Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010480
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125010480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 08. 2025 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 14. marca 2024 v čase o 15.55 h viedol ako vodič po ceste XXX/XXXX v C. smerom od ulice E. na

sídlisko F., autobus značky SOR NS 12 s evidenčným číslom G. tak, že v tesnej blízkosti za kruhovým
objazdom pri Obchodnom dome H. nedodržal takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol
včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť
jazdy alebo zastaví, v dôsledku čoho prudko zabrzdil, následkom čoho cestujúce I. J. sediaca pri uličke
za vodičom a D. B. stojaca v strednej časti autobusu spadli na podlahu autobusu v dôsledku čoho
poškodená I. J. utrpela zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vľavo s obmedzením na obvyklom
spôsobe života nezávažne v trvaní 32 dní, a to v oblasti hygieny, stravovania a obliekania a poškodená

D. B. utrpela zlomeninu veľkého hrboľa ramennej kosti vľavo bez posunu s obmedzením na obvyklom
spôsobe živa nezávažne v trvaní 21 dní, a to v oblasti hygieny, stravovania a obliekania, čím porušil §
17 odsek 1 zákona o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 158 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 5 (slovom: päť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 12 (slovom: dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
158 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Okresný súd Trenčín v Považskej Bystrici dňa 06. 06. 2025 vydal trestný rozkaz sp. zn. 4T/23/2023-131,
ktorý nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor.

Obžalovaný v prípravnom konaní sa v plnom rozsahu doznal a úprimne oľutoval.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 08. 2025 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý jej mu kladený za vinu a na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.

uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná
dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to výsluchom svedka J. K.
– zástupcu H. L. M. C. k osobe obžalovaného a k jeho plneniu si jeho pracovných povinností,
oboznámením sa s výpisom z evidenčnej karty vodiča, s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov,
odpisom z registra trestov, oboznámením sa lekárskym potvrdením na matku obžalovaného, ako aj

ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Svedok J. K. uviedol, že pracuje ako predseda N. H. L. – M. C., pričom pôvodne chceli dať za
obžalovaného záruku s tým, že najmä trest zákazu činnosti by znamenalo koniec pracovnej činnosti
obžalovaného, ktorý je mimoriadne schopný pracovník, nikdy s ním neboli žiadne problémy a teda

v podstate sa chcú za neho zaručiť, že povedie riadny život. Podľa názoru svedka účel trestu je
dosiahnuteľný aj bez uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Nikdy neboli vznesené
námietky voči jeho práci, svoju práci si vykonával maximálne zodpovedne.

Z evidenčnej karty vodiča mal súd za preukázané, že tento je držiteľom vodičského oprávnenia

v podstate od roku 1988, ktoré si následne rozširoval o rôzne skupiny, pričom v evidenčnej karte má
evidované drobné priestupky vyriešené v blokovom konaní. Poväčšine sa jedná o priestupky staršie ako
10 rokov.

ZústrednejevidenciepriestupkovMVSRmalsúdzapreukázané,že mázaznamenanýjedenpriestupov

za zlé parkovanie. Priestupok bol riešený napomenutím.

Z pracovného posudku z firmy C., M. je hodnotený ako dobrý pracovník.

Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že v minulosti bol trikrát trestaný, hľadí sa na neho

ako keby nebol odsúdený.

Z lekárskej správy O. H. P., praktickej lekárky mal súd za preukázané, že matka obžalovaného – O. B.
má pohybové obmedzenia, ktoré si vyžadujú asistenciu druhej osoby v zátvorke uvedené syna. Práve
na túto skutočnosť poukazoval obžalovaný, že jeho matka na ňom závislá ako na vodičovi.

Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine
ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zák., nakoľko súd mal za preukázané a to aj samotným vyhlásením obžalovaného, že tento inému z
nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má

okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., priznal sa k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň tým, že urobil vyhlásenie napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom (súdu) a žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák..

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý a v
danom prípade súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj k jeho doterajšiemu
spôsobu života je možné uložiť trest v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou na dolnej hranici zákonnej
sadzby, ktorý trestom bude dostatočne zabezpečený účel trestu.

Napriek tomu, že súd vo svojom rozhodnutí má spravidla odôvodniť len trest, ktorý uložil, súd
poznamenáva, že prokurátor navrhol u obžalovaného uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, avšak súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti, že
obžalovaný v dostatočnej miere ozrejmil dôvod prečo by trest zákazu činnosti bol u tohto likvidačný, ako

aj vzhľadom na úprimné oľutovanie trestnej činnosti a taktiež vzhľadom na vyjadrenie predsedu H. L. M.
C., súd dospel k záveru, že ukladaním trestu zákazu činnosti by bol v tomto prípade neprimeraný zásah
voči obžalovanému. Obžalovaný ako vodič z povolania by jednak prišiel o zamestnanie a zároveň by
nemohol byť nápomocný svojej matke, ktorá je aj podľa lekárskej správy odkázaná na jeho pomoc.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. por.).