Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kalináková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123210131.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. W.,
M.. X.X.XXXX a maloletú F. C. W., M.. X.X.XXXX, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny U., deti rodičov: matky R. W., D.. G., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. XXXX/XX, U., právne
zastúpenej JUDr. Ivanou Vaculčiakovou s.r.o., Jarková 1, Prešov, a otca I.. D. W., M.. XX.X.XXXX, Q.

XXXX/XX, U., právne zastúpeného JUDr. Evou Čekan Loumovou, advokátkou, Jarková 31, Prešov, za
účasti Úradu komisára pre deti, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o návrhu otca zo dňa 27.3.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29P/268/2023-252 zo dňa 10.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom napadnutým uznesením zamietol v poradí druhý návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal do právoplatného skončenia konania v predmetnej veci zverenie
maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti, súčasne určenie vyživovacej povinnosti matke vo výške
70,- Eur a úpravu stretávania sa maloletého s matkou.

2. Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) vo veci aplikujúc ustanovenia § 324 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže neboli splnené procesné podmienky pre postup
podľa § 367 CMP, v spojení s § 2 a § 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „ CMP“), konštatoval nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Za situácie, že maloleté deti boli neodkladným opatrením zo dňa 30.10.2024 dočasne zverené do
striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorých vzájomný vzťah je komplikovaný a ich postoje k výchove a

starostlivosti o deti sú rozdielne, súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna,
ktoré by vyžadovali okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia v zmysle otcom podaného návrhu.
Prvoinštančný súd pritom vychádzal aj z vyjadrenia detskej pediatričky maloletého, podľa ktorej maloletý
v starostlivosti matky nie je ohrozený na živote a zdraví, matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého
adekvátne, riadi sa pokynmi pediatričky, dodržiava liečebno-preventívny režim, maloletý je normálne
sa vyvíjajúcim dieťaťom, ktoré nevyžaduje dispenzár v rôznych odborných ambulanciách, ktoré si

otec nárokuje. Reflektoval tiež vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého rozdelenie súrodencov,
vzhľadom na ich citovú väzbu, by nebolo v ich záujme. Poukázal na to, že v konaní o veci samej
súd vykonáva rozsiahlejšie dokazovanie za účelom spoľahlivého a dostatočného zistenia skutkového
stavu i súčasných osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodených potrieb
maloletého dieťaťa tak, aby rozhodnutie bolo v čo najlepšom záujme dieťaťa pri zachovaní práv rodičov
i maloletého dieťaťa. Súd tiež nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia v konaní o

rozvod rodičov maloletých detí, ktoré vedie pod sp. zn. 29P/294/2023.3. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia v znení výroku v
rozsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal nerešpektovanie zákonnej

lehoty podľa ustanovenia § 365, alternatívne § 367 CMP, nepresvedčivosť rozhodnutia, nevysporiadanie
sa s argumentmi účastníkov, okolnosťami ohrozenia zdravia maloletého, keď tento trpí bolesťami a
kŕčmi denne nedodržiavaním bezlaktózovej diéty syna matkou. Namietal, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhoval zvážiť úpravu aj vo vzťahu k dcére, k čomu sa súd nevyjadril.

4.Matkavovyjadreníkodvolaniukonštatovalaaktuálnuprávnuúpravusúdnymrozhodnutímotýždennej
striedavej osobnej starostlivosti, právoplatnú dňom 16.11.2024 predbežne vykonateľným nariadeným
opatrením dňom 30.10.2024, ktorú otec nenamietal odvolaním. Pripomenula, že bola doslova nútená
podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že od začatia konania vo veci samej,
iniciovaného otcom, otec neustále menil podmienky, za ktorých bol ochotný dohodnúť sa s matkou
na starostlivosti o maloleté deti. Na matku otec podal trestné oznámenie, odmietnuté ako nedôvodné,

so žiadosťou o podporné opatrenie sa obrátil aj na základnú školu, ktorú maloleté deti navštevujú,
žiadosť bola ako nedôvodná zamietnutá. Matka z obavy, že u otca sa opätovne rozvinulo depresívne
ochorenie v snahe chrániť svoje deti podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čomu súd
vyhovel. Poukázala na listinný dôkaz predložený kolíznym opatrovníkom, vyjadrenie lekárky zo dňa
24.1.2025, že otec sa už v minulosti dožadoval neopodstatnených vyšetrení, neopodstatnené návštevy

otca v ambulancii sa stupňujú, vyšetrenia sú však pre maloletého traumatizujúce, matka dieťaťa vždy
dodržiavala liečebno-preventívny režim, je nekonfliktná. Otec detí od začiatku striedavej starostlivosti
neustále šikanoval matku cez komunikáciu prostredníctvom Whatsapp, spochybňoval rozhodnutia a
kompetencie matky, matku pred deťmi neustále osočoval, deti podroboval kontrole pohybu cez aplikáciu
Rodičovskej kontroly a pokiaľ boli choré, museli mu písať, aké lieky a kedy presne berú. Otec neberie

ohľad na potreby detí a neustále si vynucuje presadzovanie vlastného úsudku a názoru aj za cenu
ohrozenia zdravia a psychickej pohody detí. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky zo dňa 2.4.2025 maloletý
od 8.1.2025 do 21.3.2025 chýbal na vyučovaní 28 dní, z toho 22 dní počas starostlivosti u otca. Neustále
vymeškávanie školskej dochádzky spôsobuje podľa názoru matky u syna neustály stres, keďže je
zodpovedný k školským povinnostiam, čo následne vyvoláva bolesti brucha. Taktiež syn prichádza od

otca nedostatočne pripravený, má nedobraté učivo, ktoré sa častokrát snažia dobrať počas víkendu,
respektíve týždňa, no z časového hľadiska je to nemožné. Synovi spôsobuje, že sa následne ťažšie
zaradzuje do kolektívu, má potrebu na seba upozorňovať a vyrušovať cez hodiny, na čo boli upozornení
aj jeho triednou učiteľkou. Správanie otca poškodzuje zdravý fyzický aj psychický vývoj maloletého.
Matka dodržiava bezlaktózovú stravu. Syn je u matky zdravý, šťastný, veselej nálady, trávi veľa času

vonku na ihrisku, kde majú deti veľa kamarátov a ani nepotrebuje hrať hry na mobilnom telefóne, čo
naopak u otca sa deje až nad rámec. Syn sa vždy teší na týždeň u matky a obidve deti sú vždy
deň pred výmenou nesvoje a smutné, že musia na druhý deň už odísť k otcovi. Matka obe svoje deti
miluje, trávi s nimi čas a stará sa o nich podľa svojich najlepších schopností. Žiaľ, u maloletého došlo
k zhoršeniu jeho prospechu, z výborného žiaka sa stáva slabší žiak. Za posledné mesiace po zrátaní

školskej dochádzky, chýbal v škole 99 hodín a to práve v čase, keď bol v starostlivosti otca. V čase
starostlivosti u matky to bolo iba 15 hodín, z toho jeden deň vyčerpali práve na dychový test na laktózu,
ktorého výsledky sú negatívne, čo pripojila matka v prílohe. Vzhľadom k priebehu doterajšieho konania o
úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré inicioval otec a následné podania
rôzneho charakteru, ide podľa matky o postup, ktorý traumatizuje ju a maloleté deti, predlžuje už aj tak

náročný proces rozpadu rodiny a nenapomáha maloletým deťom. V prípade, že prístup otca bude už
neudržateľný, bude nútená domáhať sa zverenia detí do jej osobnej starostlivosti. Matka tiež požiadala
podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku o náhradu trov právneho zastúpenia na ťarchu otca v
súvislosti s jeho neopodstatneným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia.7. Ako už obdobne uviedol súd prvej inštancie a konštatuje čiastočne aj sám odvolateľ, účelom
neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam
a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom

dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť
pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie
a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. U maloletých pôjde v zásade o zásah do
stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Účelom
neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v

priebehu konania a možno toto nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre
konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v

prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca
existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň
v rovine osvedčenia, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/149/2010 z 5.8.2010).

8. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru, že z vyjadrení otca, matky, kolízneho opatrovníka, lekára-pediatra a lekárskych správ
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v
otcom navrhovanom rozsahu nariadením neodkladného opatrenia a takéto neboli zistené ani v priebehu
odvolacieho konania. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nedošlo k splneniu

zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v danom prípade podľa § 367
CMP, upravujúceho neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a tobôž nie
podľa ustanovení § 365 CMP upravujúcich neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého.

9. V kontexte všeobecných odvolacích námietok odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa a jeho

právnej zástupkyne na stabilizovanou judikatúrou zadefinovanú okolnosť, že inštitút neodkladného
opatrenia vo všeobecnosti je v zásade prípustný iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením
upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná,
to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie

sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V
mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného
záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so

špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP. Civilný mimosporový poriadok upravuje
osobitne aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. K aplikácii
tak závažného inštitútu v zmysle navrhovaného § 365 CMP, obdobne § 367 CMP, z hľadiska zásahu do
rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa, môže súd pristúpiť v zmysle zákonných nastavení len
v prípade, že sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj

je vážne ohrozený alebo narušený. Súčasne musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého
zákroku súdu, pričom vážnosť situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. Uvedený
zákon v kompetencii súdu má na mysli príkladne deti opustené, situácie osamotenia maloletého dieťaťa
v dôsledku tragickej udalosti a pod. a za druhej eventuality ráta s akútnym dočasným zásahom
súdu v situácii, keď osoby zabezpečujúce starostlivosť o maloleté dieťa vykonávajú túto starostlivosť

nedostatočne, ohrozujúco dieťa alebo túto nevykonávajú vôbec. K odvolacej námietke v danej veci
odvolací súd konštatuje, že v priebehu celého konania takéto ohrozenie maloletého nebolo osvedčené
a ostáva tak len v rovine tvrdení odvolateľa. Okolnosti možného narušenia zdravého výchovného
prostredia maloletého dieťaťa v stabilnom prostredí matky, ale tiež otca, ako aj záujem oboch maloletýchdetí na osobnej starostlivosti oboma rodičmi, má byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo
veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností. Toto konanie nijako nemôže byť nahrádzané či
„urýchľované“užívaníminštitútuneodkladnéhoopatrenia.Maloletémudieťaťujeposkytovanáprimeraná

starostlivosť zo strany matky vo vyhovujúcom prostredí, čo preskúmal a potvrdil kolízny opatrovník, tiež
pediater v rámci pôsobnosti a námietky o ohrozovaní zdravia dieťaťa - syna tak ostávajú opakovane
zdôrazňujúc len v rovine subjektívnych vyjadrení otca. Ako je už účastníkom v danej veci známe aj
z predchádzajúceho konania súdu vo veci starostlivosti o ich spoločné maloleté deti, k aplikácii tohto
inštitútu z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv dieťaťa môže súd pristúpiť

v zmysle zákonných nastavení len v prípade osvedčeného bezprostredného zasahovania do výchovy
maloletéhodieťaťanegatívnymspôsobomvrozsahustarostlivostiomaloletédieťa,ktorévykazujeznaky
napr. zanedbávania, ohrozenia, konkretizovaného nevhodného výchovného prostredia a podobne.
Súčasne tak musí byť osvedčená existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku súdu, pričom vážnosť
situácie, v ktorej sa dieťa ocitne, je potrebné riešiť bezodkladne. K odvolacej námietke v danej veci
odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v priebehu konania nebolo preukázané nevyhovujúce prostredie

pre výchovu maloletého dieťaťa v domácnosti matky či jej priamou osobnou starostlivosťou.

10. K námietkam nereflektovania všetkých predložených listín prvoinštančným súdom odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov

konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a
zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. K námietke nevykonania či nedostatku dôkazov odvolací súd zdôrazňuje,
že cieľom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu
rodiča, ale zabezpečenie možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje

aj s vyhodnotením relevantnosti predložených lekárskych správ. V prípade neodkladného opatrenia
znova ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho
vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez

nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je
potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021).

11. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na
výchovu a starostlivosť oboch rodičov.

12. So zreteľom na tieto dôvody, uzatvárajúc, že súd prvej inštancie postupoval dostatočne vecne a
procesne správne, prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil (§ 387 CSP).

13. Odvolací súd pre úplnosť, totožne ako súd prvej inštancie, definuje ako predmet konania v tejto
časti návrh otca na úpravu osobnej starostlivosti o maloletého syna jeho zverením otcovi, vrátane
úpravy vyživovacej povinnosti matke ako nepreferečnému rodičovi v takom prípade opäť vo vzťahu

k maloletému synovi a taktiež úpravy stretávania sa matky s maloletým synom, a to nariadením
neodkladného opatrenia vychádzajúc z obsahu návrhu otca zo dňa 27.3.2023, v rovnaký deň osobne
doručeného okresnému súdu, vrátane znenia petitu tohto návrhu. Odvolací súd z návrhu, vrátane petitu,
nekonštatuje prejavený zrejmý dispozičný úmysel otca - navrhovateľa súčasne na úpravu rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k maloletej dcére.

14. Napokon, k námietke nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ESĽP stabilne
judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody a zároveň nevyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak nejde o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, kedy vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku
z 19. februára 1998). Súd tak vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujúskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Do

práva na spravodlivý proces avšak nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania
(III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

15. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právna istota vo vzájomných rodinných vzťahoch je

zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, pričom rodičovské práva a povinnosti
majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie.
Je osobnou zodpovednosťou rodičov plne podporovať priebeh výchovy a výživy spoločného maloletého
dieťaťa. Rodičovskú dohodu zákon uprednostňuje. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v
prvom rade usilovať jeho rodičia. Odvolací súd vo vzťahu k výchove maloletých detí preto zdôrazňuje

potrebu konštruktívnej, nie nátlakovej, či direktívnej komunikácie rodičov, s dôrazom na vyvarovanie sa
kognitívnej zaujatosti k predmetu nezhody, v záujme spoločného maloletého syna, tiež dcéry, ktorá má
smerovať k dohode o výkone práv a povinností v záujme zachovania rovnocenného vplyvu otca a matky
na výchovu a výživu. Odvolací súd apeluje na potrebu rešpektovania plnohodnotne druhého rodiča.

16. O trovách konania v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu
matky odvolací súd nerozhodoval s odkazom na § 58 CMP, keď v danom prípade bude o týchto
rozhodnuté v súvislosti s konečným rozhodnutím vo veci samej.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.