Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011160
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. XXX/XX/XX, F., a spol., trestne stíhaných pre pokračovací zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3,
písm. a), c) s poukazom na § 138 písm. j), sčasti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. účinného od 6.8.2024 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2025 prejednal odvolanie
prokurátora a obžalovaných A. B. a G. D. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/92/2024
zo dňa 30.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému G. D. vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný G. D.

o d s u d z u j e

Podľa § 173 ods. 2 , § 36 písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 , § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného A. B. a obžalovaného G. D. z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/92/2024 zo dňa 30.7.2025 boli uznaní vinnými
obžalovaný A. B. zo spáchania pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3, písm. a), c) s
poukazom na § 138 písm. j), sčasti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. účinného

od 6.8.2024, obžalovaný G. B. zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a obžalovaná H. C. pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestnéhozákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe, že

1. obžalovaný 1. A. B. od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca november roku 2023 do
času jeho zadržania o 15.50 hod, teda do dňa 18.06.2024 v okrese Prievidza, a to najmä v mieste
prechodného pobytu, konkrétne v byte č. X, nachádzajúcom sa v bytovom dome na I. J. K. XX/
X v meste F., neoprávnene vyrobil a následne neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú
látku, jed a prekurzor - metamfetamín (pervitín), ktorý takto vyrobil v uvedenom období minimálne

dvadsaťkrát (dva až tri krát do týždňa), a to použitím chemických látok a ďalších komponentov a
predmetov, prostredníctvom ktorých je možné za použitia špecifického technologického postupu vyrobiť
aj v domácich podmienkach psychotropnú látku - pervitín, ktoré si za týmto účelom vopred zadovážil
doposiaľ nezisteným spôsobom a ďalej ich v mieste vtedajšieho bydliska na predmetnej adrese za týmto
účelom prechovával, pričom medzi jeden takýto predmet patril aj liek Nurofen Stop Grip 24, ktorý nie
je viazaný na lekársky predpis, a ktorý mu dobrovoľne a za peniaze obžalovaného A. B. zadovažoval

v lekárňach v rámci mesta Prievidza, najčastejšie v lekárňach v OC Korzo, OD Kaufland a OD Tesco,
obžalovaný 2. G. D. s vedomosťou, že sa jedná o predmet, ktorý bude následne použitý na výrobu
pervitínu, pričom obžalovaný 2. G. D. uvedený liek takýmto spôsobom zadovážil obžalovanému 1.
A. B. minimálne štyri až päť krát, naposledy dňa 18.06.2024, kedy mu za týmto účelom obžalovaný
1. A. B. dal hotovosť vo výške 100,- eur, za ktorú sumu obžalovaný 2. G. D. kúpil minimálne osem

krabíc Nurofen Stop Grip 24, ktorý sa do výroby aj ďalej zapájal v prípade požiadania A. B., a to aj
tým spôsobom, že umýval predmety určené na výrobu pervitínu, podal fľašu, zakupoval komponenty
(žiarovku), teda asistoval pri samotnom výrobnom procese, kde v rámci procesných úkonov - domovej
prehliadky vykonanej v byte č. 8, boli okrem iných vecí zaistené aj kriminalistické stopy č. 8, č. 10D a č.
38, ktoré obsahovali metamfetamín, ktorý obžalovaný 1. A. B. za pomoci obžalovaného 2. G. D. práve

dňa 18.06.2024 vyrobili, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava pod č. PPZ-KEU-SL-EXP- 2024/1321 sa jednalo o:
- v prípade stopy č. 8 plastovú striekačku s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou
0,976 g, s priemernou koncentráciou 69,9 percenta hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcu 682 mg
absolútneho metamfetamínu,

- v prípade stopy č.10D plastovú striekačku s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou
0,171 g, s priemernou koncentráciou 69,5 percenta hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcu 119
mg absolútneho metamfetamínu, ktorý metamfetamín dal dňa 18.06.2024 obžalovaný 1. A. B.
obžalovanému 2. G. D.,
- v prípade stopy 38 sklenenú spodnú časť misy z jenského skla, v ktorej sa nachádzali stopa č.

38A - žiletka a stopa č. 38B - látka s hmotnosťou 0,327 g s priemernou koncentráciou 60,6 percenta
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúca 198 mg absolútneho metamfetamínu,

pričom všetko toto vyššie uvedené a vyrobené množstvo metamfetamínu v deň 18.06.2024 so súhrnnou
hmotnosťou 1,474 g zodpovedá už tzv. väčšiemu množstvu metamfetamínu (viac ako 5 násobok hranice

nepatrného množstva),

pričom pervitín (metamfetamín) obžalovaný 1. A. B. vyrábal nielen pre vlastnú potrebu, ale aj za
účelom ďalšej distribúcie, predovšetkým za účelom pokrytia finančných dlhov a zabezpečenie bežného
spôsobu života, pričom pervitín (metamfetamín) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných

a psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,

- a v prípade stopy č. 10C, ktorej súčasťou bola aj stopa č. 10C-1 zatavená striekačka s obsahom
kryštalického materiálu s hmotnosťou 0,113 g s priemernou koncentráciou 45,6 percenta hmotnostných

metamfetamínu, obsahujúca 52 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá tzv. nepatrnému
množstvu, ktorú látku mal v čiernej kapsičke uloženú obžalovaný 2. G. D.,

2. obžalovaný 1. A. B. a obžalovaná 3. H. C. od presne nezistenej doby, najneskôr od mesiaca november
roku 2023 do dňa 18.06.2024, psychotropnú látku - pervitín, po tom, čo ju v mieste vtedajšieho bydliska v

byteč.X,nachádzajúcomsavbytovomdomenaI.J.K.XX/XvmesteF.,neoprávneneopakovanevyrobil
obžalovaný1.A.B.,následnespoločne,akoajsamostatnedistribuovali(predávali)atominimálneosobe
obžalovaného 2. G. D., konkrétne dva až trikrát týždenne za sumu 15,- eur až 20,- eur v objeme dva až tridiely, ako aj darovali jedenkrát za protislužbu - upratovanie bytu a vykonávanie nákupov do domácnosti,
minimálne jedenkrát aj osobe D. L., ale aj osobám
A. M., ktorej obžalovaný 1. A. B. a obžalovaná 3. H. C. predali pervitín v presne nezistenom čase,

naposledy krátko predtým, ako ich zadržala polícia 18.06.2024, na rôznych miestach v meste Prievidza,
aj pred bytovým domom, kde bývali v tom čase v podnájme, alebo aj priamo v tom byte č. X, N. I. J. K.
XX O. F., za rôzne sumy, väčšinou za sumy 20,- eur a 30,- eur, niekedy jej dali pervitín ako výmenný
obchod alebo keď jej boli dlžní za niečo, pričom celkovo jej predali alebo dali pervitín presne nezistený
počet krát, na predaji sa A. M. dohadovala telefonicky s obžalovaným 1. A. B. a obžalovaná 3. H. C. jej

doniesla pervitín von pred bytový dom, pričom takto sa dohadovali na predaji pervitínu aj dňa 18.06.2024
v čase od 07.43 hod.,
A. B., ktorému obžalovaná 3. H. C. predala pervitín v presne nezistenom čase aj v mesiaci máj 2024, na
rôznych miestach v meste Prievidza, aj v blízkosti večierky pri pohostinstve P., ktoré je v F. N. J. A. L. Q.
X, celkovo presne nezistený počet krát, najmenej dvakrát za sumy 10,- eur, 30,- eur, spolu minimálne
40,- eur za štyri diely pervitínu, na predaji sa A. B. dohadoval s obžalovanou 3. H. C. telefonicky aj dňa

17.05.2024 v čase od 16.14 hod.,

A. R., ktorému obžalovaný 1. A. B. predal pervitín v presne nezistenom čase v mesiacoch máj a jún
2024, na rôznych miestach, aj v Novákoch v priestoroch spoločnosti S. a.s., v časti zvanej karbidka, aj
v Prievidzi v blízkosti starého kina, ktoré je na ulici M. R. Štefánika 1, a aj na presne nezistenom mieste

v Nitrianskom Rudne v priestoroch L., spolu najmenej trikrát, za sumy 20,- eur, 30,- eur a za 50,- eur,
celkovo spolu osem dielov pervitínu, na predaji sa A. R. dohadoval s obžalovaným 1. A. B. telefonicky a
dňa 23.05.2024 a aj dňa 18.06.2024, kedy mu obžalovaný 1. A. B. mal dorovnať pervitín, čo ostal dlžný
A. R., avšak k tomu už nedošlo, pretože obžalovaný 1. A. B. bol zadržaný políciou,

zároveň sa obžalovaný 1. A. B. skutkov pod bodmi 1. a 2. mal dopustiť napriek tomu, že bol rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 61/22, právoplatným dňa 12.09.2022, za drogový zločin už
odsúdený,

pričom pervitín (metamfetamín) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných

látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to boli odsúdení :

- obžalovaný 1/ A. B. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5

Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest prepadnutia mobilného telefónu
Honor Lite, model RBN-NX1, sériové číslo R. v obale.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ústavné
ochranné protitoxikomanické liečenie s následným doliečovaním ambulantnou formou podľa § 74 ods.
5 Tr. zák.

- obžalovaný 2/ G. D. podľa § 173 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky a 10 (desať) mesiacov nepodmienečne, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí :

- 1ks mobilný telefón Motorola E4, sériové číslo ZL33C24W38 s poškodeným displayom,
- 1ks mobilný telefón TCL, model T431D, sériové číslo F. s poškodeným displayom a SD kartou,
- 1ks mobilný telefón Iphone IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,

- obžalovaná 3/ H. C. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods.
5 Tr. zák. za splnenia podmienok podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na trest odňatia slobodyvo výmere 4 (štyri) roky, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovanej uložil počas skúšobnej doby s probačným dohľadom
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa
§ 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zák. aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej ďalej uložil trest mobilného telefónu Motorola E32s,
l sériové číslo ZT322G6Q9L v červenom obale s SD kartou,

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanej zároveň uložené ambulantné ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Citovaný rozsudok nenadobudol v celom rozsahu právoplatnosť, keď v zákonnej lehote prokurátor podal
odvolanie proti výrokom o trestoch v neprospech všetkých obžalovaných a tiež aj obžalovaný A. B.
a obžalovaný G. D. proti výrokom o trestoch.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol aj nasledovné (citácie):

Obžalovanému 1. A. B. bol uložený (okrem iného) aj nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 173
ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. I), § 39 ods. 5 Trestného zákona v trvaní 5 (päť) rokov, so zaradením
podľa § 48 ods. 2, písm. a) Trestného zákona v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súdom I. stupňa aplikované ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona možno považovať za zákonné,

avšak až na úroveň 5-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, kedy základná sadzba bola
7- 15 rokov, sa javí ako neprimerane mierne a teda nespravodlivé, a to aj vzhľadom na to, že ide o
recidivistu, ktorý pácha tzv. špeciálnu recidívu v oblasti drogovej trestnej činnosti, a to nie v oblasti
prechovávania, ale výlučne oblasti dealovania drog (obchodovania resp. výroby). Je síce pravdou, že
predchádzajúce odsúdenie je súčasťou aktuálnej právnej kvalifikácie a teda aj vyššej trestnej sadzby,

avšak toto predchádzajúce odsúdenie samo osebe malo vylúčiť úvahu súdu o takmer maximálnom
mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu (súd mohol znížiť dolnú hranicu 7 rokov až na úroveň
4 roky 8 mesiacov, pričom uložil trest pri dolnej hranici mimoriadneho zníženia, teda 5 rokov). Osoba
obžalovaného a charakter trestnej činnosti nezadávali dôvod na takto mierny trest odňatia slobody.
Obžalovanému 2. G. D. bol uložený (okrem iného) aj nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 173

ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. I), § 37 písm. m), § 39 ods. 5 Trestného zákona v trvaní 3 (tri)
roky 10 (desať) mesiacov so zaradením pre výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia.
Súdom I. stupňa aplikované ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona možno považovať za_ zákonné,
avšakažnaúroveňvýmery3(tri)roky10(desať)mesiacov,kedyupravenásadzbavzmysleustanovenia
§ 38 ods. 3 Trestného zákona (zločin na zločin) bola 5 (päť) rokov 4 (štyri) mesiace - 10 (desať) rokov,

sa javí ako neprimerane mierne a teda nespravodlivé, a to aj vzhľadom na to, že ide recidivistu, ktorý
bol ku od roku 2007 až ku dňu skutku v roku 2024 až 18-krát súdne Trestaným, pričom posledný trest
(4 roky 4 mesiace) vykonal iba dňa 23.01.2024. Už tieto odsúdenia mali vylúčiť úvahu súdu o takmer
maximálnom mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu (súd mohol znížiť dolnú hranicu 5 rokov 4
mesiace až na úroveň 3 roky 7 mesiacov, pričom uložil trest pri dolnej hranici mimoriadneho zníženia,

teda 3 roky 10 mesiacov). Osoba obžalovaného a charakter trestnej činnosti nezadávali dôvod na takto
mierny trest odňatia slobody.
Obžalovanej 3. H. C. bol uložený (okrem iného) aj podmienečný trest odňatia slobody s probáciou podľa
§ 173 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. I), § 39 ods. 5, § 39 ods. 1, ods. 3, písm. d) Trestného zákona v
trvaní 4 (štyri) roky, ktorého výkon bol podľa § § 49 ods. 1, písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky, za súčasného
uloženia obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3, písm. b) Trestného zákona a podľa § 51 ods. 4,
písm. k) Trestného zákona.
U tejto obžalovanej je nutné poukázať na to, že základná sadzba bola 7-15 rokov, pričom aplikácia §
39 ods. 5 Trestného zákona bola zákonná a spravodlivá a to dokonca v maximálne možnej miere až

na úroveň 4 rokov 8 mesiacov. Mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu aj podľa § 39 ods. 1, ods.
3, písm. d) Trestného zákona už možno považovať za neadekvátne, vzhľadom na charakter trestnej
činnosti, teda vzhľadom okolnosti prípadu (zabezpečovanie si príjmu predajom drog viacerým osobám,
po jeho výrobe A. B.).Záverom si dovolím uviesť, že každý, a teda aj páchatelia závažných trestných činov, majú nejakú
rodinu, teda rodičov, starých rodičov, ktorí majú vyšší vek a aj sním sa viažuce rôzne zdravotné
problémy. Taktiež mnohí z páchateľov majú aj maloleté deti. V čase páchania závažných trestných činov

páchateľov si akosi na rodinu, na vyšší vek rodičov, na zdravotný stav rodičov a ani na maloleté deti
páchatelia nespomenú. Zásadne si však na tieto okolnosti spomenú páchatelia resp. ich obhajcovia až
v čase hlavného pojednávania. Tieto okolnosti by nemali byť automaticky považované za také „pomery
páchateľa“, ktoré by boli „mimoriadne“ v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Možno na ne prihliadať v
zmysle zásady, že trest má postihnúť hlavne páchateľa a čo najmenej sa dotknúť blízkych a pod., avšak

to len v medziach základnej resp. upravenej trestnej sadzby, ale nie ako mimoriadna okolnosť v zmysle
§ 39 ods. 1 Trestného zákona.

Navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne Rozsudok Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske
sp. zn. 26T 92/2024-1040 zo dňa 30.07.2025 podľa § 321 ods. 1, písm. e) Trestného poriadku zrušil
v časti výrokoch o trestoch odňatia slobody u všetkých troch obžalovaných jednotlivo a nahradil tieto

výroky svojim rozhodnutím, v ktorom obžalovanému 1. A. B. uloží podľa § 173 ods. 3, § 38 ods. 2, §
36 písm. I), § 39 ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní aspoň 6 (šesť)
rokov a pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2, písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovanému 2. G. D. uloží podľa § 173 ods. 2, § 38 ods. 2,
ods. 3, § 36 písm. I), § 37 písm. m), § 39 ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní aspoň 5 (päť) rokov a pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2, písm. b) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovanej 3. H. C. uloží podľa § 173 ods.
3, § 38 ods. 2, § 36 písm. I), § 39 ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
aspoň 4 (štyri) roky 8 (osem) mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2, písm. a) Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie okrem iného odôvodnil
nasledovne :

„Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, podávam v zákonnej lehote odvolanie proti výroku treste odň.

slobody rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.07.2025, sp.zn. 26T/92/2024, ktorým som bol
uznaný vinným na skutkovom základe, že v bode 1 od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca
november roku 2023 do času jeho zadržania o 15.50 hod, teda do dňa 18.06.2024 v okrese Prievidza,
a to najmä v mieste prechodného pobytu, konkrétne v byte č. 8, nachádzajúcom sa v bytovom dome
na I. J. K. XX/X v meste Prievidza, neoprávnene vyrobil a následne neoprávnene prechovával omamnú

a psychotropnú látku, jed a prekurzor - metamfetamín (pervitín), ktorý takto vyrobil v uvedenom období
minimálne dvadsaťkrát (dva až tri krát do týždňa), a to použitím chemických látok a ďalších komponentov
a predmetov, prostredníctvom ktorých je možné za použitia špecifického technologického postupu
vyrobiť aj v domácich podmienkach psychotropnú látku - pervitín, ktoré si za týmto účelom vopred
zadovážildoposiaľnezistenýmspôsobomaďalejichvmiestevtedajšiehobydliskanapredmetnejadrese

za týmto účelom prechovával, pričom medzi jeden takýto predmet patril aj liek N. I. T. 24, ktorý nie je
viazaný na lekársky predpis, a ktorý mu dobrovoľne a za peniaze obžalovaného A. B. zadovažoval v
lekárňach v rámci mesta Prievidza, najčastejšie v lekárňach v OC Korzo, OD Kaufland a OD Tesco,
obžalovaný 2. G. D. s vedomosťou, že sa jedná o predmet, ktorý bude následne použitý na výrobu
pervitínu, pričom obžalovaný 2. G. D. uvedený liek takýmto spôsobom zadovážil obžalovanému 1.

A. B. minimálne štyri až päť krát, naposledy dňa 18.06.2024, kedy mu za týmto účelom obžalovaný
1. A. B. dal hotovosť vo výške 100,- eur, za ktorú sumu obžalovaný 2. G. D. kúpil minimálne osem
krabíc Nurofen Stop Grip 24, ktorý sa do výroby aj ďalej zapájal v prípade požiadania A. B., a to aj
tým spôsobom, že umýval predmety určené na výrobu pervitínu, podal fľašu, zakupoval komponenty
(žiarovku), teda asistoval pri samotnom výrobnom procese, kde v rámci procesných úkonov - domovej

prehliadky vykonanej v byte č. 8, boli okrem iných vecí zaistené aj kriminalistické stopy č. 8, č. 10D a č.
38, ktoré obsahovali metamfetamín, ktorý obžalovaný 1. A. B. za pomoci obžalovaného 2. G. D. práve
dňa 18.06.2024 vyrobili, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava pod č. PPZ-KEU-SL-EXP- 2024/1321 sa jednalo o:
- v prípade stopy č. 8 plastovú striekačku s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou

0,976 g, s priemernou koncentráciou 69,9 percenta hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcu 682 mg
absolútneho metamfetamínu,
- v prípade stopy č.10D plastovú striekačku s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou
0,171 g, s priemernou koncentráciou 69,5 percenta hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcu 119mg absolútneho metamfetamínu, ktorý metamfetamín dal dňa 18.06.2024 obžalovaný 1. A. B.
obžalovanému 2. G. D.,
- v prípade stopy 38 sklenenú spodnú časť misy z jenského skla, v ktorej sa nachádzali stopa č.

38A - žiletka a stopa č. 38B – látka s hmotnosťou 0,327 g s priemernou koncentráciou 60,6 percenta
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúca 198 mg absolútneho metamfetamínu,
pričom všetko toto vyššie uvedené a vyrobené množstvo metamfetamínu v deň 18.06.2024 so súhrnnou
hmotnosťou 1,474 g zodpovedá už tzv. väčšiemu množstvu metamfetamínu (viac ako 5 násobok hranice
nepatrného množstva),

pričom pervitín (metamfetamín) obžalovaný 1. A. B. vyrábal nielen pre vlastnú potrebu, ale aj za
účelom ďalšej distribúcie, predovšetkým za účelom pokrytia finančných dlhov a zabezpečenie bežného
spôsobu života, pričom pervitín (metamfetamín) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
a psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,
- a v prípade stopy č. 10C, ktorej súčasťou bola aj stopa č. 10C-1 zatavená striekačka s obsahom

kryštalického materiálu s hmotnosťou 0,113 g s priemernou koncentráciou 45,6 percenta hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúca 52 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá tzv. nepatrnému
množstvu, ktorú látku mal v čiernej kapsičke uloženú obžalovaný 2. G. D., a v bode 2 rozsudku
obžalovaný 1. A. B. a obžalovaná 3. H. C. od presne nezistenej doby, najneskôr od mesiaca november
roku 2023 do dňa 18.06.2024, psychotropnú látku - pervitín, po tom, čo ju v mieste vtedajšieho bydliska v

byteč.X,nachádzajúcomsavbytovomdomenaI.J.K.XX/XvmesteF.,neoprávneneopakovanevyrobil
obžalovaný1.A.B.,následnespoločne,akoajsamostatnedistribuovali(predávali)atominimálneosobe
obžalovaného 2. G. D., konkrétne dva až trikrát týždenne za sumu 15,- eur až 20,- eur v objeme dva až tri
diely, ako aj darovali jedenkrát za protislužbu - upratovanie bytu a vykonávanie nákupov do domácnosti,
minimálne jedenkrát aj osobe D. L., ale aj osobám A. M., ktorej obžalovaný 1. A. B. a obžalovaná 3.

H. C. predali pervitín v presne nezistenom čase, naposledy krátko predtým, ako ich zadržala polícia
18.06.2024, na rôznych miestach v meste Prievidza, aj pred bytovým domom, kde bývali v tom čase v
podnájme, alebo aj priamo v tom byte č. X, N. I. J. K. XX O. F., za rôzne sumy, väčšinou za sumy 20,- eur
a 30,- eur, niekedy jej dali pervitín ako výmenný obchod alebo keď jej boli dlžní za niečo, pričom celkovo
jej predali alebo dali pervitín presne nezistený počet krát, na predaji sa A. M. dohadovala telefonicky s

obžalovaným 1. A. B. a obžalovaná 3. H. C. jej doniesla pervitín von pred bytový dom, pričom takto sa
dohadovali na predaji pervitínu aj dňa 18.06.2024 v čase od 07.43 hod.,
A. B., ktorému obžalovaná 3. H. C. predala pervitín v presne nezistenom čase aj v mesiaci máj 2024, na
rôznych miestach v meste Prievidza, aj v blízkosti večierky pri pohostinstve P., ktoré je v F. N. J. A. L. Q.
X, celkovo presne nezistený počet krát, najmenej dvakrát za sumy 10,- eur, 30,- eur, spolu minimálne

40,- eur za štyri diely pervitínu, na predaji sa A. B. dohadoval s obžalovanou 3. H. C. telefonicky aj dňa
17.05.2024 v čase od 16.14 hod.,
A. R., ktorému obžalovaný 1. A. B. predal pervitín v presne nezistenom čase v mesiacoch máj a jún
2024, na rôznych miestach, aj v Novákoch v priestoroch spoločnosti S. a.s., v časti zvanej karbidka, aj
v Prievidzi v blízkosti starého kina, ktoré je na ulici M. R. Štefánika 1, a aj na presne nezistenom mieste

v Nitrianskom Rudne v priestoroch Campingu, spolu najmenej trikrát, za sumy 20,- eur, 30,- eur a za
50,- eur, celkovo spolu osem dielov pervitínu, na predaji sa A. R. dohadoval s obžalovaným 1. A. B.
telefonicky a dňa 23.05.2024 a aj dňa 18.06.2024, kedy mu obžalovaný 1. A. B. mal dorovnať pervitín, čo
ostal dlžný A. R., avšak k tomu už nedošlo, pretože obžalovaný 1. A. B. bol zadržaný políciou, zároveň sa
obžalovaný 1. A. B. skutkov pod bodmi 1. a 2. mal dopustiť napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 2T 61/22, právoplatným dňa 12.09.2022, za drogový zločin už odsúdený, pričom
pervitín (metamfetamín) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach
a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok, čím mal
spáchať v bodoch 1. a 2. obžaloby sčasti spoločným konaním, sčasti samostatne, neoprávnene vyrobil
omamnú látku a psychotropnú látku a neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou

látkou vo väčšom množstve a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách
a už bol za taký čin právoplatne odsúdený, čím spáchal pokračovací zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3,
písm. a), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za toto konanie mu bol uložený podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., §
39 ods. 5 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.Tiež mu bol podľa § 60 ods. 1, písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci - 1ks mobilný telefón
Honor Lite, model RBN-NX1, sériové číslo AE9DCP33032201164 v obale a uložené ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie s následným doliečovaním ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Tr. zák.

Obžalovaný bol zároveň zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, ktoré nasledovne odôvodňujem. Súd na hlavnom pojednávaní prijal
vyhlásenie obžalovaného A. B., čo súd zjavne zobral do úvahy pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. a zároveň prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák.. Súhlasíme s názorom súdu v tom smere, že tento postoj obžalovaného mal mimoriadny

význam nie len z hľadiska preukázania viny jemu, ale aj ostatným spolupáchateľom. Prokurátor tak
nemusel dokazovať vinu obžalovaného.
Máme za to, že súd mohol u obžalovaného A. B. prihliadnuť aj k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n) Tr. zákona, nakoľko použitie § 39 ods. 5 takýto postup nevylučuje. Pokiaľ ide o mimoriadne
zníženie trestu u obžalovaného A. B., sme názoru, že súd mohol pristúpiť aj k mimoriadnemu zníženiu
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a to s ohľadom predovšetkým na pomery obžalovaného, ktoré boli

na vykonanom HP jednoznačne preukázané. Ide najmä o skutočnosť, že obžalovaný od prepustenia
z väzby v decembri 2024 žije riadny život, pracuje na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Fortischem
a.s., stará sa o maloletého syna A. B. a aktuálne aj o svojho otca, ktorý v júli 2025 utrpel mozgovú
mŕtvicu. V prípade obžalovaného je zjavné, že nešlo o dílera, ktorý by výrazne profitoval z predaja
omamných látok, ako to správne vo svojom odôvodnení uvádza prvostupňový súd. Tiež sme názoru, že

súdmoholdôslednejšieprihliadnuťajnaosobuobžalovaného,ktorýmávRTibastaršiezahladenétresty
a jeden drogový zločin, ktorý však bol zohľadnený pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku. Aj s ohľadom
na správanie obžalovaného po prepustení z väzby je nesporné, že na nápravu obžalovaného nie je
nutné pôsobiť trestom vo výmere, ako uložil okresný súd. Sme teda presvedčení, že súd po zhodnotení
všetkých vyššie uvedených skutočností mohol obžalovanému uložiť trest nižší ako 5 rokov a to najmä

s poukazom na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, nakoľko je otázne, ako bude zabezpečená starostlivosť
o maloletého syna obžalovaného, ktorý je síce aktuálne zverený rozsudkom do starostlivosti matky
obžalovaného, avšak predsa len ide o osobu vyššieho veku navyše bez dostatočného príjmu, ktorý by
pokrýval náklady na život maloletého.
Podotýkame, že výživné, ktoré je povinná platiť matka maloletého- obž. H. C., je vo výške minimálneho

výživného cca 38 Eur mesačne
Pokiaľ ide o výrok o treste prepadnutia veci - mobilný telefón Honor Lite, model RBN-NX1, sériové číslo
AE9DCP33032201164, obžalovaný tento výrok nerozporuje a nenapáda.
Taktiež obžalovaný súhlasí s uloženým ochranným liečením protitoxikomanickým ústavnou formou s
následným doliečovaním ambulantnou formou a tiež so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.
Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.07.2025, sp.zn. 26T/92/2024 vo
výroku o treste odň. slobody a obžalovanému uložil trest odňatia slobody, ktorý bude miernejší ako
trest uložený Okresným súdom Prievidza a ktorý bude plne zodpovedať zásadám ukladania trestov

uvedených v § 34 Trestného zákona.

Obžalovaný G. D. prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie okrem iného odôvodnil
nasledovne :

„Obhajoba poukazuje na st. §-u 34 ods.5 písm.a/ Tr. zák., podľa ktorého je u spolupáchateľov potrebné
prihliadnuť pri ukladaní druhu a výmery trestu, na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo
k spáchaniu trestného činu. V zmysle tohto ustanovenia obhajoba poukazuje na tú skutočnosť, že
obžalovaný D. participoval na výrobe pervitínu dňa 18. 6. 2024 v byte č. 8 na Svätoplukovej ulici len v
rozsahu, v akom ho o tom požiadal obžalovaný B., pričom obhajoba zdôrazňuje, že hlavným motívom

takéhoto konania obžalovaného D. bol jeho syndróm závislosti od psychoaktívnych látok, čo potvrdil aj
znalecký posudok z odvetvia psychiatria vyhotovený D. G. z Centra duševného zdravia v Bánovciach
nad Bebravou. Taktiež obhajoba poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď je možné u obžalovaného D.
jeho konanie v spolupáchateľstve označiť ako konanie v priamom úmysle, absentuje u neho pri naplnení
tejto skutkovej podstaty, snaha o získanie zisku, čo býva pri tomto trestnom čine výroby najčastejší

motív a pohnútka v konaní páchateľov. Aj vzhľadom na absenciu tejto pohnútky v konaní obžalovaného
D. je možné konštatovať, že miera, akou obžalovaný D. prispel k spáchaniu tohto trestného činu, je v
porovnaní s ostatnými spolupáchateľmi menej závažná.Tieto okolnosti prípadu navrhuje obhajoba zohľadniť, a pri ukladaní trestu použiť aj ust. §-u 39 ods.1,
3 písm.d/ Tr.zák., pričom použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia je dôvodné voči obžalovanému D.
použiť aj vzhľadom na mieru primeranosti a proporcionality vo vzťahu k trestom, ktoré boli uložené

ostatným spolupáchateľom tejto trestnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené navrhuje obhajoba, aby odvolací súd, napadnutý výrok rozsudku súdu prvého
stupňa (výrok o treste odňatia slobody) podľa ust. §-u 321 ods. 1písme/, ods.2 Tr.por., zrušil a potom
podľa ust. §-u 322 ods.3 Tr.por., po vyhodnotení skutočností uvedených v tomto odvolaní, aby rozhodol
o primeranom miernejšom treste odňatia slobody.“

Na verejnom zasadnutí konanom o podaných odvolaniach prokurátora v rámci konečného návrhu
navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry rozhodnúť tak, ako je to uvedené v konečnom návrhu
písomných dôvodov odvolania podriadeného prokurátora a odvolania oboch obžalovaných ako
nedôvodné zamietnuť. Obžalovaní A. B. a G. D. zhodne so svojimi obhajcami navrhli ním podaným
odvolaniam vyhovieť a odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných A. B.
a G. D., ako aj prokurátora, boli prípustné, podané oprávnenými osobami, včas a na správnom miest
avšak odvolanie prokurátora je dôvodné len v časti týkajúcej sa obžalovaného G. D., pričom odvolania
oboch obžalovaných sú nedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov o uložených trestoch obžalovaným, z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora
vyplýva, že neboli vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v tomto odvolaní nevytýkaných, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že všetci traja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenia okresný súd prijal podľa § 257 ods.
7 Tr. poriadku. Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaných, ktoré

rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa
v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaných, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaných B. a D. a prokurátora napadnuté výroky
o uložených trestoch odňatia slobody.
Z obsahu odôvodenia odvolaní obžalovaných vyplýva, že obžalovaní v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.

por. namietali s poukazom na neaplikovanie § 39 ods. 1 Tr. zák. neprimeranú prísnosť uložených trestov
odňatia slobody. Naproti tomu prokurátor v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. namietal neprimeranú
miernosť uložených trestov odňatia slobody v rámci aplikácie § 39 ods. 5 Tr. zák., resp. v dôsledku
použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu procesných strán sa odvolací súd
stotožnil len s odvolaním prokurátora, aj to len vo vzťahu k obžalovanému D..

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd obžalovanému B. pri trestnej sadzbe v rozpätí od 7 rokov do
15 rokov ukladal podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo
výmere 5 rokov nepodmienečne. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku pri ukladaní tohto druhu
trestu a určení jeho výmery okresný súd zohľadňoval vyhlásenie obžalovaného o vine, spáchanie
skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, recidívu drogovej trestnej činnosti a existenciu

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák.

V prípade obžalovaného D. okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal z trestnej
sadzby v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov, ktorej dolná hranica bola zvýšená pre opätovne spáchanie
zločinu o 1/3-inu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou na 5 rokov a 4 mesiace. Trest odňatia

slobody následne podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. mimoriadne znížil na 3 roky a 10 mesiacov pre vyhlásenie
obžalovaného o vine, pričom zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§36
písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák.) a nemej významný podiel na trestnej činnosti.Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (ďalej aj Tr. zák.) tresty uvedené v §
32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje

osem rokov a v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, §
266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza
k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie šesť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd nestotožnil so správnosťou odvolacích námietok

obžalovaných, ktoré smerovali k zníženiu uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody.
V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci obžalovaní nenamietali uloženie
nepodmienečného druhu trestu odňatia slobody, uvedený druh trestu – trest odňatia slobody bol okresný
súd povinný uložiť obom obžalovaným s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák., pričom vzhľadom na okolnosti
prípaduapredchádzajúcispôsobživotaobochobžalovanýchinýakonepodmienečnýtrestodňatiaunich

ani neprichádzal do úvahy. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že v minulosti
opakovaneukladanétrestypostihujúceosobnúsloboduobžalovanýchnemalinanichpotrebnývýchovný
vplyv, pričom v prípade obžalovaného B. sa navyše jednalo o spáchanie úmyselného trestného činu
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za drogovú trestnú činnosť (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Zistenia
okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku preto svedčia o zjavnej neúcte

obžalovaných k záujmom chráneným Trestným zákonom, u ktorých zistená recidíva podmienená ich
sklonmi k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti zvyšuje mieru závažnosti ich konania. Preto z hľadiska
potreby ochrany spoločnosti a sťaženej možnosti dosiahnutia nápravy u týchto dvoch obžalovaných
v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. okresný súd nepochybil, keď uložil obom obžalovaným ako druh trestu
právenepodmienečnýtrestodňatiaslobody,keďževprípadetýchtoobžalovanýchvystupujedopopredia

represívna zložka účelu trestu.

Pokiaľ ide o namietanú výmeru trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému B., odvolací súd sa
nestotožnil so správnosťou jeho obhajoby o potrebe aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. pri
rozhodovaní o výške trestu v jeho prípade. Okresným súdom správne prijaté skutkové zistenia rozhodné

pre ustálenie výmery trestu odňatia slobody, ktoré svedčia o jeho špeciálnej recidíve v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, o sklonoch k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom
a najväčšom podiele na spáchaní trestnej činnosti, pre ktorú bola v preskúmavanej veci podaná
obžaloba, zvyšujú mieru závažnosti jeho konania. Uvedené okolnosti preto vylučujú aplikáciu § 39
ods. 1 Tr. zák., ktorý by umožňoval ešte výraznejšie zníženie trestu ako umožňuje v jeho prípade

dôvodne aplikované ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu
vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku preto dospel k záveru, že vo vzťahu k obžalovanému
B. neboli splnenie zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody postupom podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák.

Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku obžalovaného o potrebe použitia poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. pri rozhodovaní o výmere trestu. Skutočnosť, že obžalovaný
vyhlásením o vine napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti hlavne prokurátorovi ako nositeľovi
dôkazného bremena, okresný súd premietol do mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody postupom
podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Súčasné priznanie uvedenej okolnosti aj ako poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. n) Tr. zák. by znamenalo dvojnásobne započítanie tej istej skutočnosti pri rozhodovaní o výmere
ukladaného trestu, čo by predstavovalo porušenie § 38 ods. 1 Tr. zák. V konečnom dôsledku je pre
obžalovaného podstatne výhodnejšie vyhlásenie o vine uplatniť ako dôvod na postup podľa § 39 ods.
5 Tr. zák., ktorý odôvodňuje zníženie dolnej hranice až o 1/3-inu. S poukazom na uvedené okolnostije odvolací súd toho názoru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému B. v žiadnom prípade
nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
zák.

Vo vzťahu k obžalovanému D. a k jeho námietkam o neprimeranej prísnosti uloženého trestu odňatia
slobody, odvolací súd uvádza, že sa s nimi vôbec nestotožnil. U menovaného obžalovaného je vzhľadom
na jeho doterajší spôsob života ešte viac zvýraznený represívny prvok účelu trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. Obžalovaný má v registri trestov evidovaných celkovo 18 záznamov, vrátane opakovanej

drogovej trestnej činnosti, ktoré skutočnosti svedčia o jeho neúcte k dodržiavaniu právnych predpisov
a o jeho zjavných sklonoch nerešpektovať záujmy chránené Trestným zákonom. Uvedené okolnosti
v jeho prípade podstatne zvyšujú mieru závažnosti jeho konania, ktorý záver vylučuje akékoľvek
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody nielen podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ale aj podľa § 39 ods. 5 Tr.
zák. Preto s prihliadnutím na jeho opakovanú a špeciálnu recidívu, keď v minulosti bol už právoplatne
odsúdený aj za zločin, za ktorý si vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4

mesiace, a ktorý výkon trestu ho zjavne neodradil od spáchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti,
nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody len vo výmere 3
roky a 10 mesiacov by bol v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. neprimerane
prísny.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, ktorý vo vzťahu ku všetkých obžalovaným namietal neprimeranú
miernosť uložených trestoch odňatia slobody v rámci aplikácie § 39 ods. 5 Tr. zák., resp. aj § 39 ods. 1 Tr.
zák.uobžalovanejC.,odvolacísúdpodanéodvolaniepovažovalzadôvodnélenvovzťahuobžalovanom
D..

Ako už bolo uvedené skôr, všetci obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré
okresnýsúdpostupompodľa§257ods.7prijal.Sprihliadnutímnadoterajšíspôsobživotaobžalovaného
B. a obžalovanej C., ktorých odsúdenia až na ostatné odsúdenie obžalovaného B. sú zahladené, ako
aj nimi urobené vyhlásenia o vine, podľa názoru odvolacieho súdu tieto okolnosti plne odôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., čo v konečnom

dôsledku nenamietal ani prokurátor.

V prípade obžalovaného B. treba zdôrazniť, že podľa obsahu skutkovej vety napadnutého rozsudku
nebolo u neho zaistené príliš vysoké množstvo návykovej látky. Pri úvahách v akej výmere uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody okresný súd správne ďalej poukázal na to, že ukladané ochranné

liečenie sa bude podieľať na eliminácii, resp. zmiernení príčin ním páchanej trestnej činnosti –
závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, čím prispieva k naplneniu účelu trestu u obžalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto okresný súd nepochybil, keď aj s prihliadnutím na vyhlásenie
obžalovaného B. o vine mu postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu pôvodnej trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov do 15 rokov a trest mu ukladal v zníženej

trestnej sadzbe v rozpätí od 4 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov. Takto uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov reflektuje na okresným súdom správne zistenie o najväčšom podiele obžalovaného
B. na spáchanej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému bol postup okresného súdu pri rozhodovaní
o výmere trestu v súlade s Trestným zákonom aj z toho pohľadu, že nevyužil zákonnú možnosť znížiť
trest odňatia slobody v maximálnom možnom rozsahu. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil

s námietkou prokurátora o neprimerane miernom uloženom treste odňatia slobody.

Vo vzťahu k obžalovanej C. prokurátor nesúhlasil s aplikáciou § 39 ods. 1 Tr. zák. pri rozhodovaní
o výmere trestu odňatia slobody práve s poukazom na charakter trestnej činnosti. Podľa názoru
odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom odôvodňujú záver, že

v prípade ukladania trestu tejto obžalovanej vystupuje do popredia prevenčný výchovný účel trestu
vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa registra trestov bola obžalovaná v minulosti 2-krát súdne trestaná,
pričom v oboch prípadoch sa na ňu hladí akoby nebola odsúdená. Jej účasť na preskúmavanej
trestnej činnosti predstavuje prvé závažnejšie porušenie záujmov chránených Trestným zákonom,
pričomobžalovanápriznalasvojpodielnajejpáchaní.Obžalovanájematkoutrochdetí,naktorésiriadne

plní vyživovaciu povinnosť. Aj v jej prípade platí, že ukladané ochranné liečenie sa bude podieľať na
eliminácii príčin ňou páchanej trestnej činnosti – závislosti na metamfetamíne, čím prispeje k posilneniu
preventívneho účinku ukladaného trestu odňatia slobody. Uvedené okolnosti tak vo svojom súhrne
predstavujú okolnosti prípadu a pomery páchateľa predpokladané v § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré oprávňujúuložiť obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. už
zníženej trestnej sadzby v rozpätí od 4 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov. S prihliadnutím na doterajší
spôsob života obžalovanej, ktorá nie je kriminálne narušenou osobou, má aj odvolací súd dôvodne za

to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný. Preto okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorého výkon bol
odloženýnaskúšobnúdobu4rokyspojenúsprobačnýmdohľadomapovinnosťoupodrobiťsauloženým
primeraných zákazom a príkazom podľa odvolacieho súdu zodpovedá základným zásadám ukladania
trestu vyjadreným v § 34 ods. 4 Tr. zák. a súčasne spĺňa generálny ako aj individuálny výchovný účel

trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd preto trest odňatia slobody uložený obžalovanej C.
vyhodnotil ako zákonný a primeraný, ktorý nenesie znaky neprimeranej miernosti ako to vo svojom
odvolaní namietal prokurátor.

Iná je však situácia pokiaľ ide o obžalovaného D.. Vzhľadom na jeho doterajší spôsob života a kriminálnu
minulosť, o čom svedčí celkovo 18 záznamov v registri trestov, vrátane opakovanej drogovej trestnej

činnosti, je podľa názoru odvolacieho súdu u tohto obžalovaného vylúčené akékoľvek mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody nielen podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ale aj podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Preto
s prihliadnutím na jeho zjavnú recidívu podmienenú jeho sklonmi páchať úmyselnú trestnú činnosť, keď
aniostatnývýkonnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvovýmere4rokya4mesiaceneviedolkjeho
náprave, sa odvolací súd stotožnil s námietkou prokurátora o neprimeranej miernosti trestu odňatia

slobody vo výmere 3 roky a 10 mesiacov uloženého okresným súdom obžalovanému D..

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o existencii nedostatkov
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por., pretože okresný súd pri ukladaní
trestu obžalovanému D. nielen porušil Trestný zákon, ale súčasne aj uložil obžalovanému neprimerane

mierny trest, ktorý nezodpovedá účelu trestu a základným zásadám ukladania trestu podľa § 34 Tr. zák.
Z týchto dôvodov odvolací súd musel rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o uloženom treste
tomuto obžalovanému zrušiť.

Keďže okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil všetky podstatné skutkové okolnosti

rozhodné pre uloženie trestu v súlade s ustanoveniami § 34 Tr. zák., ktorými bol odvolací súd vzhľadom
na právoplatne ustálenie viny aj vo vzťahu k obžalovanému D. viazaný, boli podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd mohol následne sám rozhodnúť o uložení
zákonného a primeraného nepodmienečného trestu ako jediného účinného a potrebného prostriedku
na dosiahnutie účelu trestu.

Pri určovaní výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd zohľadnil už vyššie
prezentované skutočnosti, teda že v minulosti bolo na obžalovaného D. opakovane, ale neúspešne
pôsobené uložením viacerých nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré ale neviedli k jeho
náprave a neodradili ho od spáchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti krátko po výkone ostatného

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd ďalej zohľadnil
vyrovnaný pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom) a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať) a zjavné
sklony obžalovaného páchať úmyselnú trestnú činnosť, ktorá skutočnosť podstatne zvyšuje závažnosť

jeho konania.

Na rozdiel, od okresného súdu odvolací súd pri rozhodovaní o výmere trestu obžalovanému D.
nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval). Na uznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje nielen samotné

priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu, ale súčasne aj jeho oľutovanie, ktoré musí byť
vyhodnotené ako úprimné, čo vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného odvolací súd
nemal preukázané.

Spoukazomnavyššieuvedenéokolnostiavzhľadomnakonštatovanúneprimeranúmiernosťuloženého

trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov, ktorý odvolací súd obžalovanému sám uložil, už zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa
§ 34 ods. 4 Tr. zák. a splní účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., najmä z pohľadu
potreby ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov tým, že im zabráni v ich ďalšom páchaní.Nakoľko obžalovaný D. bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu, pre ktorý bol
právoplatne uznaný za vinného, vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací

súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
čiastočne dôvodné, avšak odvolania obžalovaných B. a D. sú nedôvodné, rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.