Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123011361
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123011361.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala

Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného S. Y., pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I
z 09.01.2025 sp. zn. 33T/7/2023, na verejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému S. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., C.

XXXXX/XD, na slobode,

u k l a d á

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák.,
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák., sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava z 09.01.2025 sp. zn. 33T/7/2023, bol obžalovaný S. Y. uznaný
za vinného, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. a pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že obvinený dňa 01. 02. 2023 v čase asi o 12.20
hod. na T. Q. W. v H., na parkovisku pre vozidlá taxislužby, ktoré sa nachádza v strede námestia, medzi
nástupnými a výstupnými zastávkami Mestskej hromadnej dopravy, po tom čo vyzval poškodeného I.
I., aby mu umožnil výjazd s vozidlom, čo poškodený odmietol, pristúpil k poškodenému, oboma rukami

ho chytil za bundu, ktorú mal na sebe a odsotil ho na vozidlo poškodeného, kde sa poškodený oboma
rukami oprel o svoje vozidlo a v tom k nemu obvinený pristúpil z ľavej strany a najmenej jeden krát ho
udrel päsťou do oblasti ľavého oka, pričom poškodenému spôsobil blow-out zlomeninu spodiny ľavej
očnice s prominenciou fragmentov a intraorbitálneho tuku do čeľustnej prínosovej dutiny do 7 mm, s
prítomnosťou krvi v ľavej maxilárnej dutine a tržnú ranu pod ľavým okom, ktoré si vyžiadali vyšetrenia
s dobou liečenia 28 dní, s dobou potrebnej práceneschopnosti 28 dní, s obmedzením na obvyklom
spôsobe života poškodeného bolesťami, nutnosťou užívania liekov proti bolesti, poškodením vzhľadu

tváre, nutnosťou požívania jemnej kašovitej stravy minimálne tri týždne, nevykonávaním svojej práce v
trvaní 28 dní, nutnosťou fyzického šetrenia a telesného kľudu, s následkom v podobe psychickej traumy
prejavujúcej sa strachom pri nečakaných pohyboch v zornom poli poškodeného.Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 364 ods. Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2, § 38
ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,
uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenej D. F., a. s., so
sídlom R. XX, F., škodu vo výške 164,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por.,
ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolanie prokurátora smerovalo výlučne do
výroku o treste, a bolo podané v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania (išlo o podanie doručené na mestský súd dňa 13.03.2025)

uviedol nasledovné:

„Výrok o treste v rozsudku Mestského súdu Bratislava zo dňa 09.01.2025 považujem za neprimeraný
k závažnosti samotného skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, k následkom, ktoré boli konaním
obžalovaného spôsobené poškodenému, pričom neboli zohľadnené ani okolnosti, na ktoré mal súd

pri ukladaní trestu prihliadnuť, ako napríklad náhrada škody poškodenému, či opatrenia smerujúce k
náhrade škody. Je síce pravda, že obžalovaný má len jeden záznam v odpise registra trestov GP
SR z roku 1994 a hladí sa na neho akoby nebol odsúdený a podľa výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR má v podstate len drobné priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré sú oproti
žalovanej trestnej činnosti odlišného druhu /nejedná sa o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch/ a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, teda sa k spáchaniu skutku priznal a v podstate viedol od roku 1994 riadny
život, napriek tomu uloženie úhrnného peňažného trestu vo Výške 1.000,- Eur s náhradným trestom
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepovažujem za primerané. Súd nezohľadnil pri rozhodovaní
o treste následky na zdraví poškodeného, ktorému bola konaním obvineného spočívajúcom najmä v

údere päsťou do tváre do oblasti ľavého oka poškodeného spôsobená blow-out zlomenina spodiny
ľavej očnice s prominenciou fragmentov a intraorbitálneho tuku do čeľustnej prínosovej dutiny do 7 mm,
s prítomnosťou krvi v ľavej maxilárnej dutine a tržná ranu pod ľavým okom, ktoré si vyžiadali dobu
liečenia 28 dní, dobu potrebnej práceneschopnosti 28 dní, s obmedzením na obvyklom spôsobe života
poškodeného bolesťami, nutnosťou užívania liekov proti bolesti, poškodením vzhľadu tváre, nutnosťou

požívania jemnej kašovitej stravy minimálne tri týždne, nevykonávaním svojej práce v trvaní 28 dní,
nutnosťou fyzického šetrenia a telesného kľudu, s následkom v podobe psychickej traumy prejavujúcej
sa strachom pri nečakaných pohyboch v zornom poli poškodeného. Popísané následky na zdraví
poškodeného sa javia ako neprimerané k uloženému úhrnnému peňažnému trestu. Poukazujem taktiež
na skutočnosť, že peňažný trest stačí zaplatiť a dochádza k zahladeniu odsúdenia. Pritom poškodený

mal vážne zdravotné následky, z ktorých sa liečil 28 dní a ktoré boli spojené s vážnymi obmedzeniami.
Navyše obžalovaný poškodeného udrel len preto, že nezvládol konflikt pri umožnení výjazdu s vozidlom,
ktorýsadalriešiťúplneinýmspôsobom,nenásilnýmspôsobom,pričomzjehoriešeniakonfliktuvyvstáva
otázka schopnosti ovládania sa obžalovaného a potreby uloženia psychoterapie obžalovanému za
súčasného plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, aby obžalovaný spôsobom svojho

životapreukázal,žesajednalonaozajoojedinelénezvládnutiesituácieaojedinelýexceszinakriadneho
vedenia života za súčasnej ochrany spoločnosti. Trest má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od
páchania trestnej činnosti. Uloženie peňažného trestu považujem za primerané napríklad pri páchateľovi
prvej krádeže, pri spôsobení malej škody, pri nespôsobení následku na zdraví poškodeného a nie pri

úmyselnom ublížení na zdraví poškodeného. Uloženie len peňažného trestu za ublíženie na zdraví skôr
iných neodradí od páchania trestnej činnosti, ale môže vyvolať opačný zľahčujúci efekt, pričom je taktiež
otázny výchovný efekt na obžalovaného. Súd neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
keď uložil len úhrnný peňažný trest. Taktiež z obsahu spisu ani zo zápisníc z hlavného pojednávania,
či z doložených listín nevyplýva, že by obžalovaný nahradil poškodenému Miroslavovi Molnárovi škodu

na zdraví v zmysle bolestného, či urobil opatrenia na jej úhradu, čo súd taktiež nezohľadnil pri výroku
o treste. Podľa Trestného zákona síce uloženie úhrnného peňažného trestu v tomto prípade nie je
vylúčené, inak povedané, je zákonné, ale v kontexte vyššie uvedeného sa javí ako neprimerané. Na
základe uvedené navrhujem odvolaniu tunajšej prokuratúry vyhovieť a aby odvolací súd napadnutýrozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písmeno e) TP vo výroku o treste z dôvodu jeho neprimeranosti
a aby podľa § 322 ods. 3) Trestného poriadku vo veci sám rozhodol rozsudok tak, že obžalovanému
uloží primeraný úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s primeranou skúšobnou

dobou v trvaní 2 roky a povinnosť podľa § 51 ods. 4 písmeno j) TZ spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.“

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili, zvolený obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd podľa § 293 ods. 7 Tr. por.

vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obžalovaného S. Y., nakoľko svojim písomným podaním
z 25.11.2025, ktoré bolo doručené na krajský súd dňa 27.11.2025 požiadal, aby sa odvolacie konanie
vykonalo v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomený
(doklad o doručení upovedomenia o termíne verejného zasadnutia bol obžalovaným podpísaný
dňa 03.11.2025), pričom obžalovaný bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. Verejné zasadnutie bolo vykonané aj v neprítomnosti poškodeného zástupcu poškodenej

D. a. s. F. a poškodeného I. I., nakoľko na takýto postup boli tiež splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tak, že postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por.
s použitím § 295 ods. 2 § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a to fotokópiu rozsudku Okresného
súdu v Trenčíne z 01.06.1994 sp. zn. 3T/17/1994, odpis z registra trestov a výpis z centrálnej evidencie

správnych deliktov a priestupkov ohľadom obžalovaného S. Y..

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava
dôvodovpodanéhoodvolaniaatomutoodvolaniunavrhujevyhovieť.Domáhalasa,abykrajskýsúdzrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na dva
roky a zároveň mu uloží povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve.

Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o oboznámené súdne rozhodnutie Okresného

súdu v Trenčíne, tak dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že od predmetného skutku
uplynulo už 34 rokov, navyše predmetné odsúdenie je už zahladené. Obhajca poukázal tiež na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným

ustanovením, bolo preskúmanie len toho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaniami
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto

chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatovanie, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátora
iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ani výrok o náhrade škody.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný S. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
09.01.2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa mestského súdu prijala toto vyhlásenie obžalovaného.
Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, o

zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému položil
podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal
kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenieobžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,

krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že mestský súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, zároveň porušil ustanovenia Trestného zákona a napokon obžalovanému
uložil neprimerane mierny trest, čo zakladalo apelačné dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por.

Nebolo možné prehliadnuť, že medzičasom (t. j. v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) boli prijaté

legislatívne zmeny Trestného zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z.,
zákon č. 40/2024 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákon č.
47/2024 Z. z. a zákon č. 214/2024 Z. z.), ktoré nastali s účinnosťou od 06.08.2024.

Súd I. stupňa týmto legislatívnym zmenám v Trestnom zákone nevenoval v napadnutom rozsudku

žiadnu pozornosť, na kľúčovú otázku o časovej pôsobnosti Trestného zákona nedal žiadnu odpoveď,
táto otázka ostala otvorená a nedoriešená, čím napadnutý rozsudok sa v konečnom dôsledku stal
nepreskúmateľným.

Mestský súd zároveň výrazne pochybil aj tým, že u obžalovaného opomenul zisťovať existenciu

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, rovnako ich pomer a mieru závažnosti. Napriek tomu, zmätočne
i nelogicky v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že „prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti“, hoci tieto žiadnym spôsobom neustálil, ani neuviedol ich vzájomný pomer. Týmto konal v
rozpore s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák., keďže podľa tohto ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností.

Pri správnom postupe mal súd prvého stupňa obžalovanému priznať jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., spočívajúcu v tom, že

spáchal viac trestných činov.

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V danej veci to bolo
ustanovenie § 364 ods. 1Trestného zákona, pričom pri skoršom zákone sa jednalo o trestnú sadzbu od 0

do 3 rokov a pri neskoršom zákone sa táto trestná sadzba vôbec nezmenila, resp. ostala tá istá. Nakoľko
u obžalovaného bola daná jedna poľahčujúca okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť, t. j. ich vzájomný
pomer bol rovnaký, potom neprichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čím tak základná trestná sadzba ostala konštantná a nemusela
sa žiadnym spôsobom upravovať, resp. meniť. Napokon aj pri eventuálnom ukladaní peňažného trestu,

skorší zákon (účinný v čase spáchania skutku) zakotvoval výmeru tohto druhu trestu od 160 eur do
331.930 eur, pričom neskorší zákon (účinný od 06.08.2024) už sprísnil výmeru tohto druhu trestu od
160 eur do 3.000.000 eur.

Odvolací súd z hľadiska riešenia tejto problematiky vyslovuje, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024

nie je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný do 05.08.2024. Možno preto konštatovať,
že v posudzovanej veci sa mal obžalovanému ukladať trest podľa Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z
podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne

skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce
pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie
trestov.Ustanovenie§34ods.1Tr.zák.účinnéhovčasespáchaniaskutku,oúčeletrestujespolusustanovením
§ 34 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, základným vodidlom pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu
sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.

Mestským súdom uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur spolu s dielčim výrokom o uložení
náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, nezodpovedal zásadám ukladania trestov v
zmysle § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania, že prvostupňový

súd pri ukladaní trestu mal dôslednejšie prihliadnuť tak na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, rovnako mal brať zreteľ na osobu
obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť a v neposlednom rade mal prihliadnuť aj možnosť jeho
nápravy. Treba zvýrazniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselných trestných činov, teda
z hľadiska zavinenia závažnejšej formy, s pohnútkou odplaty za to, že iný taxikár mu zablokoval vozidlo,

aby nemohol z miesta vyhradenom pre taxikárov odísť so svojim vozidlom, nakoľko tiež vykonával
taxislužbu, avšak cez aplikáciu Bolt. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života,
nemožno prehliadnuť ani to, že pred súdom nestojí po prvýkrát. Z odpisu registra trestov totiž vyplynulo,
že obžalovaný má už jeden záznam. Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne z 01.06.1994 sp. zn.
3T/17/1994 bol uznaný za vinného pre trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 k § 221 ods. Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (obžalovaný spolu s ďalším páchateľom
napadli zamestnanca baru tak, že najprv ho obžalovaný S. Y. udrel päsťou do tváre, po ktorom údere
spadol na zem a na zemi ho spoločne kopali do nôh a do hlavy, následkom čoho mu spôsobili zlomeninu
nosa). Aj keď ide o rozsudok z roku 1994, je zrejmé, že obžalovaný s násilnou trestnou činnosťou už
skúsenosti mal, preto sa mal z tejto kriminálnej minulosti poučiť a takého obdobného konania sa už

nedopustiť. V tomto smere jeho prehlásenie z hlavného pojednávania (v rámci záverečnej reči), že
„doteraz sa mu také nič nestalo, nie je agresívnej povahy, skôr je slušný“, vyznelo zjavne nepresvedčivo.
Hoci uvedené odsúdenie je zahladené, krajský súd poznamenáva, že zahladením odsúdenia, t. j.
zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama
skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Inak povedané, fikciu neodsúdenia nemožno

stotožňovať s fikciou nespáchania trestného činu. Skutočnosť, že bol spáchaný trestný čin, zostáva touto
fikciou nedotknutá. Fakt, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestného činu, a skutočnosť, že
bol za tento skutok súdom právoplatne odsúdený, sú dve rozdielne skutočnosti (udalosti). Zahladenie
odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni súdu, aby
pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin, a z

tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery, pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah
k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosť jeho nápravy (R 6/1975). Možno
preto uzavrieť a zopakovať, že obžalovaný sa teraz posudzovanej trestnej činnosti (prečinu ublíženia
na zdraví a prečinu výtržníctva) dopustil napriek tomu, že už v minulosti spáchal trestný čin ublíženia
na zdraví, čo potrebu uloženia prísnejšieho druhu trestu ešte viac umocnilo. V zhode s prokurátorom

treba zvýrazniť aj to, že mestský súd nezohľadnil pri rozhodovaní o treste samotné následky na zdraví
poškodeného, ktorému bola konaním obžalovaného spôsobené. Išlo o bow-out zlomeninu spodiny ľavej
očnice s prominenciou fragmentov a intraorbitálneho tuku do čeľustnej prínosovej dutiny do 7 mm, s
prítomnosťou krvi v ľavej maxilárnej dutine, ako aj o tržnú ranu pod ľavým okom. Uvedené zranenia
si vyžiadali dobu liečenia 28 dní s obmedzením na obvyklom spôsobe života (bolesťami, poškodením

vzhľadu tváre, požívania jemnej kašovitej stravy, atď.). V každom prípade možno uzavrieť, že z pohľadu
ustanovenia § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, peňažný trest, ktorý bol obžalovanému
uložený súdom prvého stupňa, bol neprimerane miernym trestom, ktorý navyše nezodpovedal ani
požiadavkám generálnej a generálnej prevencie.

Vyššie uvedené pochybenia v rámci svojho postupu konvalidoval odvolací súd spôsobom, že zrušil
prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky.Súd II. stupňa postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody v súlade so všetkými relevantnými
ustanoveniami Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Východisko pre ukladanie trestu
odňatia slobody obžalovanému predstavovala trestná v rozpätí od 0 do 3 rokov. Vzhľadom k tomu, že

odvolací súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. účinného v
čase spáchania skutku) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku), nemusel upraviť základnú trestnú sadzbu, či už podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného v
čase spáchania skutku, alebo podľa režimu § 38 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (t.
j. znížiť alebo zvýšiť príslušnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona o

jednu tretinu).

Krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci postačí aj uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody. Odvolací súd takto uloženým trestom poskytol obžalovanému možnosť preukázania schopnosti
dodržiavať normy občianskeho spolužitia a viesť riadny život. Charakter tohto druhu trestu môže na
obžalovaného vplývať pozitívnejšie ako represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. V priebehu

skúšobnej doby bude správanie obžalovaného sledované a v prípade porušenia zákonných podmienok
bude nasledovať premena trestu a nariadenie výkonu trestu, ktorý mu bol nateraz podmienečne
odložený.

S poukazom na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd vyslovuje, že v posudzovanej veci nebol

zistený taký výrazný stupeň narušenia obžalovaného, aby mu bolo nevyhnutné uložiť príkaz, že sa má
podrobiť v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Odvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.