Rozsudok – Vyživovacie povinnosti Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/221/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, 036
01 Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. - F. XX, G. H. H.,
právne zastúpená: AK JUDr. Silvia Tatarková s. r. o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO:
36 868 108, a otec: I. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A., XXX XX A.,
v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa na odvolanie otca voči rozsudku

Okresného súdu Martin č. k. 17P/50/2025 - 63 zo dňa 21. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 17P/50/2025 - 63 zo dňa 21. 05. 2025 Okresný súd Martin (ďalej aj „súd
prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vo
výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Prvostupňovýsúdpoukázalnato,ževyživovaciapovinnosťotcavočimaloletémudieťaťubolanaposledy

upravená rozsudkom č. k. 17P/42/2024 zo dňa 23. 05. 2024 sumou 200 eur mesačne. Porovnaním
okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania s okolnosťami
v čase rozhodovania o návrhu dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného. Od posledného rozhodnutia sa výdavky na uspokojovanie bežných
potrieb maloletého s pribúdajúcim vekom a návštevou materskej školy zvýšili. Matka býva s maloletým v
nájomnom byte, náklady na bývanie predstavujú 300 eur mesačne, je zamestnaná s príjmom približne 1
000 eur, poberá prídavky na dieťa a náhradné výživné vo výške 200 eur. Maloletý navštevuje materskú

školu, v ktorej matka hradí obedy a príspevky. Otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, vznikol
mu dlh na výživnom, ktorý čiastočne uhradil až krátko pred pojednávaním. Z lustrácie vyplynulo, že
naposledy pracoval v roku 2023 s vymeriavacím základom približne 1 600 eur, aktuálne sa nachádza
vo väzbe, kde nie je pracovne zaradený.
Súd zdôraznil, že väzobné stíhanie otca nie je dôvodom na zníženie výživného, keďže ide o následok
jeho vlastného konania. Ani v čase, keď bol na slobode, neplnil vyživovaciu povinnosť a bol dobrovoľne
nezamestnaný.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie, v ktorom žiadal zníženie
výživného na maloleté dieťa na 30 % zo sumy životného minima. Uviedol, že od 22. januára 2025 do
3. júna 2025 sa nachádzal vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde nemal možnosť vykonávať zárobkovú

činnosť. Zdôraznil, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je zamestnaný a nepoberá žiadnu
finančnú podporu ani odmenu. Deklaroval ochotu spolupracovať po zaradení do pracovného režimu a
po stabilizovaní finančnej situácie.
Následne otec podanie doplnil, avšak nové skutočnosti neuviedol a zotrval na dovtedajšej argumentácii.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila so znížením výživného na 30 % zo životného minima.
Uviedla, že suma 200 € mesačne je pre maloleté dieťa adekvátna a opodstatnená, keďže otec nijak
inak neprispieva na jeho potreby. Zdôraznila, že celá starostlivosť o dieťa je na nej, stretávanie otca
s dieťaťom prebieha len obmedzene a za jej prítomnosti. Podľa jej názoru by bolo nespravodlivé, aby
dieťa znášalo dôsledky toho, že otec bol vo väzbe a následne si hľadá prácu. Poukázala na svoje vlastné
úsilie zabezpečiť potreby dieťaťa, vrátane nákladov na bývanie, stravu a hygienu. Kolízny opatrovník

podľa jej vyjadrenia tiež nesúhlasil so znížením výživného a považoval aktuálnu sumu za primeranú.
Matka žiadala, aby odvolanie otca bolo zamietnuté a výživné vo výške 200 € mesačne zostalo
nezmenené.
.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“
v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom
o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho
záverov, pričom konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na
prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že je v možnostiach a
schopnostiach otca dosahovať príjem, z ktorého je možné uhrádzať výživné v sume určenej pôvodným

rozsudkom. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by bránila otcovi
zamestnať sa, najmä nepreukázal zhoršený zdravotný stav ani inú objektívnu prekážku. Otec je v
produktívnom veku, má pracovné skúsenosti a kvalifikáciu, ktoré mu umožňujú dosahovať aspoň
priemerný príjem tak, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie pri aplikácii princípu potenciality príjmu.
V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že otec v roku 2023 bol schopný dosiahnuť príjem 1 600

eur, pričom v 2. štvrťroku 2025 dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda v slovenskom hospodárstve
1 654 eur (zdroj: Štatistický úrad SR).

7. Skutočnosť, že sa otec nachádzal vo väzbe, nie je objektívnou prekážkou, ale dôsledkom
jeho vlastného konania; podľa obsahu spisu sa tak stalo v súvislosti so zneužívaním zakázaných

psychotropných látok. Avšak ani v čase, keď bol otec na slobode, nepreukázal snahu zabezpečiť príjem
avyživovaciupovinnosťsineplnil.Odvolacísúdpodčiarkuje,ževyživovaciapovinnosťmáprednosťpred
ostatnými výdavkami rodiča. Nemožno ju obchádzať tým, že povinný rodič nevyužíva svoje schopnosti
a možnosti na zabezpečenie príjmu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru,
podľa ktorej sa pri určení výživného prihliada aj na potenciálne príjmy povinného rodiča (§ 75 ods. 1

Zákona o rodine).

8. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho
v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované: „V zmysle čl. 32

ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje
právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa
zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa mohlo dostatočne
rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálnepodmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti
k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v SR § 62 ods. 2 Zákona
o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov je

prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by
sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne,
v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho
uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia slobody), zbavil objektívnej
možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť

pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad by potom viedol
k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu,
prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom
odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.“.

9.Zvykonanýchdôkazovtedavyplýva,žeodposlednéhorozhodnutiaovýživnomnedošloktakejzmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Skutočnosť, že otec bol vzatý do väzby, nie je
objektívnymdôvodomnazníženievýživného,keďžeideonásledokjehovlastnéhoúmyselnéhokonania.
Pokiaľ by otec viedol riadny život, nebol by býval fakticky obmedzený v pracovných možnostiach a
bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach vykonávať práce, z príjmu za ktoré by bol schopný platiť

stanovené výživné. Povinný rodič si musí byť vedomý, že jeho konanie nesmie ísť na úkor maloletých
detí.

10. Argumentácia otca uvedená v odvolaní preto neobstojí, keďže neobsahuje žiadne konkrétne dôvody,
ktoré by spochybňovali skutkové zistenia alebo právne závery súdu prvej inštancie. Zo strany otca ide

len o všeobecné tvrdenia o nemožnosti pracovať počas väzby a o aktuálnej nezamestnanosti. Otec však
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o trvalej nemožnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa na starostlivosti o maloleté dieťa
nijako nepodieľa, nad rámec výživného neprispieva a ani v minulosti neprejavoval zodpovedný prístup
k plneniu povinností.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa, ktoré sa s pribúdajúcim vekom zvýšili, a primerane zohľadňuje pomery
oboch rodičov.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj vo výroku o náhrade trov konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánanenárok,keďženebolizistenédôvodypreaplikáciu§55CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).