Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724200170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a

členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát, Nám. sv. Egídia 44, Poprad,
IČO:52461092,protižalovanej:A.F.G.,nar.XX.XX.XXXX,H.XXXX/XX,XXXXXE.,právnezastúpená:
JUDr. Mária Dideková, advokátka, Zdravotnícka 2, Poprad, IČO: 52 866 742, o vrátenie daru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/4/2024-111 zo dňa 15.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zamietol
žalobu a priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 100, § 101, § 628, § 630 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti

žalovanej vydať mu dar – osobné motorové vozidlo značky D. I. J.. Žalobu odôvodnil tým, že označené
motorové vozidlo zakúpil dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 5.000,- eur. So žalovanou žili v družskom
vzťahu od roku XXXX a narodil sa im K. L. C.. Dlhoročne spolu obývali byt v objekte K. M. E.. V lete 2023
si žalobca všimol náhlu zmenu správania žalovanej, čo malo za následok narušenie ich partnerského
vzťahu. Predmetné vozidlo tak, ako to bolo v priebehu minulých rokov bežne zaužívané v rodine,
používali všetci jej členovia. V júli 2023 došlo k udalosti, keď žalobca použil predmetné motorové
vozidlo ako obvykle, avšak žalovaná túto skutočnosť osobne nahlásila na polícii, že jej údajne zobral

auto, na čo ho následne poverený príslušník polície vyzval na jeho vrátenie žalovanej, pretože mu
nepatrí. Žalovaná napokon pristúpila k radikálnemu ukončeniu dlhoročného vzťahu a bez akéhokoľvek
upozornenia vymenila zámky na byte, ktorý spoločne obývali, čím sa náhle ocitol bez osobných vecí
a zároveň ostal odkázaný na cudziu pomoc. Žalovaná mu taktiež v predmetnom byte zrušila trvalý
pobyt. Takéto správanie žalovanej priamo a intenzívne ohrozilo existenčné potreby žalobcu. Žalovaná od
tohto konania neupustila, pretrváva v ňom, čo má za následok zánik darovacieho vzťahu. Žalovaná mu
ako darcovi neprejavuje primeranú vďaku, preto ju prostredníctvom právneho zástupcu požiadal listami

zo dňa 20.09.2023 a 07.12.2023 o vrátenie daru. Žalovaná sa voči žalobcovi správa neúctivo, svojim
správaním hrubo porušuje dobré mravy a ako obdarovaná odmietla vrátiť dar mimosúdnou cestou.4. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pričom ju
vyhodnotil ako nedôvodnú. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo v N. XXXX, ku konaniu žalovanej,
ktoré žalobca označil ako rozporné s dobrými mravmi, došlo v júli 2023 a žaloba bola podaná na súd

12.01.2024, čo znamená, že bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za ustálený skutkový stav, že medzi
stranami sporu nie je sporným, že v roku XXXX došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy medzi
žalobcom a žalovanou, žijúcich v tom čase v družskom vzťahu, predmetom ktorej bolo osobné motorové

vozidlo zn. D. I. J.. Prijatím daru, prevzatím kľúčov od auta najneskôr počas vianočných sviatkov 2021,
sa žalovaná stala vlastníčkou danej hnuteľnej veci. Ostatné skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa
porušenia dobrých mravov a povinností vrátenia daru žalobcovi žalovaná strana poprela, teda ostali
spornými.

6. Z podania žalobcu z mesiaca december 2023 a z písomnej žaloby podanej na súd, je zrejmé, že

žalobca sa voči žalovanej domáhal vrátenia daru pre jej konanie. Tohto konania sa mala žalovaná
dopustiť v letných mesiacoch tým, že na žalobcu podala polícii oznámenia týkajúce sa neoprávneného
užívania motorového vozidla jeho osobou. Ďalej mala hrubo porušiť dobré mravy tým, že v mesiaci júl
2023 vymenila zámok na byte, ktorý strany užívali ako druh a družka a spolu s nimi byt užíval ich K. L..
Žalobca sa tak stal odkázaný na pomoc cudzích osôb. V byte mu zrušila trvalý pobyt. Obdobné skutkové

tvrdenia obsahuje samotná žaloba, kde žalobca konštatuje zároveň neprejavovanie primeranej vďaky
obdarovanej voči jeho osobe a neúctivé správanie.

7. Z výpovedí strán, ako aj z predložených rozhodnutí správneho orgánu a policajného orgánu
nepochybne vyplýva, že najneskôr v letných mesiacoch roku 2023 vyvrcholili konflikty a nezhody medzi

stranamitýkajúcesaichspolužitia,citovejnáklonnostiamajetkovýchsporov.Nezhodyvyvrcholilihádkou
v byte dňa 23.07.2023, keď došlo k ich určitému fyzickému stretu, ktorý žalovaná vyhodnotila ako
obmedzujúci vo vzťahu k jej telesnej integrite zo strany žalobcu, ktorého konania sa žalobca v minulosti
nikdy nedopustil. Žalovaná na to reagovala privolaním hliadky polície, ktorá už žalobcu nezastihla z
dôvodu jeho odchodu, a k následnému podaniu oznámenia žalovanou o priestupku dňa 28.07.2023.

Žalovaná danú situáciu riešila výmenou zámku na vchodových dverách bytu, čo odôvodnila strachom o
svoju bezpečnosť. Žalobcovi bolo umožnené byt následne užívať poskytnutím kľúčov jeho K. po cca 4
dňoch. Od uvedenej doby žalovaná nebránila žalobcovi v užívaní bytu. Konanie žalovanej spočívajúcej
vo výmene zámku v kontexte konania žalobcu, nie je možné za daných súvislostí vyhodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov.

8. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že podľa tvrdenia žalovanej žalobca v súvislosti s popísanými
udalosťami zobral z bytu jeden kľúč od motorového vozidla D. I. J. patriaci žalovanej (druhým disponoval
sám) a napriek tomu, že vozidlo nepoužil, znemožnil jej jeho užívanie. Práve k uvedenému smerovalo
ďalšie podanie žalovanej policajnému orgánu, za súčinnosti ktorého žalovanej boli kľúče od motorového

vozidla žalobcom prostredníctvom syna vrátené, a toto mohla naďalej používať. Skutkové tvrdenie
žalobcu, že motorové vozidlo použil ako obvykle, na jeho užívanie mal podľa dohody právo, a nebol
dôvod na podanie oznámenia policajnému orgánu, žalobca nepreukázal. Netvrdil, že vozidlo bol nútený
právevtedypoužiťpresvojepotreby.Vkonečnomdôsledkužalovanejnebolovrátenévozidlo,odstavené
na parkovisku pred bytom, ale iba kľúče od motorového vozidla. Preto ani toto konanie žalovanej

požadujúcej súčinnosť polície na možnosť opätovného užívania vozidla nie je možné posúdiť ako
konanie hrubo porušujúce dobré mravy.

9. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná sa k nemu správa neúctivo a v súvislosti
s poskytnutým darom mu nepreukazuje vďaku, súd vyhodnotil ako skutkové tvrdenia všeobecné a

neurčité, preto sami o sebe nemôžu byť kvalifikovaným dôvodom vyhodnotené ako porušovanie dobrých
mravov. Rovnako rozpad vzťahu strán a nadviazanie iného vzťahu žalovanou, ktoré bolo zavŕšené
uzavretím manželstva, nie je možné kvalifikovať ako vážne porušenie dobrých mravov zo strany
žalovanej. Nebolo preukázané, aby konanie žalovanej v popísaných skutkoch žalobcom bolo konaním
účelovým s cieľom vysťahovania žalobcu z bytu a začatie užívania bytu novým partnerom. V mesiaci

júl žalobca opäť začal byt užívať a byt užíval naďalej. Rovnako nebolo preukázané, aby byt užíval nový
partner žalovanej a synovi strán bolo užívanie znemožnené. Majetkový spor strán k bytu je riešený v
inom súdnom konaní a od jeho výsledku bude závisieť administratívny záznam, či zrušenie trvalého
pobytu žalovanou bolo oprávnené.10. Súd písomnou formou vypočul ako svedka L. C., spoločného K. žalobcu a žalovanej. Ten odpovedal
na otázky vopred položené stranami sporu. Vo svojej písomnej odpovedi sa vyjadril, že vlastníkom

predmetného bytu, v ktorom žalobca a žalovaná bývali a z ktorého ho mala vyhodiť, je podľa dokumentov
jeho mama, čiže žalovaná. Počas konfliktu medzi mamou a otcom, po ktorom bola privolaná polícia,
nebol prítomný. Podľa slov otca ho mama vyhodila z bytu a následne sa nemal ako dostať dnu a vziať
si z bytu svoje osobné veci. Podľa udania svedka otec mamu po tom, čo zistil, že bol vymenený zámok,
nekontaktoval ohľadom toho, že si chce z bytu vziať svoje osobné veci. O situácii, počas ktorej žalovaná

mala byť žalobcom fyzicky a slovne atakovaná, bol informovaný iba sprostredkovane, nakoľko sa počas
toho nenachádzal doma. Od doby, čo sa táto situácia odohrala, jeho rodičia spolu nekomunikujú.

11. Súd konštatoval, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania sa žalovanej k darcovi v
žalobcom popísanom konaní, pri zohľadnení samotného konania žalobcu, toto nebolo v hrubom rozpore
so všeobecne uznávanými pravidlami vzájomných vzťahov medzi stranami v čase rozpadu ich vzťahu.

Preto nebolo možné konštatovať, že konanie žalovanej sa hrubo prieči dobrým mravom.

12.Zdôvoduhospodárnostikonaniasúdzamietolnávrhnadoplneniedokazovaniapredloženýžalobcom
na dopočutie svedka L. C., pričom zohľadnil aj jeho psychický stav a možný negatívny zásah do jeho
zdravia opakovaným vypočúvaním. Svedok L. C. bol k veci vypočutý, zodpovedal na otázky žalobcu a

vecná forma odpovedí neodôvodňuje jej vyhodnotenie ako neúplnej svedeckej výpovede. Predmetom
vrátenia daru je najmä udalosť zo dňa 23.07.2023, pri ktorej svedok nebol prítomný.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 CSP.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), a f) CSP. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý situáciu
týkajúcu sa výmeny zámku na byte (čo žalobca považuje za hrubo porušujúce dobré mravy, a teda

odôvodňujúce žiadosť žalobcu o vrátenie daru), považoval za skratové konanie žalovanej nezakladajúce
úvahy o porušení dobrých mravov. Podľa žalobcu išlo o úmyselné a ľstivé konanie žalovanej, pričom za
porušenie dobrých mravov považoval aj fakt, že ho žalovaná vyhodila z bytu, ktorý 25 rokov zveľaďoval.
Podľa jeho slov na neho žalovaná opakovane podávala trestné oznámenia. Z vyššie uvedených
skutočností má žalobca zato, že žalovaná sa dopúšťala niekedy viac, niekedy menej intenzívneho,

ale zato sústavného porušovania dobrých mravov. Namietal aj konštatovanie súdu, že jeho skutkové
tvrdenia o tom, že sa k nemu žalovaná správa neúctivo a nepreukazuje mu vďaku, by mali byť
tvrdeniami všeobecnými a neurčitými. Podľa žalobcu ho tým žalovaná vystavila nepredstaviteľnému
poníženiu a znevážila dôstojnosť svojho bývalého dlhoročného partnera. Žalobca v odvolaní uviedol
aj toto: „Žalovaná sofistikovane vymyslela spleť lží a klamstiev, aby ma vykreslila ako tyrana, no

pravdou je, že som sa 30 rokov ukážkovo staral o svoju rodinu, aj dcéru žalovanej, nikdy žalovanú
akýmkoľvek spôsobom fyzicky nenapadol ani ju vulgárne neurážal.“ Za najzávažnejšie porušenie jeho
práv prvoinštančným súdom považoval skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch
syna L. C., ktorý bol podľa jeho názoru pre zistenie rozhodujúcich skutočností potrebný. Takýto procesný
postup súdu mu podľa jeho názoru znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené malo za následok chybné vyhodnotenie, čo
vyústilo v nesprávny postup súdu a zároveň prispelo k nesprávnemu záveru pri vytváraní skutkového
základu. Navrhovaný dôkaz bol podľa žalobcu jednoznačne spôsobilý priniesť také relevantné skutkové
zistenia, ktorými by žalobca bez pochyby uniesol svoje dôkazné bremeno. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. K odvolaniu žalobcu zaslala žalovaná súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie
vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonal aj výsluch svedka, ich K. L. C., ktorý osobnú neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil svojim zdravotným stavom, k čomu pripojil aj lekárske potvrdenie. Súd

svoj procesný postup v rozsudku odôvodnil. Žaloba podaná žalobcom je postavená na udalostiach
zo dňa 23.07.2023, pričom k tejto udalosti sa svedok jednoznačne vyjadril, že nebol jej účastníkom
a nenachádzal sa v byte, kde sa incident odohral. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu uviedla,
že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Jej konanie v rozpore s dobrými mravmi malo podľa názoružalobcu spočívať vo výmene zámkov po konflikte a tiež v tom, že žalovaná mala naňho údajne
opakovane podávať trestné oznámenie. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal. Z dokazovania súdu
prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná žiadne trestné oznámenie v tomto smere voči osobe žalobcu

nepodala. Vo vzťahu k priestupkovému konaniu po udalostiach dňa 23.07.2023 žalovaná poukázala
na to, že žalobca svoje konanie najprv popieral, avšak pred príslušným orgánom napokon uviedol, že
sa ho dopustil, avšak samotný fyzický kontakt mohol byť subjektívne vnímaný žalovanou ako horší
a nebezpečnejší, ako v skutočnosti bol. Konanie o priestupku bolo preto zastavené. V odvolaní sa
žalobca snaží navodiť dojem o tom, že žalovaná je nemorálna osoba, ktorá od neho mala „ľstivo

vylákať rôzne plnenia“ okrem iného aj sporné vozidlo, pričom strany sporu zhodne vypovedali, že vozidlo
bolo darom a o jeho kúpe žalovaná nevedela, nakoľko to bolo prekvapenie. K výmene zámkov po
incidente v júli 2023 žalovaná dodala, že žalobca sa napokon po pár dňoch do bytu vrátil a nerušene
ho užíval takmer ďalší rok, a to až do doby, keď v lete 2024 byt sám dobrovoľne opustil. Ďalšieho
obývania bytu sa žalovaný začal domáhať na jeseň 2024, keď sa žalovaná rozhodla riešiť situáciu
a podala na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo jej bývalému

partnerovi, žalobcovi, uložené nevstupovať do jej bytu. Podľa názoru žalovanej podmienky pre vrátenie
daru neboli splnené, nakoľko dôvody, ktoré žalobca považoval za hrubé porušenie dobrých mravov,
nebolipreukázané.Vkonanípredsúdomprvejinštancienedokázalpreukázaťani„opakovanévyháňanie
z bytu“, ani podávanie trestných oznámení v súvislosti s vozidlom. Tiež sa žalovanému nepodarilo bližšie
špecifikovať svoje tvrdenia o tom, ako sa podľa neho žalovaná k nemu správa neúctivo a neprejavuje

mu vďaku. S poukazom na uvedené žalovaná zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie o tom, že jej
konanie nie je konaním hrubo priečiacim sa dobrým mravom a zakladajúcim dôvod na vrátenie daru, je
vecnesprávnyasúddospelporozsiahlomdokazovaníksprávnymskutkovýmzisteniam,pričomnedošlo
ani k zásahu do procesných práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

16. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať odvolanie (§

359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených
v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z

tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského
súdu v Prešove (§ 219 ods. 3 CSP).

18. Odvolací súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1

CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody, vo
vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.

19. Žalobca v odvolaní v zásade replikoval argumentáciu uplatnenú už v žalobe, resp. v priebehu

konania na súde prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná vymenila zámok na byte, ktorý
v tej dobe spoločne obývali a podala naňho trestné oznámenia. Tiež namietal, že žalovaná sa k nemu
správaneúctivoaneprejavujemupatričnúvďaku.Takétokonaniepovažovalzahrubéporušeniedobrých
mravov a odôvodňujúce postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu

prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na
zdôraznenie dodáva:21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

22. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné správanie
obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity a pri
zohľadnení vzájomného konania účastníkov právneho vzťahu, nevzbudzuje z hľadiska spoločenského
a objektivizovaného (nie len podľa subjektívneho názoru darcu) pochybnosti o hrubej kolízii s dobrými

mravmi. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým
násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci apod. Nie každé správanie, ktoré nie je
v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto
ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru

darcu.

23. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného
darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého

správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 2018/2010).

24. Konanie žalovanej, ktorá po konflikte so žalobcom vymenila zámky na spoločne obývanom byte
z dôvodu strachu z ďalších slovných a eventuálne aj fyzických atakov, nemožno považovať za konanie
v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaná tak
činilabezdôvodne,lenvúmysleškodiťžalobcovi,aleišloojejreakciunakonaniežalobcu.Tujepotrebné

zohľadniť princíp vzájomnosti. Takéto konanie však neodôvodňuje vrátenie daru žalobcovi, nakoľko
o niekoľko dní bolo žalobcovi umožnené vrátiť sa do bytu a užívať ho, čo bolo preukázané dokazovaním
na súde prvej inštancie.

25.Skutočnosť,žežalovanáprivolalapolíciu,ktoráprimälažalobcuvrátiťžalovanejkľúčeodmotorového

vozidla, ktoré jej vlastnícky patrilo a ktoré je predmetom daného sporu, tiež nevykazuje takú intenzitu
závažnosti, aby sa dalo uvažovať o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Je zjavné, že takéto konanie
žalovanej bolo tiež založené na princípe vzájomnosti, keďže žalovaný kľúče od motorového vozidla vzal,
v dôsledku čoho žalovaná nemohla vozidlo použiť.

26. Pokiaľ ide o ukončenie partnerského vzťahu a zrušenie trvalého pobytu žalobcu v byte, aj podľa
názoruodvolaciehosúdunejdeovýnimočnúreakciumedzibývalýmipartnermi,ktorýchvzájomnévzťahy
boli narušené. Navyše v čase inkriminovaného konania byt vlastnícky patril výlučne žalovanej, pričom
aj ohľadom tejto skutočnosti prebieha na súde iné konanie, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej
ochrany svojich práv. Tieto skutočnosti vyplynuli z dokazovania na súde prvej inštancie.

27. Žalobca tvrdil, že žalovaná ho vystavila nepredstaviteľnému poníženiu. Uvedené tvrdenie však
žalobca nepreukázal. Nie je zrejmé, v akej oblasti žalobca toto poníženie pociťoval, keďže vo vzťahu
k tomu neuviedol ďalšie skutkové tvrdenia a nepredložil ďalšie dôkazy. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca sa po konflikte v júli 2023 do bytu vrátil a užíval ho.

28. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že spomínaný
incident, ktorým žalobca odôvodňoval opodstatnenosť svojho nároku, sa odohral z dôvodov vzájomne
vyhrotených vzťahov v dôsledku pretrvávajúcich partnerských nezhôd. Z výpovedí oboch strán sporu
vyplýva, že ich vzťah bol v tej dobe natoľko rozvrátený, že sa uchyľovali k neprijateľnému správaniu

voči sebe navzájom. Nemožno teda dospieť k záveru, že konanie žalovanej bolo motivované inou
skutočnosťou, ako len reakciou na vyhrotené vzťahy v spoločnej domácnosti, čo vyeskalovalo až do
nutnosti privolania policajnej hliadky.29.Odvolateľnamietal,žesúdmunesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovalsvoje
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietal, že súd
prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to

s poukazom na to, že súd nepristúpil k osobnému vypočutiu jeho K. L. C..

30. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazu, v danej veci osobného
výsluchu svedka – syna strán sporu, súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, čo vyplýva z bodu 40.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal na psychický stav svedka a zároveň

poskytol zákonnú alternatívu jeho výsluchu, a to tým, že umožnil obom stranám sporu položiť svedkovi
otázky, na ktoré bol povinný písomne odpovedať. Sám svedok vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že
pri konflikte rodičov, po ktorom musela zasahovať polícia v domácnosti, nebol, a teda sa k tomu nevie
vyjadriť inak ako sprostredkovane. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti by
tento svedok svojím osobným výsluchom vedel ozrejmiť.

31. Ak súd návrhu nevyhovie, je povinný uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Nevyhovenie dôkaznému
návrhu strany možno zdôvodniť len 3 predpokladmi. Po prvé tým, že tvrdená skutočnosť, k overeniu
alebo vyvráteniu ktorej má dôkaz slúžiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Po druhé
navrhnutý dôkaz neoverí alebo nevyvráti tvrdenú skutočnosť, t.j. že nemá výpovedný potenciál. Po
tretie ide o nadbytočný dôkaz, t. j. ak určité tvrdenie, ktoré má byť navrhovaným dôkazom overené,

už bolo v konaní bezpečne overené alebo vyvrátené. Je nepochybné, že súd prvej inštancie odôvodnil
nevykonanie dôkazu tretím z uvedených predpokladov, a teda jeho nehospodárnosťou a vo svojej
podstate nadbytočnosťou.

32. Odvolací súd podotýka, že ani vo výzve na vrátenie daru, ani v žalobe sa ako dôvod vrátenia daru

neobjavilo dostatočne zrozumiteľné a konkrétne vymedzené iné správanie žalovanej voči žalobcovi
alebo členom jeho rodiny, ktoré by malo naplniť intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov v období
pred incidentom z 23.07.2023. Konanie žalovanej spočívajúce vo výmene zámku na byte, privolaní
policajnej hliadky, v zrušení trvalého pobytu a ukončení partnerského vzťahu, v kontexte správania
žalobcu, súd prvej inštancie, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, nevyhodnotil ako hrubé porušenie

dobrých mravov.

33. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v minulosti formulovala isté všeobecné právne závery z hľadiska
posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny (viď
rozhodnutie z 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/218/2010). Podľa tohto rozhodnutia právo darcu na

vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká
pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých
mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých

mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý
nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len
také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

34. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa precízne vysporiadal so všetkými tvrdeniami
strán sporu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie tejto veci a z vykonaného dokazovania správne ustálil
skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné právne normy.

35. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil a reagoval aj na nevykonanie žalobcom
navrhovaného dôkazu (osobný výsluch svedka – K. L.), ktorý označil za nehospodárny.

36. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v zhode s názormi žalobcu, resp. jeho prianím,
nemôže zakladať záver o tom, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil zákon, resp. že jeho

rozhodnutie je nesprávne alebo neodôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči neúspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).