Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225204010
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225204010.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: F., narodený XX.XX.XXXX
a F., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: A. T., narodená
XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. X, T. a otca: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M. XXXX/XX, T.,
toho času bytom G. XX, T., v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.12.2025 sa na Mestský súd Bratislava II (ďalej len „súd“) dostavil otec maloletých detí F., nar.
XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX za účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

do zápisnice. Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil odovzdanie
maloletých detí do jeho starostlivosti a zároveň by umožnil matke stretávať sa s maloletými deťmi za
prítomnosti otca.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že existujú skutočnosti, ktoré
nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin sexuálneho zneužívania. O deti sa vie riadne postarať, žijú

spolu v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí v 3-izbovom byte, z ktorého odišla aj s deťmi.
Deti zobrala k svojim rodičom na adresu E. X, T. asi 3-4 dni dozadu. Svojvoľne zobrala deti a odišla,
nekomunikuje. V byte, kde sú v podnájme im končí zmluva ale vie ísť s deťmi k neteri do rodinného
domu - dvojdomu, teda do samostatného domu. Zo začiatku mu vie pomôcť aj finančne, nakoľko je ZŤP
(invalidný dôchodca). Je otec a je jeho povinnosťou deti ochrániť a zabezpečiť im bezpečný domov.
Maloletédetisamupriznali,čoimrobímatka.Bojasa,hanbiasa,vyhýbajúsa,jetocitlivátéma.Snažilsa

ich citlivo opýtať, či je v poriadku, čo robí mama, povedali, že nie. Sú aj dôkazy, vyhotovil audio nahrávky.
Poukazuje na zápisnicu z trestného oznámenia. Audio nahrávky boli priložené k trestnému oznámeniu.

3. Otec predložil zápisnicu o trestnom oznámení ČVS: Z.-XXX/X-R.-XX-XXXX, spísaná dňa 15.12.2025
0 17:05 na OKP OR PZ Bratislava.

4. Súd rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom,
listinným dôkazom pripojeným otcom k návrhu, oboznámil sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný
skutočný a právny stav veci:

5. Maloleté deti F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z partnerského,
mimomanželského vzťahu matky a otca. Podľa vyjadrenia otca žili doposiaľ v spoločnej domácnosti,

až pokiaľ sa matka s maloletými deťmi asi 3-4 dni pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bez súhlasu otca s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti.6. Podľa tvrdení otca sa matka dopúšťa zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí, pričom dňa
15.12.2025 podal na matku trestné oznámenie.

7. Zo výpovede otca uvedenej v zápisnici o trestnom oznámení ČVS: Z.-XXX/X-R.-XX-XXXX, spísaná
dňa 15.12.2025 0 17:05 na OKP OR PZ Bratislava vyplýva, že vzťah otca s matkou skončil asi pred
mesiacom z dôvodu podozrenia z podvádzania, avšak stále žijú v spoločnej domácnosti (pozn. súdu: v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uvádza, že už spolu nežijú v spoločnej

domácnosti). Keď dcéra prespáva u babky, matka chce spávať vedľa syna, aj maloletý chce spať vedľa
nej, preto vtedy otec spí na gauči. Podľa neho toto nie je normálne, matka to normalizuje. Matka berie
syna ako malého manželíka, už skôr medzi nimi boli náznaky, ktoré značili chorý vzťah. Prvý krát si
protiprávnu činnosť matky všimol asi tri týždne dozadu, keď vyhotovil audio nahrávku prostredníctvom
telefónu, ktorý umiestnil do detskej izby na skriňu. Po prehratí nahrávky počul, že matka hovorí synovi,
že nech si dá dole pyžamo, pričom to šepká, syn uviedol, že načo, matka odpovedala, že rýchlo. Ďalej

mu povedala, nech si ľahne, začal zvuk cucania, syn po 40 sekundách povedal, že dobre, z čoho otec
vydedukoval, že ho spravila ústami. Následne bez slova odišla z miestnosti. Otec dedukuje, že dieťa
zostalo po tomto traumatizované v posteli, lebo potom, keď zostal sám, ju 8 krát volal oslovením mama.
Ďalej 26.11.2025 vytvoril audio nahrávku, podľa ktorej sa syn nechce ísť muckať s matkou, pričom
maloletý uviedol, že sa chce muckať, no nie v posteli, z čoho si otec urobil záver, že ide o sexuálne

návrhy a iniciáciu sexuálneho správania. Dedukuje to z toho, že keď sa otec s matkou mal v minulosti
spolu vyspať, tak ona občas povedala, či sa nejdú muckať. S deťmi sa matka niekoľkokrát zamkla
v detskej izbe z vykonštruovaného dôvodu a zo strachu pred otcom. Vyhrážala sa mu, že mu zruší
osobnú asistenciu. V ďalšej nahrávke otec počul, ako syn hovorí matke, či sa má vyzliecť, pričom ona
odpovedala nie, že zajtra, na čo povedal nešťastným tónom, že super. Matka maloletého hypnotizuje a

programuje a on sa stáva malým narcisom, napríklad mu niečo kúpi keď donesie jednotku a otcovi to
vadí. V domácom prostredí sa otec pýtal maloletého, či si myslí, že je v poriadku to ,čo mu mama robí na
pipíka a povedal, že nie, asi a nevie. Pýtal sa ho, či sa syn na to pýtal spolužiakov v škole, či aj ostatným
toto isté robí mama, pričom o neodpovedal, že sa nepýtal a otec povedal, nech sa ani nepýta. Ďalej
uviedol, že matka bola predvolaná na sociálku, že vraj sa nestará o deti a malý sa z toho zosypal, z čoho

otec vydedukoval, že asi mal dôvod, čo je z jeho pohľadu extrém. Podnet na sociálku bol otec dať aj z
uvedených skutkov . Matka syna navádzala, aby uviedol iba pravdu, že spolu povedia iba pravdu. Ruší
telefonáty, hovorí, že to čo hovorí otec, nie je pravda, že sú to sprostosti a jeho obvinenia nie sú založené
na pravde. Otec tvrdí, že jeho obvinenia sú založené na rečiach z jej úst, ktoré počul v predmetných
nahrávkach. Táto žena ničí vývin syna psychicky, emočne, mentálne a ničí mu zdravý sexuálny vývin

a robí z neho nesamostatného, lebo všetko robí za neho, dokonca mu vytiera zadok a oblieka ho. Ten
chlapec sa nevie sám vyzliecť. Domnieva sa, že matka má skrytý narcizmus, pedofíliu, pretože, ktorý
človek je schopný toto robiť chlapcovi. Je to skrytý narcista, grandiózny, porucha osobnosti, zaostalý
mentálny a psychický vývin 3-5 rokov.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť
na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

16. Podľa § 367 ods. 3 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

17. Z citovaného ustanovenia (§ 329 ods. 1 prvá veta CSP) ako aj zo samotného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe

tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana
ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,

že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný
stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania,
miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú
záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru,
že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko nebola v konaní osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí.

20. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, ako aj tých, ktoré vyplynuli

zo zápisnice o podanom trestnom oznámení na matku vo veci podozrenia na spáchanie trestného
činu, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, ako otec žiadal na základe jeho návrhu nariadiť, a ktoré vyžaduje právna úprava uvedená
v odsekoch vyššie. Súd v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí otcom navrhovaným rozhodnutím súdu o zverení do jeho

starostlivosti, resp. určenia styku maloletých detí s matkou.

21. V prvom rade súd uvádza, že otec neuviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadne skutkové tvrdenia. Otec uviedol k veci iba nasledovné: „Maloleté deti sa mu priznali, čo im robí
matka. Boja sa, hanbia sa, vyhýbajú sa, je to citlivá téma. Snažil sa ich citlivo opýtať, či je v poriadku,

čo robí mama, povedali, že nie. Sú aj dôkazy, vyhotovil audio nahrávky. Poukazuje na zápisnicu z
trestného oznámenia. Audio nahrávky boli priložené k trestnému oznámeniu.“. Otec neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré sa dozvedel, netvrdil žiadnu konkrétnu situáciu, ktorá by vyvstala v domácnosti,
iba neurčito uviedol, že sa mu deti priznali, čo im robí matka. Ďalšie informácie súd abstrahoval zo
zápisnice o podanom trestnom oznámení, pričom súd úvodom uvádza, že otec vypovedal iba o možnom

sexuálnom zneužívaní maloletého F. matkou, o maloletej F. nie je zmienka, pričom otec v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozšíril podozrenie na sexuálne zneužívanie aj maloletej F. tým, že
sa mu maloleté deti priznali, čo im robí matka. Otec neuviedol, čo im robí matka, preto súd môže iba
dedukovať, že aj pri maloletej F. myslel otec na sexuálne zneužívanie, pričom táto skutočnosť nie je
osvedčená, tvrdená, ani o nej otec nevypovedal pred príslušným orgánom činným v trestnom konaní.

V zápisnici o trestnom oznámení otec uvádza, že podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletého F.
vzniklo po tom, ako otec tajne vyhotovil niekoľko audio nahrávok konverzácii maloletého s matkou.
Otec opisoval konkrétne tri situácie, pričom prvá vznikla koncom novembra. Po prehratí prvej nahrávky
otec počul, že matka hovorí synovi, že nech si dá dole pyžamo, pričom to šepká, syn uviedol, že
načo, matka odpovedala, že rýchlo. Ďalej mu povedala, nech si ľahne, začal zvuk cucania, syn po 40

sekundách povedal, že dobre, z čoho otec vydedukoval, že ho spravila ústami. Ďalej 26.11.2025 vytvoril
audio nahrávku, podľa ktorej sa syn nechce ísť muckať s matkou, pričom maloletý uviedol, že sa chce
muckať, no nie v posteli, z čoho si otec urobil záver, že ide o sexuálne návrhy a iniciáciu sexuálneho
správania.Dedukujetoztoho,žekeďotecsmatkouiniciovalivminulostisexuálnuaktivitu,takonaobčaspovedala, či sa nejdú muckať. V ďalšej nahrávke otec počul, ako syn hovorí matke, či sa má vyzliecť,
pričom ona odpovedala nie, že zajtra, na čo povedal nešťastným tónom, že super. Audio nahrávky otec
súdu nepredložil, preto ich autenticitu nie je možné overiť a uvádzané zostáva v rovine neoveriteľných

tvrdení. Avšak ani s prihliadnutím na otcove parafrázovanie audio nahrávok súd nemôže konštatovať
(a prejudikovať), že došlo k sexuálnemu násiliu zo strany matky voči maloletému F.. Súd nedisponuje
žiadnym dôkazom a samotná parafráza nahrávky opisuje tri situácie, z ktorých otec (ako sám opakovane
uvádza) iba dedukuje, že mohlo dôjsť k orálnemu uspokojeniu maloletého, a to konkrétne z toho, že po
40 sekundách maloletý povedal „dobre“. Nie je možné slovo „dobre“ autoamticky spojiť so sexuálnymi

praktikami, nakoľko aj vzhľadom na nízky vek maloletého nie je možné predpokladať, že by maloletý
oznámil ukončenie sexuálnej aktivity takýmto výrazom. Ďalšou dedukciou otca bolo to, že na nahrávke
maloletý uviedol, že sa chce muckať s mamou, no nie v posteli. Otec z tejto vety vyabstrahoval záver,
že ide o sexuálny návrh a iniciáciu sexu a odvolal sa na to, že rovnakú vetu občas použila matka
pri iniciácii sexuálneho správania medzi ňou a otcom. Súd poukazuje na to, že maloletý sám uviedol,
že sa chce muckať, no nie v posteli, teda sám vyjadril svoj súhlas s touto aktivitou, pričom nie je

žiadnymspôsobommožnéspájaťvýrazmuckaťsapoužitýpriiniciáciisexuálnejaktivitymedzidospelými
osobami a medzi matkou a synom. Súd nemôže automaticky priradiť hovorovému výrazu silu dôkazu
o sexuálnom zneužití len pre to, lebo tento výraz použila matka pri otcovi a pre to, lebo syn povedal,
že áno, no nie v posteli. Rovnako mohol maloletý uviesť, že áno, no nie na gauči, nie na verejnosti -
mohol uviesť ľubovoľné miesto a určiť si, kde sa chce s matkou „muckať“, pričom deti a rodičia bežne

používajú emočne zafarbený slovník pre bežné aktivity, ako je objatie, pobozkanie a pod. Ďalej otec
dedukoval sexuálne násilie z toho, že sa syn nemal vyzliecť, až zajtra, pričom k takémuto vyjadreniu
je možné priradiť dedukciou mnoho významov bežných pre chod domácnosti, prípadne starostlivosť o
maloletého (súd nemôže prezumovať, že napr. maloletý netrpí kožným ochorením, kedy je potrebná
starostlivosť o kožu, napríklad atopický ekzém a pod., pričom v takýchto situáciách je bežné, že sa

dieťa vyzlečie a rodič poskytne potrebnú starostlivosť, pričom ide o dedukciou rovnako ako v prípade,
keď otec vydedukoval, že išlo o sexuálny návrh). Súd konštatuje, že otec svoje trestné oznámenie
odôvodnil výlučne týmito troma audio nahrávkami, ktoré súd nemá k dispozícii. Všetky tri audio nahrávky
v podobe, v akej o nich vypovedal a v akej sú zachytené v zápisnici o trestnom oznámení, sú neurčité,
samotný otec uvádza, že iba dedukuje sexuálne zneužitie a neuvádza žiadne tvrdenie okrem dedukcie

z nepravdepodobných situácii, ktoré by naznačilo, že matka maloletého sexuálne zneužíva. Na tomto
mieste súd zdôrazňuje, že neprejudikuje spáchanie (resp. nespáchanie) trestného činu ani nevyvodzuje
závery o tom, či matka skutočne zneužíva maloleté dieťa. Súd vyhodnocuje iba tie dôkazy, ktoré má
k dispozícii, pričom všetky tvrdenia sú iba dedukciami, z ktorých objektívne, bez emočného napätia
medzi rodičmi, nie je možné automaticky predpokladať sexuálne zneužívanie maloletého. Z výpovede

otca explicitne nevyplýva, že by bol svedkom takéhoto správania, ani na nahrávkach nebolo zachytené
sexuálnesprávanie,ikeďotecuvádza,žesynpo40sekundáchpovedal„dobre“.Takátodedukciajevšak
vysokoabstraktnáavprípadenariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdzverilobemaloletédeti
do osobnej starostlivosti otca iba na základe troch neurčitých nahrávok, z ktorých nemá súd osvedčenú
žiadnu skutočnosť, ktorú napokon otec ani len v návrhu netvrdil, by zasiahlo do právneho postavenia

rodičov vysoko nad rámec účelu, ktoré neodkladné opatrenie sleduje. Súd nemal v danom konaní
za osvedčené, že by k sexuálnemu zneužívaniu maloletých detí malo prísť, čo napokon netvrdil ani
samotný otec, ktorý opakovane iba dedukoval závery, pričom nebol nikdy svedkom sexuálneho násilia
zo strany matky voči deťom. Súd záverom uvádza, že nemá k dispozícii ani žiaden podnet od lekára
maloletých detí, školského zariadenia, prípadne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý

by naznačoval možné sexuálne zneužívanie maloletého, preto súd mohol vychádzať výlučne z dedukcii,
ktoré si otec vytvoril z audio nahrávok. V danom konaní teda nebola naplnená základná podmienka
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie reálneho ohrozenia maloletých detí, keď
neodkladné opatrenie nemôže súd nariadiť výlučne na základe tvrdení navrhovateľa bez ich podloženia
skutočne relevantnými okolnosťami, za ktoré nemožno považovať hypotetické dedukcie vychádzajúce

výlučne z odkazov na útržky zvukových nahrávok bez známeho kontextu, umožňujúcich rôzny výklad,
bez ohľadu na podanie trestného oznámenia na základe totožných skutkových okolností a za rovnakej
dôkaznej situácie, keď podanie samotného trestného oznámenia, ktorým sa budú zaoberať orgány činné
v trestnom konaní, nemá samo o sebe charakter dôkazu osvedčujúceho tvrdenia otca uvedené v návrhu.

22.Otecsaokremzvereniamaloletýchdetídomáhalajúpravystykumaloletýchdetísmatkou,čobyvšak
eventuálne prichádzalo do úvahy iba v prípade vyhovenia návrhu v časti dočasného zverenia maloletých
do starostlivosti otca. Nakoľko však súd zamietol návrh v tomto smere súčasne nebol dôvod vyhovieť
ani zvyšku návrhu. Na tomto mieste však súd na margo navyše uvádza, že neodkladným opatrenímsúd môže upraviť styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom a to tak, aby nedošlo
k odcudzeniu dieťaťa a rodiča a v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a rodičov. Ide o právo
rodiča na styk - nie povinnosť, aby druhý rodič, v starostlivosti ktorého sa deti nenachádzajú, v rámci

tohto obdobia prevzal starostlivosť o deti, pričom súdy vychádzajú z aktívnej legitimácie rodiča, ktorý
sa styku mieni domáhať, z ktorého dôvodu by súd ani v prípade vyhovenia návrhu otca na prezverenie
detí nemohol vyhovieť ani tejto časti.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich CMP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).