Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125207091
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125207091.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudkýň
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobcu: SSG PROPERTY s. r. o., so sídlom
Hviezdna 2, Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 52 784 231, právne zastúpeného:
A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 2B, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 236 400,
proti žalovanému: Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, Piešťany, IČO: 36 234 249, právne

zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia
40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 22Cb/71/2025-45 zo dňa 16. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie mení tak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
Obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, 921 01 Piešťany, IČO: 36
234 249, uložil povinnosť zdržať sa vstupu a akéhokoľvek užívania pozemkov nachádzajúcich sa v
okrese Nové Mesto nad Váhom, obec A. B., katastrálne územie A. B., evidovaných na liste vlastníctva

číslo XXXX, a to: pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 23.735 m2, ostatná
plocha; pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 1.338 m2, ostatná plocha
a pozemku, parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 136 m2, zastavaná plocha a
nádvorie; s výnimkou vstupu na Pozemky v nevyhnutnom rozsahu za účelom ich vypratania, a to až
do právoplatného skončenia konania v spore žalobcu: SSG PROPERTY s. r. o., so sídlom Hviezdna
2, 821 06 Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 52 784 231, proti žalovanému:

Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 249, o vypratanie
nehnuteľnosti vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 68C/33/2025. Výrokom II. navrhovateľovi
voči obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, 921 01 Piešťany, IČO: 36
234 249 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že súdu bol dňa 16.06.2025 doručený návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vyššie uvedenom znení. Po skutkovej stránke žalobca odôvodnil návrh na nariadenie
neodkladného tým, že obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. užívala predmetné pozemky na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 31.03.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2020 a dodatku č. 2 zo
dňa 20.07.2021 (ďalej len Nájomná zmluva), za účelom prevádzkovania vleku, úpravy a udržiavania
lyžiarskych tratí, lyžovania a parkovania návštevníkov za účelom rekreácie a na zabezpečenie

neobmedzeného prístupu ku všetkým zariadeniam potrebným pre prevádzkovanie lyžiarskeho vleku,
najmä k zariadeniam rozvodu zasnežovacej vody (článok II. ods. (1) Nájomnej zmluvy). Podľa článkuIV. bod 3 Nájomnej zmluvy (v znení dodatku č. 2) mohla každá zo zmluvných strán vypovedať Nájomnú
zmluvu aj bez udania dôvodu v mesačnej výpovednej dobe. Nájomná zmluva bola ukončená na základe
výpovede zo dňa 15.04.2025 a nájom uplynutím jednomesačnej výpovednej doby zanikol. Podľa

vyjadrenia žalobcu obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. napriek ukončeniu nájmu v rozpore s
vôľou žalobcu pokračuje v užívaní Pozemkov a svoje veci z predmetných pozemkov neodstránila.
Poukázal na to, že na predmetných pozemkoch sa aj naďalej nachádzajú lyžiarsky vlek a súvisiaca
technológia, drevené a kovové konštrukcie, búdy a prístrešky, exteriérový mobiliár, ako aj ďalšie veci,
ktoré na predmetných pozemkoch mal navrhovateľ. Vzhľadom k zneniu návrhu, ktorým sa domáha,

aby sa obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. zdržala v návrhu špecifikovaného konania, nie je
možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zdôraznil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov, poukazujúc pri tom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. napriek
skončeniu Nájomnej zmluvy a napriek predžalobnej výzve na predmetné pozemky vstupuje, parkuje
tam automobily, umiesťuje na predmetné pozemky ďalšie veci a predmetné pozemky aj naďalej
intenzívne užíva, čím ich podľa navrhovateľa znehodnocuje. Mal za to, že v dôsledku vecí, ktoré z

predmetnýchpozemkovobchodnáspoločnosťSki-Bezovec,s.r.o.nevypratala,okoliepôsobínevľúdnym
dojmom a znižuje sa kvalita využívania okolia na rekreačné účely. Má pripravený projekt týkajúci
sa predmetných pozemkov, ktorého cieľom je vytvoriť detské ihrisko, rekreačnú zónu a parkovacie
kapacity – infraštruktúru, ktorá by slúžila obyvateľom a návštevníkom tejto lokality. Je toho názoru, že
neoprávnené zotrvávanie na predmetných pozemkoch blokuje tento rozvoj, a tým nielen spôsobuje

škodu navrhovateľovi, ale aj oberá verejnosť o hodnotné a potrebné priestory pre voľnočasové aktivity.
Zdôraznil, že neexistencia právneho titulu k predmetným pozemkom na strane obchodnej spoločnosti
Ski-Bezovec, s.r.o, kombinovaná s opakovaným vstupovaním na predmetné pozemky a ich užívaním,
vytvárastavprávnejneistotyanapätia,ktorýniejeudržateľný.Navrholpreto,abysúdnariadenímzákazu
vstupu a užívania predmetných pozemkov zo strany obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o. obnovil

porušenú rovnováhu medzi právami účastníkov a ochránil legitímne záujmy žalobcu, ako vlastníka
predmetných pozemkov.

3. Súd zistil skutkový stav pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Z
výpisu katastra nehnuteľností vedeného na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny,

obec Nová Lehota, katastrálne územie A. B., list vlastníctva číslo: XXXX vyplýva, že navrhovateľ je
zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností – pozemkov špecifikovaných v návrhu, a to v podiele
1/1. Obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, 921 01 Piešťany, IČO: 36
234 249, ako nájomca I. a prenajímateľ II. a obchodná spoločnosť TRIER s.r.o., so sídlom Mikovíniho
10, 917 01 Trnava, IČO: 36 817 601, ako nájomca II. a prenajímateľ I., uzavreli dňa 31.03.2011

Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného prenechanie predmetných pozemkov do užívania
obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o., a to na dobu nájmu do 31.03.2021. Obchodná spoločnosť
Ski-Bezovec, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 59/103, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 249, ako nájomca I. a
prenajímateľ II. a obchodná spoločnosť TRIER s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO:
36 817 601, ako nájomca II. a prenajímateľ I., uzavreli dňa 31.03.2021 dňa 01.01.2020 Dodatok č. 1 k

Nájomnej zmluve, ktorým zmenili dobu nájmu na dobu neurčitú od 01.04.2010. Žalobca, ako vlastník
predmetných pozemkov, ktorý vstúpil dňom povolenia vkladu dňa 10.11.2020 do právneho postavenia
obchodnej spoločnosti TRIER s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 36 817 601, ako
prenajímateľa I., uzavrel dňa 20.07.2021 s obchodnou spoločnosťou Ski-Bezovec, s.r.o. Dodatok č.
2 k Nájomnej zmluve, ktorým upravili článok IV. Nájomnej zmluvy nasledovne: Túto zmluvu môže

vypovedať každá zmluvná strana aj bez udania dôvodu, v mesačnej výpovednej lehote; výpovedná
lehota začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. Dňa 15.04.2025 žalobca, ako
prenajímateľ, vypovedal ku dňu 15.04.2025 Nájomnú zmluvu uzavretú s obchodnou spoločnosťou Ski-
Bezovec, a to na základe Dodatku č. 2 podpísaného dňa 20.07.2021 s tým, že výpovedná doba je
podľa bodu 1.1.3 predmetného dodatku jeden mesiac a začína plynúť doručením výpovede druhej

zmluvnej strane. Výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 15.04.2025 bola podpísaná i na strane nájomcu.
Z fotografií vyplýva, že obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. predmetné pozemky naďalej užíva.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval obchodnú spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o.
na vypratanie predmetných pozemkov. Uvedená výzva bola obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o.
doručená dňa 04.06.2025.

4. Žalobca sa svojim návrhom domáha, aby súd v súlade s § 324 a nasl. CSP nariadil neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, keď žiada, aby súd uložil obchodnej spoločnosti Ski-
Bezovec, s.r.o. povinnosť zdržať sa vstupu a akéhokoľvek užívania predmetných pozemkov. Nárok,ktorému by v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala byť poskytnutá ochrana, je
nárok na nerušené užívanie predmetných pozemkov. Z obsahu spisu, predložených listinných dôkazov
(výpisu listu vlastníctva) a z verejne prístupného registra (katastra nehnuteľností) mal súd preukázanú

existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom. Z predložených listinných dôkazov
(Nájomnej zmluvy, Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve) mal súd preukázanú skutočnosť, že medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Ski-Bezovec, s.r.o. existoval zmluvný vzťah, založený Nájomnou
zmluvou, pôvodne uzavretou medzi obchodnými spoločnosťami Ski–Bezovec, s.r.o. a TRIER s.r.o.. Bolo
preukázané, že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vstúpil

do práv obchodnej spoločnosti TRIER s.r.o., ako pôvodného prenajímateľa predmetných pozemkov.
Následne žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Ski–Bezovec, s.r.o. Dodatok č. 2 k Nájomnej
zmluve, ktorým boli zmenené podmienky skončenia nájomného vzťahu tak, že každá zo zmluvných
strán môže vypovedať Nájomnú zmluvu aj bez udania dôvodu s výpovednou lehotou jeden mesiac
od doručenia výpovede. Skutočnosť, že žalobca nájomný vzťah s obchodnou spoločnosťou Ski-
Bezovec, s.r.o. ukončil výpoveďou podanou v súlade s Dodatkom č. 2 k Nájomnej zmluve, mal súd

osvedčenú z predložených listinných dôkazov. Rovnako mal súd z predložených listinných dôkazov
osvedčenú skutočnosť, že obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o. bola výpoveď Nájomnej zmluvy
doručená,nakoľkotátobolazanájomcupodpísaná.Taktiežvýzvanavyprataniepredmetnýchpozemkov
bola dňom 04.06.2025 obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o. doručená. Za osvedčenú mal súd
tiež skutočnosť, že konaním obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o., spočívajúcej v tom, že napriek

doručenej výpovede Nájomnej zmluvy a výzvy na vypratanie predmetných pozemkov, tieto, ako vyplýva
z predložených fotografií, naďalej užíva, dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu. Žalobca deklaroval úmysel predmetné pozemky využiť na vybudovanie detského ihriska a
rekreačné účely, v čom mu bráni skutočnosť, že obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. predmetné
pozemky doposiaľ nevypratala a naďalej ich užíva. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu,

podporeného listinnými dôkazmi, mal súd osvedčenú dôvodnosť uplatneného nároku, ako i potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia v znení jeho výroku I. nie je možné
podľa súdu považovať ani za neprimeraný zásah do práv obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o.,
keď jeho realizáciou bude zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcu, s podmienkami ukončenia
nájomného vzťahu, bola obchodná spoločnosť Ski-Bezovec, s.r.o. uzrozumená a podpisom Dodatku č.

2 k Nájomnej zmluve s týmito podmienkami súhlasila. Súd v danom prípade neuložil povinnosť podať
žalobu vo veci samej, nakoľko bolo zistené, že žalobca, tak ako uviedol vo svojom návrhu, podal žalobu
vo veci samej na tunajšom súde, a to žalobu o vypratanie nehnuteľností (predmetných pozemkov).
Deň právoplatného skončenia konania na základe žaloby o vypratanie nehnuteľnosti (predmetných
pozemkov) vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 68C/33/2025 bol zároveň určený ako deň,

po ktorý trvá nariadené neodkladné opatrenie. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené
právne závery, súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

5. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď výrokom II. tohto uznesenia úspešnému žalobcovi priznal voči
obchodnej spoločnosti Ski-Bezovec, s.r.o. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom navrhoval, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne.
Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a mal za to, že nevyžiadaním si jeho vyjadrenia
pred rozhodnutím o návrhu, súd porušil právo žalovaného na rovnosť strán sporu a spravodlivé súdne
konanie.Súdhopozbavilvýkonuvlastníckehoprávakstavbe,nakoľkosúdprvejinštanciepriunáhlenom

rozhodovaní o návrhu žalobcu celkom zjavne prehliadol, že v tunajšom právnom poriadku sa od
roku 1950 zásada superficies solo cedit neuplatňuje. Na pozemku p. č. XXX/X, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, stojí stavba súpisné číslo XXX (C. – gastrobar), ktorá je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Ďalšie dva pozemky žalovaného XXX/X a XXX/X sú v bezprostrednom susedstve parcely
XXX/X a bez vstupu na nich nie je možný prístup k stavbe. Žalobca nikde vo svojom návrhu túto

skutočnosť neuviedol. Žalobca svoju povinnosť v zmysle § 150 ods. 1 CSP zásadným spôsobom porušil,
keď zamlčal, že na jednom z pozemkov stojí stavba, riadne zapísaná do katastra nehnuteľností. Práve
z tohto dôvodu žalovaný v predchádzajúcom bode svojho odvolania namietal postup súdu, keď si
pred vydaním rozhodnutia nevyžiadal stanovisko druhej strany sporu. Ak už sa súd rozhodol vydaťobmedzujúce opatrenie vo vzťahu k pozemkom o rozlohe viac ako dva a pol hektára, mohol si aspoň
prostým nahliadnutím do údajov katastra overiť, čo všetko sa na týchto pozemkoch nachádza. Dokonca
aj zo samotného listu vlastníctva k parcele XXX/X (ktorý údajne bol súčasťou návrhu) táto skutočnosť

vyplýva.Tým,žesúdzakázalžalovanémuakýkoľvekvstupnapozemky,ktorésúzastavanéjehostavbou
a na pozemky, ktoré k nej tvoria jediný možný prístup, súd úplne pozbavil žalovaného výkonu jeho
vlastníckych práv k legálne postavenej a legálne užívanej stavbe. Nikde, v žiadnom hmotnoprávnom
predpise, osobitne nie v Občianskom zákonníku, neexistuje žiadne obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva majiteľa stavby len z toho dôvodu, že majiteľom stavebného pozemku je iná osoba. Súd prvej

inštancie okrem toho, že na neurčitý čas de facto pozbavil žalovaného užívacích práv k stavbe, vydal
rozhodnutie, ktorým žalovanému zakazuje nielen užívanie chaty a lyžiarskeho vleku, ale zakazuje mu
akýkoľvek vstup na verejne prístupnú plochu o výmere 25.209 m2, čo predstavuje dva a pol hektára.
Táto plocha je pritom verejne prístupná pre šport a turizmus a okrem žalovaného a ním oprávnených
osôb ju užíva široká verejnosť. Vlastnícke právo nie je v zmysle Ústavy neobmedzené, pričom súd
mu poskytol neobmedzenú súdnu ochranu. Súčasne je náročné vyložiť, čo znamená zákaz vstupu na

pozemok pre právnickú osobu (fyzicky vstúpiť na pozemok môže len fyzická osoba). Výrok opatrenia je
v tomto smere nezrozumiteľný a nevykonateľný. Ak by návrh smeroval voči samotnej prevádzke vleku,
bol by aspoň zrozumiteľný. Oproti tomu sa však žalobca rozhodol navrhnúť úplný zákaz vstupu na
dva a pol hektára pozemkov, ktoré tvoria stavebný pozemok pod stavbou žalovaného, prístup k stavbe
žalovaného, sú v susedstve ďalších pozemkov, ktoré patria žalovanému, a na ktorých sa nachádza

ďalšia časť vleku, a ktoré sú súčasne verejne prístupnými pozemkami. Ďalšou významnou okolnosťou
je skutočnosť, že súd nevenoval žiadnu pozornosť tomu, kde sa lyžiarsky vlek nachádza. Vlek sa
nachádza na pozemku žalobcu len sčasti (dve vzpery). Vo zvyšnej časti sa nachádza na pozemkoch
žalovaného a pozemkoch tretích osôb. Nakoľko sa vlek logicky nedá prevádzkovať bez prístupu k
celej jeho trati, súd vstupom na pozemok žalobcu pozbavil žalovaného možnosti prevádzkovať celý

vlek (ktorý je jeho vlastníctvom), i keď žiadny iný vlastník jeho trate voči tomu nenamieta. V čom súd
v tomto ohľade mal za preukázanú primeranosť opatrenia, nie je možné z odôvodnenia zistiť. Jedným
z dôvodov návrhu na vydanie opatrenia má byť aj údajná stavba detského ihriska, ktorú údajne mieni
žalobca „niekde“ na pozemkoch postaviť. Hoci ide len o tvrdenie, ktoré žalobca nijako nedokazuje,
je dôvodné predpokladať, že na ploche 25.209 m2 je možné postaviť detské ihrisko aj bez potreby

zničenia lyžiarskeho vleku, ktorý vzhľadom na svoje parametre slúžil počas svojej 80-ročnej prevádzky
prevažne deťom. Pri nariadení neodkladného opatrenia súdy spravidla dávajú prednosť zachovaniu
dlhodobého užívacieho stavu pred jeho zmenou. V danom prípade samotné lyžiarske stredisko existuje
nepretržite 80 rokov, samotný vlek prešiel viacerými rekonštrukciami, všetky boli vykonané v súlade
s právnym poriadkom platným v čase ich vykonania. Stavba (C. – gastro) bola zhotovená v roku 2008,

rovnako zhotovená v súlade so všetkými stavebno-právnymi predpismi. Rovnako tak obslužné drevené
stavby. Všetky stavby boli súčasne postavené so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemkov. Nejde teda
ani o čierne stavby (postavené v rozpore s verejným právom), ani o neoprávnené stavby (postavené
v rozpore so súkromným právom). V každom prípade lyžiarske stredisko BEZOVEC je v prevádzke
desiatky rokov, čo je skutková okolnosť, ktorá je všeobecne známa. A predovšetkým bola známa aj

samotnému žalovanému v čase, keď nadobúdal pozemky tvoriace predmet konania. Stavbu Koliby –
gastro a lyžiarskeho vleku má navyše v nájme tretia osoba, a to na obdobia piatich rokov, pričom táto
osoba už zaplatila aj nájomné. Aj o tejto skutočnosti mal žalobca preukázateľne vedomosť. Napriek
tomu sa domáha zákazu vstupu na svoje pozemky a požaduje o poskytnutie súdnej ochrany tohto úplne
absurdného nároku. K zmene pokojného stavu teda preukázateľne pristúpil žalobca, a nie žalovaný.

K tomuto je potrebné uviesť, že nie je výnimkou, že súdy pre rozpor s dobrými mravmi zamietajú
dokonca aj žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie zastavaných pozemkov trvalou
stavbou, ak je preukázané, že stavba bola postavená dlhé roky pred tým, než pozemok nadobudol
žalobca a žalobca o jej zastavaní v čase nadobudnutia pozemku vedel. Z judikatúry je v tomto ohľade
známoukauzaD.c/aSR.Nastranežalovanéhotedaexistovaldlhodobýužívacístavanastranežalobcu

vedomosť o stave pozemku v čase jeho nadobudnutia. Žalobca tiež musel mať vedomosť o zásade,
že stavba nezdieľa právny osud pozemku. K nároku žalobcu vo veci samej poukázal na § 135c ods. 1,
2, 3 OZ. Jedným podstatným z kritérií pre vydanie neodkladného opatrenia je aj predpoklad úspechu
žalobcu v konaní vo veci samej. Hoci žaloba vo veci samej nebola žalovanému doručená, z odôvodnenia
rozhodnutia súdu vyplýva, že má ísť o žalobu o vypratanie pozemkov, teda inými slovami, uloženie

povinnosti zbúrať legálne stavby nachádzajúce sa na pozemku. Na základe čoho dospel súd k názoru,
že existuje vysoký predpoklad úspechu žalobcu v takomto konaní, nie je žalovanému zrejmé. Poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, vrátane rozhodnutí nižších súdov. Takéto rozhodnutie
súdu by znamenalo úplný prelom v oblasti duality vlastníctva stavby a pozemku, in conceto zásadnýprelom vo výklade ustanovenia § 120 ods. 2 a § 135c OZ. Súd prvej inštancie sa dôvodnosťou žaloby
vo veci samej vôbec nezoberal. Už samotná táto procesná okolnosť je pritom dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, nakoľko dôvodnosť nároku vo veci samej je nevyhnutným predpokladom

vydania neodkladného opatrenia v prípadoch, ak sa vydáva do skončenia súdneho konania. Za týchto
skutkových a právnych okolností, pravdepodobnosť, že súd vo veci samej vydá rozhodnutie o „vyprataní
pozemkov“ zbúraním legálne postavených stavieb, je veľmi nízka.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd vychádzal zo správne

zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil a nemal povinnosť žiadať vyjadrenie
žalovaného (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 31/2012,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.03.2013, sp. zn. 4 Cdo 11/2013). Žalovaný má možnosť
vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam aj právnemu posúdeniu veci v rámci odvolacieho konania a
následne v konaní vo veci samej. Nie je teda pravda, že bolo zasiahnuté do jeho práv, ani že bola
porušená rovnosť strán, nad rámec povolený a predpokladaný zákonom. Skutočnosť, že na jednom z

pozemkov (parcelné č. XXX/X) sa nachádza stavba – C. gastrobar, súpisné číslo XXX (ďalej len C.),
ktorápatrížalovanému,ničnemenínaskutočnosti,žepozánikuNájomnejzmluvynemážalovanýžiaden
titul na užívanie pozemkov a má povinnosť pozemky vypratať. Pre úplnosť upozorňuje, že súd v žiadnom
prípade neodkladným opatrením neukončil prevádzku lyžiarskeho vleku. Prevádzka lyžiarskeho vleku
skončila, lebo oprávnenie žalovaného užívať pozemky zaniklo. Súd v uznesení v zásade len konštatoval

povinnosťžalovanéhonezasahovaťdovlastníckehoprávažalobcukpozemkom(t.j.neužívaťpozemky),
pričom povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom (t. j. pozemky neužívať) mal
žalovaný aj pred vydaním neodkladného opatrenia. Bez súdneho rozhodnutia však tieto povinnosti nie
sú vynútiteľné v exekučnom konaní. Žalovaný si bol plne vedomý, že po skončení nájomného vzťahu
nebude môcť pozemky ďalej užívať a ani prevádzkovať lyžiarsky vlek. Taktiež si je plne vedomý toho, že

pozemky aj po skončení nájomného vzťahu užíva neoprávnene, protiprávne zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu, obmedzuje ho v užívaní jeho vlastných pozemkov a bezdôvodne sa na jeho úkor
obohacuje. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že ho neodkladné opatrenie pozbavuje výkonu vlastníckeho
práva k stavbe C.. Žalovaný nemá žiadne oprávnenie mať umiestnenú stavbu Koliby na pozemkoch,
ani na prístup k nej (táto skutočnosť však nie je zatiaľ predmetom súdneho konania). Aj pred vydaním

uznesenia žalovaný nemal právo mať umiestnené žiadne veci (ani stavbu Koliby) na pozemkoch, ani
na tieto pozemky vstupovať (za účelom podnikania), ani ich inak užívať. Neodkladným opatrením sa iba
konštatovala táto skutočnosť súdnym rozhodnutím (predbežne). Uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia na tejto skutočnosti teda nič nezmenilo. Práve naopak, je to žalovaný, ktorý protiprávne
zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom. Žalobca nijako nezasahuje do práv žalovaného

a rovnako do týchto práv nezasahuje nariadené neodkladné opatrenie. Neexistuje totiž žiadna zákonná
ani zmluvná povinnosť žalobcu umožniť žalovanému vstup na svoje pozemky a ich užívanie. Právo
užívať pozemky (vo vymedzenom rozsahu) a právo mať na pozemkoch (niektoré) veci, ktoré teraz
žalobca žiada z pozemkov vypratať, mal žalovaný výhradne na základe dočasnej, vypovedateľnej
nájomnej zmluvy. Žalovaný si bol teda plne vedomý, že ukončením nájomnej zmluvy oprávnenie

pozemky užívať stratí. V návrhu uviedol všetky skutočnosti pravdivo. Je výhradne na jeho vôli, ktoré
zo svojich práv uplatní v súdnom konaní. Žalobca v konaní vo veci samej žiada vypratať pozemky
od lyžiarskeho vleku a súvisiacej technológie, drevených a kovových konštrukcií, búd a prístreškov,
exteriérového mobiliáru a pod. (prítomnosť týchto vecí na pozemkoch bola preukázaná fotografiami
priloženými ako Príloha 7 k Návrhu). Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný

po skočení nájomného vzťahu nemá žiaden právny titul na vstup a užívanie pozemkov. Žalovaný
dokonca v odvolaní ani netvrdí opak. Žalobca poukazuje na to, že práve vydaním neodkladného
opatrenia súd zabezpečil ochranu vlastníckeho práva žalobcu pred zjavným protiprávnym zasahovaním
zo strany žalovaného. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že rozsah nariadeného neodkladného opatrenia je
údajne neprimeraný. Nariadenie neodkladného opatrenia je však absolútne primerané. To, že žalobca

verejnosti aktívne nebráni prechádzať cez pozemky, je pre tento spor irelevantné. Žalovaný nie je
totiž verejnosť, ale podnikateľský subjekt, ktorý pozemky využíval, a naďalej protiprávne využíva, za
účelom podnikania a zárobkovej činnosti. Rovnako, to, že sa časť lyžiarskeho vleku nachádza aj
na iných pozemkoch, ako na pozemkoch, nezakladá právo žalovaného užívať pozemky. Protiprávne
užívaniepozemkovžalovanýmvýznamnezasahujedovlastníckehoprávažalobcu.Znemožňujemutotiž

užívať pozemky na účel, na ktorý ich nadobudol. Žalobca plánoval na pozemkoch vybudovanie ihriska,
rekreačných zariadení a ďalšieho zázemia pre penzión, ktorý v blízkosti prevádzkuje. Žalovaný má však
na pozemkoch umiestnené rôzne konštrukcie, búdy a prístrešky, ktoré znemožňujú žalobcovi užívanie
pozemkov v plnom rozsahu. V dôsledku protiprávneho užívania žalovaným sa na pozemkoch nachádzaneporiadok a odpad, čo výrazne znehodnocuje okolie, narúša jeho estetický charakter a vytvára
dojem zanedbaného a nevľúdneho prostredia. Aj preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami. Je nesporné, že oprávnenie žalovaného užívať pozemky zaniklo. Je taktiež nesporné, že

žalovaný si bol vedomý dočasnosti svojho oprávnenia a bol si vedomý, že po skočení nájmu nebude
môcť pozemky ďalej užívať a bude ich musieť vypratať. Žalovaný v odvolaní teda nazýva „pokojným
stavom“vedomé,úmyselnéaprotiprávneužívaniepozemkovžalovanýmnaúkorichvlastníka–žalobcu.
To, že žalovaný prenajal C. a v dôsledku zániku oprávnenia užívať pozemky nevie túto nájomnú zmluvu
plniť, nie je dôvodom na to, aby mu súd umožnil protiprávne užívanie pozemkov. Nie je spravodlivé

prenášať následky nezodpovednosti žalovaného pri dojednávaní nájmu Koliby na žalobcu. Porovnávať
prípad D. c/a Slovenská republika s predmetnou vecou je absolútne nepatričné. Nárok žalobcu vo veci
samej je daný. Žalovaný vedel, že po skončení nájomného vzťahu bude povinný pozemky vypratať a
nebude môcť pozemky ďalej užívať. To, že žalovaný pozemky po skončení nájomnej zmluvy nevypratal
(ani sčasti) a naďalej ich extenzívne protiprávne užíva, nie je sporné. Vzhľadom na skončenie nájomnej
zmluvy neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by súd mal zamietnuť žalobu na vypratanie pozemkov

v rozsahu, v akom ju podal žalobca vo veci samej. Súd teda mal správne za osvedčený nárok žalobcu
vo veci samej a jeho trvanie. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby uznesenie potvrdil;
a žalobcovi priznal náhradu trov konania (vrátane právneho zastúpenia) v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zásadný právny omyl žalobcu, ktorý

opakovaneuvádzaajvosvojomostatnomvyjadrení,spočívavnázore,žeakjestavbalegálnepostavená
so súhlasom vlastníka pozemku, vlastník tejto stavby stratí právo ju užívať v okamihu, keď vlastník
pozemku svoj súhlas odvolá, prípadne, keď uplynie lehota, na ktorú bol súhlas udelený. Tento právny
názor je celkom zjavne nesprávny a nemá oporu v žiadnom ustanovení hmotného práva. Súčasne nie je
podporený žiadnou známou judikatúrou. Právny predmet sporu je prelínaním verejného a súkromného

práva. V zmysle verejného práva musí stavebník preukázať stavebnému úradu právo k pozemku, ak
nie je jeho vlastníkom. Procesné právo poskytuje pomerne široký výber možností, ktorými stavebník
preukazuje tzv. „právo k pozemku“. V prípade nájomnej zmluvy zákon dokonca nevyžaduje, aby bol
nájom dohodnutý na dobu neurčitú alebo na dlhší čas. Procesné právo tiež nerieši situáciu, keď právo k
pozemku po kolaudácii stavby zanikne. Stavba je teda legálna, ak stavebník preukáže právo k pozemku.

Ak je stavba legálna, t. j. zhotovená v súlade s verejným právom, stáva sa stavebník jej vlastníkom
dňom jej zhotovenia a v tomto zmysle je podľa ustanovení občianskeho hmotného práva oprávnený
ju užívať. Občianske hmotné právo neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by vlastník stavby
okamihom straty súhlasu vlastníka pozemku s jej umiestnením (či už zánikom nájmu, odstúpením od
zmluvy alebo iným spôsobom) stratil vlastnícke právo k stavbe, užívacie právo k stavbe alebo dokonca

mal povinnosť stavbu odstrániť. Žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení tvrdí, že žalovaný mal vedomosť
o dočasnosti svojho práva k pozemku, a preto by mal (zrejme) dobrovoľne stavbu odstrániť ihneď po
ukončení nájmu. Ako by však potom mal súd posudzovať vlastníka stavby, ktorý v čase jej zhotovenia
nemal žiadne právo k pozemku? Ide o klasický argument a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu).
Ak aj vlastníkovi stavby postavenej bez súhlasu vlastníka zákon poskytuje možnosť domáhať sa iného

spôsobu vyporiadania než jej odstránenia, nemôže súd bez ďalšieho rozhodnúť o povinnosti odstránenia
stavbypostavenejsosúhlasomvlastníkapozemku.TotojeinakpráveprípadD.c/aSR.Záveromuviedol,
že hoci žalobca konzistentne používa vo svojich písomných vyjadreniach výraz „vypratanie pozemku“,
v skutočnosti ide o odstránenie stavieb, teda ich fyzické zbúranie. Vypratať je možné len hnuteľné veci.
Žalobca sa používaním tohto výrazu snaží navodiť aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 OZ namiesto

ustanovenia § 135c OZ. V tomto zmysle žalobca zaviedol súd, keď opomenul uviesť, že na pozemkoch
sa (okrem iného) nachádza aj stavba riadne zapísaná v liste vlastníctva. Žalobca koncipoval návrh
na vydanie neodkladného opatrenia tak, akoby sa na pozemkoch nachádzal súbor hnuteľných vecí, a
tak tento návrh pochopil aj súd. K tomuto „opomenutiu“ sa žalobca vo svojom podaní nijako nevyjadruje.
V ostatnom zotrváva na dôvodoch svojho odvolania.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na tom, že uznesenie je
vecne aj právne správne. Žalobca v návrhu osvedčil dôvodnosť aj trvanie svojho nároku, ako aj potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec správne
právne posúdil. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha ochrany pred zásahmi

do svojho vlastníckeho práva k pozemkom. Predmetom tohto konania nie je právo žalovaného užívať
stavby (ako tvrdí žalovaný), ale neexistencia práva žalovaného užívať pozemky. Žalovaný nemá žiaden
právny titul pozemky užívať, mať tam umiestnené veci, ani mať tam umiestnené stavby. Žalovaný žiaden
titul k pozemkom nepreukázal a dokonca ani len netvrdí, že by taký titul mal. Z uvedeného vyplýva, žeskutočnosť, že žalovaný nie je oprávnený užívať pozemky, a to zo žiadneho titulu, je medzi stranami
nesporná. Taktiež je nesporné, že žalovaný užíval pozemky na základe nájomnej zmluvy; nájomná
zmluva bola skončená a žalovaný nemá žiaden iný právny titul pozemky akokoľvek užívať; žalovaný aj

po skončení nájomnej zmluvy pozemky naďalej intenzívne užíva a má na nich uložené veci; a žalovaný
po skončení nájomnej zmluvy mal povinnosť pozemky vypratať a túto povinnosť si do dnešného dňa
nesplnil. Žalobca teda nemá inú možnosť, ako sa domáhať ochrany na súde. Na ochranu pred zásahmi
do svojho vlastníckeho práva k pozemkom žalobca vedie proti žalovanému na miestnom súde (okrem
konaniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia)konaniaožalobenavypratanienehnuteľnostíanegatórnej

žalobe vedené pod sp. zn. 68C/33/2025, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému vypratania
pozemkov a zákazu užívania týchto nehnuteľností; a o žalobe o odstránenie stavby vedené pod sp. zn.:
69C/50/2025, ktorou sa domáha voči žalovanému odstránenia stavby – Koliby umiestnenej na jednom
zpozemkov.Stavebnépovolenieakolaudácianemajúvplyvnaobčianskoprávnytitul.Žalovanýsizjavne
zamieňa svoje právo k stavbe s právom užívať pozemky vo vlastníctve žalobcu. Z vlastníckeho práva
k stavbe však nevyplýva oprávnenie vlastníka stavby užívať pozemky patriace inej osobe. Rovnako,

to, že bolo povolené užívanie stavby v kolaudačnom konaní, neznamená, že vlastník stavby má právo
užívať pozemky bez časového obmedzenia. Práve naopak, aj z rozhodovacej praxe súdov vyplýva,
že ak zanikne dočasný titul, na základe ktorého mal vlastník stavby právo mať postavenú stavbu na
pozemku, vlastník stavby neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Vlastník
pozemku môže následne žiadať vypratanie pozemku a odstránenie stavby podľa § 126 Občianskeho

zákonníka. Uvedené vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2017, sp. zn.:
5 Cdo 617/2015. V súlade s rozhodovacou praxou súdov sa režim § 135c Občianskeho zákonníka
nevzťahuje na stavby, ktorým titul k pozemku zanikol. Žalovaný v replike tvrdí, že v dôsledku zániku
občianskoprávneho titulu k pozemku, údajne nemôže vlastníkovi stavby vzniknúť povinnosť stavbu
odstrániť. Toto tvrdenie je v rozpore s právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov. Ak zanikne

dočasný občianskoprávny titul, na základe ktorého mal vlastník stavby umiestnenú na pozemku stavbu,
vlastník stavby neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Vlastník pozemku tak
môže žiadať odstránenie stavby podľa § 126 Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.04.2009, sp. zn. 4Cdo 105/2008). Obdobne rozhodoval k identickej úprave aj Najvyšší súd
ČR v rozsudku zo dňa 09.10.2000, sp. zn. 22 Cdo 1997/2000. Žalovaný užíva pozemky a má na nich

umiestnené svoje rôzne veci (prístrešky, mobiliár, odpad, a pod.). Je nesporné, že žalovaný po skončení
nájomnej zmluvy nemá žiaden titul užívať pozemky a nesporne má povinnosť pozemky vypratať. Tým,
že pozemky bez titulu užíva, a tým, že pozemky nevypratal, neoprávnene zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu k pozemkom. Podmienky na vydanie neodkladného opatrenia boli dané, nakoľko žalobca
osvedčil, že žalovaný protiprávne zasahuje do jeho vlastníckeho práva a toto právo si súdne uplatňuje

v konaní vo veci samej; jeho nároky sú teda dôvodné a trvajú; a je daná aj bezodkladná potreba úpravy
vzťahov medzi stranami, nakoľko napriek neexistencii titulu k pozemkom, žalovaný neoprávnene na
ne vstupuje, umiestňuje tam svoje veci a ďalej ich intenzívne využíva; bráni tak žalobcovi v realizácii
jeho projektu a spôsobuje mu škodu. Neodkladné opatrenie je primerané. Neodkladné opatrenie nijako
nezasahuje do existujúcich práv žalovaného (nijako tieto práva nemení). Žalovaný od začiatku vedel,

že po skončení nájomnej zmluvy nebude oprávnený pozemky ďalej užívať a bude povinný ich vypratať.
Obrana žalovaného je len formálna a účelová, keďže neuviedol žiadny právny ani vecný argument,
z ktorého by malo vyplývať jeho oprávnenie užívať pozemky a nesplniť si svoju povinnosť pozemky po
skončení nájomnej zmluvy vypratať. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby uznesenie
potvrdil a priznal mu náhradu trov konania (vrátane právneho zastúpenia) v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená.
Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje
právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná
taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli
aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je
osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením

by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

15. V danom prípade žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa vstupu a akékoľvek užívania pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Nové
Mesto nad Váhom, obec Nová Lehota, katastrálne územie A. B., evidovaných na liste vlastníctva číslo

XXXX, a to: pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 23.735 m2, ostatná plocha;
pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 1.338 m2, ostatná plocha a pozemku,
parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X, s výmerou 136 m2, zastavaná plocha a nádvorie; s výnimkou
vstupu na pozemky v nevyhnutnom rozsahu za účelom ich vypratania.
16. V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k

záveru, že žalobca v predmetnom konaní neosvedčil existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Teda žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil
potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu,
že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude ohrozená. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej
veci nebola žalobcom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých skutočností, z ktorých

by vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej
a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie.
Z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že skutočným dôvodom,
pre ktorý sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaný doposiaľ
predmetné pozemky nevypratal a naďalej má na nich umiestnené rôzne konštrukcie, búdy a prístrešky.

Avšak navrhovaným neodkladným opatrením tento stav nebude odstránený (tieto sa tam budú naďalej
nachádzať, navrhovaným neodkladným opatrením nedôjde k vyprataniu pozemkov, ale vypratanie
nehnuteľností / predmetných pozemkov/ bude predmetom konania vo veci samej, kde súd vykoná všetky
dôkazy), preto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nemal v prejednávanej veci preukázanú,
ale ani len osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a žalobca teda neosvedčil potrebu

naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov na vydaní takto formulovaného neodkladného opatrenia.
Rovnako je odvolací súd názoru, že ak žalobca žiada úplný a bezpodmienečný zákaz vstupu na všetky
pozemky,pričomnajednomzpozemkovstojíriadnezapísanástavbavovlastníctvežalovaného,žalobca
nemá naliehavý záujem na vydaní takto formulovaného neodkladného opatrenia, nakoľko by tým bol
žalovanému znemožnený prístup k jeho vlastnej nehnuteľnosti, a teda by išlo o neprimeraný zásah

do vlastníckeho práva žalovaného. Teda v predmetnej veci vzhľadom na skutkový a právny stav mal
odvolací súd za to, že nie sú naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

17. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie

je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nemal odvolací súd za preukázané.18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).