Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123459161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123459161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu: NÁRUČ Senior & Junior, so sídlom
Fedákova 1944/5, Bratislava - Dúbravka, IČO: 30 856 515, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej: Obec
Dolné Naštice, so sídlom Dolné Naštice 36, IČO: 00 310 352, zastúpenému JUDr. Petrom Ďurmekom,
advokátom so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie sumy 1 200 eur s
prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. februára 2025, č. k.
21C/17/2024-60, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne prospešnú

sociálnu službu vo verejnom záujme v sociálnom zariadení pre seniorov NÁRUČ Senior & Junior a
obyvateľovi žalovanej A. B., ktorý bol odkázaný na poskytovanie sociálnej služby v uvedenom zariadení
pre seniorov, poskytol počas celého roka 2022 potrebnú sociálnu službu. Žalobca požiadal žalovanú
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre
klientov žalobcu, avšak žalovaná finančný príspevok žalobcovi neposkytla. Uviedol, že neuzatvorenie
zmluvy o zabezpečení sociálnej služby, za predpokladu splnenia všetkých podmienok predpokladaných
zákonom, nebráni vzniku jeho nároku ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok, keďže

tento nie je podmienený zabezpečením služby zo strany príslušnej obce. Žalovaná žiadala žalobu
zamietnuť, dôvodiac, že ona nepožiadala o poskytnutie sociálnej služby adresovanej neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ani neuzatvorila so žalobcom žiadnu zmluvu o zabezpečení sociálnej
služby a žalobca sa mal so žiadosťou o príspevok obrátiť na VÚC a rodinu klienta. Súd prvej inštancie
nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, citoval ust. § 6 ods.
1, § 8 ods. 1, 2, 4, 6, 10, § 72 ods. 1, § 74, § 75 ods. 1, 5, 8, 9, 11, 12, 14, 16, 17, § 77 ods. 1,
2, § 78 ods. 1 až 3, § 80 písm. a) až c) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu

zamietnuť. Súd uviedol, že bolo nesporné, že žalobca je neverejným poskytovateľom sociálnej služby,
ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení Náruč Senior & Junior v Solčanoch.
Žalovaná je obec, ktorej obyvateľovi boli od 01.01.2022 do 31.12.2022 zo strany žalobcu poskytované
sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu pobytovou formou. Taktiež nebolo sporným, že dňa09.12.2021 žalovaná obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu A. B. v zariadení pre
seniorov, že menovaný požiadal obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a že so žalobcom
A. B. uzatvoril zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou. Taktiež nebolo sporným, že

žalobca žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotný klient) požiadal žalovanú
oposkytnutiesociálnejslužbypreklientovžalobcuvzmysle§8ods.1zákonaosociálnychslužbáchaže
medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na
prevádzkuposkytovanejsociálnejslužbynevyhnutnápísomnázmluvamedzižalobcom(akoneverejným

poskytovateľom) a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby. Súd uviedol, že základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom
záujme podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona o sociálnych službách (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi
na ňu odkázanému), ďalej neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s

poukazom na § 64 ods. 12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o
poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona
o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi
poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2 zákona o sociálnych službách), alebo zoznam osôb, ktorým
sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená

písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi
obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách).
Podľa názoru súdu, pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce
poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká. Je zrejmé, že

p. A. B., nar. XX.XX.XXXX boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu, avšak
bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od
01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorá v zmysle
ust. § 110aq ods.13 ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje
sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov

podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj
záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania
z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania
sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou,

resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou,
resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už
s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním
finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho
územného celku podľa tohto zákona (zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021

Z. z.). V súlade s touto zákonnou zmenou p. A. B. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase
bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadal žalovanú obec o poskytovanie
sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej
služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou
obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa

sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby,
alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do
registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.). Súd ďalej uviedol, že základnou podmienkou, na
ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom

dosiahnuť zisk, je písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14
zákona). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobcom ako neverejným
poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť.

Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká
najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok a až v prípade, ak to dovoľujú
rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Neexistuje teda povinnosť obce plniť. Súd poukázalna to, že tento právny záver je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr. uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí uviedol,
že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej

zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp.
zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa
tento nevypláca“ a ďalej „názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní,
žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“. Súd
uviedol, že nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely

zákona č. 448/2008 Z. z. (účinnej od 01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na
podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14 zákona), ktorá podmienka bola stanovená tak
pred prijatou novelou, ako i po nej, teda v tejto časti možno právne závery v ňom vyjadrené aplikovať
aj na daný právny stav, pričom v ostatnom súd na citované rozhodnutie neodkázal. S ohľadom na
neexistenciu písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby medzi žalovanou obcou a žalobcom ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Preto sa už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom povinnosti žalovanej
zverejňovať výdavky a príjmy a možnosti zmeny rozpočtu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore so
zákonom o sociálnych službách podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok
na prevádzku sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi neexistujúcou podmienkou – „...uzatvorená

písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi
obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách)“,
na základe čoho dospel k nesprávnemu a nezákonnému právnemu posúdeniu veci. Ust. § 75 ods.
1 zákona o sociálnych službách ukladá obci nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať finančný
príspevok žalobcovi a v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna podmienka, ktorá by podmieňovala

túto zákonnú povinnosť obce. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektuje a nerozlišuje medzi
obligatórnymi povinnosťami uloženými zákonom plniť finančný príspevok (podľa § 75 ods. 1, 2, 5 zákona
o sociálnych službách) a fakultatívnou možnosťou poskytnúť finančný príspevok (podľa § 75 ods. 6, 7,
8 zákona o sociálnych službách). Iba v prípade fakultatívneho poskytnutia finančného príspevku podľa
uvedených ustanovení je dôvodná aplikácia § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Ak sú splnené

podmienky obec (alebo VÚC) môže poskytnúť finančný príspevok, ide však o dobrovoľné plnenie zo
strany povinného subjektu (obce/VÚC), ktoré mu nie je uložené zákonom, a v uvedenom
prípade je potrebné pre preukázanie vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov uzavretie zmluvy,
resp. zmluvného vzťahu, podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Pre účely ďalšieho výkladu
predmetného ustanovenia je potrebné uviesť, že znenie tohto ustanovenia bolo prijaté ešte pôvodnou

právnou úpravou účinnou od 01.01.2009, ktoré znenie tak reflektovalo na predchádzajúcu obligatórnu
(podmienenú) povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok v prípade, ak obec predchádzajúcou
žiadosťou požiadala neverejného poskytovateľa sociálnej služby o zabezpečenie sociálnej služby pre
odkázanú osobu. Zákonodarca už v pôvodnom znení prijatého zákona č. 448/2008 Z. z. v dôvodovej
správe odôvodnil, kedy sa vyžaduje uzavretie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, a to v

prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie finančného príspevku. Uvedenému
výkladu svedčí aj ním namietaný ústavnokonformný výklad, kedy v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
platí, že „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. Vzhľadom na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky
je zrejmé, že povinnosti je možné ukladať obci výlučne zákonom a tieto nemôžu vzniknúť (meniť sa)

zaniknúť, na zmluvnom základe. Teda v prípade obligatórnej pôsobnosti obce poskytovať finančný
príspevok (§ 75 ods. 1, 2, 5 zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.01.2022), nie je
možné pre vznik tejto povinnosti vyžadovať uzatvorenie zmluvy, ale obec je povinná plniť priamo zo
zákona. To sa však neuplatní pri fakultatívnej pôsobnosti, kedy si môže vybrať, či dobrovoľne namiesto
obligatórne povinného subjektu vynaloží zo svojich prostriedkov (rozpočtu) peňažné prostriedky na

dofinancovanie sociálnej služby, keďže nejde o jej povinnosť, ale možnosť, je potrebné vedieť preukázať
dôvod vynaloženia týchto peňažných prostriedkov z rozpočtu (práve zmluvou). Postup podľa § 75
ods. 14 zákona o sociálnych službách má význam v prípadoch fakultatívnej pôsobnosti obce, kedy
obec môže finančný príspevok poskytnúť a kedy práve na základe zmluvy ako právneho úkonu dôjde kvzniku, zmene a zániku práv a povinnosti (obce a neverejného poskytovateľa), a to v prípadoch podľa
§ 75 ods. 6, 7 zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.01.2022, a preto jej uzavretie
nemá iný účel ako ten, ktorý ustálil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017,

ktorý explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy vo fakultatívnych prípadoch poskytnutia
finančného príspevku, nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale
len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených
finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. Úvahy súdu prvej inštancie
o neexistujúcich (domnelých) kumulatívnych podmienkach zákona č. 448/2008 Z. z. sú arbitrárne

a nepreskúmateľné, tak isto ako výklad ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. súdom prvej inštancie
je arbitrárny, nesprávny, nezodpovedá povahe a účelu zákona ako ani cieľu prijatej novely zákona
č. 484/2021 Z. z. Súd prvej inštancie vôbec nerozlišuje medzi právnymi povinnosťami uloženými
obci (a VÚC), nedokáže identifikovať a nesprávne identifikuje ním uvádzané domnelé kumulatívne
podmienky vzniku právneho dôvodu pohľadávky uplatňovanej v konaní, neaplikuje gramatický a logický
výklad predmetných ustanovení a nerozlišuje medzi neverejnými poskytovateľmi, ktorý neposkytujú

sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorý ju poskytujú práve za týmto účelom a už vôbec
pri výklade predmetných ustanovení nezohľadňuje prijatú novelu č. 484/2021 Z. z., ktorej účelom
bolo odstránenie akejkoľvek podmienenosti vzniku nároku na finančný príspevok. Ustanovenie §
75 ods. 1 zákona na prevádzku poskytovanej sociálnej služby ukladá obci (žalovanej) obligatórnu
zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku žalobcovi. V predmetnom ustanovení

sa neuvádza súdom identifikovaná zákonná podmienka podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych
službách, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať finančný príspevok, a
rovnako zákon nehovorí, ako nesprávne konštatuje súd, že nárok na finančný príspevok vzniká až
momentom uzavretia zmluvy, tento nárok vzniká ex lege. Obligatórna povinnosť poskytnúť žalobcovi
finančný príspevok je obci explicitne uložená zákonom § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách a

súdom určené domnelé kumulatívne podmienky, nemajú na vznik uvedenej povinnosti žiaden vplyv,
ergo záver súdu prvej inštancie, že pre nesplnenie súdom prvej inštancie domnelých kumulatívnych
podmienok nevznikla právna povinnosť žalovanej je nesprávny a nemá oporu v zákone. Nakoľko novela
zákona č. 484/2021 Z. z. zásadným spôsobom zmenila spôsob dofinancovania sociálnych služieb
poskytovaných o. i. žalobcom, z fakultatívnej povinnosti obce poskytovať finančný príspevok na jej

obligatórnu (nepodmienenú) povinnosť poskytovať finančný príspevok, bol súd prvej inštancie bez
ďalšieho povinný pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnych službách a ich interpretácii
zohľadniť a vysporiadať sa s výkladom príslušných ustanovení zákona, poskytnutého zákonodarcom
v dôvodovej správe tak, aby pri svojej interpretácii príslušných ustanovení zákona, rešpektoval cieľ
a zámer zákonodarcu pri prijatí predmetnej novely. Uzavretie alebo neuzavretie predmetnej zmluvy

nezmení a nemá vplyv na zákonom uloženú obligatórnu zmluvou nepodmienenú povinnosť obce
poskytovať finančný príspevok. Opačným výkladom by sme museli dospieť k záveru, že napriek
existenciizákonomuloženejpovinnostiobci,ktorájejejuloženázákonom,siobecmôžesvojvoľnezvoliť,
či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení zákona a výkon štátnej
správy v rozsahu zverených oprávnení a povinností obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému,

netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty sa on (žalobca)
nevie a nemôže bez ďalšieho domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci a uspokojenia svojho
zákonného nároku , ktoré vznikli ex lege. Svoju argumentáciu podporil aj odkazom na Metodický postup
pre vedenie evidencie finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v Informačnom
systéme sociálnych služieb (IS SoS), vydaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, máj 2022,

a vedený v Informačnom systéme sociálnych služieb. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v celom
rozsahu abstrahoval nielen od účelu predmetnej právnej úpravy predpokladanej novelou č. 484/2021 Z.
z., t. j. obligatórna povinnosť poskytovať finančný príspevok, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s
tým, že tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobie príslušného rozpočtového roka (t. j. v danom
prípade roka 2022). Je teda zrejmé, že konštatovanie súdu o tom, že „...obec môže príspevok začať

vyplácať až po uzatvorení zmluvy o poskytovaní príspevku...", nemôže obstáť a ide rovnako o arbitrárne
a právne neudržateľné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže zákonodarca explicitne v §
78 ods. 1 zákona o sociálnych službách určil splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného
rozpočtového roka, pričom splatnosť akéhokoľvek ďalšieho preddavku nastáva deň nasledujúci, keďže
táto nie je určená a žalobca sa môže bez ďalšieho vzhľadom na obligatórnu zákonnú povinnosť obce

poskytovať finančný príspevok domáhať jeho zaplatenia. Ak nie je v danom rozpočtovom roku finančný
príspevok obcou poskytnutý, vzniká na strane obce (žalovanej) bezdôvodné obohatenie, keďže si
na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky, ktoré by inak bola povinná v danom rozpočtovom
roku vyplatiť žalobcovi, a na úkor žalobcu je poskytovaná sociálna služba odkázanej osobe s trvalýmpobytom v obci žalovanej v kvalite a rozsahu predpokladanom zákonom, t. j. so zohľadnením uvedeného
príspevku, ktorá obec má povinnosť zabezpečiť sociálnu starostlivosť tejto odkázanej osobe. Namietal,
žerozhodnutieNSSRsp.zn.1KO/8/2022(správne1KO/8/2020)zodňa08.09.2020niejepoužiteľnépre

vyriešenie sporných otázok v prejednávanom prípade, keďže ide výlučne o rozhodnutie kompetenčného
senátu. Bol toho názoru, že výklad ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách súdom prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí pre účely plnenia obligatórnej povinnosti obce podľa § 75 ods. 1, 2, 5 zákona
o sociálnych službách v znení účinnom od 01.01.2022 nemôže obstáť aj právne neudržateľný. Ust. § 75
ods. 14 tohto zákona sa má podľa neho vykladať tak, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať v prípade

fakultatívnej možnosti obce a VÚC poskytovať finančnú pomoc alebo finančný príspevok pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, kedy je potrebné uzavretie zmluvy
o poskytovaní tohto finančného príspevku za účelom preukázania vynakladania peňažných prostriedkov
z verejných zdrojov. Vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania žalovanej, ktorá je závislá od prvého
výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu, a to z dôvodov
uvedených vyššie.

3. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení uviedla, že sa
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú.
Uviedla, že z ust. § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách nepochybne vyplýva, že
jednou zo základných podmienok, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby je uzatvorená
písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku. K uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a ňou
(žalovanou) nikdy nedošlo. Medzi stranami teda nevznikol žiadny záväzkový vzťah, a preto tu neexistuje
jej povinnosť platiť finančný príspevok. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia odvolacích
súdov k otázke povinnosti obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej

služby, ktorá v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách vzniká najskôr až uzatvorením
písomnej zmluvy. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom
najvyšší súd konštatoval, že ust. § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. potvrdzuje nedostatok právomoci
správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na
základe písomnej zmluvy. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať

jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

4. Žalobca v následnej replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na argumentácii uvedenej v podanom
odvolaní, ktorú zopakoval. Zdôraznil, že § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. nie je možné vykladať
tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až na základe písomnej zmluvy, keďže

uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, avšak povinnosť jeho poskytovania
vyplýva priamo zo zákona. Nesplnenie tejto povinnosti žalovanou spôsobilo podľa jeho názoru vznik
bezdôvodného obohatenia žalovanej za celý rozpočtový rok 2022, ktoré je žalovaná povinná mu vydať,
keďže žalovaná získala majetkový prospech v podobe poskytovanej sociálnej služby pre odkázané
osoby, ktorú mala v prvom rade zabezpečiť a bez ďalšieho ex lege dofinancovať (§ 75 ods. 1 zákona

č. 448/2008 Z. z.).

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §

191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu.
Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje a v súlade so svojou skoršou rozhodovacou praxou (napr. rozhodnutia sp.

zn.: 11Co/24/2024, 19Co/35/2024, 27Co/35/2024, 5Co/22/2024, 8Co/21/2024) k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:7. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že § 75 ods. 1 zákona o sociálnych
službách ukladá obci nepodmienenú povinnosť poskytovať žalobcovi finančný príspevok a neuvádza
žiadnu zákonnú podmienku, na ktorú by poskytovanie finančného príspevku bolo viazané.

8. Z ustanovenia § 75 ods. 1, 5, 9, 10, 11 a 14 zákona o sociálnych službách jednoznačne
vyplýva, že zákonná povinnosť obce povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby nie je absolútne nepodmienená, ako
sa mylne žalobca domnieva. Naopak, zákon o sociálnych službách ustanovuje celý rad zákonných

podmienok, na ktoré sa viaže povinnosť obce (žalovanej) poskytovať daný finančný príspevok žalobcovi,
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Ide o podmienky neposkytovania sociálnej služby
poskytovateľom s cieľom dosiahnuť zisk a poskytovanie konkrétnej v zákone definovanej sociálnej
služby (§ 75 ods. 1 zákona); poskytovanie sociálnej služby poskytovateľom vo verejnom záujme (§ 75
ods. 9, 10 zákona); písomná žiadosť poskytovateľa o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona), doručenie zmlúv o poskytovaní sociálnej služby

(uzavreté medzi poskytovateľom a fyzickými osobami, ktorým službu poskytuje) alebo zoznamu osôb,
ktorým sociálnu službu poskytuje, ak nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby (§ 75 ods. 5 zákona) a v neposlednom rade aj podmienku písomnej zmluvy o poskytovaní tohto
finančného príspevku uzavretú medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

9. Správny bol potom právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ niektorá z vyššie uvedených
podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. Keďže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby vzniká podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách

najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby, záveru súdu prvej inštancie, že žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalobcom uplatnená povinnosť
poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, nie je čo vytknúť. Tento
právny názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá aj súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ktorú je
nevyhnuté pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, a to rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že
ustanovenie § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu,
keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej
zmluvy.

10. Pokiaľ mal odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017, ale svoje rozhodnutie podoprel inou judikatúrou
(rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/9/2022 zo dňa 29.11.2022), z ktorej len vybral jemu
sa hodiacu argumentáciu, odvolací súd predovšetkým uvádza, že právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter

precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a
zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax,
ktorú sú súdy povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je vyjadrená

predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú ako
judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do
tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí

nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP
dopojmuustálenározhodovaciapraxtrebazahrnúťajrozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd nesprávne právne ustálil, že nárok na poskytnutie príspevku vznikne

iba v prípade, ak to dovolí rozpočet obce a súd tak porušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací
súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia síce cituje z dôvodovej správy (všeobecná časť) k zákonu č. 484/2021 Z.
z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách akonštatuje, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej
osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o
poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Z odôvodnenia

rozsudkusúdprvejinštancievšakjednoznačnevyplýva,žesúdsvojezamietavérozhodnutienezaložilna
konštatovaní, že v konaní bolo zistené, že rozpočet žalovanej neumožňoval žalobcovi príspevok platiť,
ale na nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky pre vznik povinnosti plniť, a to existencie písomnej
zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby medzi stranami sporu v zmysle § 75 ods. 14 ZoSS zo strany žalobcu.

Súd prvej inštancie taktiež svoje rozhodnutie nezaložil na otázke zaradenia či nezaradenia odkázanej
osoby do poradovníka, či na určení a zverejnení podrobností vedenia toho poradovníka. Ust. § 8 ods. 6
zákona o sociálnych službách teda nebolo základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci.
Odvolacia námietka žalobcu tak nebola dôvodná.

12. V odvolacom konaní žalobca uvádzal, že jeho nárok mal súd posúdiť aj podľa ustanovení

o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah bezdôvodného
obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo
na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú: získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),

protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Vzhľadom na povahu týchto plnení je
zrejmé, že ak by aj tieto plnenia získané bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho

úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ),
bezdôvodne by sa mohla obohatiť iba tá fyzická osoba, ktorej boli tieto plnenia reálne poskytnuté,
avšak v žiadnom prípade sa poskytnutím týchto plnením nemohla obohatiť právnická osoba - žalovaná
obec. Pritom do úvahy neprichádza ani bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ, keďže v zmysle
tohto ustanovenia ide o prípady, keď napriek tomu, že „obohatený“ má určitú právnu povinnosť (viď

slovné spojenie - čo podľa práva mal plniť sám), túto povinnosť nesplní a namiesto neho ju splní
tretia osoba. V predmetnom spore však žalovanej právna povinnosť platiť finančný príspevok nevznikla,
a to vzhľadom na neuzatvorenie zmluvy so žalobcom, a teda žalovaná sa nemohla obohatiť tým, žeby
finančný príspevok zaplatil niekto iný.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej
veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery, na ktoré aplikoval správnu
právnu normu, preto odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej
inštanciepodľa§387ods.1,2CSPakovecnesprávnypotvrdil,keďsúdprvejinštanciesprávnerozhodol
aj o trovách konania podľa úspechu strán v spore.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).