Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125211203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125211203.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/X, proti
odporcovi B. A., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v E. F. B., G. H. XX/XX, na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.10.2025, č. k.
21C/20/2025-87, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ
žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek označovania navrhovateľa za "podvodníka",
"usvedčeného podvodníka" alebo iného páchateľa trestnej činnosti, a to vo všetkých písomných, ústnych
či elektronických podaniach a prejavoch, najmä v podaniach adresovaných súdu alebo iným osobám, až
doprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejoochranuosobnosti.VýrokomI. návrhnanariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324, § 326, § 329 a § 330 CSP a k dôvodom
zamietnutia návrhu uviedol, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana ani naliehavosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie, keď neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. K tomu uviedol, že nie je v kompetencii súdu zasahovať do toho, akým

spôsobom bude strana sporu v civilnom či obchodnom sporovom konaní formulovať svoje písomné
podania, resp. prostriedky procesného útoku alebo obrany. Pokiaľ strana sporu svojimi formuláciami
presiahne akceptovateľnú mieru, vystavuje sa možnosti zodpovedať sa za svoje konanie v osobitnom
konaní o ochranu osobnosti. V danej veci zastupuje navrhovateľ stranu sporu v dvoch obchodných
sporoch. Je potrebné poukázať na to, ako vyplýva z citovaných podaní, že strany sporu v týchto
konaniach sa vzájomne obviňujú z lží, klamstiev, podvodného konania, obchádzania pravidiel poctivého

obchodnéhostyku,resp.dobrýchmravov.Dourčitejmierytomôžebyťnásledkomtoho,ževkonkrétnych
sporochsariešiaotázkypodstatnéprestranusporuaprezentovanéformuláciestojaviacnaemociálnom
ako racionálnom základe. Navrhovateľ obviňuje z podvodov a lží druhú stranu sporu, nemá s tým
problém, nie je ale ochotný akceptovať, že on sám je tiež cieľom obdobných útokov. Pokiaľ navrhovateľ
tvrdí, že určité tvrdené skutočnosti sú nepravdivé (usvedčený podvodník, multiakčná osoba, nekalé
konanie), nie je to podľa súdu celkom tak. Ako bolo zistené, navrhovateľ je osobou, vystupujúcou v

desiatkach rôznych sporov na žalovanej strane, kde bolo jeho nekalé konanie právoplatným rozsudkom
potvrdené, opakovane nevrátil požičané peniaze, nevykonal dohodnuté dielo, nezaplatil za poskytnuté
služby. Z diskusie na internete, verejne prístupnej, tiež nevyplýva jeho dobrá povesť. V súčasnosti sa
vedú dve trestné konania, v ktorých figuruje ako obžalovaný, v jednom z nich bol dokonca trestne stíhaný
väzobne. Sú teda zásadné pochybnosti o dôvodnosti žiadaného ospravedlnenia, preto bol návrh súdom
prvej inštancie zamietnutý. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP

a v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.3. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal návrhu vyhovieť. Uviedol všeobecné pravidlá
rozhodovania o neodkladnom opatrení a právne východiská rozhodovania o ochrane osobnosti so
zameraním sa na difamačné výroky označujúce dotknutú osobu ako páchateľa trestnej činnosti

bez existencie právoplatného odsúdenia. Navrhovateľ namietal zaujatosť konajúcej sudkyne, ktorú
odvodzoval z toho, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli vynášané morálne súdy. Namietal
tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a absenciu odkazov na judikatúru vo veciach ochrany
osobnosti, ktorej dôsledkom je podľa navrhovateľa porušenie právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia. Ďalej mal zato, že jeho označovanie ako „usvedčeného podvodníka“ a rozvádzanie tohto

označenia a jeho obdôb je jednoznačne nepravdivým tvrdením, pretože okrem zahladeného odsúdenia
za nedbanlivostný trestný čin v roku 2013 nie je trestne odsúdený a jeho uvedené označovanie
odporcom, dokonca v súdnom spise“ je tak jednoznačným difamačným výrokom zasahujúcim do
navrhovateľových práv na ochranu osobnosti. Tento svoj záver navrhovateľ v odvolaní podrobne právne
argumentuje a poukazuje na nevykonanie dôkazu výpisom z registra trestov, ktorý predložil. Navrhovateľ
namietal nesprávnosť skutkových záverov napadnutého rozhodnutia aj preto, že neboli zistené riadnym

procesom dokazovania. Poukazuje na to, že riadne skutkové a právne hodnotenie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje a namiesto toho je napadnuté rozhodnutie založené na morálnom
hodnotení navrhovateľa. Súd prvej inštancie tak nehodnotil skutok, ale navrhovateľa emocionálnym
posudkom maskovaným formálnym jazykom, čím je podľa navrhovateľa daná zaujatosť konajúcej
sudkyne. Túto námietku ďalej podrobne rozvádza psychologickou analýzou rozhodovania sudkyne.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 355 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné v celom rozsahu potvrdiť podľa § 387 CSP, pretože je vo výrokoch vecne správne.

6. Zaujatosť sudcu nebola zo strany žalobcu namietaná dôvodne. Túto môže strana sporu uplatniť
v konaní pred súdom námietkou zaujatosti podľa ust. § 52 a nasl. CSP a súčasne sa jedná o odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Pretože žalobca uplatnil námietku zaujatosti v odvolaní,

posudzoval ju odvolací súd výlučne ako odvolací dôvod a zisti, že nebol uplatnený opodstatnene.

7. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z
jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným
na konaní. Nestrannosť sudcu má dva aspekty, jednak subjektívny, keď nestrannosť sudcu spočíva
v neexistencii jeho vzťahu k prejednávanému sporu, k stranám a ich zástupcom, a jednak objektívny,

spočívajúci v neexistencii okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, či sudca takýto
vzťah sporu, k stranám a ich zástupcom nemá. Z uvedeného vyplýva, že nestrannosť sudcu treba
skúmať nielen zo subjektívneho hľadiska, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie sudcu, ktorý má daný
spor prejednať a rozhodnúť, ako aj z objektívneho hľadiska, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere zo strany sudcu, ktorý má spor prejednať a

rozhodnúť. Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe vyplýva, že sa nemožno uspokojiť len so subjektívnym
hľadiskom nestrannosti, ale treba skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho
hľadiska. Nestrannosť sudcu nespočíva teda len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Je nepochybné, že vzťah sudcu k strane, alebo jej zástupcovi sa týka vnútornej stránky sudcu, ktorá

vzhľadom na jej vnútornú osobnú povahu nemôže byť predmetom skúmania, predmetom posudzovania
a vyhodnocovania môžu byť len vonkajšie prejavy daného vzťahu.

9. V tu prejednávanej veci odôvodňuje žalobca zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne tým, že z jej
strany došlo k morálnemu hodnoteniu navrhovateľa, ktoré sudkyňa jednoznačne vyjadrila v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v tom vníma negatívny vzťah sudkyne k jeho osobe.

10. Odvolací súd sa s uvedeným názorom navrhovateľa nestotožňuje. Navrhovateľ opomína, že pre
konania vo veciach ochrany osobnosti, v ktorých sa posudzujú zásahy spočívajúce v skutkovýchtvrdeniach alebo hodnotiacich úsudkoch o dotknutej osobe, je nevyhnutnou súčasťou rozhodovania
aplikácia tzv. testu proporcionality, teda zjednodušene riešenie odpovedí na otázky KTO, O KOM, KDE,
KEDY a AKO namietané tvrdenia prezentoval. Je teda zrejmé, že súd sa v tomto type konania môže

zaoberať aj hodnotením samotnej osoby, ktorá sa namietanými tvrdeniami cíti dotknutá. Skutočnosť,
že súd prvej inštancie hodnotil osobu navrhovateľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak nijako
nevybočuje z rámca odôvodnenia rozhodnutí vo veciach ochrany osobnosti, je teda iba obvyklým
procesným postupom sudcu a nie vyjadrením osobného postoja sudcu k navrhovateľovi. Keďže
procesný postup sudcu nie je dôvodom pre vylúčenie (§ 49 ods. 3 CSP), nebola odvolacia námietka

navrhovateľa spočívajúca v zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyni dôvodná.

11. Rovnako nie je dôvodná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď je z neho
jednoznačne zrejmé, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil, a že neodkladné opatrenie nenariadil
preto, že nemal aspoň osvedčené, že navrhovateľ je nositeľom práv, ktorých ochrany sa svojím návrhom
domáha. To je z napadnutého rozhodnutia jednoznačne zrejmé aj navrhovateľovi, keď práve takýto

záver súdu prvej inštancie namieta poukazujúc na nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
týkajúce sa záverov o jeho osobe.

12. Opodstatnená nie je ani námietka navrhovateľa o nevykonaní riadneho dokazovania. Neodkladným
opatrením (§ 324 a nasl. CSP) je možné upraviť pomery strán sporu iba v prípade, že potreba ich úpravy

je neodkladná. Požiadavka neodkladnosti musí vyplývať z aspoň osvedčenej existencie bezprostrednej
hrozby ujmy, ktorej osvedčenie je preto nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia ako operatívneho preventívneho prostriedku
brániaceho bezprostredne hroziacej ujme, nie je pre rozhodnutie o ňom potrebné zisťovať skutkový stav
veci dokazovaním, teda jednoznačným preukázaním tvrdenej skutočnosti, ale je postačujúce, pokiaľ nie

sú o rozhodujúcich skutočnostiach zásadné pochybnosti (tzv. osvedčenie rozhodujúcich skutočností).
Preto zisťovanie skutkového stavu pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení nevyžaduje proces
dokazovania v kvalite potrebnej pre rozhodnutie vo veci samej a k porušeniu pravidiel dokazovania
preto v tomto prípade nedošlo, pokiaľ súd prvej inštancie proces dokazovania v kvalite potrebnej pre
rozhodnutie vo veci samej neuskutočnil.

13. Čo sa týka vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,tusúdprvejinštanciesprávnekonštatovalnesplneniepredpokladovnariadenie
neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
a súčasne je osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. To v takej intenzite, že
bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu vážne ohrozené s obmedzenou
možnosťou nápravy v prípade, že k jeho porušeniu dôjde. Z povahy neodkladného opatrenia ako
rozhodnutia vydávaného iba na základe pravdepodobnosti skutkových východísk, kedy je skutkový

stav len osvedčený a nie jednoznačne preukázaný plnohodnotným procesom dokazovania (ako bolo
uvedené vyššie), vyplýva, že neodkladným opatrením nemožno riešiť otázky, ktoré nepredstavujú
hrozbu ťažko reparovateľného zásahu do práv navrhovateľa. Navrhovateľom požadovaná úprava však
práve takou je. Navrhovateľom tvrdený zásah do práv na ochranu osobnosti spočívajúci v označení
výrazom podvodník, usvedčený podvodník a pod. je vzhľadom na jeho intenzitu a reparovateľnosť

vo všeobecnosti typickým prípadom, ktorého riešenie možno v plnom rozsahu ponechať pre konanie
vo veci samej. Hoci sa neodkladným opatrením možno domáhať identického plnenia ako vo veci
samej, je potrebné dôsledne vnímať funkciu neodkladného opatrenia ako prostriedku zabraňujúcemulen najzávažnejším zásahom do práv a nenahradzovať inštitútom neodkladného opatrenia konanie
a rozhodovanie vo veci samej.

18. Vzhľadom na uvedené nevykazovala navrhovateľom požadovaná úprava práv a povinností potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako nevyhnutnú podmienku pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súčasne neboli naplnené odvolacie dôvody uplatnené navrhovateľom, a preto odvolací súd
potvrdil napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).