Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124377779
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124377779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
Tolstého1201/20,01001Žilina,IČO:36864455,protižalovanej:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, Štefanovičová 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 758,10 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 758,10 €, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo
sumy 758,10 € od 11.03.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 13.09.2024 sa žalobca v upomínanom
konaní domáhal vydania platobného rozkazu, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 758,10 €, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 758,10 € od 11.03.2024 do zaplatenia
a náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.12.2023 došlo v

Bratislavekdopravnejnehode,priktorejbolaspôsobenáškodanamotorovomvozidle,ktoréhodržiteľom
v čase dopravnej nehody bol P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XA, XXX XX V. (ďalej len „poškodený“).
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej.
2. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do
autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/
XXXX zo dňa 10.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 10.1.2024 do 2.2.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v

autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 2.2.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého
autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.
3. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
XXXXXXX splatnú dňa 17.02.2024 na sumu 1034,1 Eur s DPH za 24 dní, t.j. dobu užívania náhradného
vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie

náhradnéhovozidla.Fakturovanásumapredstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorých
náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
4. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítanímpohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.02.2024 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1034,1 Eur s DPH, ktorej postúpenie

poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na
nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
5. Žalovaná dňa 22.02.2024 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 276 Eur. Žalovaná postupovala
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v

rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne
vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného.

6. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 08.03.2024
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 22.02.2024 podľa
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
7. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanej na

zaplatenie istiny vo výške 758,1 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.03.2024
do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.
8. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu

pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.
14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).
9. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej

udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného
vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od

poškodenéhonemožnospravodlivoočakávať,žepodobu,poktorúsajehopoškodenévozidlonachádza
v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom
aleboprostriedkamihromadnejdopravyapretomunemožnovytknúť,žesiodžalobcuprenajalnáhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti

a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015).
10. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí
i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu

(napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené,
keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo
počastoho,akosanachádzalovautoservise.Poškodenýsiprenajalporovnateľnévozidlospoškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku

(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018).11. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal
žalobca na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného
súduSRzodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020-33,ktorýmbolzrušenýRozsudokNajvyššiehosúdu

SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluva o
nájme č.XX/XXXX zo dňa 10.01.2024, Protokol o prenájme náhradného vozidla zo dňa 10.01.2024,

Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 02.02.2024, Potvrdenie autoservisu o odovzdaní a prevzatí
motorovéhovozidla zodňa02.02.2024, faktúrač.XXXXXXXXzodňa02.02.2024nasumu1034,10Eur,
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2024, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.
2024, Uplatnenie náhrady škody zo dňa 02.02.2024, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.02.2024
vo výške 276,00 Eur, výpis z Tatra banky, a.s. o úhrade sumy 276,00 Eur.

13. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 14Up/1570/2024 zo dňa
25.09.2024, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
14. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote stanovej zákonom odpor, v ktorom uviedla,
že žalobca sa žalobou zo dňa 13.9.2024 domáha zaplatenia sumy vo výške 758,10 Eur spolu s
príslušenstvom, a to z titulu nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia z dôvodu

vzniku škodovej udalosti dňa 2.12.2023. V dôsledku predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn.: LANCIA K., EČV: L (ďalej tiež len „poškodené vozidlo"), ktorého držiteľom v
čase vzniku škodovej udalosti bol p. P. J., bytom: Q. XA, XXX XX V. (ďalej tiež len „poškodený"). Škoda
na poškodenom vozidle bola spôsobená zrážkou s motorovým vozidlom zn.: SEAT E., EČV F ktorého
vlastníkom je p. F. F., bytom: Q. F. XXXX/XX, XXX XX C. U. (ďalej tiež len „vlastník"). Vlastník mal

v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovanej poistnou zmluvou č. X XXX XXX XXX. Predmetná poistná udalosť' bola
žalovanej oznámená dňa 4.12.2023, a následne ju žalovaná zaevidovala ako poistnú udalosť' č. X XXX
XXX XXX.
15. Oprava škôd vzniknutých na poškodenom vozidle poškodeného bola vykonávaná v zmluvnom

autorizovanom autoservise Motor-Car Bratislava, spol. s.r.0., IČO: 35828161, so sídlom: Tuhovská
11, 831 07 Bratislava (ďalej tiež len „autoservis"). Poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise
odo dňa 10.1.2024 za účelom opravy. Dňa 25.1.2024 doručil autorizovaný autoservis, prostredníctvom
webového Portálu žalovanej, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2024, splatnú dňa 7.2.2024 . Faktúra
označovala ako dátum dodania deň 24.1.2024. Je teda nesporné, že už dňa 24.1.2024 bola oprava

poškodeného vozidla ukončená a poškodené vozidlo si poškodený mohol prevziať' a ďalej užívať.
Na podklade predloženej faktúry žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti č.: X XXX XXX XXX
dňa 14.2.2024 a pristúpila k poukázaniu poistného plnenia vo výške 960,76 Eur na účet autoservisu,
Žalovaná teda uskutočnila likvidáciu poistnej udalosti č.: X XXX XXX XXX v najkratšom možnom čase
a riadne poskytla poistné plnenie autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava poškodeného vozidla.

16. Poškodený si počas opravy poškodeného motorového vozidla prenajal u žalobcu náhradné vozidlo,
a to od 10.1.2024 do 2.2.2024, tj. po dobu 24 dní. Dĺžku nájmu žalobca odôvodňuje okolnosťami, kedy
poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise za účelom opravy, a to aj po skončení opravy až do
doručenia krycieho listu zo strany žalovanej a poskytnutia poistného plnenia. Žalovaná uznala náhradu
za nájom náhradného vozidla s ohľadom skončenie opravy, pričom zároveň zohľadnila primeranosť

dĺžky opravy vozidla. Poškodené vozidlo bolo opravované od 10.1.2024 do 24.1.2024, t.j. 14 dní. Aj
napriek tomu, že už dňa 24.1.2024, poškodený mal prenajaté vozidlo až do dňa 2.2.2024. S ohľadom
na skutočnosť, že oprava trvala neúmerne dlhú dobu, žalovaná uznala dobu nájmu len za 6 dní nájmu
náhradného vozidla, nakoľko len tieto náklady považuje za účelne vynaložené.
17. Sporným medzi žalobcom a žalovanou je teda posúdenie počtu dní prenájmu motorového vozidla

poškodeným. Žalobca označuje za zákonný a správny postup, kedy nájom náhradného vozidla trvá až
do vystavenia krycieho listu a poskytnutia poistného plnenia žalovanou. S týmto tvrdením žalovaná v
celom rozsahu nesúhlasí.18. Žalovaná poukázala na Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 14C/48/2022 zo dňa 23.5.2023, v
skutkovo obdobnej veci, ktorej predmetom bolo taktiež uplatnenie zádržného práva na motorové vozidlo
až do doručenia krycieho listu, resp. vyplatenia poistného plnenia: Žalovaná mala za to, že v otázke

posúdenia počtu dní oprávneného a primeraného prenájmu motorového vozidla je potrebné túto otázku
skúmaťvsúladesosúdnymirozhodnutiamisúdnychautorítvSlovenskejrepublikeaneuznať'zasprávny
postup autoservisu, kedy zadržiava motorové vozidlo aj po skončení opravy. Postup autoservisu, keď'
napriek tomu, že je vozidlo opravené a toto naďalej zadržiava je podľa názoru žalovanej neprípustný a
nie je na zákonnom podklade.

19. Žalovaná poukázala na Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 14C/44/2020 zo dňa 7.1.2021,
ktorý potvrdil Krajský súd v Žiline a bol právoplatne skončený, na Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn.: 7Co/187/2022 zo dňa 22.3.2023, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci.
20. Žalobca vo svojej žalobe nesúhlasí s výpočtom výšky náhrady za prenájom náhradného vozidla v
čase opravy poškodeného motorového vozidla a namieta skutočnosť, že žalovaná nepriznala poistné
plnenie vo výške fakturovanej sumy za nájom náhradného vozidla predstavujúci sumu 1.034,10 Eur.

Žalovaná priznala náhradu nájomného len za 6 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené
o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 18 dní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaná určila dĺžku prenájmu
v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného
vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovanej pri

poskytovaní súčinnosti. Žalovaná k tvrdeniam žalobcu v žalobe uvádza, že nijako nerozporuje rozsah
škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je
neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady
na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaná plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť'
poškodenému náhradu za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto

náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov.
21. Podľa obhliadky na poškodenom vozidle bol iba mierne poškodený predný nárazník poškodeného
vozidla zn. LANCIA K.. Vozidlo bolo riadne spôsobilé jazdy, z tohto dôvodu nie je prípustné, aby
v dôsledku opravy vozidla s miernym poškodením predného nárazníka, ktoré nebráni prevádzke
vozidla, bolo poškodené vozidlo umiestnené v autoservise po dobu 14 dní (do dňa vystavenia faktúry

za opravu). Za účelom preukázania primeranosti dĺžky trvania opravy žalovaná požiadala odborne
spôsobilú osobu z príslušného odboru o vypracovanie odborného posúdenia primeranosti dĺžky trvania
opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré po jeho obdŕžaní predložila konajúcemu súdu.
22. Žalovaná v otázke výšky náhrady škody poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28 . 6 . 2016 , sp . zn : 3MCdo 3/2015.

23. Národná banka Slovenska ako orgán kontroly nad výkonom poisťovníctva na území Slovenskej
republiky, zastáva právny názor, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla odo dňa
vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia oznámenia o vzniku totálnej škody,
resp. oznámenia o ukončení opravy vozidla v súlade s dížkou opravy podľa technológie opravy vozidla
danej výrobcom konkrétne znaky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na

objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov.
24. Skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného vozidla, nie je v rozpore s faktom, že táto
oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 6,7 normohodiny prác (67
časových jednotiek (ČJ), pričom 10 ČJ = 1 normohodina). Ai pri zohľadnení dôb obstarania náhradných
dielov a vykonania obhliadok vozidla, je 14 dni neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo

umiestnené v servise za účelom opravy. Žalovaná má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje v otázke preukázania nadmernej dĺžky opravy, ktorá sa následne
odzrkadlila aj v dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla. Bremeno zodpovednosti za takýto
postup servisu následne nemôže byt' presunuté na žalovanú, ktorá uvedenú skutočnosť nijako nevedela

ovplyvniť. Na základe primeranej dĺžky potrebnej na opravu vozidla a zaobstaranie náhradných dielov,
pri zohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný na
presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
žalovanejpriposkytovanísúčinnostižalovanáriadnepriznalaauhradilapoškodenémunákladyzanájom
náhradného vozidla za obdobie 6 dní trvania prenájmu.

25. Žalovaná mala za to, že vyššie uvedenou argumentáciou dostatočne preukázala, že dúžka opravy
motorového vozidla poškodeného bola neúmerne dlhá, autoservis zadržiaval vozidlo aj po skončení
opravy a z tohto dôvodu nebola v súlade so stanoviskom NBS povinná nahradiť' poškodenému
neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla. Zároveň má žalovaná za to, že žalovanánemá niesť zodpovednosť' za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia
z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy.
26. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odpore žalovaná žiadala, aby Okresný súd Banská Bystrica

uvedený platobný rozkaz zrušil, a aby v prípade postúpenia veci na príslušný súd tento žalobu zamietol
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

27. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaná predložila listinné dôkazy: oznámenie o

poistnom plnení zo dňa 14.02.2024, faktúru Motor-Car Bratislava spol. s.r.o. č.XXXXXXXXXX zo dňa
24.01.2024, Zápis o poškodení motorového vozidla vyhotovený SLOVEXPERTOU dňa 02.02.2024,
kalkuláciou opravy zo dňa 13.12.2023, Odpoveď a poskytnutie informácií Národnej banky Slovenska zo
dňa 11.03.2019,fotografiou vozidla EČV L. XXXHX, Odborné vyjadrenie znalkyne M. I. č. XX/XXXX vo
veci posúdenia časového rozsahu opravy motorového vozdla Lancia K. X,X D.M. DS XXXHX.
28. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024, nakoľko žalobca v

zákonom stanovej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp.
v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínanom konaní.
29. Žalobca sa k predloženému odbornému vyjadreniu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 04.11.2025,
v ktorom uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení, písomných
podaní a argumentácie v tomto konaní, poukazuje najmä na obsah všetkých písomných podaní, v

nich označené rozhodnutia a predložené listinné dôkazy. Žalovaná do konania predložila Odborné
vyjadrenie, prostredníctvom ktorého sa snaží navodiť dojem, že dĺžka opravy poškodeného vozidla
bola neprimeraná, a teda, za rovnako neprimeraný považuje i nájom náhradného motorového vozidla.
Argumentácia žalovanej však nemôže obstáť, pričom žalobca v plnom rozsahu popiera tvrdenia
žalovanej, ako i predložené odborné vyjadrenie. Žalobca ďalej uviedol, že na predmetné Odborné

vyjadrenie nemožno vôbec prihliadnuť ako na dôkaz, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je
potrebné uviesť, že samotné skúmanie a predkladanie Odborného vyjadrenia (v tomto štádiu konania)
je irelevantné, a to s ohľadom na tú skutočnosť, že je realizované s odstupom času, po uskutočnení
reálnej opravy poškodeného vozidla, pričom sa týka skutočností, ktoré už nie je možné žiadnym
spôsobom ovplyvniť, ani presne zohľadniť (a to práve s ohľadom na časové súvislosti). Žalobca

považuje predložené odborné vyjadrenie za nedôvodný dôkaz, ktorý je realizovaný ex post, ohľadom
skutočností, ktoré už nie je možné ovplyvniť, navyše za situácie, kedy poisťovňa už náklady na opravu
poškodeného vozidla autoservisu uhradila a tento poškodenému motorové vozidlo vydal. Teda, samotná
poisťovňavčaselikvidáciepoistnejudalostinevytklaautoservisuneprimeranétrvanieopravyajejtrvanie
v súčasnosti pripisuje na ťarchu poškodenému, ktorý samotnú opravu nemohol nijakým spôsobom

ovplyvniť. Možno teda jednoducho povedať, že v čase, kedy poisťovňa plnila poistné plnenie za opravu
poškodeného vozidla, bolo poisťovni „jedno“, po akú dobu bol poškodený vylúčený z užívania svojho
vlastného motorového vozidla.
30. V prípade, ak však poškodený (absolútne oprávnene) potrebuje pre svoje bežné fungovanie
náhradné motorové vozidlo, tak v tomto momente, už poisťovni „nie je jedno“ ako dlho samotná oprava

poškodenéhovozidlatrvá.Užzuvedenéhojemožnékonštatovať,žepostupžalovanejjezjavneúčelový,
a jeho cieľom je zreteľné vyhnutie sa svojej zákonnej povinnosti. Žalobca považuje za nedôvodné
spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne, keď potrebný čas na vykonanie opravy je z
technického hľadiska znalcom odhadovaný bez znalostí konkrétnych podmienok na strane autoservisu.
Ako už žalobca uviedol v rámci svojich predchádzajúcich písomných podaní, samotný poškodený nemá

ako do procesu opravy jeho motorového vozidla ako zasiahnuť. Naopak, je to práve žalovaná, ktorá
dobrovoľne vstúpila do zmluvného vzťahu s autoservisom, ktorý v danom prípade realizoval opravu, a v
prípade ak má vo vzťahu k svojmu obchodnému partnerovi výhrady, je na ňom, aby si prípadné výhrady
uplatňoval priamo vo vzťahu k nemu a nie k osobe poškodeného. Už z uvedeného je zjavné a zrejmé,
že vôbec samotné dokazovanie ohľadom účelnosti a primeranosti doby opravy poškodeného vozidla je

irelevantné, nakoľko v zásade žiadnym spôsobom nesúvisí s nájmom náhradného motorového vozidla,
ktorý je predmetom tohto sporu.
31. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol i ďalšiu argumentáciu, z dôvodu ktorej, na predmetné
Odborné vyjadrenie nemožno prihliadnuť. Odborné vyjadrenie totiž vôbec neobsahuje podstatné
náležitosti, ktoré sú predpokladom pre jeho obsahovú a právnu relevanciu. Z predloženého odborného

vyjadrenia síce vyplýva, aká otázka bola predmetom odborného skúmania, avšak absolútne absentuje
informácia o tom, aké odborné metódy boli použité pri posudzovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre zodpovedanie odbornej otázky. Bez uvedenia metód, ktoré boli pri znaleckom dokazovaní použité
nemožno v danom prípade hovoriť o odbornom vyjadrení, nakoľko nie je zjavné, akými odbornýmipostupmi sa v danom prípade či už znalec, alebo odborník riadil, z čoho vychádzal a pod. (napríklad
využitie porovnávacej metódy iných autoservisov v rovnakom čase a priestore a pri oprave poškodeného
typu vozidla a i.). Ako je uvedené vyššie, bez uvedenia metódy, ktorú odborník, či znalec realizoval v

rámci vypracovania odborného vyjadrenia - o odbornom vyjadrení nemožno hovoriť a vôbec pripisovať
takémuto „dôkazu“ právnu silu. V tejto súvislosti žalobca podporne poukazuje na závery Krajského
súdu v Nitre zo dňa 28.10.2019, sp. zn.: 6Co/226/2018, ktorý odmietol prihliadnuť na predložené
odborné vyjadrenie a to práve z dôvodu, že nespĺňalo náležitosti odborného vyjadrenia. Krajský súd v
predmetnom rozsudku argumentoval nasledovne: „Odvolací súd pre úplnosť vyjadrenia sa k odvolacím

námietkamžalovanejlenkonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,žežalovanoupredložené
odborné vyjadrenie k stavu vozidla nespĺňa náležitosti odborného vyjadrenia, pretože v ňom absentujú
základné náležitosti, teda aká otázka mala byť zodpovedaná odborným vyjadrením, aké metódy boli
použité pri posudzovaní skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, aké poznatky boli pri skúmaní
zistené a aké závery možno z týchto poznatkov vyvodiť.“
32. Z predloženého „Odborného vyjadrenia“ nie je vôbec zrejmé, aké metódy odborník v danej oblasti

použil, či reálne bol v priestoroch, kde malo dôjsť k oprave poškodeného vozidla, teda, ako konkrétne
túto vec posudzoval a pod. S ohľadom na vyššie uvedené je zjavné, že na predmetné „Odborné
vyjadrenie“ predložené žalovanou do konania dňa 23.09.2025 nemožno prihliadať. V nadväznosti
na predložené „Odborné vyjadrenie“ (žalobca s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odmieta
uvedené označenie) je treba dodať, že žalobca má vôbec pochybnosť o možnosti vyjadrenia sa znalca

Ing. M. I. k otázke, ktorá mala byť predmetom (odborného) skúmania. Po preskúmaní zapísanej odbornej
činnosti znalca je zjavné, že znalec oprávnená poskytovať znaleckú a expertíznu činnosť v odbore
030000 - cestná doprava (pre odvetvia - Technický stav cestných vozidiel a Odhad hodnoty cestných
vozidiel), ktoré informácie sú dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti v Registri znalcov. Žalobca
má v tejto súvislosti pochybnosti o tom, či je znalec spoločnosť oprávnený vyjadrovať sa k posúdeniu

časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla.
33. Pre doplnenie žalobca uviedol, že z Obsahového vymedzenia znaleckých odborov a odvetví, ktoré
je prílohou č. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška“) vyplýva, že otázka, ktorá

bola predmetným odborným vyjadrením skúmaná - Úlohou odborného vyjadrenia je posúdiť časový
rozsah opravy motorového vozidla Lancia K. X,X, M.: L V.: XCXCLAAMXCHXXXXXX v súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 02.12.2023 a z technického hľadiska primeranou dĺžkou opravy vozidla
v autoopravovni, kde bola oprava vozidla vykonaná nesúvisí s odbornou činnosťou, resp. odborom a
odvetvím, na ktoré má oprávnenie znalec - Ing. M. I..

34. V tejto súvislosti poukázal žalobca, že v zmysle Obsahového vymedzenia znaleckých odborov
a odvetví je obsahom odvetvia 03 01 00 - Technický stav cestných vozidiel stanovenie skutočného
technického a morálneho stavu, príčin nesplnenia definovaných parametrov, znefunkčnenia alebo
poškodenia dielcov, skupín a vozidiel ako celku, ktoré vznikli z dôvodov prevádzky, opráv a údržby a
vyhodnocovanie elektronických dát cestných vozidiel. V zmysle Obsahového vymedzenia znaleckých

odborov a odvetví je obsahom odvetvia 03 04 02 - Odhad hodnoty cestných vozidiel stanovenie
všeobecnej hodnoty a výšky škody na cestných vozidlách a ich dielcoch a skupinách.
35. V zmysle vyššie uvedeného je možné konštatovať, že posudzovanie časového rozsahu opravy
na poškodenom vozidle (s prihliadnutím k celkovému procesu opravy, konkrétnych kapacitných a
personálnych okolností) nespadá do oblastí, pre ktoré vykonáva znalec Ing. M. I. znaleckú a expertíznu

činnosť.
36. Vzhľadom na argumentáciu vyššie, žalobca trval na tom, že predmetné „Odborné vyjadrenie“ je
absolútne nedôvodným a irelevantným produkovaným dôkazom v konaní, ktorému nemožno priznať
žiadnu dôkaznú silu.
37. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť,

pričom autoservis ako zmluvný partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle
vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v
čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné
povinnostivovzťahukžalovanému.Vdanomprípadetrebazohľadniťnajmätúskutočnosť,žejetopráve
poškodený, ktorý vystupuje ako slabšia strana a práve jemu je potrebné poskytnúť ochranu. Poškodený

je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek
možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po
odovzdaní do autoservisu ďalej využíval, resp. aby ho využíval napríklad po dobu prestojov na strane
autoservisu, aby odpadol dôvod prenájmu náhradného vozidla. Vzhľadom na uvedené je nelogickéa absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu
náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise aj
samotnú dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované, t. j. konkrétny čas, po ktorý autoservis

vykonával práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce
na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní
vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený
poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom.
38. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III.

ÚS 322/2025, v zmysle ktorého sa Ústavný súd nestotožnil s názorom Krajského súdu v Banskej
Bystrici, v Rozsudku zo dňa 25.02.2025, sp. zn. 42Cob/131/2023, ktorý vo svojom rozhodnutí považoval
nájom náhradného vozidla za účelný len do okamihu vykonania opravy. Ústavný súd v predmetnom
Náleze konštatoval: „Ústavnou sťažnosťou namietaný rozsudok krajského súdu vychádza z opačného
stanoviska, ktorého podstatou je, že oprava je ukončená vystavením faktúry po oprave vozidla, keďže
poškodenému nič nebráni, aby si opravené vozidlo zo servisu prevzal. Pritom je na ňom, či za opravu

zaplatí a počká na preplatenie poisťovňou, alebo si inak vymôže odovzdanie opraveného vozidla
servisom. Tieto rozdielne právne posúdenia totožnej právnej otázky vychádzajú z toho, že prvý právny
názor pracuje s bežnou obchodnou praxou opráv vozidiel hradených z PZP. Táto bežná obchodná prax
bola potvrdená aj vo veci sťažovateľa vyjadrením servisu (čl. 59), ktorý potvrdil, že v deň ukončenia
opravy vystavuje faktúru, ktorú zasiela poisťovni PZP, a ak je poisťovňa jeho zmluvným partnerom,

opravené vozidlo vydá poškodenému bezodkladne po doručení krycieho listu poisťovne. Je zrejmé, že
opomenutie zohľadnenia tejto bežnej obchodnej praxe servisu a poisťovne krajský súd v namietanom
rozhodnutí vyplnil v súlade s argumentáciu poisťovne formuláciou povinností poškodeného. Podľa
krajského súdu sa mal poškodený zaujímať o stav opravy vozidla a ak bola oprava skončená a bola
vystavená faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby

si nemusel prenajímať náhradné vozidlo. Tento prístup následne rezultoval do formulácie povinnosti
dôkazného bremena sťažovateľa, ktorý podľa krajského súdu mal preukazovať množstvo skutočností
smerujúcich k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol účelný. S týmto prístupom pri rozdelení
dôkazného bremena nemožno súhlasiť. Poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné
vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné

pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy - vystavení faktúry, bol neúčelný,
mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že
sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo
na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie
nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. I tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie veci sťažovateľa

rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej
poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy
informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii
je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania
nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal

potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne.“
39. Žalobca v tomto smere poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025,
sp. zn. I. ÚS 291/2025, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch,
na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc
sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý

následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III.
ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu,

podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a
III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému
spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide

totižoskutočnosťobjektívnejnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,ktorámáprestanovenie
relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny
význam.Napodkladeuvedenéhopotomústavnýsúdustálil,žedobuodzapožičanianáhradnéhovozidla
do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plneniapodľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na

posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022

a III. ÚS 476/2024).“
40. Ústavný súd v predmetnom náleze konštatoval: Krajský súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom
náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného
vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia
vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným

vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou
ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako
aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj
primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne
pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu). Odklon krajského

súdu od už uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri formovaní odpovedí na právne a
skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany zasiahol do základného
práva sťažovateľky na súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, čo viedlo ústavný
súd k záveru o porušení citovaných práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom
krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu)“

41. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.08.2025, sp. zn. 7Co/22/2025, Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 27.08.2025, sp. zn. 2Co/4/2025 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.08.2025, sp. zn.
7Co/173/2024, ktorý konštatoval, že „stanovenie nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového
vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného vozidla, ktorý záver

jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo
dňa 06.08.2025. Z uvedeného dôvodu odborným vyjadreniam týkajúcim sa (následného) posúdenia
časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla predkladaným žalovanou aj vo viacerých
obdobných prípadoch nemožno vo vzťahu k posúdeniu primeranosti a účelnosti užívania náhradného
vozidla priznať žiadnu relevanciu.“

42. Žalovaná tak podľa názoru žalobcu účelovo namieta dĺžku opravy v čase, keď poškodený nemá
akúkoľvek možnosť túto ovplyvniť, a to po uhradení nákladov spojených s opravou vozidla poškodeného
a ukončení nájmu náhradného vozidla. Preto nie je možné zaťažovať poškodeného, resp. jeho právneho
nástupcu, dôkazným bremenom, ktoré ani nie je schopný uniesť. Od momentu odovzdania vozidla
poškodeného do autoservisu na strane poškodeného odpadá akákoľvek možnosť jeho ingerencie do

priebehu vykonávania jeho opravy s dopadom na dĺžku jej vykonávania. Účel užívania náhradného
vozidla odpadá až momentom, kedy je vozidlo poškodenému autoservisom opätovne dané do užívania.
43. Žalobca rozporoval žalovanou uvedené tvrdenia o neprimeranej dĺžke opravy a poukázal na to, že
neexistuježiadnanormaalebopredpis,ktorýbyurčovalakodlhomábyťopravavykonávaná.Existujeiba
výrobcami daná tarifikácia pracovných úkonov v normohodinách, t.j. kvantifikátoroch, prostredníctvom

ktorých sú definované pracovné úkony. Súčasne však na celkovú dĺžku trvania opravy majú vplyv ďalšie
faktory, a to vyťaženosť servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov,
technologické vybavenie servisu a pod. Okrem toho poukázal na to, že autoservis nemá nijakú zákonnú
povinnosť vykonať opravu v primeranom čase, resp. z ničoho nevyplýva aká doba je primeraná na
vykonanie opravy a ktorú je už nutné vyhodnotiť ako neprimerane dlhú. Žalovaná si svojvoľne určila

ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní 6 dní, pričom uvedený rozsah z ničoho objektívne a
preukázateľne nevyplýva.
44. Žalobca trval na svojich vyjadreniach, že v danom prípade boli jednoznačne naplnené základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná, a v súlade
s materiálnym výkonom práva ako i s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

45. Žalovaná v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.02.2024 uviedla, že žalobcom účtovaný poplatok
vo výške 50,- Eur, priznal len vo výške 30,- Eur. Poplatok za pristavenie vozidla podľa názoru žalovanej
nemožno považovať za súčasť skutočnej škody, pričom legitímne je podľa žalovanej i krátenie poistného
plnenia o náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla. Čo sa týkapoplatku vo výške 30,- Eur, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku
bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého

prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu,
z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie poplatku pritom nebolo
žalovanou podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou.
46. Vzhľadom na všetky uvedené skutkové a právne okolnosti v rámci tohto konania, žalobca súdu
navrhol, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 758,10 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 758,10 Eur od 11.03.2024 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a
právneho zastúpenia v rozsahu 100 %
47. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 13.11.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu.
Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa §
180CSP,oboznámilsaslistinnýmidôkazmipredloženýmistranamisporu,zktorýchmalzistenýskutkový

stav veci.
48. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred súdom uviedla, že trvá na podanej žalobe,
poukázala na obsah písomností a predlžených dôkazov. Mala za to, že žalovaná svojvoľne určila nájom
len v rozsahu 6-tich dní, toto považuje za protirečivé s poukazom na to, že žalovaná autoservisom
fakturovanú sumu uhradilaa prestoje autoservisu namieta, že v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla. Poškodený dĺžku opravy nevie nijakým spôsobom ovplyvniť. Považovala za nelogické, aby
žalobca okrem účelnosti preukazoval aj samotnú dobu opravy, resp. konkrétne úkony. O odbornému
vyjadreniu uviedla, že nemá žiadnu relevanciu, je vykonávané ex post a nevychádza z relevantných
dokladov a informácii. V tomto smere odborné vyjadrenie nie je dôkazom, ktorý je spôsobilý objektívne
určiť dĺžku trvania opravy. Tiež poukázala na predlženú rozhodovaciu prax súdov a nález Ústavného

súdu, v ktorom konštatoval porušenie práva sťažovateľa, keď Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo
žalovaným stanovenej kalkulácie a odborného vyjadrenia.
49. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „PZP“ ),
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
50. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
51. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
52. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
53. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
54. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
55. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

56. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
57. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.58. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
59. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
60. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
61. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
62. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
63. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.
64. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
65. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
66. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
67. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
68. Vykonaným dokazovaním mal súd zo zhodných skutkových strán sporu a predložených listinných

dôkazov nesporne preukázané, že dňa 02.12.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XA, XXX XX V. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej.
69 . Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do

autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/
XXXX zo dňa 10.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 10.1.2024 do 2.2.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 2.2.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého
autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým

spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.
70. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
XXXXXXXX splatnú dňa 17.02.2024 na sumu 1034,1 EUR s DPH za 24 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a

prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
71. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči

poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.02.2024 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1034,1 Eur s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na
nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
72. Žalovaná dňa 22.02.2024 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 276 Eur. Vzhľadom k tomu, že

žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom
náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po
dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, žalobca podal žalobu na súd.73.Medzistranamibolaspornádobanájmunáhradnéhomotorovéhovozidla,ktorúžalovanápovažovala
za neprimeranú dobu trvania nájmu náhradného motorového vozidla, vzhľadom na vykonanú opravu
vozidla.

74. Predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
so Zákonom o PZP, náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia motorového vozidla,
medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. K otázke nároku poškodeného za
prenájom náhradného vozidla zaujal stanovisko Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023, sp.zn.
III. ÚS 602/2022 kde uviedol, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý

následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody nekorešponduje iba
rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený musel vynaložiť s cieľom
eliminovať škodový následok, nakoľko poškodený nemôže z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej
opravy alebo obstarania náhrady, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, dobu nájmu treba

priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu (súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Mcdo3/2015, R 7/1992).
75. V konaní mal súd z písomného Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa
02.02.2024 nesporne preukázané, že po poistnej udalosti zo dňa 02.12.2023 bolo poškodené vozidlo
prevzaté do autoservisu Motor-Car Group Bratislava dňa 10.01.2024 za účelom opravy. Poškodené

vozidlo sa nachádzalo v autoservise v období od 10.01.2024 do 02.02.2024. Po ukončení opravy
vozidla a doručení krycieho listu zo strany poisťovne bolo dňa 02.02.2024 vozidlo odovzdané držiteľovi
vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru
č. XXXXXXXX splatnú dňa 17.02.2024 na sumu 1034,1 Eur s DPH za 24 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a

prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
76. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu
náhradného vozidla treba vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu
jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením

klienta žalovaného. Poškodený v čestnom prehlásení dňa 02.02.2024 uviedol, že mal od spoločnosti
Náhradné vozidlo s.r.o. Tolstého 1201/20 Žilina zapožičané náhradné vozidlo Hyundai iXX, C., MT,
EČ ZA :XXXJJ od XX.XX.XXXX do 02.02.2024, t.j. v trvaní 24 dní z dôvodu, že poškodené vozidlo
bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy
poškodeného vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a trvanie opravy poškodeného vozidla.
Uvedené okolnosti nemožno pričítať poškodenému a vyžadovať, aby znášal náklady za obdobie, kedy
bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol pre neho na účely
jeho bežného fungovania nevyhnutný. Poškodený náhradné vozidlo vrátil dňa 02.02.2024, kedy bola
vystavená faktúra č. XXXXXXXX za prenájom vozidla podľa Zmluvy o nájme č. XX/XXXX.

77. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila so zvoleným postupom pri oprave vozidla, resp. dĺžkou opravy tieto
skutočnosti mala namietať priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia a nie následne
v rámci uplatňovaného nároku poškodeného. Žalovaná uznala a vyplatila poistné plnenie za prenájom
náhradného motorového vozidla na základe svojvoľne určenej doby trvania nájmu a takýto postup
nemožno akceptovať (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13 Cob/116/2018 zo dňa

12.12.2018, sp.zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019). Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, bol
povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť,
podľa 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 22CoCsp/3/2023
zo dňa 25.09.2023).
78. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na existenciu

povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže
predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať
ho. Poškodenýnemôže užívaťsvojeopravovanévozidlo,ktorébolnútenýdaťdoopravyautoservisupre
spôsobenie škody na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v
autoservise. Práve poškodený bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového

vozidla a ktorému je objektívne, mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe
jeho vydania autoservisom a po doručení krycieho listu poisťovňou. Doba zotrvania vozidla v autoservise
a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom
žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla napoisťovňu. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových
vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení.
79. Poškodený má nárok za nájom náhradného vozidla až do dňa, kedy je poškodenému reálne vydané

vozidlo zo servisu a po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného
vozidla v autoservise ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je subjektom zodpovedným za náhradu
nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Zaužívaný postup autoservisu nemôže ovplyvniť
ani samotný poškodený, ktorý bol obmedzovaný v užívaní svojho vozidla nie vlastnou vinou, ale
zavinením klienta žalovaného. Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla treba považovať

za účelné vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla. Preto nie je daný
dôvod, aby poškodený mal hradiť náklady za opravu vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec
žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť
poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené
motorové vozidlo poškodenému.
80. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že oprava vozidla bola vykonaná

po schválení procesu poisťovňou a doručení krycieho listu autoservisu dňa 02.02.2024. Poškodený mal
prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu na obdobie od 10.01.2024 do 02.02.2024, náklady
na takéto zapožičanie boli vynaložené účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola spochybnená, keď žalovaný časť týchto nákladov žalobcovi uhradil 22.02.2024 vo výške 276,00
Eur. Náhrada nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav,

keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať svoje vlastné motorové vozidlo.
81. Z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd považoval žalobu za dôvodne podanú a
vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
82. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť
zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením

peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok domáhať sa proti žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania
zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistné plnenie je splatné do 15 dní od skončenia
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť podľa § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP.
83. Žalovaná skončila šetrenie poistenej udalosti dňa 22.02.2024. Žalovaná sa dostala do omeškania

s plnením peňažného dlhu 16. deň od skončenia šetrenia poistnej udalosti. Žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania od 11.03.2024, súd preto priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej
sumy 9,50 % ročne zo sumy 758,10 € od 11.03.2024 do zaplatenia. (Súd poukazuje na subsidiaritu
Občianskeho zákonníka k Zákonu o PZP, Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 309/2020-33, sp.zn.
III. ÚS 215/2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.06.2022).

84. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 4,50 %, preto súd

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.
85. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal
vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

86. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.