Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7Csp/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124290704
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124290704.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: S. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, XXX XX G., o zaplatenie 2 568,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 568,96 €, úrok z omeškania vo výške 3 592,00
€, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2 568,96 € od 15.02.2023 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 36,00 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 2 568,96 €,
úroku z omeškania vo výške 3 592,00 €, úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2 568,96
€ od 15.02.2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 36,00 € ako aj náhrady
trov konania .

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.01.2018 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom:Poštovábanka,a.s.)sožalovanoustranouzmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Úverová
zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanej strane bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 5000 Eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 23.01.2018 (aktuálny stav
úveru, posledná strana). Žalobca (veriteľ) zároveň vyhlasuje, že pri poskytovaní úveru postupoval s
odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil

všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník,
Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.).
3. Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú
stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
4. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
14.02.2023 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť

jednotlivých splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s §53 ods.9
OZ bol v tom čase dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.10.2022, pre ktorú žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť. Pre úplnosť uvádzame, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona
č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivejľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty
predĺžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od 27.3.2020 - 30.4.2020 a 41 dní za obdobie
od 19.1.2021 do 28.2.2021).

5. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 2467,79 € z čoho pripadlo na istinu 2431,04
€, úroky 0,75 €, poplatky a poistné 36 €. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového
informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov.
6. Istina pohľadávky tak predstavuje 2568,96 € [5000,- € (výška poskytnutého úveru) - 2431,04 €

(platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru) - 0,00 sumár úhrad po dátume
zosplatnenia € (platby žalovanej strany započítané na istinu po zosplatnení úveru)]
7. Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal
na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 3592,75 € [celkové
náklady 8592,75 € - istina [5000,- € - poistné 0,00 € (96 mesiacov x 0 €) - poplatok za poskytnutie úveru

pri čerpaní 0 €]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo
výške 3592,00 € (3592,75 € - 0,75 €).
8. Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady
spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok
si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický

formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre
poplatky.
9. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania (5 % p.a. + základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.), a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie

úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru.
10. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej strane na
korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o úvere.
Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej

prostredníctvom advokáta žalobca, boli žalovanej strane riadne odoslané a doručené v súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021
(právna veta): „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti
zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky

spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“.
R 4/2021 (z odôvodnenia): „Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za
nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky
adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať
za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. (...).

Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa
s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav
bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí,
že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom
prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu.

Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho
úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne
odvolať.“.
11. Žalobca zároveň upozornil na aktuálne rozhodnutia (rôznych senátov) Najvyššieho súdu SR k
aplikácii § 53 ods. 9 OZ v obdobných spotrebiteľských sporoch: 4Cdo/132/2021: „(...) aplikácia

osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje
uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky
pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje
všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.“ (ods. 26). Totožne aj 4Cdo/140/2021.

7Cdo/268/2020: „Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec
predostiera, že „Podľa §103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba
celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je
tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne)začnepremlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa

totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“ (ods.
24). 5Cdo/224/2021: „V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné
považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských
vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej
veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť
iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP).“ (ods.
12. Žalobca tiež uviedol, že zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa, aby dlžníkovi
(spotrebiteľovi) explicitne špecifikoval, pre ktoré konkrétne splátky je v omeškaní. Jedinou zákonnou

povinnosťou veriteľa je „upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva“ (§ 53 ods. 9 OZ), čo sa aj stalo v danom prípade. K zosplatneniu úveru preto došlo v súlade so
zákonom. K správnej interpretácii § 53 ods. 9 OZ poukazujeme aj na právne závery Najvyššieho súdu
SR v uznesení zo dňa 30.1.2023 sp. zn. 2 Cdo 18/2022. R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky
z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru dal Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020 podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24 odôvodnenia). Totožne aj uznesenie

NS SR zo dňa 30.6.2020 sp. zn. 2 Cdo 115/2019.
13. K nastolenej právnej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.7.2019 sp. zn.
6 Cdo 113/2018, keď uviedol, že: „(...) v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení
dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho
dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza,

že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo
bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy
zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné

úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z
omeškania.“ a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - 1 Cdo 94/2019, 1 Cdo 208/2019,
2 Cdo 115/2019, 3 Cdo 113/2019, 5 Cdo 42/2020, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018.
Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nezaoberal prípustnosťou paralelného
úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením základných

práv konkrétnej sťažovateľky.
14. Ústavný súd SR nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných
súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Právne závery
všeobecných súdov môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a

zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS
58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
15. V uvedenom prípade takáto situácia nenastala, pričom Ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd
poukazuje na to, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi
všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („...

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z
toho vyplýva, že ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený
podľa platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd, t. j. právomoc ústavného súdu je
subsidiárna. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré
vychádzajúzaplikáciekonkrétnejzákonnejprocesnoprávnejúpravy,nemožnohodnotiťakoporušovanie

základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno
považovať neúspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu budespĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať nevyhovenie návrhu v
konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97).“.
16. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 19.6.2024 platobným rozkazom č. 8Up/545/2024,

ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných
rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica
v zmysle § 10ods. 3 resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zák. č . 307/2016 Zb. postúpil vec Mestskému súdu
Bratislava IV ako súdu miestne príslušnému.
17. Mestský súd Bratislava IV nariadil vo veci pojednávanie. Právny zástupca žalobcu sa na

pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná uviedla, že
si je vedomá svojich záväzkov voči žalobcovi, úver nesplatila z dôvodu, že sa dostala do finančných
ťažkostí. V účastnosti je na invalidnom dôchodku. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
V lete roku 2025 podala návrh na osobný bankrot. poberá od Sociálnej poisťovne vo výške 646,10 €
mesačne. Žalovaná uviedla, že žalovanú sumu nemá z čoho uhradiť, pretože jej jediným zdrojom príjmu

je invalidný dôchodok, z ktorého sú vykonávané exekúcie.
18. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalovanej a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami, VOP a
sadzobníkom, aktuálny stav úveru, Žiadosť o spotrebiteľský úver, predžalobná výzva na plnenie zo dňa
26.3.2024 , upozornenie - výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.1.2023,výzva na úhradu

dlžnej sumy z dňa 14.2.2023, všeobecné obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a ďalšími
listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
19. Dňa 23.01.2018 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová
banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“).
Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanej strane bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 5000 Eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 23.01.2018 (aktuálny
stav úveru, posledná strana). Žalobca (veriteľ) zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s
odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil
všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník,

Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.).
20. Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za
predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca
upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru.

21. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
14.02.2023 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť
jednotlivých splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s §53 ods.9
OZ bol v tom čase dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.10.2022, pre ktorú žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť. Pre úplnosť uviedol, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č.

62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty
predĺžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od 27.3.2020 - 30.4.2020 a 41 dní za obdobie
od 19.1.2021 do 28.2.2021).
22. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 2467,79 € z čoho pripadlo na istinu 2431,04

€, úroky 0,75 €, poplatky a poistné 36 €. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového
informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 2568,96 € [5000,- € (výška poskytnutého úveru) - 2431,04
€ (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru) - 0,00 sumár úhrad po dátume
zosplatnenia € (platby žalovanej strany započítané na istinu po zosplatnení úveru)] Žalobca si uplatnil

nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR.
23. Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej
tabuľky sumu 3592,75 € [celkové náklady 8592,75 € - istina [5000,- € - poistné 0,00 € (96 mesiacov x 0
€) - poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0 €]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú

nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 3592,00 € (3592,75 € - 0,75 €).
24. Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady
spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok
si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronickýformulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre
poplatky.
25. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania (5 % p.a. + základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.), a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažná prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ,od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonnom alebo na základe zákona.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia

zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi úver a žalovaný

bol povinný žalobcovi poskytnutý úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským
úverom (úroky a poplatky) v dohodnutých splátkach. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver
riadneavčas,pretožalobcavyzvalžalovanéhonabezodkladnésplatenieúveruarozhodolopredčasnej
splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému je teda dôvodná, preto súd žalobe vyhovel a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Žalovaná nezaplatila úver riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného
záväzku.Žalobcažiadalúhraduúrokuzomeškaniavovýškestanovenejvšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi (zákonný úrok z omeškania), súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy z nezaplatenej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z v znení účinnom podľa prvého dňa omeškania dlžníka.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §255 ods.1CSP, keď žalobca mal vo veci
plný úspech, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinná nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.