Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/259/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625201779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie Slobody 9,
Ružomberok, IČO: 30 794 536, deti rodičov:

matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XX/XX, G., a
otec: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/X, A., prechodne bytom F. XX/XX, G., toho času
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o návrhu otca na zníženie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/68/2025 - 70 zo dňa
24.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/68/2025 - 70 zo dňa 24.06.2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš
(ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V rovine právnej rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

Predmetom konania bolo zníženie výživného na maloleté deti. Okresný súd skúmal, či došlo k podstatnej
zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo vydané 12.11.2024 a nadobudlo
právoplatnosť 08.01.2025. V čase posledného rozhodovania aj v súčasnosti mali rodičia vyživovaciu
povinnosť len k týmto dvom maloletým deťom. Matka naďalej pracovala u rovnakého zamestnávateľa,
u detí sa situácia nezmenila. U otca nastala zmena len v tom, že od 20.05.2025 nastúpil na výkon trestu
odňatia slobody na desať mesiacov. Prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého táto skutočnosť
sama osebe neodôvodňovala zníženie výživného, keďže výkon trestu bol dôsledkom jeho vlastného

úmyselného konania. Zdôraznil, že otec ignoroval predchádzajúce konanie o úprave práv a povinností,
nepreberal zásielky a nezúčastnil sa pojednávania. Návrh na zníženie výživného podal až po nástupe do
výkonu trestu, čo považoval za účelové. Otec dlhodobo neprispieval na výživu detí. Matka bola nútená
žiadať o náhradné výživné.
Súd prvej inštancie preskúmal tvrdenia otca o jeho zdravotných problémoch. Otec uvádzal trombózu
dolných končatín, riziko pľúcnej embólie, hypertenziu a ďalšie ochorenia, ktoré si vyžadovali

farmakologickú liečbu. Predložil lekárske správy z nemocnice v Poľsku, kde absolvoval vyšetrenia
a liečbu. Podľa prvostupňového súdu tieto ochorenia neboli takého charakteru, aby mu úplne
znemožňovaliuplatnenienatrhupráce.Otecbolschopnývykonávaťstavebnéprácepriprerábanídomu.V minulosti podnikal v oblasti autodopravy a stavebníctva, čo sám potvrdil. Dokonca uviedol, že pred
nástupom do výkonu trestu vykonával príležitostné administratívne práce. Prvostupňový súd poukázal
na jeho pasivitu pri riešení situácie, keď otec nepožiadal o invalidný dôchodok, nebol evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie a neplatil si sociálne ani zdravotné poistenie.
Významným faktorom podľa súdu prvej inštancie bola aj skutočnosť, že otec si svoj zdravotný stav
zhoršovalnadmernýmpožívanímalkoholu,čobolopreukázanévtrestnomkonaníapotvrdilatoajmatka.
Alkohol znižoval účinnosť liekov, ktoré otec užíval, a prispieval k zhoršeniu jeho ochorení. Súd prvej
inštanciepretouzavrel,ženemožnosťpracovaťnebolaobjektívna,alevyplývalazjehonezodpovedného

prístupu.
Výkon trestu tak nebol objektívnym dôvodom na zníženie výživného. Súd prvej inštancie aplikoval
princíp potenciality príjmov, vychádzajúc z veku, vzdelania, pracovných skúseností a jazykových znalostí
otca, ktoré mu umožňovali dosahovať príjem postačujúci na plnenie vyživovacej povinnosti. Otec mohol
vykonávať práce sprostredkovateľského či administratívneho charakteru, prípadne požiadať o invalidný
dôchodok.

Súd prvej inštancie konštatoval, že výživné vo výške 130 eur na A. a 120 eur na D. nepokrývalo ani
polovicu odôvodnených potrieb detí, ktoré predstavovali približne 300 eur mesačne na každé dieťa.
Návrh otca bol preto vyhodnotený ako nedôvodný a odporujúci záujmom maloletých detí.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Namietal, že súd prvej
inštancienesprávnezistilskutkovýstav,keďuviedol,ženepreukázalzdravotnýstavznemožňujúcivýkon
akejkoľvek práce. Tvrdil, že už v návrhu zo dňa 22.05.2025 predložil lekárske správy o závažných
zdravotných problémoch a absolvovaných hospitalizáciách. Poukázal na to, že trpí trombózou dolných

končatín, pľúcnou embóliou, hypertenziou a zväčšením pravej komory srdca, čo podľa neho predstavuje
vážne ochorenia, ktoré ho trvalo vyradili z trhu práce. Zdôraznil, že ide o progresívne choroby, ktoré
sa zhoršujú, s tým, že absolvuje komplexné vyšetrenia v nemocnici v Poľsku, kde mu bola potvrdená
diagnóza radiologickým vyšetrením. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol
ochorenia, ktoré sa v predložených lekárskych správach nenachádzajú, ako pálenie záhy či žalúdočné

vredy, a tým skreslil jeho zdravotný stav.
Odmietol aj tvrdenia o nadmernom požívaní alkoholu. Uviedol, že tieto obvinenia sú nepravdivé a
nepodložené. Zdôraznil, že jeho zdravotný stav je tak vážny, že ani do budúcnosti nemožno očakávať
jeho zlepšenie, ktoré by mu umožnilo uplatniť sa na trhu práce. Uviedol, že rekonštrukciu rodinného
domu vykonal v minulosti, keď bol jeho zdravotný stav lepší, pričom v súčasnosti je jeho schopnosť

pracovať úplne vylúčená. Namietal tiež, že prvostupňový súd pri určení výživného vychádzal z princípu
potenciality príjmov bez toho, aby zohľadnil jeho aktuálne zdravotné obmedzenia. Zdôraznil, že jeho
ekonomické pomery sú slabé, zatiaľ čo matka detí má podľa neho dobré finančné možnosti. Navrhol,
aby výživné bolo znížené na 50 eur mesačne na každé dieťa.
V doplnení odvolania uviedol, že neúčasť na pojednávaní a nepreberanie pošty nebolo úmyselné,

ale spôsobené hospitalizáciou a vážnym zdravotným stavom. Odmietol tvrdenia, že bol pod vplyvom
alkoholu; označil ich za nepravdivé a urážlivé.

3. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Zníženie výživného nepovažoval za zlučiteľné so
záujmom maloletých detí. Z výpovede otca podľa jeho názoru vyplynulo, že bol schopný telefonovať a

pracovať s počítačom. Tým potvrdil, že nebol úplne neschopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť.
Skutočnosť, že tieto činnosti aktuálne nemohol vykonávať z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, bola
následkom jeho vlastného konania. Vzhľadom na uvedené sa kolízny opatrovník stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a navrhoval, aby bol rozsudok potvrdený ako správny.

4. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného na maloleté
deti. Uviedla, že obe deti boli neplnoleté, navštevovali základnú školu, kde sa stravovali, a jedno z detí
navštevovalo aj školský klub, ktorý bolo potrebné hradiť. Zdôraznila, že otec nikdy neprispieval na výživu
detíanisanijakonepodieľalnaichvýchove,pretonevedel,akésúbežnénáklady.Okremtohopoukázala
na náklady na auto. Opísala aj konanie otca, ktorý jej vyberal káble z auta, schovával kľúče, odpojil

riadiacu jednotku kúrenia, aby nemohla kúriť, odstavil vodu počas horúčav a vypustil vzduch z kolesa
auta.
Uviedla, že každý nový školský rok si na začiatku vyžadoval značné investície. Poukázala na to, že otec
namiesto liečby kupoval denne fľašu tvrdého alkoholu, čo videli aj pracovníčky úradu práce, sociálnychvecí a rodiny, susedia a predavačky; jeho správanie bolo také, že museli byť privolávaní policajti. Podľa
nej klamal, keď tvrdil, že o pojednávaní nevedel, pretože poštu nikdy nepreberal a vždy sa zatajoval.
Zdôraznila, že ak teraz nemohol pracovať, bolo to len jeho vlastnou vinou, pretože sa nachádzal vo

výkone trestu.
Z tohto dôvodu žiadala, aby odvolaniu otca nebolo vyhovené. Zároveň zníženie výživného nepovažovala
za zlučiteľné so záujmom maloletých detí a stotožnila sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
Navrhla, aby rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený ako správny.
5. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky nemal výhrady.

6. Otec sa replikou vyjadril k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka. Reakciu matky na jeho
odvolanie považoval za nepravdivú a nezakladajúcu sa na právnych skutočnostiach. Namietal, že matka
si vymyslela tvrdenia o jeho správaní, ktoré podľa neho nezodpovedali realite. Vyjadrenie kolízneho
opatrovníka označil za nesprávne, keďže podľa jeho názoru vychádzalo z nesprávne zisteného
skutkového stavu a nezaoberalo sa právnymi skutočnosťami podstatnými pre spravodlivé rozhodnutie.

7. Otec vo svojom doplnení odvolania uviedol, že prvostupňové konanie prebehlo v jeho neprítomnosti,
pretože v čase rozhodovania bol dlhodobo chorý a hospitalizovaný. Tvrdil, že tým došlo k znemožneniu
jeho práva zúčastniť sa na konaní a uplatniť právo na obhajobu. Z tohto dôvodu žiadal, aby mu odvolací
súd umožnil osobnú účasť v odvolacom konaní.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom
o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k nezaopatreným deťom, resp. jej zmeny
v dôsledku zmeny pomerov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov (§ 387 ods. 2 CSP), majúc za to, že otec
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny
stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

10. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Skutočnosť, že otec nastúpil na výkon trestu
odňatia slobody, nie je objektívnym dôvodom na zníženie výživného, keďže ide o následok jeho
vlastného úmyselného konania. Pokiaľ by otcovi v dôsledku vlastného nezodpovedného správania
a páchania trestnej činnosti nebol uložený trest odňatia slobody, nebol by teraz fakticky obmedzený
v pracovných možnostiach a bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach vykonávať práce, z ktorých by

bol schopný platiť stanovené výživné. Odvolací súd sumarizuje, že výkon trestu nemôže byť dôvodom
na zníženie vyživovacej povinnosti, pretože povinný rodič si musí byť vedomý, že jeho konanie nesmie
ísť na úkor maloletých detí.

11. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho

v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované:
„V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa
potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany
práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa

mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na
vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v
SR § 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
u každého z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento

podiel osobnej starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
u každého z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným
konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia
(odňatia slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletémudieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má
základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom.
Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným

činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením
trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči
svojmu maloletému dieťaťu.“.

12. Pokiaľ otec poukazoval na svoje zdravotné problémy, nepreukázal, že ide o takú zmenu ktorá by

nebola známa pri poslednom určovaní výživného. Rovnako tieto zdravotné problémy neboli preukázané
v takej intenzite, aby mu úplne znemožňovali uplatnenie na trhu práce. Naopak, z jeho vlastných
tvrdení vyplynulo, že bol schopný vykonávať stavebné práce a príležitostné činnosti aj napriek týmto
ochoreniam. Navyše aj v rámci výsluchu uviedol, že vedel vybaviť záležitosti do Poľska, zatelefonovať
alebo preložiť z poľského jazyka (viď zápisnica z pojednávania dňa 24.06.2025), čo by mu umožňovalo
vykonávať administratívnu prácu, ak tvrdil, že fyzickú prácu už nemôže vykonávať. Pri podnikaní

sprostredkovával prácu a pracoval aj s počítačom. Vzhľadom na svoje skúsenosti s podnikaním vo
viacerých odboroch (kamiónová doprava, sprostredkovanie práce, stavebné práce) a znalosť poľského
jazyka odvolací súd podčiarkuje, že otec by mal potenciál dosahovať primeraný príjem na plnenie
vyživovacej povinnosti v doterajšej výške, pokiaľ by bol na slobode. Každý rodič by mal vynaložiť
maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom v primeranom

rozsahu, ktorý zodpovedá ich potrebám. Ak vo výkone trestu odňatia slobody nemá možnosť vykonávať
administratívnu prácu, je to len na jeho vrubu, pretože je to on, kto sa dopustil protiprávneho konania,
ktoré spôsobilo jeho trest odňatia slobody a obmedzenie pracovných príležitostí.
13. Nedôveryhodne znejú otcove argumenty, podľa ktorých z jeho strany nedochádzalo k zneužívaniu
alkoholu, keďže v rámci trestného konania mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze

požívania alkoholických nápojov a bolo mu uložené aj ambulantné ochranné protialkoholické liečenie
(viď rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 1T/18/2022-155 zo dňa 06.04.2022), ktoré absolvoval
od 10.10.2022 do 16.03.2023. Aj následne dňa 12.03.2023 porušil povinnosť spočívajúcu v zákaze
požívaniaalkoholickýchnápojov,keďsazároveňsprávalagresívnekmatke(viďodôvodnenieuznesenia
Okresného súdu Liptovských Mikuláš č. k. RK-1T/18/2022-389 zo dňa 30.10.2024).

14. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení aj diagnózy, ktoré sa podľa
jeho tvrdenia nenachádzajú v zdravotných záznamoch, odvolací súd konštatuje, že tieto údaje
vychádzali z názvov liekov uvedených v predložených lekárskych správach. Prvostupňový súd zohľadnil
medikamentóznu liečbu a z nej vyplývajúce ochorenia, pričom išlo o logický postup pri hodnotení
zdravotného stavu. Otec pritom sám tieto záznamy predložil a opieral o ne svoju argumentáciu.

Skutočnosť, že súd prvej inštancie doplnil diagnózy podľa účelu užívaných liekov, nemožno považovať
za porušenie jeho práv ani za nesprávne zistenie skutkového stavu, keďže napadnutý rozsudok jasne
uvádza, na aké ochorenia sa liečba vzťahovala.
15. Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške 130 eur na maloletého A. a 120 eur na maloletého
D. nepokrývajú ani polovicu odôvodnených potrieb detí, ktoré boli ustálené vo výške približne 300 eur

mesačne na každé dieťa. Otec pritom nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť o maloleté deti. Zníženie
výživného by tak bolo v rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré majú právo na zabezpečenie svojich
oprávnených potrieb.
16. V súhrne vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu preto správny záver prvostupňového
súdu, podľa ktorého pri posudzovaní schopností a možností otca ako povinného rodiča je potrebné

vychádzať z princípu potenciality príjmov. Otec vzhľadom na vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti
a jazykové znalosti má predpoklady na dosahovanie príjmu, ktorý by mu umožnil plniť vyživovaciu
povinnosť v určenej výške aj pri jeho zdravotnom stave. Skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu,
nemôže viesť k zníženiu výživného, keďže ide o stav, ktorý si spôsobil vlastným konaním a je v rozpore
s jeho povinnosťou vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým

deťom. Odvolací súd preto dospel k záveru, podľa ktorého napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto
ho potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
nezistiac dôvody pre priznanie ich náhrady niektorému z účastníkov.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).