Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120338763
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6120338763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia
s. r. o. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
31 341 438, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, so sídlom Veternicová 1, 841
05 Bratislava, IČO: 42 360 340, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.,
právne zastúpenému: RIEDL advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:
54 359 490, o zaplatenie 3.147,12 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 8Csp/86/2020-219 zo dňa 25.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 417,91 eur a náhrady škody vo výške
678,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.03.2020 do zaplatenia z týchto súm
z a m i e t a.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,34 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení rozsudku okrem iného prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3 147,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zosumy3147,12EURod15.03.2020dozaplateniaanáhradytrovkonaniaztituluzmluvyooperatívnom
leasingu zo dňa 16.3.2017, na základe ktorej žalovanému ako nájomcovi poskytol do užívania bližšie
špecifikované motorové vozidlo, za čo sa žalovaný zaviazal po dobu 48 mesiacov uhrádzať pravidelné

mesačné splátky vo výške 417,91 EUR bez možnosti kúpy prenajatej veci. Keďže žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou 3 splátok, došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy.
Žalovaná suma pozostáva z týchto položiek: (i) suma 1 624,40 EUR - dlh žalovaného na lízingových
splátkach, (ii) suma 206,64 EUR - náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného
ukončeniazmluvy,(iii)suma219,60EUR(registračnýpoplatok),(iv)suma417,91EUR-zmluvnápokuta,
(v) suma 678,57 EUR - náhrada škody.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8Csp/86/2020 – 124 zo dňa 6.5.2022 tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, na základe odvolania žalovaného, rozsudkom
č.k. 9CoCsp/39/2012 – 182 zo dňa 18.5.2023 rozsudok potvrdil s výnimkou časti o zmluvnej pokute
vo výške 417,91 EUR a náhrady škody vo výške 678,57 EUR, keď v tejto časti rozsudok zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že tieto zmluvné podmienky je
potrebné podrobiť testu proporcionality, čo prvoinštančný súd opomenul.
Zmluvnú podmienku upravujúcu zmluvnú pokutu a náhradu škody prvoinštančný súd v preskúmavanom

rozsudku vyhodnotil ako neprijateľné.
K náhrade škody uviedol, že z obsahu čl. VII bodu 6 písm. b) druhá veta Všeobecných podmienok
vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok nájomcu platiť sankciu v podobe náhrady škody v konkrétnej
nešpecifikovanej výške so spôsobom jej určenia, bez možnosti nájomcu zasiahnuť resp. ovplyvniť túto
výšku. Táto podmienka nebola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná. Súd je toho

názoru, že v konečnom dôsledku nejde o škodu v pravom zmysle slova, ale len o ďalšiu sankciu na
ťarchu nájomcu z dôvodu predčasného ukončenia nájomného vzťahu. V prípade riadneho ukončenia
nájomného vzťahu, ako aj v prípade predčasného ukončenia nájomného vzťahu, je v zmysle zmluvných
podmienok predmet nájmu vrátený prenajímateľovi. Žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by
žalovaný predmet nájmu žalobcovi vrátil v stave, ktorý by nezodpovedal veku a počtu najazdených
kilometrov, a teda je zrejmé, že žalobcovi nevznikli žiadne náklady či už na opravu vozidla, alebo na

jeho uvedenie do stavu zodpovedajúcemu veku a odjazdeným kilometrom. Súd nevidí dôvod, prečo by
nájomca mal znášať dôsledky rozhodnutia žalobcu predmetné motorové vozidlo predať. Vzhľadom na
uvedené je súd toho názoru, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca voči žalovanému vo výške 678,57 EUR
s príslušenstvom, nie je dôvodný, pretože zmluvná podmienka v čl. VII bodu 6 písm. b) druhá veta je
neprijateľná zmluvná podľa ust. § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, a

teda neplatná.
K zmluvnej podmienke upravujúcej zmluvnú pokutu prvoinštančný súd uviedol, že táto je jednostranná
len vo vzťahu k spotrebiteľovi. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu sankcionované nie
je. Súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na skutočnosť,
že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať v pevne stanovenej výške bez ohľadu na dôvod, pre

ktorý došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, teda v zásade bez zohľadnenia závažnosti a rozsahu
spotrebiteľom porušenej zmluvnej povinnosti.
Aj v tomto prípade nie je dojednanie o zmluvnej pokute individuálne, je súčasťou formulárovej zmluvy,
a preto neplatné.
Súd preto žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 417,91 EUR

spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Nezistil dôvody na
aplikáciu § 257 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolací súd

z odvolania, jeho obsahu zistil, že ide o zákonné dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd neskúmal primeranosť zmluvných podmienok a nepodrobil
ich testu proporcionality. Žalobca je oprávnený požadovať späť finančné prostriedky, ktoré z dôvodu
požiadavky žalovaného a uzavretej leasingovej zmluvy investoval na zaobstaranie žalovaným vybratého
vozidla, nejde tak o sankciu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že žalobcovi vznikla škoda spočívajúca

v zníženej hodnote motorového vozidla, oproti hodnote, ktorú by malo vozidlo pri riadnom ukončení
zmluvy. Zdôraznil, že prioritou žalobcu pri odpredaji financovaných motorových vozidiel je vždy zánik
pohľadávky, ktorá žalobcovi vznikne v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníka, resp. jej
podstatné zníženie. Z uvedeného dôvodu vždy postupuje pri odpredaji vozidla s obozretnosťou i
odbornou starostlivosťou.

K zmluvnej pokute vo výške jednej mesačnej splátky uviedol, že táto nie je neprimeraná vzhľadom na
to, že žalovaný z celkovo 33 splátok zaplatil len 15.
Zdôraznil, že nie všetky zmluvné podmienky, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, je
možné považovať za neprijateľné. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok

zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril aj napriek tomu, že bol na to súdom písomne vyzvaný.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku, ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je

procesný postup, ktorý je založený na hodnotení dôkazov podľa úvahy súdu, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivé dôkazy podľa relevancie vo vzťahu
k zisťovaným skutočnostiam, z pohľadu ich získania a vykonania a pravdivosti. Následne dochádza
k hodnoteniu dôkazov vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Výsledkom je potom zistený skutkový
stav, ktorý musí byť uvedený v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia. Dokazovanie spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z

ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového
stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení
strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v
sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať
povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

8. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je, ak na zistený skutkový stav
sa neaplikovala príslušná právna norma, alebo aplikovala nesprávna právna norma, prípadne obsah
správnej právnej normy súd nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu nesprávne aplikoval.

Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

9. Pokiaľ žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd nezistil žiadnu
vadu či akékoľvek pochybenie prvoinštančného súdu v jeho procesnom postupe, ktorá by mohla mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveciaanižiadnuvadu,naktorúbymuselodvolacísúdpriodvolacom
prieskume prihliadať (procesné podmienky).

10. Preto odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky len udáva, že predmetom posúdenia odvolacím
súdom na základe žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov je otázka primeranosti a platnosti
zmluvných ustanovení o zmluvnej pokute a náhrade škody v prípade porušenia zmluvných povinností
žalovaným.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa
16.3.2017zmluvuonájme,predmetomktorejbolomotorovévozidlo.Vzmluvebolauvedenádobanájmu
- 48 mesiacov s výškou mesačnej splátky 417,91 EUR.
Žalobca oznámil žalovanému predčasné ukončenie zmluvy o nájme motorového vozidla listom zo dňa
3.9.2018 z dôvodu omeškania s úhradou splátok podľa čl. VII. ods. 2 všeobecných podmienok a dlh na

zmluve ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia predstavoval sumu 1 360,75 EUR.
Žalobca si v danom konaní uplatnil, okrem iného, aj sumu 678,57 EUR ako náhradu škody. Túto sumu
žalobcauplatňovalpodľačl.VII.bod6všeobecnýchpodmienokstým,žeideorozdielmedzizostatkovou
hodnotou vozidla v účtovníctve prenajímateľa, teda žalobcu, vedenej vo výške 15 455,57 EUR a cenouodpredaného vozidla vo výške 14 777,00 EUR, ktorá podľa všeobecných podmienok čl. VII. bod 6 písm.
a) a b) druhá veta predstavuje škodu, ktorú je prenajímateľ oprávnený od nájomcu vyžadovať okrem
zmluvnej pokuty.

Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváranízmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnostiažalovaný
je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu

je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.).
Uvedené je dôvodom, aby ex offo súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

12. Dohodu o náhrade škody nemožno považovať za individuálne dojednanú. Táto bola dodávateľom

jednostranne predložená spotrebiteľovi na podpis vo formulárovej, dodávateľom vopred pripravenej
zmluve bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť ju odmietnuť, či nejakým spôsobom korigovať. V
žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ túto zmluvnú podmienku so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Táto podmienka je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách používaných dodávateľom. Takéto paušálne dojednanie škody, ktoré vôbec
nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje
spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi ďalšiu sankciu na ťarchu nájomcu z
dôvodu predčasného ukončenia nájomného vzťahu.

Žalobca mal povinnosť, v prípade, ak chcel byť v spore úspešnou stranou vo vzťahu k tejto podmienke
nielen tvrdiť, ale aj preukázať jej individuálne dojednanie, jej proporcionalitu a primeranosť a možnosť
žalovaného ovplyvniť svojim konaním vznik tohto nároku, jeho výšku, prípadne si uplatniť obdobný nárok
voči dodávateľovi, žalobcovi. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. Preto závery prvoinštančného
súdu o zamietnutí nároku žalobcu na náhradu škody sú správne.

13. Správne sú úvahy súdu prvej inštancie o tom, že daná zmluvná podmienka v konečnom dôsledku
nepredstavujenáhraduškodyvpravomzmysleslova.Vzmysleust.§422ods.1Občianskehozákonníka
sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa názoru odvolacieho súdu je otázne, či „škoda“ definovaná
v čl. VII bod 6 všeobecných podmienok ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou motorového

vozidla a cenou, za ktorú sa odpredalo, zodpovedá definícii škody tak, ako to predpokladá ust. § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či tento rozdiel zodpovedá reálnemu zmenšeniu majetku žalobcu,
resp. či je ekvivalentom jeho ušlého zisku. Ustálená judikatúra skutočnou škodou (damnum emergens)
rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). Žalobca ako nositeľ
dôkazného bremena nepreukázal, ako a o koľko sa zmenšil jeho majetok po tom, čo žalovaný prestal
uhrádzať dohodnuté splátky.

14. V čase, keď bolo žalovanému vozidlo odobraté, žalobca účtovne evidoval zostatkovú hodnotu

vozidla vo svojom účtovníctve v sume 15 455,57 EUR. Za danej situácie žalobcovi žiadna reálna
škoda nevznikla, keďže motorové vozidlo v takto vyčíslenej hodnote sa odobratím dostalo späť do jeho
dispozície a tvrdená škoda predstavuje pre dodávateľa len účtovnú operáciu. Navyše výška škody, ktorú
si žalobca uplatňuje od žalovaného je závislá len od toho, či žalobca vozidlo následne odpredá, a za akú
cenu,načožalovanýnemážiadendosah,hocitietoskutočnostimajúznačnýdopadnajehoprávnyvzťah

s prenajímateľom. Uvedeným spôsobom dochádza k prenášaniu podnikateľského rizika z dodávateľa na
spotrebiteľa,nakoľkospotrebiteľjetýmtospôsobomnútenýznášaťnásledkypodnikateľskýchrozhodnutí
dodávateľa v prípade predaja, resp. ponechania si vozidla, bez toho, aby mohol akokoľvek zasiahnuť
napr. pri určení ceny veci pri predaji tretej osobe.15. Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje toto
zmluvnédojednaniezataké,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ pritom má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje
služby poskytuje, preto možno od neho očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľom bude správať s
náležitou odbornou starostlivosťou.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenie zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda musí mať obligatórnu písomnú formu. Pre
platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje, aby bola dohodnutá jej výška, prípadne spôsob jej

určenia. Takisto musí byť dostatočne určito uvedená zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej
bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná.
V čl. VII. bod 6 písm. b/ zmluvných podmienok je uvedené, že v prípade, ak zmluva končí predčasne
z dôvodu odobratia (vrátenia) motorového vozidla, prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu
zmluvnú pokutu vo výške mesačnej splátky.

Takéto znenie zmluvnej pokuty je vágne a všeobecné, a absentuje základná náležitosť platného
dojednania zmluvnej pokuty, a to je určenie zmluvnej povinnosti, na ktorej porušenie je zmluvná pokuta
viazaná. Predčasné ukončenie zmluvy z dôvodu odobratia/vrátenia motorového vozidla samo osebe
nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale je zmluvne dohodnutým právnym následkom porušenia
zmluvných povinností. Jednotlivé dôvody predčasného ukončenia zmluvy sú uvedené v čl. VII.

všeobecných podmienok.
Predčasne ukončiť zmluvu môžu obidve strany. Zmluvné podmienky upravujú situácie, kedy je
oprávnený predčasne ukončiť zmluvu prenajímateľ, a to v prípadoch porušenia zmluvných povinností
nájomcom. Nájomca môže leasing predčasne ukončiť vrátením motorového vozidla, ale znáša všetky
náklady, vrátane zmluvnej pokuty. V prípade predčasného ukončenia leasingu nájomcom zmluvné

podmienky nerozlišujú, či k predčasnému ukončeniu nájomca pristúpil bez vážnejšieho objektívneho
dôvodu, alebo či tak konal v dôsledku porušenia povinností prenajímateľom. V oboch prípadoch je
prenajímateľoprávnenýpožadovaťodnájomcuzmluvnúpokutu,atedaajvtedy,keďnájomcapredčasne
ukončil leasing v dôsledku porušenia povinnosti prenajímateľom.
Zmluvné podmienky ďalej umožňujú prenajímateľovi, v prípade, že mu vznikne dôvod na predčasné

ukončenie tejto zmluvy o nájme, predčasne ukončiť prípadné ďalšie zmluvy uzavreté s nájomcom, a
to so všetkými s tým spojenými následkami. Zmluvná pokuta je teda v spojení s týmto dojednaním
zmluvy dojednaná tak, že pre porušenie jednej povinnosti z jednej zmluvy je prenajímateľ oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu viacnásobne vo všetkých ďalších zmluvných vzťahoch a to aj v prípade,
ak v týchto vzťahoch k porušeniu povinnosti zo strany nájomcu nedošlo. Ani v prípade zmluvnej

pokuty žalobca nepreukázal individuálne dojednanie tejto podmienky, jej proporcionalitu, primeranosť
a možnosť žalovaného akokoľvek obsah zmluvnej podmienky ovplyvniť v kontraktačnom procese.
Žalobca ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno.
Uvedené rovnako platí aj pre zmluvnú podmienku týkajúcu sa náhrady škody.

18. Primeranosť každého zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve je potrebné vyhodnocovať
v kontexte celej zmluvy, nie izolovane. Aj sporné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá sa viaže na
predčasné ukončenie zmluvy, je potrebné posudzovať spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami
upravujúcimi dôvody predčasného ukončenia operatívneho leasingu. Berúc do úvahy uvedené,
dojednanie o zmluvnej pokute vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zmluvnými ustanoveniami zakladá

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v spojení
ďalšími ustanoveniami zmluvy nemôže prejsť testom primeranosti.

19. Nadôvažok, dojednanie o zmluvnej pokute je neurčité a v rozpore s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. „Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej

povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje
pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti,
ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej
určenia“. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo/11/2008 zo dňa 11.12.2008). Podľaspomínaného ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať pre porušenie
zmluvných povinností. V prejednávanej veci zmluvná pokuta nie je viazaná na porušenie konkrétnych
zmluvných povinností, ale viazaná na ich následok (odobratie/vrátenie motorového vozidla). Takýto

spôsob dojednania zmluvnej pokuty nespĺňa atribúty určitosti obligatórnych náležitostí, ktoré dohoda
o zmluvnej pokute musí obsahovať.

20. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd konštatuje, že zmluvné podmienky v čl. VII. bod
6 písm. b) všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu týkajúce sa zmluvnej pokuty a náhrady škody

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Z neplatných zmluvných podmienok nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd prvej inštancie preto opodstatnene v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a v

súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal

voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).