdenej neexistencie príslušnej evidencie u žalovaného. Žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenie o účelovosti uzavretia zmluvy o dielo č. 11/2008/C za cenu nižšiu ako 1 000 000 Sk bezDPH, z dôvodu aby sa obišlo tzv. verejné obstarávanie a tak tieto jeho tvrdenia sú len v rovine ničím
nepodložených hypotéz.

148.Čo sa týka námietok žalovaného, jednak že zmluva o dielo č. 11/2008/C je neurčitá a to v čl. II
rozsah a obsah diela, čl. IV termín plnenia, keďže nie je zrejmé čo má byť predmetom (rozsahom) PD,
že zhotoviteľ nevykonal dielo riadne, keďže neodovzdal PD k stavebným objektom SO 03, SO 06 a SO
11 napriek tomu, že stavebné povolenia boli vydané na všetky stavebné objekty SO 01 až SO 15 , ako
aj že nedošlo k splneniu záväzku vykonať dielo včas, resp. že sa mu javí, že zmluva bola antidatovaná,

súd uvádza, že zmluvu o dielo vyhodnotil ako neplatnú v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka ( pre
rozpor s ustanovením § 11 ods. 4, písm. a) zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2, písm.
c) zákona o majetku obcí ) a preto sa týmito námietkami nezaoberal. Teda tieto námietky nemajú vplyv
na to, že predmetnú zmluvu, súd posudzuje ako absolútne neplatný právny úkon.

149.Vzhľadom k vyššie uvedenému, sa súd už nezaoberal otázkou odstúpenia právneho predchodcu

žalobcuodzmluvyodielo,tedanámietkoužalovaného,žetotoodstúpenienevyvolalozamýšľanéprávne
účinky, keďže táto otázka je za daného stavu rovnako bez právneho významu.

150. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorský zákon), ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na text právneho

predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú
technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri prerokúvaní
vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas
toho, kto ich predniesol.

151.Podľa§194CSP,otázku,oktorejmáprávomocrozhodovaťinýorgánverejnejmociakoorgánpodľa
§ 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (ods. 1). Ak bolo o otázke podľa odseku 1
rozhodnuté,súdnatakérozhodnutieprihliadneavysporiadasasnímvodôvodnenírozhodnutia(ods.2).

152. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo
133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),

zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality, ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými
rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením daného prípadu.

153. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom
(ďalšom) konaní je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ
pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným
hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou,

v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd
pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho

štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999
a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003].

154. K tvrdeniu žalovaného, že RAHAR s.r.o. porušil autorské práva spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o.,
ktorý nedal súhlas na použitie ním vypracovanej PD pre RAHAR s.r.o. súd uvádza, že žalovaný mal

uzavretú zmluvu na vyhotovenie PD so spoločnosťou IKF, s.r.o. a tá so spoločnosťou Stavoprojekt,
s.r.o., pričom prípadnej ochrany autorského práva sa môže podľa vtedy platného autorského zákona
(č. 618/2003 Z.z.) domáhať ich autor.155. Napokon Krajský súd Košice v rozsudku zo dňa 26.1.2012 sp.zn. 6S/19761/2010 prijal záver, že
PD, ktorá bola použitá v rámci administratívneho konania, čiže stavebného konania, nepoužíva ochranu
podľa autorského práva. Na uvedenom právnom závere nemení nič ani to, že bol vyslovený v súvislosti s

výkladom zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií).

156. Keďže o otázke či PD, ktorá bola použitá v rámci stavebného konania a je súčasťou
administratívneho spisu (PD Stavoprojekt, s.r.o.) bolo rozhodnuté, že nepožíva ochranu podľa

autorského práva, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t.j. je ním viazaný a už ju nemôže posúdiť ako
otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci. Na túto skutočnosť poukáže v
odôvodnení rozhodnutia.

157. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

158. K § 265 Obchodného zákonníka súd uvádza, že v praxi súdov sa vykladá tak, že toto ustanovenie
predpokladá, že účastník obchodnoprávneho vzťahu nesmie pri presadzovaní svojich záujmov prekročiť
medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku, a teda nesmie zneužiť právo, ktoré mu
podľa zákona, resp. na základe zákona vzniklo. Ak ide o dohodu, z ktorého účastníkovi vzišli práva,

ktorých uplatnenie by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, potom dojednanie
nie je neplatné, ale tieto práva nie sú vymožiteľné - súd v takom prípade uplatnený nárok neprizná.
Korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako - vo
výnimočných prípadoch - zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie
uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým, a že ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je

potrebné vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s spravodlivého zaobchádzania.

159. V prípade tvrdení žalovaného, že nárok na úhradu ceny diela za PD vypracovanú spoločnosťou
RAHARs.r.o.,ktoráje„prepísanouPDStavoprojekt,s.r.o.“ nepožívaprávnuochranu,keďžejevrozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, súd uvádza, že rozpor zo zásadami poctivého obchodného

styku musí byť vždy posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu. V tomto kontexte sa nemôže javiť
úhrada ceny diela ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže žalobca si
uplatňuje nárok na dohodnutú cenu, teda realizáciu vlastných hospodárskych záujmov a hospodárskeho
cieľa, determinovaného obchodným záväzkom. Opačný prístup by viedol k absurdným výsledkom teda,
že nárok na zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny (ako primárnej povinnosti z odplatnej synalagmatickej

zmluvy) je výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, čo je podľa súdu neprípustné. Pokiaľ
žalovaný namieta, že bola RAHAR s.r.o. použitá PD Stavoprojekt, s.r.o. tu súd uvádza, že to bol sám
žalovaný, ktorý PD Stavoprojekt, s.r.o. poskytol pre RAHAR s.r.o., teda prípadne išlo o jeho konanie, na
ktoré ako v rozpore s poctivým obchodným stykom sám žalovaný poukazuje. Podľa toho tak nemožno
na konanie RAHAR s.r.o. prihliadať ako na prípadne „nepoctivé“, keď už sám žalovaný sa mal dopustiť

prípadne „nepoctivého“ konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je irelevantné, že súd na
základe vykonaného dokazovania posúdil uzavretú zmluvu o dielo ako absolútne neplatný právny úkon.

160.Súd vzhľadom na to, že bolo preukázané že zo strany žalobcu došlo k plneniu z neplatného
právneho úkonu v prospech žalovaného ( projektová dokumentácia bola prevzatá žalovaným dňa

14.9.2011) tak musel určiť rozsah (výšku) bezdôvodného obohatenia. Zámerom zákonnej úpravy
bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu , kto stratil ( zákonom ustanovených podmienok)
určité majetkové hodnoty. Zákon však neráta s tým, že oprávnený by ich mal dostať späť v plnom
rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, akú hodnotu
oprávnený z bezdôvodného obohatenia stratil, ale o akú hodnotu sa takýmto konaním majetok

povinného obohatil. Bezdôvodným obohatením nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota vynaložených
prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami, pritom
sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie § 458 ods. 1 OZ, podľa ktorého nie je rozhodné , čo oprávnený
stratil ale to, čo povinný získal. Na povinnosť toho , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, nemá
vplyv, čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho obohatený získal ( či ho napr.

zničil) , a nezáleží ani na tom, či v čase rozhodovania súdu ( príp. v kom rozsahu ) obohatenému ešte
nejaký prospech zostal. Rozhodujúce je vždy to, o čo sa obohatený v dobe získania bezdôvodného
obohatenia obohatil, nie to, čo mu z bezdôvodného obohatenia zostalo( R 1/1979).161.Plnenie podľa neplatnej zmluvy je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vydať všetko, čo plnením podľa takejto neplatnej
zmluvy nadobudli. V prípade ak má plnenie jedného alebo oboch účastníkov takejto zmluvy nehmotný

charakter ( teda takéto plnenie nemožno yvdať) platí ustanovenie § 458 ods. 1 OZ , z ktorého
ustanovenia vyplýva, že vtedy sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému
oceneniu získaného obohatenia. V prípade neplatnej zmluvy o dielo obohatenie objednávateľa spočíva
v zhotovení diela, v tomto konkrétnom prípade vo výkonoch vypracovania projektovej dokumentácie.
Objednávateľ nie je schopný prijaté plnenie v podobe výkonov vrátiť, a preto je povinný vrátiť

bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ak jej výška nie je určená predpisom, určí ju súd podľa
vlastnej úvahy. Táto úvaha súdu musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi
vznikol z neplatnej zmluvy. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu nie je peňažná suma, ktorá
zodpovedá sume vynaloženej na zhotovenie diela, ale peňažná náhrada zodpovedajúca skutočnému
majetkovému prospechu zákazníka t.j. objednávateľa diela. Pri posudzovaní výšky tejto peňažnej
náhrady treba vychádzať z najnižších nákladov, ktoré zákazník v danom mieste a čase musel vynaložiť

na dosiahnutie rovnakého plnenia, zároveň súd musí primerane prihliadať aj na prípadné vady
poskytnutého plnenia , ak tieto vady majú za následok zníženie skutočného majetkového prospechu
zákazníka t.j. objednávateľa diela ( porovnaj stanovisko NS ČR sp. zn. CPJ 39/88 publikované v Sbírce
soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 12 , ročník 1989, zošit 2 -3)

162.V tejto súvislosti súd uvádza, že do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle §
421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávaných Najvyššími súdmi ˇ%CSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy

o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č.I, II a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974,1980 a 1968 ( uznesenie NS SR z 24.1.2018 sp.zn. 6Cdo/29/2017)

163.Z výsluchu svedkov D. I. a D. C. vyplýva, že plnenie právneho predchodcu žalobcu bolo realizované
podľa (v rozsahu) pokynov žalovaného. Napokon to, že plnenie právneho predchodcu žalobcu bolo

riadne vykonané a odovzdané svedčí aj odovzdávací protokol zo dňa 14.9.2011 /čl. 8/. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaný žiadne vady nereklamoval. Súd mal preto zato, že PD RAHAR s.r.o.
bola bez vád.

164.Súd poukazuje na to, že námietky žalovaného, že projektová dokumentácia vypracovaná RAHAR

s.r.o je v 90 – 95 % zhodná s projektovou dokumentáciou spoločnosti Stavoprojekt s.r.o. je vo vzťahu
k určeniu hodnoty bezdôvodného obohatenia žalovaného bez významu. Táto skutočnosť (možné
ušetrenie určitých nákladov ) by bola významná vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Savoprojekt
s.r.o., avšak žalovaný má vo svojom vlastníctve projektovú dokumentáciu, na základe ktorej je možné
postaviť naprojektovanú stavbu. Súd ďalej uvádza, že je nepochybné, že právny predchodca žalobcu

využil na vypracovanie projektovej dokumentácie projektovú dokumentáciu spoločnosti Stavoprojekt
s.r.o., avšak pri realizácii svojej projektovej dokumentácie nanovo spracoval pôvodnú projektovú
dokumentáciu, ( niečo vypustil, niečo použil a niečo prepracoval) teda výsledkom jeho činnosti je nová
projektová dokumentácia podľa požiadaviek objednávateľa (žalovaného).

165.V rozsudku zo dňa 10.6.2019 súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia z odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou ZINPRO avšak odvolací súd vo
svojom uznesení uviedol, že z obsahu spisu nie je možné zistiť o akú majetkovú hodnotu sa žalovaný
obohatil. Vzhľadom na uvedený názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
na určenie výške bezdôvodného obohatenia v predmetnej veci je potrebné vychádzať zo znaleckého

posudku a preto do spisu predložené odborné vyjadrenia obomi stranami sporu ( od spoločností
ZINPRO, JEGON a INDUSTRY & PROJECT ENGINEERING s.r.o. Michalovce ) neboli podkladom pre
rozhodnutie súdu v danej veci.

166.Žalobca navrhol vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom dňa 13.2.2023, ktorý

však súdu v stanovenej lehote, ani do termínu pojednávania, nepredložil. Keďže súkromný znalecký
posudok nebol súdu žalobcom predložený (napriek viacerým výzvam a predlženiam lehoty na jeho
predloženie) súd nerozhodoval o tom, či tento dôkaz vykoná alebo nie .167.Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z doplnku č. 1 k znaleckému
posudku č. 1-2017 , ktorý vypracoval D. L. H., A. znalec z odboru stavebníctvo: pozemné stavby,
projektovanie v stavebníctve, statika stavieb, z ktorého vyplýva, že PD pre realizáciu stavby „ Sobrance

zariadenie na zhodnotenie BRO - kompostáreň“ pozostáva z 15 stavebných objektov označených
ako SO 01 až SO 15. pri porovnaní s PD vypracovanou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o. v časti
vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o. stavebné objekty SO 03, SO 06 a SO 11 úplne chýbajú.
Rovnako ako aj projekt organizácie výstavby , Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budov
a projekt protipožiarneho zabezpečenia stavby. Stavebný objekt So 15 je 100-percentne identický s PD

vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o.. PD ďalších stavebných objektov a Rozpočet celkových
nákladov stavby vypracovaných spoločnosťou RAHAR s.r.o má stupeň identity ( podľa objektov resp.
profesií prináležiacich k stavebným objektom 30,40,65 a 70 %. ) Pri stavebných objektoch SO 01, SO
05, SO 07, SO 08, SO 12, SO 13, SO 14 (okrem dielu vykurovanie) , Sprievodných správach (A),
súhrnných technických správach (B) koordinačných situáciách stavby (D) je stupeň identity veľmi vysoký
( 85,95,97 ,99 %) s PD vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o.. Iba pri objekte SO 02- Mostová

váha nebola zistená žiadna identita s PD vyhotovenou spoločnosťou Stavoprojekt s.r.o..

168.Z obsahu znaleckého posudku č. 1-2017 vypracovaného D. L. H. A. vyplýva, že pri porovnaní PD
spoločnosti Stavoprojekt s.r.o. a RAHAR s.r.o. je :
Pri sprievodnej správe (A) odhadovaná zhoda 95 %

Pri Súhrnná technická správa (B) odhadovaná zhoda 85 %,
Pri Koordinačná situácia stavby (D) odhadovaná zhoda 95 %
pri objekte
SO 01 – diel ASR :odhadovaná zhoda 95 %
Diel statika : odhadovaná zhoda 95 %

Diel ZTI . odhadovaná zhoda 0 %
Diel vykurovanie odhadovaná zhoda 65 %
Diel plyn odhadovaná zhoda 70 %
SO 02 odhadovaná zhoda 0 %
SO 03 PD RAHAR s.r.o túto položku neobsahuje

SO 04 - odhadovaná zhoda 0 %
SO 05 - odhadovaná zhoda 99 %
SO 06 – PD RAHAR s.r.o. túto položku neobsahuje
SO 07 odhadovaná zhoda 99 %
SO 08 odhadovaná zhoda 99 %

SO 09 odhadovaná zhoda 40 %
SO 10 odhadovaná zhoda 30 %
SO 11 PD RAHAR s.r.o. túto položku neobsahuje
SO 12 odhadovaná zhoda 99 %
SO 13 odhadovaná zhoda 85 %

So 14 diel ASR + statika odhadovaná zhoda 97 %
Diel ELI odhadovaná zhoda 99 %
SO 15 diel ASR + statika odhadovaná zhoda 100 %
Diel VKN odhadovaná zhoda 100 %

Z doplnku č.1 k znaleckému posudku ďalej vyplýva, že autentická časť projektovej dokumentácie
vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o. bola odhadnutá na 7 až 10 %. Znalec ďalej uviedol, že
za autentickú časť projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby „ Sobrance zariadenie na
zhodnotenie BRO – kompostáreň“ vypracovanú spoločnosťou RAHAR s.r.o. možno považovať len tú

časť, ktorá vznikla ako výsledok tvorivej činnosti a samostatnej činnosti tejto spoločnosti. A za autentickú
časť projektovej dokumentácie nie je možné považovať činnosť spoločnosti RAHAR, ktorá vznikla
obkreslením, skopírovaním resp. odpísaním už existujúcej projektovej dokumentácie od spoločnosti
Stavoprojekt, s.r.o. Prešov. Dohodnutá cena za vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu
stavby „ Sobrance zariadenie na zhodnotenie BRO- kompostáreň „ mala predstavovať v zmysle zmluvy

o dielo 39 150,00 Eur s DPH. Vychádzajúc z uvedeného, autentická časť projektovej dokumentácie
vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o. má hodnotu 2740,50 Eur až 3915 Eur s DPH. Teda najnižšou
hodnotnou 10 % PD vypracovanej spoločnosťou RAHAR s.r.o je 2192,40 Eur (2740,50 – 20 % DPH
(548,1).V konaní bolo nesporné, že na vypracovanie PD spoločnosti RAHAR s.r.o. bola použitá PDspoločnostiStavoprojekts.r.o.Znalecvdoplnkuč.1kznaleckémuposudkuuvádza,ženeautentickáčasť
PD nemala byť vyúčtovaná, kde toto vyúčtovanie je nenáležité aj preto, že existujúce dielo bolo použité
bez súhlasu autora pôvodného diela. Logickým výkladom toho tvrdenia znalca je, že aj neautentická časť

PD má svoju hodnotu, ktorá hodnota však podľa znalca nemala byť vyúčtovaná. V tejto súvislosti súd
uvádza, že predložený doplnok znaleckého posudku (ani samotný znalecký posudok) nikde nehovorí
o tom , že znalcom označená neautentická časť posudku nemá žiadnu hodnotu resp. výkony, ktoré viedli
k vypracovaniu „neautentickej časti“ PD spoločnosti RAHAR nemajú žiadnu hodnotu resp. hodnota PD
v takejto situácii je nižšia ako hodnota autentickej PD.

169.V predmetnom spore však súd musí stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia , ktoré spočíva
vo výkonoch (ich hodnote), ktoré viedli k vypracovaniu PD. Súd v tejto súvislosti uvádza, že práve
hodnota týchto výkonov je premietnutá v cene PD , teda ak hovoríme o hodnote výkonov, ktoré viedli
k vypracovaniu PD, tak či tak hovoríme o cene , hodnote, samotnej PD. Žalovanému bola predložená
kompletná PD, nielen jej autentická časť, a len ako celok má PD svoj význam a hodnotu a preto

nie je možné v danom prípade pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia rozlišovať autentickú
a neautentickú časť PD, ale je treba prihliadať na hodnotu všetkých výkonov, ktoré boli nevyhnutné na
to, aby bola žalovanému predložená PD ako celok, so všetkými jej časťami, či už autentickými, alebo
časťami ktoré boli použité z inej PD. Napokon súd je toho názoru, že projektant zodpovedá za projektovú
dokumentáciu ako celok a aj keď použije do svojej PD časti inej PD, musí vykonať všetky úkony tak

aby bola výsledná PD spôsobilá na realizáciu stavby.

170.Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že ak znalec určil najnižšiu cenu
(hodnotu) 10 % časti PD spoločnosti RAHAR na sumu 2192,40 Eur, tak potom najnižšia hodnota celej
takejto PD (výkonov potrebných na jej vypracovanie) , t.j. 100 % činí 21924,00 Eur. ( 10 x 2192,40 Eur).

171.Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že znalecký posudok mal byť vypracovaný znalcom z odboru
Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo tak súd uvádza, že v oblasti ekonómie a
manažmentu je vecná príslušnosť znalca pre vykonanie znaleckého úkonu obsahovo vymedzená od 1.
8. 2018 vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z. (predtým v inštrukcii Ministerstva

spravodlivosti SR č. 7/2009 z 25.3.2009), nasledovne:

Odbor 09 00 00 Ekonómia a manažment - Odvetvie 09 01 00 Účtovníctvo a daňovníctvo
cit. z prílohy č. 2 k vyhl. č. 228/2018 Z. z. "Obsahom odvetvia je znalecké dokazovanie smerujúce
k posúdeniu správnosti vedenia účtovníctva a účtovnej evidencie a znalecké dokazovanie v oblasti

priamych a nepriamych daní."

Odbor 09 00 00 Ekonómia a manažment - Odvetvie 09 02 00 Personalistika
cit. z prílohy č. 2 k vyhl. č. 228/2018 Z. z. "Obsahom odvetvia je metodické posúdenie dodržiavania
všeobecne záväzných predpisov a znalecké dokazovanie v oblasti personalistiky a výpočtu miezd

a z nich vyplývajúce činnosti, spadajú sem všetky fázy životného cyklu pracovníka: oblasť prípravy
na povolanie, zamestnania a odchod do dôchodku, pracovnoprávne vzťahy, štipendiá, poistenia z
pracovnoprávneho a jemu podobného vzťahu."

Odbor 09 00 00 Ekonómia a manažment - Odvetvie 09 03 00 Kontroling

cit. z prílohy č. 2 k vyhl. č. 228/2018 Z. z. "Obsahom odvetvia je ich metodické posúdenie správnosti
použitia všeobecne záväzných, vedecky podložených predpisov a postupov v oblasti rozpočtovníctva,
kalkulácií, cenotvorby, stanovenia výšky škody, ušlého zisku, respektíve finančnej ujmy vrátane
vypracovania ekonomicko-finančnej analýzy."

Naproti tomu Obsahom odboru 37 0000 stavebníctvo odvetvie 370800 projektovanie v stavebníctve je
zameranénaposudzovanieprojektovejdokumentáciezhľadiskaobsahu,úplnostidodržaniapríslušných
stavebných predpisov, technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií, ceny
projektovej dokumentácie a inžinierskych činností. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že

predložený znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu vypracoval znalec zo
správneho odboru a odvetvia.172. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21924,00 Eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

173.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol v podaní zo dňa 6.6.2024 prerušenie
konania avšak na pojednávaní dňa 10.6.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že na tomto návrhu
netrvá a preto súd o tomto návrhu nerozhodoval.

174. Súd nerozhodoval o úroku z omeškania pretože v tejto časti nadobudol právoplatnosť výrok II.

rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.6.2019 č.k.22Cb/181/2015-435

175.Súd záverom poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov
uvádzaných účastníkom konania ( viď rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2009 sp.zn. 5M Cdo 8/2008)

176. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

177. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 399/2019,
z ktorého vyplýva nasledovné:

40. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto súdom. Ústavný

súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie všeobecných súdov o trovách konania.
Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho
vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej
interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS
248/08; II. ÚS 569/2017)

41. V rámci aplikácie uvedených všeobecných právnych východísk na danú vec ústavný súd
predovšetkým konštatuje, že hlavným právnym argumentom sťažovateľa je jeho názor, podľa ktorého
zásady vyplývajúce z ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku prichodí dodržiavať aj
za súčasného právneho stavu, teda za účinnosti CSP od 1. júla 2016, a to napriek tomu, že súčasná

právna úprava výslovné ustanovenie obdobného obsahu nemá. V tejto súvislosti treba konštatovať,
že predsedníčka krajského súdu tento právny názor sťažovateľa nijako nespochybňuje (explicitne sa
ním priamo ani nezaoberá) Dospieva totiž k záveru, že v danom prípade výška plnenia nezávisela ani
od znaleckého posudku, ale ani od úvahy súdu . Inými slovami, hlavný právny názor prezentovaný
sťažovateľom považuje očividne za irelevantný pri posudzovaní tejto veci.

42.Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku
spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že
Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný
sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová práva úprava nevylučuje osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia

závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako
podľa doterajšej úpravy. V posudzovanom konaní preto nezávisle od toho, že okresný súd rozhodovalo
trovách konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a krajský súd za účinnosti Civilného
sporového poriadku, vzhľadom na závery krajského súdu a sťažnostnú argumentáciu je podstatnou
otázka, či nepriznanie časti sťažovateľkou uplatnených nárokov z titulu zmluvnej pokuty (v rozhodnutí

vo veci samej z dôvodu využitia moderačného oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka
je prípadom, keď výška plnenia bola závislá od úvahy súdu, a teda prípadom odôvodňujúcim osobité
posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania. II
(uznesenie ústavného súdu Č. k. l. ÚS 56/2017-12 z 8. 2. 2017).43. Z publikácie Civilný sporový poriadok od autorov F., N., O., M., O., L. a kol. vydanej v nakladateľstve
C. H. Beck v roku 2016 zo strán 926 a 927 vyplýva:

44. «Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. l, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. l, 2 CSP). Na prvom

mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí
pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok
aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva
pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahysúdu(sudcovsképrávo)aleboodznaleckéhoposudku.Vtýchtoprípadochvšaknejdeoprocesne
neúspešného žalobou. ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho

totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju
nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného
dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej
ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy

konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo
sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody "iba" odhaduje. Aj tuje zrejme primárnym

fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.»

45.Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že zásadný právny názor, ktorý sťažovateľ vyslovil,
je jednak medzi účastníkmi konania nesporný, no okrem toho v plnej miere zodpovedá existujúcej
judikatúre ústavného súdu, ako aj dosiaľ publikovanej odbornej literatúre. Navyše, takýto (pre okresný

súd záväzný) právny názor vyslovil v danej veci krajský súd v uznesení č. k. 4 Co 53/2017-280 z
13. marca 2018. Ústavný súd preto nevidí dôvod na to, aby právny názor sťažovateľa (pozri bod 35)
spochybňoval.

46.Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní tejto veci je správne

zodpovedanie otázky, či v danom prípade výška plnenia požadovaného sťažovateľom závisela od
znaleckého posudku resp. od úvahy súdu, prípadne od oboch týchto faktorov (ako tvrdí sťažovateľ)
alebo nie (ako tvrdí predsedníčka krajského súdu)

47. Podľa názoru ústavného súdu treba v tejto otázke dať za pravdu sťažovateľovi. Je preukázané, že

všeobecnésúdypriustaľovanívýškybezdôvodnéhoobohatenia(tedapriustaľovanísumy,nazaplatenie
ktorej bol žalovaný zaviazaný) vychádzali z troch rozličných znaleckých posudkov, pričom dva z nich
predložil sťažovateľ a jeden zasa žalovaný. Vo všetkých týchto znaleckých posudkoch bola výška
bezdôvodného obohatenia ustálená pomerne výrazne odlišnými sumami. Na tomto základe napokon
všeobecné súdy vlastnou úvahou dospeli k záveru, podľa ktorého za primeranú považovali takú výšku

bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný uznal a ktorá sa preto v rozsahu uznania stala nespornou.
Je preto celkom zrejmé, že meritórny výsledok konania závisel od znaleckých posudkov, ako aj (v
konečnom dôsledku) od úvahy všeobecných súdov.

178. Zároveň okresný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 475/2018

zo dňa 4.2.2021, z ktorého vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného
v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania v prípadoch, keď výška závisela
od znaleckého posudku alebo úvahy súdu nemožno akceptovať a takáto interpretácia je v rozpore

s ústavou.

179. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo jednak
od znaleckého posudku ako aj od úvahy súdu, žalobca bol úspešný v konaní čo do nároku, súd priznalžalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% avšak z priznanej sumy,
pretože nemožno žalobcu ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

180. Podľa § 262 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením
súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané

na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na
podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie
odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.