Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-19C/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204609
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1121204609.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcov: 1/ Ing. arch.

H. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, R., 2/ PaedDr. N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, R., proti
žalovanému: E. A. zastúpená Ú. pre Ú. D. K. H. E. A., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. XXXXX/XXA,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: G. Č. R. - M., IČO: XXXXXXXX, so sídlom G. U.G. X, R.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s.r.o so sídlom Laurinská 12/212, Bratislava, IČO:
47239875, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 100 € zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznáva.

IV. Súd intervenientovi nárok na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia od žalovaného domáhali náhrady škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci v celkovej výške 12.096,66 € v dôsledku nečinnosti stavebného úradu (intervenienta).

2. Žalobcovia tvrdia, že na základe stavebného povolenia č. XXXX/XXX-XXXX/RUSK/SP-X-R. boli
stavebníkmi rodinného domu v k.ú. M., ktorú začali realizovať v zmysle schválenej projektovej
dokumentácie. Počas realizácie stavby sa zistilo, že nad okrajovou časťou parcely č.
XXX zasahuje vzdušné elektrické vedenie v dôsledku čoho bolo potrebné zmeniť spôsob realizácie
sedlovej strechy tak, že došlo k jej zníženiu a otočeniu, najmä však nahradenie pôvodnej sedlovej

strechy vegetačnou - zelenou strechou. Na základe podnetu manželov O. došlo dňa 12.5.2016 k
výkonu štátneho stavebného dohľadu a po vyjadrení dotknutých strán intervenient vydal dňa 27.5.2016
rozhodnutie, ktorým zastavil s okamžitou platnosťou všetky stavebné práce. Predmetné rozhodnutie
bolo na základe odvolania žalobcov zrušené rozhodnutím Okresného úradu R. zo dňa 30.6.2016.

3. V snahe o legalizáciu už uskutočnených a plánovaných zmien žalobcovia dňa 9.6.2016 podali
intervenientovi žiadosť o povolenie stavby pred dokončením. Pracovníčka intervenienta upozornila

žalobcov, aby podali aj žiadosť o vydanie záväzného stanoviska Mestskej časti R. M. (intervenienta,
ďalej ako „G. R. M.) a G. T.T. G. E. A. R., čo žalobcovia urobili v dňoch 14 a 15.6.2016.4. Dňa 21.7.2016 Mestská časť M. vydala rozhodnutie, ktorým prerušila stavebné konanie a vyzvala
žalobcov aby podanie doplnili o doklady že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami, najmä boli vyzvaní na predloženie záväzného stanoviska MČ M.. Žalobcovia o

vydanie záväzného stanoviska osobne a písomne žiadali v dňoch 21.7.2016 a 29.7.2016, a opakovane
v auguste 2016. Dňa 21.9.2016 bola ich žiadosť prerokovaná na zasadnutí Komisie výstavby a dňa
2.11.2016 bolo žalobcom oznámené, že komisia požaduje prepracovanie projektu v časti vegetačnej
strechy a predloženie súhlasu vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Dňa 21.9.2016 vydalo hlavné mesto
súhlasné stanovisko v rámci konania o dodatočnom povolení stavby pod č. G. O. XXXXX/XX-XXXXXX,

ktoré bolo doručené MČ M., pričom žalobcovia toto doručili opätovne dňa 9.12.2016.

5. Dňa 20.9.2016 MČ M. vydala rozhodnutie, ktorým zastavila s okamžitou platnosťou stavebné práce
a rozhodnutím zo dňa 8.11.2016 č. XXXX/XXX-XXXX/RUSK/preruš/. prerušila stavebné konanie. Dňa
26.4.2017 žalobcovia stavebnému úradu predložili výkresy zobrazujúce realizovaný stav, návrh zmeny,
ako aj stav v stavebnom povolení, z čoho vyplývalo, že ide o menší stavebný objem ako v pôvodne

schválenom projekte.

6. Dňa 13.7.2017 žalobcovia podali na Okresný úrad R. sťažnosť na nečinnosť MČ M. v konaní o
dodatočnom povolení zmeny stavby. Okresný úrad dňa 2.8.2018 vyzval MČ M. na predloženie informácii
k podanej sťažnosti a dňa 11.8.2017 MČ M. vydala oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení

zmeny stavby pred dokončením. Dňa 24.10.2017 vydal okresný úrad opatrenie proti nečinnosti.

7. Dňa 24.10.2017 bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo zaslané dňa 30.7.2017 a proti
uvedenému podali žalobcovia dňa 28.11.2017 odvolanie vzhľadom na stanovené podmienky
dokončenia stavby. Následne dňa 23.2.2018 Okresný úrad R. vydal rozhodnutie č. O.-R.-O.-

XXXX/XXXXX/KIZ, ktorým odvolaniu vyhovel a rozhodnutie MČ M. nahradil vlastným rozhodnutím.
Rozhodnutie Okresného úradu R. nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2018.

8. Na základe rozhodnutia MČ M. zo dňa 9.8.2016 žalobcovia dňa 17.3.2017 uhradili pokutu a trovy
konania vo výške 1.532 € za to, že realizovali stavbu v rozpore so stavebným povolením.

9. Po ukončení stavebných prác dňa 31.12.2018 žalobcovia podali návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutiam ktoré bolo vydané dňa 13.9.2019.

10. Žalobcovia tak namietali nečinnosť MČ R. M. pri vydávaní záväzného stanoviska (v tejto časti vzali

žalobcovia žalobu späť, preto sa súd v ďalšej časti odôvodnenia osobitne tvrdeniami k postupu ohľadne
vydávania záväzného stanoviska nezaoberal), nečinnosť MČ R. M. v konaní o dodatočnom povolení
zmeny stavby pred dokončením a tiež namietali chybné rozhodnutie MČ R. M. v konaní o dodatočnom
povolení stavby.

11. MČ R. M. v konaní o žiadosti žalobcov zo dňa 9.6.2016 rozhodnutím zo dňa 8.11.2016 prerušila
konanie a vyzvala žalobcov na doplnenie dokladov o tom, že dodatočné povolenie zmeny stavby pred
dokončením nie je v rozpore s verejnými záujmami, čo bolo posledná písomná požiadavka stavebného
úradu. Dňa 9.12.2016 žalobcovia stavebnému úradu dourčili Stanovisko T.T. G. E. A. R. zo dňa
21.9.2016, ktoré však už bolo úradu zaslané skôr magistrátom. Stavebný úrad vydal Oznámenie o začatí

konaniaaždňa11.8.2017nazákladesťažnostižalobcov,pričomzačatiekonaniaododatočnompovolení
stavby pred dokončením malo nastať bezodkladne, maximálne však do 30 dní od pominutia prekážok
na pokračovanie v konaní, t.j. od doručenia Záväzného stanoviska T.T. G. E. A. R. dňa 9.12.2016, keď
po doručení už stavebný úrad písomne nežiadal od žalobcov doručenie žiadnych ďalších podkladov.
Od doručenia záväzného stanoviska dňom 9.12.2016 po oznámenie o začatí konania dňa 11.8.2017

uplynulo 323 kalendárnych dní. Porušenie povinnosti začať konanie o dodatočnom povolení stavby pred
jej dokončením tak trvalo 293 dní (323 - 30). Stavebný úrad vydal stavebné povolenie dňa 24.10.2017,
teda 74 dní po vydaní oznámenia o začatí konania t.j. 44 dní po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Nečinnosť stavebného úradu tak podľa žalobcov trvala 337 dní. Nečinnosť stavebného úradu potvrdzuje
aj Okresným úradom R. vydané Opatrenie proti nečinnosti zo dňa 24.10.2017.

12. Nad rámec uvedeného žalobcovia namietali aj chybné prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu
zo dňa 24.10.2017, ktoré bolo napravené v rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 23.2.2018, vdôsledku čoho sa možnosť dokončenia rozostavaného rodinného domu oddialila o 121 kalendárnych
dní.

13. Žalobca 1/ je samostatne zárobkovo činnou osobou s predmetom činnosti prenájom nehnuteľností
spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, čistiace a upratovacie
služby. Od roku 2016 nevykonáva žiadnu závislú činnosť a jeho jediným príjmom je príjem z prenájmu
nehnuteľnosti.

14. Žalobcovia žiadosťou zo dňa 31.7.2019 doplnenou dňa 10.9.2019 požiadali MČ R. M. o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu 100 € za zbytočné prieťahy pri vydávaní záväzného
stanoviska MČ R. M. a náhradu škody podľa kvalifikovaného odhadu za nemožnosť využívania
rodinného domu s garážou počas vyššie uvedenej doby 337 a 121 dní. G. N. K. H. E. A. (v danom čase
príslušný štátny orgán, ktorému bola žiadosť žalobcov postúpená) listom zo dňa 10.12.2019 doručeným
žalobcom dňa 27.12.2019 oznámilo, že uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva.

15. Žalobcovia v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevedeli
presne vyčísliť škodu z dôvodu, že rodinný dom nebol skolaudovaný a zapísaný na príslušnom liste
vlastníctva. Po zápise novostavby do katastra nehnuteľností si žalobcovia dali vypracovať posudok na
stanovenie trhovej ceny nájmu domu, ktorý stanovil mesačný nájom na sumu 750 €. S poukazom na

uvedený posudok požadovali žalobcovia náhradu škody vo výške 8.310 € za nečinnosť MČ R. M. v trvaní
337 dní a vo výške 2.985 € za nemožnosť užívať rodinný dom v dôsledku chybného prvostupňového
rozhodnutia.

16. Nad rámec uvedeného si žalobcovia uplatnili aj rozdiel vo vyrubenej a zaplatenie zaplatenej dani z

nehnuteľnostizostavebnýchpozemkov,ktorýpredstavovalvrokoch2017-2019sumu563,33€ročne,čo
predstavuje sumu 516,42 € za obdobie nečinnosti v trvaní 337 dní a sumu 184,24 € za obdobie 121 dní.

17. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili výpis z listu vlastníctva pre k. ú. M. č. 333,
súbordokumentáciekrealizáciistavby(výkresy,projektovádokumentácia,fotodokumentácia),stavebné

povoleniez31.7.2015,oznámenieovýkoneštátnehostavebnéhodohľaduzodňa26.4.2016sprílohami,
rozhodnutie MČ R. M. zo dňa 27.5.2016 o zastavení stavebných prác a rozhodnutie Okresného úradu
R. zo dňa 30.6.2016, žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením zo dňa 9.6.2016, žiadosti o
vydanie záväzného stanoviska zo dňa 14.6.2016, rozhodnutie MČ R. M. o prerušení konania zo dňa
21.7.2016, opätovná žiadosť o vydanie záväzného stanoviska zo dňa 29.7.2016, oznámenie MČ R.

M. zo dňa 12.8.2016, 19.8.2016 a 2.11.2016, rozhodnutie MČ R. M. zo dňa 20.9.20166 o zastavení
stavebných prác, stanovisko žalobcov zo dňa 25.10.2016, stanovisko T. G. E. A. R. zo dňa 21.9.2016,
rozhodnutie MČ R. M. o prerušení konania zo dňa 8.11.2016, doručenie stanoviska T. G. E. A. R. zo
dňa 8.12.2016, doručenie výkresov zobrazujúcich zrealizovaný stav zo dňa 25.4.2017, sťažnosť na
nečinnosť zo dňa 10.7.2017, výzvu na predloženie informácii Okresného úradu R. zo dňa 2.8.2017

spolu s odpoveďou MČ R. M. zo dňa 14.8.2017 a stanoviskom žalobcov zo dňa 20.8.2017, opatrenie
Okresného úradu R. proti nečinnosti zo dňa 24.10.2017, oznámenie o začatí konania zo dňa 11.8.2017,
stavebné povolenie zo dňa 24.10.2017, odvolanie zo dňa 27.11.2017, odstúpenie spisového materiálu
zo dňa 18.1.2018, rozhodnutie Okresného úradu R. zo dňa 23.2.2018, žiadosť o vydanie záväzného
stanoviska zo dňa 14.3.2018 a 12.9.2018, záznam zo zasadnutia komisie zo dňa 28.3.2018, sťažnosť na

nečinnosť zo dňa 6.7.2018 a oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 6.7.2020, rozhodnutie
MČ R. M. zo dňa 9.8.2016, žiadosť o umožnenie úhrady pokuty formou splátok zo dňa 25.10.2016,
zmluvu o poskytnutí jednorazového finančného príspevku zo dňa 7.12.2016, list zo dňa 14.11.2019,
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.12.2018, oznámenie o začatí kolaudačného
konania zo dňa 30.1.2019, rozhodnutie MČ R. M. zo dňa 17.5.2019, doplnenie dokumentov zo dňa

13.8.2019, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 13.9.2019, žiadosť o zrušenie súpisného čísla so súvisiacimi
dokumentami, žiadosť o predbežne prerokovanie nároku zo dňa 31.7.2019 a 10.9.2019, stanovenie
trhovejcenynehnuteľnostizodňa8.7.2020,rozhodnutiasprávcudanezaroky2017-2019spotvrdeniami
o úhrade, upovedomenie o postúpení zo dňa 16.9.2019, odpoveď G. N. K. H. E. A. zo dňa 10.12.2019.

18. Podaním zo dňa 7.2.2022 do konania na základe oznámenia o spore vstúpil intervenient MČ R. M..

19. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na obsah
administratívneho spisu žalovaný opísal priebeh stavebného konania. Poukázal na to, že žalobcoviav priebehu konania o dodatočnom povolení zmeny stavby nesplnili požiadavky komisie stanovené
v liste č. O.-XXXX/XXX/Ba-XXXX zo dňa 2.11.2016 k záväznému stanovisku T. G. E. A. R. a to
predloženie prepracovanej projektovej dokumentácie, ako to vplýva ja z listu intervenienta zo dňa

14.8.2017. Poukázal na to, že aj keď okresný úrad zaznamenal nečinnosť stavebného úradu v konaní o
dodatočnom povolení stavby, dôvody, na základe ktorých žalobcovia uvádzali nesprávny úradný postup
stavebného úradu boli v priebehu stavebného konania odstránené a námietky žalobcov akceptované.
Má za to, že postup stavebného orgánu nevykazoval znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keď smeroval k náprave nezákonného konania žalobcov a išlo o legalizáciu

protiprávneho stavu spôsobeného konaním žalobcov, ktorých povinnosťou bolo realizovať stavbu v
súlade s právoplatným stavebným povolením. Užívať stavbu možno až na základe právoplatného
kolaudačného rozhodnutia podľa § 74 ods. 1 č. 50/1976 Zb. (ďalej aj ako „stavebný zákon“). Pri realizácii
stavby v rozpore so zákonom, čo malo za následok podania sťažnosti účastníkov konania žalobcovia
nemohli byť v dobrej viere, že stavbu uskutočnia a budú užívať v predpokladanom termíne. Prebiehajúce
konania o dodatočnom povolení stavby a požiadavka na prepracovanie projektovej dokumentácie

vzhľadom nerealizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením podľa názoru žalovaného nemôžu
byť právnym základom pre vznik škody. V súvislosti s daňou z nehnuteľnosti poukázal na to, že ide o
zákonnú povinnosť a predmetný pozemok sa stal stavebným pozemkom už v roku 2015 na základe
právoplatného stavebného povolenia. Konanie o dodatočnom stavebnom povolení pred dokončením
stavby podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. nie je stavebným povolením na zmenu dokončenej stavby

podľa § 58a citovaného zákona a preto je nie ani uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej úhradou
dane z nehnuteľností s poukazom na § 6 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z.z. dôvodný.

20. Intervenient sa k veci vyjadril tak, že v predmetnom konaní podľa § 88a stavebného zákona mal
postavenie príslušného stavebného úradu. Poukázal na tvrdenie žalobcov, že až dňa 26.4.2017 mu

doručili stavebnú dokumentáciu podľa § 8 ods. 2 písm. b/ vyhl. G. Ž. D. E. A. č. 453/2000 Z.z. bez
ktorej je žiadosť žalobcov ako stavebníkov kompletná. Po oznámení začatia konania o dodatočnom
povolení dňa 11.8.2017 boli dňa 23.8.2017 doručené námietky účastníkov konania a dňa 24.10.2017
vydal intervenient stavebné povolenie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Uviedol,
že to boli primárne žalobcovia, ktorí svojim protiprávnym konaním porušili zákon, keď stavbu realizovali

v rozpore so stavebným povolením. Pomerne rozsiahle zmeny zistil intervenient pri výkone štátneho
stavebného dohľadu dňa 12.5.2016. Poukázal na to, že žalobca 1/ sa pri prejedávaní priestupku
vyjadril, že stavbu realizuje pre svoju matku a teda nie na komerčné účely. Boli to práve Žalobcovia,
ktorí mali v konaní podľa § 88a stavebného zákona odstrániť protiprávny stav. Je toho názoru, že
protiprávne konanie, ktorého sa žalobcovia dopustili nemôže vytvoriť právny základ pre vznik nároku

na náhradu škody. V súvislosti s chybným rozhodnutím zo dňa 24.10.2017 intervenient uviedol, že
odvolací orgán aplikoval reformatívny princíp a zmenil časť výroku rozhodnutia a v ostatnej časti
rozhodnutie potvrdil. Žalobcovia zároveň opomínajú, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu
tiež vyplýva, že projektová dokumentácia žalobcov nebola dopracovaná v zmysle námietok účastníkov
konania a dopracovanú projektovú dokumentáciu predložili až dňa 21.2.2018. Z uvedených dôvodov

nemôže ísť o nezákonné rozhodnutie. Zároveň poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi
tvrdenou škodou, teda ušlým ziskom z prenájmu nehnuteľnosti a konaním, ktoré bolo ukončené vydaním
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby pred dokončením, ktoré bolo priestorom na odstránenie
protiprávneho stavu, ktorý svojim konaním žalobcovia spôsobili. Rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby neoprávňuje žalobcov stavbu užívať, toto oprávnenie vzniká až na podklade kolaudačného

rozhodnutia, ktoré je výsledkom osobitného konania podľa stavebného zákona.

21. Žalobcovia sa s procesnou obranou žalovaného nestotožnili. Poukázali najmä na skutočnosť, že
k zmenám počas realizácie stavby boli donútení zasahujúcim vzdušným vedením. Na základe výzvy
T. G. E. A. R. do projektu doplnili element zelenej strechy a stavbu realizovali pod rámec pôvodného

stavebného povolenia. Žalobcovia poskytli stavebnému úradu všetku potrebnú súčinnosť. Žalobcovia
stavebnému úradu doručili projektovú dokumentáciu a prílohy už spolu so žiadosťou zo dňa 9.6.2016.
Následná požiadavka na predloženie záväzného stanoviska MČ M. bola od počiatku neopodstatnená
a nebol dôvod reagovať na požiadavky stavebnej komisie oznámené listom zo dňa 2.11.2016 a ani
stavebný úrad v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 8.11.2016 nepožadoval od žalobcov predloženie

záväzného stanoviska MČ M.. V súvislosti s uplatneným nárokom opätovne poukázal na to, že po
doručení záväzného stanoviska T. G. E.H. A. R. dňom 9.12.2016 bolo stavebným úradom vydané
oznámenie o začatí konania až dňa 11.8.2017 a to na základe dopytu Okresného úradu R.. Po
oznámení o začatí konania stavebný úrad vydal stavebné povolenie až dňa 24.10.2017 a teda nečinnosťstavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby trvala 337 dní. Stavebný
úrad taktiež pochybil, keď bez rozhodnutia zapracoval pripomienky susedov O., ktoré boli v rozpore so
stavebným zákonom. V súvislosti s výkresmi doručenými stavebnému úradu dňa 26.4.2017 žalobcovia

uviedli, že tieto doručili na základe ústnej požiadavky pracovníčky úradu a boli v nich zvýraznené
zmenyoprotipôvodneschválenémustavebnémupovoleniu.Žalobcoviauviedli,ževdôsledkunečinnosti
stavebného úradu nemohli byt na R. X vo vlastníctve žalobcu 1/, ktorý v danom čase obývala imobilná
matka žalobcu prenajať a nemohli ani inak využívať rodinný dom. Žalobca 1/ v danom čase nebol
zamestnaný, ale staral sa o matku a deti. Výstavba rodinného domu trvala namiesto predpokladanej

doby 24 mesiacov až 39 mesiacov, keď ku kolaudácii došlo až 31.12.2018. Dohodnutá nájomníčka si
musela dočasne nájsť iný byt v blízkosti. Po ukončení stavebných konaní bol byt nájomníčke prenajatý
od 8.7.2019 za mesačný nájom 700 €. Ak by nedošlo k nečinnosti stavebného úradu, mohli žalobcovia
rodinný dom dokončiť skôr. K uvedeným tvrdeniam žalobcovia súdu doručili stanovisko VOP zo dňa
21.7.2021, LV č. XXXX, kópiu občianskeho preukazu matky žalobcu, čestné vyhlásenie nájomkyne pani
H. a výpis z účtu.

22. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
predloženými listinami, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali.

23. Žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody vo výške

100 € za nečinnosť MČ R. M. pri vydávaní záväzného stanoviska opätovne poukázal na to, že
stavebný úrad postupoval neprofesionálne v dôsledku čoho sa dokončenie stavby oddialilo o viac
ako rok a nečinnosť stavebného úradu bola konštatovaná aj odvolacím orgánom. Žalobca predložil
všetku potrebnú dokumentáciu už dňa 9.6.2016 a dňa 26.4.2017 reagoval iba na ústnu požiadavku
stavebného úradu a ani nejde o dokumentáciu overenú stavebným úradom. Vo vzťahu k plateniu dane z

nehnuteľnosti uviedol, že nepostupoval špekulatívne formou rekonštrukcie ale pôvodný dom asanoval.
Rodinný dom nestaval na obchod, ale pre imobilnú matku, ktorú opatroval a počítal s príjmom z prenájmu
bytu. Žalobcovia majú za to, že išlo o drobné zmeny riešiteľné v rámci kolaudačného konania, pričom
im nie je zrejmé, prečo sa z jednoduchej veci stala taká kauza.

24. Žalovaný a intervenient zhodne argumentovali, že žalobu považujú za nedôvodnú, keď žalobcovia
v konaní nepreukázali relevantný titul na náhradu škody. Majú za to, že v danej veci nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, keď stavebný úrad iba naprával protiprávny stav spôsobený
žalobcami. Tvrdenia žalobcov, že vykonávali stavbu v menšom rozsahu ako mali povolené považovali
za nedôvodné. Z opatrenia proti nečinnosti nevyplýva žalobcami tvrdená nečinnosť stavebného úradu,

ale iba nečinnosť od 11.8.2017 do 23.10.2017, pričom lehota na vydanie rozhodnutia bola 60 dní
a pri posudzovaní úradného postupu by súd mal vychádzať iba zo záverov orgánov dohľadu. Vo
vzťahu k nemožnosti užívať stavbu poukázali na to, že k užívaniu stavby môže dôjsť až kolaudačným
rozhodnutím, ktoré bolo vydané až dňa 18.9.2019. V predmetnej veci taktiež nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia a nárok v časti požadovanej náhrady škody za 121 dní je nedôvodný. Vo

vzťahu k vzniku daňovej povinnosti poukázali na to, že táto Žalobcom vznikla v roku 2015 vydaním
stavebného povolenia. Zhodne namietali, že nárok vo výške 8.310 € a 2.985 € nebol prerokovaný podľa
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcovia tak v konaní nepreukázali žiadne z predpokladov na
vznik nároku na náhradu škody.

25. Medzi stranami nebol sporný priebeh konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred
dokončením na základe žiadosti žalobcov zo dňa 9.6.2016. Spornými bolo naplnenie predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a teda existencia relevantného titulu
na náhradu škodu, jej existencia a príčinná súvislosť medzi nimi.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.27. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý

mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.

32. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

33. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), V
jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom

konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením

dôvodov upovedomiť.

35. Úvodom súd konštatuje splnenie procesných podmienok na prejednanie veci vyplývajúcich z
ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Na tomto mieste súd poukazuje na § 15 ods. 1 , § 16ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobcovia žiadosťou zo dňa zo dňa 31.7.2019 požiadali o
prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu kvalifikovaného odhadu za nemožnosť užívať rodinný
doma s garážou v spôsobenej nečinnosťou stavebného úradu v trvaní 337 dní a 121 dní. V predmetnej

žiadosti žalobcovia výšku uvedenej škody nevyčíslili. G. N. K. H. E. A. v odpovedi zo dňa 10.12.2019 síce
poukázalo na to, že kvalifikovaný odhad, prípadne znalecký posudok k žiadosti priložený nebol, avšak
žiadosť prerokoval a nárok vyhodnotil ako nedôvodný. S poukazom na citované ustanovenia zákona č.
514/2003 Z.z. nemožno dospieť k záveru, že by nárok žalobcov nebol prerokovaný.

36. Žalobcovia ako titul náhrady škody uviedli nečinnosť stavebného úradu v rozsahu 337 dní na tom
skutkovom základe, že stavebný úrad po doplnení žiadosti žalobcov dňom 9.12.2012 vydal oznámenie o
začatí konania až dňa 11.8.2017 a následne vydal stavebné povolenie ktorým stavebný úrad dodatočne
povolili zmenu stavby žalobcov pred dokončením až dňa 24.10.2017. ktorý súd posudzoval podľa § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

37. Žalobcovia tiež namietali chybné prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 24.10.2017,
v dôsledku ktorého sa oddialila možno dokončenia stavby o 121 dní, ktorý súd posudzoval podľa § 5
ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

38. V súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím G. Č. R. M. zo dňa 24.10.2010, č. XXXX-XXXX/

XXX-XXXX/RUSK/DzSP/Ko súd uvádza, že predmetné rozhodnutie nepredstavuje spôsobilý titul na
náhradu škody podľa § 514/2003 Z.z. a teda nie je možné ho posúdiť ako nezákonné rozhodnutie,
ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže toto
rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Samotná skutočnosť, že uvedené rozhodnutie bolo
čiastočne zmenené odvolacím orgánom nárok na náhradu škody nezakladá. Z uvedeného dôvodu nie

je ani dôvod sa bližšie zaoberať argumentáciou strán vo vzťahu k obsahu uvedených rozhodnutí.

39. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu stavebného úradu žalovaný a intervenient
namietali, že pri posudzovaní neprávneho úradného postup možno vychádzať iba zo záverov orgánov
dohľadu, čo však nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcovia namietali nečinnosť

stavebného úradu, ktorý nekonal v lehotách stanovených v § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok). V spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je
civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej
moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 23. júna 2020 sp. zn. 3Cdo/127/2018). V prejednávanej veci tak je súd oprávnený pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúci v porušení povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

40. V súvislosti s nečinnosťou stavebného úradu žalobcovia toto obdobie vymedzili obdobím od

9.12.2016 (doručenie záväzného stanoviska T. G. E. A. R. zo dňa 21.9.2016) do vydania stavebného
povolenia zo dňa 24.10.2017, č. č. XXXX-XXXX/XXX-XXXX/RUSK/DzSP/Ko, ktorým bola stavba
žalobcov dodatočne povolená v celkovo rozsahu 337 dní (teda 9.12.2016 až 24.10.2017 bez 60
dní). Vzhľadom na uvedené posudzoval postup v danom období a osobitne sa nezaoberal tvrdeniami
o predchádzajúcom priebehu staveného konania. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na to, že

stavebnému úradu doručili všetku potrebnú dokumentáciu už dňa 9.6.2016 a následne ju doplnili o
záväzné stanovisko T. G.. Stavebný úrad naposledy stavebné konanie prerušil rozhodnutím zo dňa
8.11.2016, č. XXXX/XXX/RUSK/preruš/Zr, na dobu 30 dní s tým, že žalobcovia mali doplniť doklady o
tom, že dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými zákonom , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými predpismi a doklady

potrebné k vydaniu rozhodnutia podľa vyhlášky G. Ž. D. E. č. 453/2000 Z.z.

41. Žalovaný a intervenient argumentovali, že žalobcovia si uvedené povinnosti nesplnili, keď
poukazovali na nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich z listu MČ R. M. zo dňa 2.11.2016 č. O.-XXXX/
XXX/Ba-XXXX a až dňa 30.4.2017 doplnili projektovú dokumentáciu. V uvedenom prípade sa súd

stotožnil a argumentáciou žalobcov, že uvedené podmienky neboli vyžadované stavebným úradom
v zmysle citovaného rozhodnutia a výkresy doručené dňa 26.4.21017 boli doručené iba na základe
ústnej požiadavky pracovníčky úradu, pričom nešlo o novú projektovú dokumentáciu a tieto podklady
ani neboli predmetom ďalšieho posudzovania, ani nešlo o stavebným úradom overenú dokumentáciu,len farebne zobrazovali zmeny oproti pôvodnú stavebnému povoleniu. Uvedené vyplýva zo samotného
sprievodného listu a napokon aj z datovania na predmetných výkresoch. Len pre úplnosť súd dodáva,
že tieto podklady ani neboli zohľadňované pri následnom rozhodovaní stavebného úradu. Z obsahu

listu MČ R. M. zo dňa 2.11.2016 č. O.-XXXX/XXX/Ba-XXXX vyplýva, že ani nejde o výzvu či inú listinu
stavebného úradu, ale oznámenie MČ R.-M. týkajúcu sa požiadaviek Komisie výstavby, územného
rozvoja a regionálnej politiky pre vydanie záväzného stanoviska (ktoré nikdy vydané bolo). V danom
období ani nebola preukázaná žiadna výzva stavebného úradu, prerušenie konania, či predĺženie lehoty
podľa § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nečinnosť stavebného

úradu skonštatoval napokon aj Okresný úrad R.. Súd preto dospel k záveru, že v konaní stavebného
úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to tvrdili žalobcovia.

42. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie podmienok
predpokladaných zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorými sú existencia titulu (§ 3 ods. 1), vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nimi. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody v dôsledku úrady zvýšenej

sadzby dane z nehnuteľnosti a nemožnosti užívať nehnuteľnosť, ktorej sa stavebné konania dotýkalo,
keď argumentovali, že v dôsledku nečinnosti stavebného úradu došlo k oddialeniu dokončenia stavby
a tým aj kolaudácie predmetného rodinného domu.

43. Žalovaný a intervenient v tomto smere poukazovali na to, že žalobcom nemožno priznať nárok na

náhradu škody, pretože konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88a stavebného poriadku
pred dokončením zapríčinili sami svojim protiprávnym konaním. S uvedeným sa možno stotožniť iba
čiastočne. Nebolo sporné, že na strane žalobcov došlo k porušeniu zákona keď realizovali výstavbu
rodinného domu v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením, čo napokon aj sami priznali a
bola im za to uložená sankcia. Avšak pokiaľ zákon umožňuje uvedený protiprávny stav riešiť zákonom

ustanoveným postupom v zmysle stavebného poriadku, nemožno dospieť k záveru, že by prípadné
nároky žalobcov boli bez ďalšieho nedôvodné. V danej súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalobcovia
si neuplatňujú nárok na náhradu škody za celé trvanie predmetného konania, ale iba časť v ktorej vidia
nečinnosť stavebného úradu, resp. iné vady stavebné konania.

44. Z uvedeného dôvodu si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 8.310 € mesačne za
nemožnosť užívať predmetný rodinný dom, pričom vychádzali z mesačného nájmu 750 € stanoveného
posudkom spoločnosti Y. A., E..A..O.. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobcovia si teda tento nárok pôvodne uplatnili ako možný ušlý zisk z
prenájmupredmetnéhorodinnéhodomu,keďukončeniejehovýstavbysapredĺžilovdôsledkunečinnosti

stavebného úradu.

45. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len
za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015). Žalobcovia sami v priebehu konania
uviedli, že výstavbu rodinného domu realizovali pre svoje osobné potreby, uplatnený nárok tak je iba
hypotetický a nepredstavuje vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu ušlý zisk. V
priebehu konania žalobcovia poukázali na to, že počítali aj s výnosom z prenájmu bytu vo vlastníctve
žalobcu 1/ pani Vrablecovej vo výške 700 € mesačne, čo preukazovali jej čestným vyhlásením a výpisom

z účtu.

46. Žalobca vo vzťahu k uvedenému obdobiu taktiež požadovali alikvotnú časť uhradenej zvýšenej dane
z nehnuteľnosti za stavebné pozemky vo výške 516,42 €, vyrubenej na základe rozhodnutí správcu
dane. Žalovaný a intervenient v tejto súvislosti argumentovali, že namietané stavebné konanie podľa §

88a stavebného zákona nemalo na užívanie domu, ani daňovú povinnosť vplyv vzhľadom na to, že v
oboch prípadoch je potrebné vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 76 stavebného zákona.

47. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (pozri 3Cdo/32/2007,
5Cdo/219/2007, 5Cdo/301/2009, R 28/2008).48. Aj keď možno priznať žalobcom, že nečinnosť stavebného úradu mala vplyv na celkovú dĺžku
výstavby rodinného domu, priamo nemala za následok možnosť( resp. nemožnosť) predmetný rodinný

dom užívať, ani vplyv na vznik a zánik zvýšenej daňovej povinnosti. Pokiaľ žalobcovia poukazovali
na možný príjem z dispozície s iným majetkom po skončení výstavby rodinného domu, ide o plnenia,
ktoré neboli priamo závislé od napádaného konania, ale aj od ďalších prípadných podmienok, ktoré
by mali byť naplnené v budúcnosti. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie rozdielu dane
súd poukazuje opätovne aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp.

zn. 3Cdo/32/2007 (R 28/2008), v ktorom okrem iného uviedol, že plnenie povinností, ktoré vyplýva z
predpisu spadajúceho do oblasti verejného (daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, pričom tieto závery sú aplikovateľné aj na zákon č. 514/2003 Z.z.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že konanmí stavebného úradu došlo k

nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote stanovenej podľa § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok)keďstavebnýúradbolnečinnývobdobíod9.12.2016do24.10.2017celkom337dní.Súdvšak
dospel k záveru, že v konaní žalobcovia nepreukázali vznik škody alebo ušlého zisku a príčinnú súvislosť
z predmetným nesprávnym úradným postupom. V ostatnej časti súd nezistil spôsobilý titul na náhradu

škody spočívajúci vo vydaní nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie stavebného úradu
zo dňa 24.10.2017. Preto súd konanie v časti 100 € zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a v ostatnej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol a sčasti zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, možno
konštatovať plný procesný úspech žalovaného a intervenienta. Žalovanému však podľa obsahu spisu
žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

55. Vo vzťahu k intervenientovi - MČ R. M., ktorá v spornej veci mala postavenie stavebného úradu súd s

poukazom na § 257 CSP rozhodol tak, že intervenientovi nárok na náhradu trov, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí prihliadol na samotný predmet konania, ktorým
bol postup intervenienta ako stavebného úradu, keď súd dospel k záveru, že v jeho posudzovanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu (bližšie odsek 41). Intervenient zároveň v priebehu
konania zotrval na svojej pôvodnej argumentácii (v danom čase ešte právne nezastúpený). Z uvedených

dôvodov súd dospel k záveru, že vzhľadom na tieto okolnosti by bolo priznanie nároku na náhradu trov
konania voči žalobcom neprimerane nespravodlivé.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
c) procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

e) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného

alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.