Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-4C/73/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622202544
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4622202544.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Streďanská
1537/14, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 370 175, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam v kat.úz. C. zapísaným
na LV č. XXX ako parcely registra C, parc.č. 37/1 orná pôda o výmere 1 227 m2, parc.č. 37/2 záhrada
o výmere 931 m2, parc.č. 37/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc.č. 38 záhrada
o výmere 349 m2 a ku kopanovej studni na parc.č. 38 a v y p o r i a d a v a ho tak, že nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného D. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za prikázané nehnuteľnosti v sume 26 636,10 eura
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v kat.úz. C. zapísaným na LV č. XXX ako parcely registra C, parc.č. 37/1 orná pôda
o výmere 1 227 m2, parc.č. 37/2 záhrada o výmere 931 m2, parc.č. 37/4 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 119 m2 a parc.č. 38 záhrada o výmere 349 m2 z dôvodu, že so žalovaným sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to každý v podiele 1/2, avšak ona nemá záujem naďalej
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom nehnuteľnosti dlhodobo užíva výlučne žalovaný. Okrem
toho má žalovaný na týchto nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne
a.s. Bratislava. Na parc.č. 37/4 je postavený rodinný dom súp.č. 237, ktorého výlučným vlastníkom je
žalovaný na základe dohody o vyporiadaní BSM. Na parc. č. 37/2 stojí prístrešok a sklad stavebného
náradia, ktoré boli postavené žalovaným bez jej súhlasu. Žiadala, aby súd v rámci vyporiadania prihliadol
aj na hodnotu týchto stavieb a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovala tak, že sporné
nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý bude zaviazaný zaplatiť jej
náhradu za spoluvlastnícky podiel na základe znaleckého posudku.
2./ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 112) namietal, že vec sa dá vyriešiť aj mimosúdne, avšak
žalobkyňa vo svojej výzve zo dňa 27.10.2022 neuviedla, ako si predstavuje vyporiadanie a čo konkrétne
žiada. V ďalších vyjadreniach zo dňa 28.06.2023 (č.l. 125) a zo dňa 13.11.2023 (č.l. 148) žalovaný
poukazoval na náklady, ktoré má v súvislosti s údržbou nehnuteľnosti s tým, že žalobkyňa má prístup
a možnosť nehnuteľnosti užívať a nikto jej v tom nebráni, avšak žalobkyňa sa 9 rokov o nehnuteľnosti
nestará. V prípade, že súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a onbude zaviazaný k nejakej finančnej náhrade, tak je potrebné poskytnúť mu čas na vybavenie úveru.
V poslednom vyjadrení zo dňa 04.01.2024 (č.l. 208) žalovaný namietal znalecký posudok Ing. Šinského
predložený žalobkyňou s tým, že tento ocenil aj kanalizáciu vrátane prípojky, pričom obec Tvrdomestice
nemá žiadnu kanalizáciu. V prípade budov a oplotenia poukázal na to, že tieto boli realizované až po
rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3./ Na pojednávaní dňa 09.01.2024 žalobkyňa uviedla, že sporné pozemky kupovali v roku 2008, keď
ešte neboli manželia a predmetnom kúpy boli iba pozemky, na ktorých bola studňa a staršie oplotenie,
ktoré sa neskôr vymenilo. Ich manželstvo so žalovaným trvalo od 06.09.2008 do 08.12.2014 a za jeho
trvania bol na pozemkoch vybudovaný rodinný dom a urobené aj všetky ostatné úpravy, vybudovaná
bola pivnica a základová doska na budúcu hospodársku budovu. Sklad a hospodárska budova ako aj
prístrešok za domom boli vybudované až po rozvode manželstva. Za manželstva bolo teda vybudované
oplotenie, dlažba, vstupná brána a ostatné príslušenstvo, ktoré uviedla. Nehnuteľnosti užíva výlučne
žalovaný, keďže tam má rodinný dom a ona tam ani nechodí, pretože dochádzalo ku konfliktom. Reálna
deľba nehnuteľností podľa nej nie je možná, keďže z druhej strany pozemkov nie je vybudovaná
prístupová cesta a obec s ňou ani nepočíta. Z toho dôvodu navrhovala nehnuteľnosti prikázať do
výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu 60 000 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku
z roku 2018, keď boli nehnuteľnosti oceňované pre hypotéku.
4./ Žalovaný na tom istom pojednávaní potvrdil, že pozemky kupovali spolu so žalobkyňou, ktorá v tom
čase bola na materskej dovolenke a on mal stavebnú firmu, pričom žalobkyňa bola na materskej
dovolenke prakticky počas celého manželstva. V čase, keď pozemky kupovali, bola na týchto len studňa
a staré oplotenie, ktoré sa neskôr odstránilo a nahradilo novým. V čase vyporiadavania BSM ešte
stavebné úpravy a ostatné stavby neexistovali a preto nemohli byť ani v dohode o vyporiadaní BSM
uvedené. Všetko, čo sa na pozemkoch vybudovalo staval on až po rozvode a za manželstva bola
iba vykopaná pivnica. Reálna deľba pozemkov je možná, pričom zadná časť pozemku je oplotená
a navrhoval, aby predná časť pozemkov bola prikázaná jemu a zadná časť žalobkyni. Na pozemok zo
zadnej časti je prístup po neupravenej ceste, po ktorej sa dá chodiť. Pokiaľ by pozemky boli prikázané
do jeho výlučného vlastníctva, tak by navrhoval vyplatenie žalobkyne podľa znaleckého posudku, ktorý
predložil s tým, že v hotovosti nie je schopný žalobkyňu vyplatiť a musel by si zobrať úver.
5./ Na obhliadke nehnuteľností vykonanej dňa 28.02.2024 bolo zistené, že sporné pozemky sú od
cesty oddelené betónovým múrom, pričom parc.č. 38 je oplotená z ľavej strany oplotením s betónovým
základom a za ňou sa nachádza parc.č. 37/2, na ktorej sú ovocné stromy a prístup k domu súp. č.
XXX postavenému na parc.č. 37/4 je zabezpečený po betónových schodoch. Za domom súp. č. XXX
sa nachádza prístrešok z OSB dosiek a za ním sklad náradia, ktorý je drevostavbou a pod ktorým sa
nachádza pivnica. Za prístavbou sa nachádza ďalší prístrešok. Za parcelou č. 37/4 je situovaná parc.č.
37/1, ktorá je oplotená kovovým pletivom s betónovými stĺpmi a v zadnej časti je kovová brána. Za
pozemkom parc.č. 37/1 je poľná cesta. Na parc. č. 37/1 sa v jeho zadnej časti nachádza ovocný sad.
Poľná cesta za parc.č. 37/1 nie je udržiavaná a vedie dolu smerom k dedine, pričom za pozemkom
parc.č. 37/1 sa žiadne siete nenachádzajú a podľa žalovaného sú tieto o niečo nižšie pri poľnej ceste.
6./ Na pojednávaní dňa 26.03.2024 žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku, že pozemok parc.č.
37/1 nie je deliteľný a vybudovanie prípojok k nemu by bolo finančne náročné, pričom cesta k tomuto
pozemku nikdy nebude vybudovaná. Ak by aj bola možná reálna deľba tohto pozemku, tak nemá záujem
o oddelenie jej spoluvlastníckeho podielu a navrhla, aby pozemky boli prikázané žalovanému v celosti
za primeranú náhradu. Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že v prípade možnej reálnej deľby
pozemku je ochotný zaplatiť vypracovanie geometrického plánu s tým, že cesta k nemu môže byť
vybudovaná možno za 2 alebo 5 rokov. Zároveň poukazoval na znalecký posudok Ing. Vičana týkajúci
sa susedných nehnuteľností predaných na dražbe s tým, že cena pozemku by mala predstavovať 9,65
eura za m2. Pokiaľ žalobkyňa nemá záujem o parc.č. 37/1, tak navrhol prikázať ju do jeho výlučného
vlastníctva.
7./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, obhliadkou nehnuteľností, oboznámením
sa so znaleckými posudkami znalcov Ing. Igora Šinského a Ing. Blažeja Lišku ako aj s predloženými
dokladmiazistil,žesporovéstranysúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostívkat.úz.C.zapísaných
na LV č. XXX ako parcely registra C, parc.č. 37/1 orná pôda o výmere 1 227 m2, parc.č. 37/2 záhrada
o výmere 931 m2, parc.č. 37/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2 a parc.č. 38 záhradao výmere 349 m2 a to každý v podiele 1/2, pričom titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna
zmluva V2256/08. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.07.2008 sporové strany
nadobudli predmetné nehnuteľnosti od predávajúceho E. A. za kúpnu cenu 150 000,-Sk, pričom v tom
časenebolimanželiaamanželstvouzavrelidňa06.09.2008aichmanželstvobolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11P/242/2014 zo dňa 20.11.2014 právoplatným dňa 08.12.2014.
8./ Po rozvode manželstva sporové strany uzavreli dňa 16.01.2015 dohodu o vyporiadaní BSM
V189/2015, predmetom ktorej bolo vyporiadanie spoluvlastníctva k rodinnému domu súp.č. 237 na
parc.č. 37/4 zapísanému na LV č. XXX ako aj k hnuteľným veciam, finančným prostriedkom a záväzkom
a podľa dohody sa sporové strany ohľadne nehnuteľnosti dohodli tak, že jej výlučným vlastníkom
sa stáva žalovaný. V čl. VI bod 7.3 dohody sporové strany vyhlásili, že výpočet nehnuteľností,
hnuteľných vecí a finančných prostriedkov je úplný a ostatný majetok vyššie neuvedený, ktorý bol
užívaný v spoločnej domácnosti patrí do výlučného vlastníctva toho z exmanželov, ktorý tento užíva.
V bode 7.4 sa sporové strany výslovne dohodli, že po uzatvorení tejto dohody nebudú mať voči sebe
ďalšie majetkovoprávne nároky vyplývajúce z rozdelenia BSM. Na základe tejto dohody o vyporiadaní
BSM je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník rodinného domu súp. č. XXX na parc.č. 37/4 na LV č.
XXX v kat.úz. C..
9./ V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 8C/9/2016 sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanému určenia neplatnosti vyššie uvedenej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 16.01.2015,
pričom rozsudkom zo dňa 27.09.2016 bola jej žaloba zamietnutá a rozsudok sa stal právoplatným dňa
19.11.2016.
10./ Výzvou zo dňa 27.10.2022 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. zapísaným na LV č. XXX a navrhovala prikázanie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného s výplatnou peňažnej náhrady pre žalobkyňu s tým,
že ak sa žalovaný do 10 dní od obdržania výzvy nevyjadrí, tak bude podaná žaloba na súd. V priebehu
súdneho konania žalobkyňa predložila znalecký posudok Ing. Igora Šinského č. 134/2023, ktorý sporné
nehnuteľnosti ocenil ku dňu 28.11.2023 tak, že všeobecnú hodnotu pozemkov stanovil spolu na
sumu 52 336,18 eura a okrem toho stanovil aj všeobecnú hodnotu hospodárskej budovy na parc.č.
37/2, prístrešku na parc.č. 37/2, plotov, prípojok, vodomernej šachty, domovej ČOV, múrikov, dlažby
a schodov spolu s kopanou studňou na parc.č. 38 na sumu 49 542 eur. Spolu teda stanovil všeobecnú
hodnotu oceňovaných nehnuteľností na sumu 102 000 eur. Zároveň v priebehu konania žalovaný
predložil znalecký posudok č. 158/2023 znalca Ing. Blažeja Lišku na stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemkov ku dňu 02.11.2023 a znalec v tomto znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu
všetkých pozemkov na sumu 32 200 eur.
Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ods.2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods.1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelení podľa podielov.
Podľa ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiadava spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.úz. C. zapísaným na LV č. XXX jedôvodná, nakoľko strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a to každý v podiele
1/2 a medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní a preto na
návrh žalobkyne musel o vyporiadaní rozhodnúť súd, ktorý musí zobrať do úvahy predovšetkým to, či
je rozdelenie spoločnej veci reálne možné a ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a možnosť vec účelne využívať. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd buď reálnym
rozdelením veci podľa výšky podielov alebo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu a v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov vec nechcel, tak nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov. Pri rozhodovaní súd musí postupovať v takom poradí, ako stanovuje zákon a ani
prípadný súhlas strán konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojim rozsudkom
vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
12./ Podľa názoru súdu v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobré možné, i keď parc.č. 37/1 by
bola zrejme reálne deliteľná na základe vypracovaného geometrického plánu, avšak súd pri svojom
rozhodovaní musí prihliadať aj na účelnosť takejto reálnej deľby a na skutočnosť, že pozemok tvorí
prakticky jeden celok s ostatnými pozemkami, ktoré reálne deliteľné nie sú, keďže parc.č. 38 tvorí prístup
k ostatným nehnuteľnostiam od ulice a samostatne využiteľná nie je a rovnako tak parc.č. 37/2, na ktorej
sú betónové schody vedúce k rodinnému domu súp.č. XXX nachádzajúcemu sa na parc.č. 37/4. Okrem
toho na parc.č. 37/2 sa nachádza za rodinným domom prístrešok spolu s hospodárskou budovou, čo
prakticky znemožňuje reálnu deľbu tohto pozemku. Samotná parcela č. 37/1 je na liste vlastníctva
zapísaná ako orná pôda, ale v skutočnosti ide o záhradu, na ktorej sú posadené ovocné stromy a prístup
k tomuto pozemku zo zadnej časti je možný len po neupravenej poľnej ceste vedúcej smerom dolu
k dedine, pričom z tejto strany pozemkov nie sú vybudované žiadne siete pre prípad možnej budúcej
výstavby rodinných domov. V rámci dokazovania žalobkyňa predložila potvrdenie obce C., podľa ktorého
obec neplánuje spevňovať poľnú cestu na parc.č. 49, ktorá slúži ako prístupová cesta k parc.č. 37/1.
Tieto skutočnosti vylučujú možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností a zrejme aj z toho dôvodu
žalovaný v priebehu konania zmenil svoj názor a v prípade parc.č. 37/1, o ktorú žalobkyňa nemala
záujem, navrhol prikázanie do jeho výlučného vlastníctva. Skutočnosti vyššie uvedené súd zistil nielen
z predložených dokladov, ale aj z obhliadky predmetných nehnuteľností, ktorá len potvrdila nemožnosť
reálnej deľby pozemkov parc.č. 38, 37/2 a 37/4 a zároveň neúčelnosť reálnej deľby parc.č. 37/1.
13./ Vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych
podielov do úvahy prichádza ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázaním
nehnuteľností za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Je nesporné, že pri tomto
spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, ktorý zo
spoluvlastníkov sporné nehnuteľnosti reálne užíva a má možnosť ich naďalej aj užívať, pričom na parc.
č. 37/4 stojí rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a žalovaný všetky pozemky
ako celok aj užíva a zabezpečuje ich údržbu. Keďže obaja spoluvlastníci majú spoluvlastnícke podiely
rovnaké, žalobkyňa nemá záujem o prikázanie čo i len časti sporných nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva a tieto užíva výlučne žalovaný, tak súd po zrušení podielového spoluvlastníctva sporových
strán k predmetným nehnuteľnostiam rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva iba k pozemkom a k
studni, i keď žalobkyňa žiadala v podanej žalobe, aby súd prihliadol aj na hodnotu hospodárskej budovy,
prístrešku a skladu stavebného náradia, avšak v priebehu konania súhlasila s tým, že do vyporiadania
nie je možné zahrnúť hospodársku budovu a prístrešok, ktoré boli vybudované po rozvode manželstva.
Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že predmetom vyporiadania môžu
byť iba samotné pozemky a kopaná studňa na parc.č. 38, pretože nesporne účastníci v roku 2008,
keď ešte neboli manželia, nadobudli do podielového spoluvlastníctva iba tieto pozemky, na ktorých
bola kopaná studňa a staré oplotenie. Následne sporové strany uzavreli manželstvo, počas ktorého
bol na parc.č. 37/4 postavený rodinný dom súp. č. XXX a okrem toho vybudované nové oplotenie
spolu s príslušenstvom, pričom po rozvode manželstva strany uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM,
predmetom ktorej boli aj nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XXX a zároveň v tejto dohode sporové
strany vyhlásili, že jej predmetom sú všetky nehnuteľnosti a po uzatvorení tejto dohody nebudú mať
voči sebe ďalšie majetkovoprávne nároky vyplývajúce z rozdelenia BSM. Z toho vyplýva, že všetky
nehnuteľnosti s príslušenstvom, ktoré sporové strany nadobudli za trvania manželstva si vyporiadali
uvedenou dohodou, pretože v čase jej uzavretia bol rozsah nehnuteľného majetku nesporný a teda
strany si vyporiadali všetko, čo v tom čase existovalo a čo bolo vybudované za trvania manželstva.
V prebiehajúcom konaní z toho dôvodu mohol súd zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba
k pozemkom a ku kopanej studni, avšak stavby špecifikované v znaleckom posudku Ing. Igora Šinskéhospolu v hodnote 49 542 eur nebolo možné do tohto vyporiadania zahrnúť. V prípade hospodárskej
budovy a prístrešku na parc.č. 37/2 je nesporné, že boli vybudované až po rozvode manželstva,
čo uznala aj žalobkyňa a preto tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko vlastníctvo
k nim nadobudol žalovaný ich vytvorením, čo je jeden z možných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho
práva k veci. Na základe uvedeného súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobral do úvahy
iba hodnotu samotných pozemkov a hodnotu kopanej studne na parc.č. 38, keďže ostatné stavby
s príslušenstvom boli vybudované buď za trvania manželstva a teda patria do BSM, pričom došlo k ich
vyporiadaniu dohodou alebo po rozvode výlučne žalovaným a teda patria do jeho vlastníctva.
14./ V prípade prikázania spoločnej veci jednému zo spoluvlastníkov je potrebné zároveň rozhodnúť
o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel toho spoluvlastníka, ktorému vec nebola prikázaná
do vlastníctva a teda v tomto prípade o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalobkyne na
pozemkoch parc.č. 38, 37/2, 37/4 a 37/1 a ku kopanej studni. Obe sporové strany v priebehu konania
predložili znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, pričom súd sa
pri svojom rozhodovaní priklonil k znaleckému posudku Ing. Igora Šinského č. 134/2023, podľa ktorého
boli pozemky ocenené na sumu 52 336,18 eura a kopaná studňa na sumu 936,01 eura, čo je spolu
53 272,19 eura a teda polovica z tejto sumy predstavuje 26 636,10 eura. Podľa názoru súdu je znalecký
posudok Ing. Šinského pre rozhodnutie v tejto veci objektívnejší, ako znalecký posudok Ing. Lišku,
nakoľko na rozdiel od neho pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností zobral do úvahy aj ponuky
realitných kancelárií pri predaji stavebných pozemkov v kat.úz. C., pričom v znaleckom posudku Ing.
Lišku sa konštatuje, že v čase obhliadky nebola na pozemkoch parc.č. 37/1, 37/2 a 38 postavená žiadna
budova ani iná stavba, čo zjavne nezodpovedá realite, keďže na parc.č. 37/2 je hospodárska budova
a prístrešok. Okrem toho znalec Ing. Liška vo svojom posudku všetky pozemky zaradil do kategórie
zastavené plochy a nádvoria, čo tiež nezodpovedá realite, keďže okrem zastavaných pozemkov ide
aj o záhrady. Žalobkyňa namietala, že tento znalecký posudok je vlastne kópiou znaleckého posudku
vypracovaného tým istým znalcom pre potreby Slovenskej sporiteľne a.s. pre zriadenie záložného práva
v roku 2018 a toto jej tvrdenie je preukázané tým, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o oslobodenie
od súdnych poplatkov Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu (č.l. 49), že v predmetnom znaleckom
posudku boli nehnuteľnosti ocenené prakticky na tú istú cenu, ako sa uvádza v znaleckom posudku
Ing. Lišku predloženom žalovaným. Rovnako tak súd nemohol vo veci rozhodovať o výške primeranej
náhrady podľa znaleckého posudku Ing. Vičana, ktorý bol na návrh žalovaného vyžiadaný z Daňového
úradu Nitra a ktorým boli ocenené susedné pozemky (teda pozemky, ktoré neboli predmetom tohto
konania) pre ich dražbu v roku 2021, ale iba mohol porovnať ceny týchto pozemkov s cenami uvedenými
v znaleckých posudkoch Ing. Šinského a Ing. Lišku a aj toto porovnanie viedlo súd k názoru, že znalecký
posudok Ing. Šinského je pre rozhodovanie vo veci objektívnejší a teda použiteľnejší (susedné stavebné
pozemky podľa Ing. Vičana mali hodnotu 19,84 eura/m2 a záhrady 11,18 eura/m2, pričom stavebné
pozemky podľa Ing. Šinského mali hodnotu 19,93 eura/m2 a rovnako aj záhrady na rozdiel od Ing.
Lišku, podľa ktorého všetky pozemky mali hodnotu 12,27eura/m2 bez ohľadu na rozdielny charakter).
Z uvedených dôvodov vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Šinského súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 26 636,10 eura do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého je síce lehota
na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu a vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd umožnil žalovanému jej zaplatenie do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, aby mal žalovaný dostatočný časový priestor na zabezpečenie finančných
prostriedkov.
15./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže v tomto konaní nie je možné hovoriť o jednoznačnom
úspechu niektorej strany, nakoľko už pred podaním žaloby žalobkyňa síce navrhovala prikázanie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, avšak nevyjadrila sa k výške primeranej náhrady
za jej spoluvlastnícky podiel a túto informáciu neobsahovala ani jej žaloba a preto ani nedošlo k dohode
sporových strán, pričom obe predložili súdu znalecké posudky s diametrálne odlišnými hodnotami
nehnuteľností a mali veľmi rozdielnu predstavu o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalobkyne. Preto nie je možné hovoriť o výlučnom úspechu čo i len jednej sporovej strany, keďže výška
primeranej náhrady určenej súdom sa výrazne odlišuje od návrhov prednesených sporovými stranami.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.