Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200488
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122200488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky:
H. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. N., J. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom
so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov, proti odporcovi: K. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. N., J. XXX/XX, Y..
Č.. E. X, právne zastúpený: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, v konaní o
určenie príspevku pre rozvedeného manžela/ku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 29Pc/2/2022-380 zo dňa 27.2.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a obsah napadnutého rozhodnutia

1. Predmetom konania je určenie príspevku pre rozvedeného manžela.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) v predmetnej veci rozhodol rozsudkom
č.k. 29Pc/2/2022-149 zo dňa 26.1.2023 tak, že zaviazal povinného z platenia výživného prispievať na

výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne. Z dôvodu odvolaní účastníkov konania Krajský súd v
Prešove uznesením č.k. 4CoP/36/2023-257 zo dňa 22.2.2024 zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 29Pc/2/2022-380 zo dňa 27.2.2025 návrh
zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

4. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie faktúrami o príjme bývalého manžela,
výdavkami navrhovateľky a bývalého manžela, ako aj ďalším spisovým materiálom. Súd konštatoval, že
navrhovateľka preukázala, že jej mesačné výdavky v roku 2022 boli 260 eur, z toho 100-150 eur bolo na
stravu (aj keď pri vyšších úhradách bola nakupovaná aj drogéria a oblečenie), skylink 9,90 eur, internet 5
eur,mobil24,55eur,liekydo20eur(ajkeďpreukázanéliekybolivšetkyhradenézdravotnoupoisťovňou)
a oblečenie 50 eur (aj keď nejde o pravidelný mesačný výdavok). Pokiaľ teda navrhovateľka v určitý
mesiac si nezakúpila oblečenie, jej výdavok bol 210 eur. Hoci navrhovateľka v čase podania návrhu

poberala a aj v súčasnosti poberá čiastočný invalidný dôchodok, v minulosti pracovala, keďže pokles
jej schopnosti pracovať je 45 %. Okrem invalidného dôchodku teda bol príjem navrhovateľky zo mzdy
v januári 2022. Po tom, ako bola navrhovateľka PN, začala poberať nemocenskú dávku od 31.1.2022
do 28.1.2023 vo výške 5,5431 eur denne, teda od 155,2 eur do 171,8 eur mesačne, podľa počtu dnív mesiaci. Po tom, ako navrhovateľke skončilo podporné obdobie, bola evidovaná na úrade práce, ale
následne bola vyradená pre nespoluprácu, keďže neprijala ponúkanú prácu. Podľa odborného posudku
k invalidite je navrhovateľka schopná pracovať vo svojom odbore, nemôže vykonávať len ťažkú fyzickú

prácu alebo prácu s veľkou psychickou záťažou. Sama navrhovateľka potvrdila, že si dlhodobo hľadá
prácu, ponúkanú prácu z úradu práce odmietla údajne z dôvodu, že bola na plný úväzok a ona žiadala
prácu na čiastočný úväzok. Navrhovateľka nevedela preukázať, ako intenzívne si prácu hľadá, uviedla
však, že aj v súčasnosti má cez pracovný portál niekoľko žiadostí o prácu, odpovede zatiaľ nedostala. Je
teda zrejmé, že napriek zdravotným problémom, ktoré navrhovateľka má, a ktoré preukázala príslušnými

lekárskymi správami, jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu vhodnú k jej zdravotnému stavu.
Bývalý manžel už pri začatí konania spochybnil vôľu navrhovateľky skutočne sa zamestnať, keďže
podľa jeho vyjadrenia navrhovateľka dlhodobo nepracovala už počas manželstva, a to z vlastnej
vôle. Aj v súčasnosti sa súdu javí snaha navrhovateľky zamestnať sa ako nedostatočná. Namiesto
intenzívneho hľadania si práce, v čase, kedy žiada od bývalého manžela príspevok na výživu rozvedenej
manželky, si navrhovateľka podala prihlášku na externé štúdium na vysokej škole, ktoré je platené, a

ktoré má údajne výrazne zvýšiť šancu navrhovateľky sa uplatniť na trhu práce. Súd nespochybňuje
právo navrhovateľky študovať, vzhľadom však na jej možnosti a vek sa toto štúdium skôr javí účelové,
v snahe zvýšiť si náklady v súvislosti s týmto konaním, ako aj nájsť si dôvod pre nemožnosť sa
zamestnať. Súd však práve túto skutočnosť považuje za dôležitú pre zamietnutie návrhu, pretože, ak
je navrhovateľka schopná intenzívne každú sobotu študovať, je zrejmé, že jej zdravotný stav nebráni

nájsť si prácu v kancelárskom prostredí, prípadne sedavé zamestnanie, a vlastnou prácou si zarábať
finančné prostriedky. Súd rovnako považuje výdavky navrhovateľky na mobilný telefón práve súvislosti
so štúdiom za neodôvodnené, aj vzhľadom k tomu, že v priestoroch K. W. je wifi, vysoký paušál kvôli
dátam teda nie je dôvodný a ako preukázala navrhovateľka, internet si vo svojej domácnosti platí.
Súd taktiež spochybnil výdavky navrhovateľky na stravu, ktoré uvádzala vo výške 280 eur mesačne

čo je navýšenie viac ako dvojnásobné oproti predchádzajúcim výdavkom, pričom napriek opakovaným
snahám súdu navrhovateľka tieto výdavky náležite nepreukázala, tvrdila, že nakupuje oveľa viac, pokiaľ
sú potraviny v akcii, teda ňou predložené dôkazy nemôže súd považovať za priemerné výdavky v
bežnom mesiaci, a zároveň súd poukazuje na predložené doklady o zakupovaní potravín, vzhľadom
na samotné množstvo nakupovaných potravín pre jednu osobu a časové rozmedzie, ktoré jednotlivé

nákupy delí. Súd má teda pochybnosť, či pokladničné doklady, ktoré predložila navrhovateľka, sú jej
doklady, alebo ich skôr získala od iných osôb a použila v tomto konaní. Súd zohľadnil tiež skutočnosť,
že bývalý manžel mesačne prispieva na bývanie navrhovateľky formou platenia platieb za byt, okrem
elektriny vo výške 116 eur. Súd pri zamietnutí návrhu tiež zohľadnil to, že v minulosti bolo preukázané, že
navrhovateľka sa zadlžovala bez toho, aby o tejto skutočnosti bývalý manžel mal vedomosť, prípadne,

aby navrhovateľka náležite ozrejmila, z akého dôvodu bolo nutné sa takýmto spôsobom zadlžovať,
pričom čiastočnú úhradu dlhov prevzal na seba bývalý manžel. Súd teda návrh ako nedôvodný zamietol.
V čase, kedy bola navrhovateľka na PN, boli jej potreby hradené z invalidného dôchodku, nemocenskej
dávky a príspevku bývalého manžela, ktorý platil byt, v ktorom navrhovateľka žije. Po skončení PN boli
náklady navrhovateľky hradené z invalidného dôchodku, príspevku bývalého manžela na byt a zároveň

navrhovateľke nič nebránilo intenzívne si prácu hľadať. Pokiaľ si namiesto toho zvolila štúdium na
univerzite, je to jej právo, nevzniká jej ale na základe toho právo žiadať od bývalého manžela príspevok
na rozvedenú manželku.

5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

(ďalej len „Zákon o rodine“).

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).

II. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f), h) CSP. Namieta, že súd prvej inštancie rozpor s dobrými mravmi ani nekonštatoval, pričom neexistuje

skutkové ani právne zdôvodnenie, pre ktoré by bolo priznanie výživného pre navrhovateľku v rozpore
s dobrými mravmi. Odôvodnenie považuje za arbitrárne a zmätočné. Zdravotný stav navrhovateľky má
zhoršujúcu tendenciu, čo s poukazom na narastajúcu infláciu znamená podstatne vyššie náklady pre
zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Je potrebné uvedomiť si, že už počas manželstva bolanavrhovateľka odkázaná na príjem manžela a v súčasnosti výdavky navrhovateľky vysoko presahujú jej
príjem. Aj keď povinný z platenia výživného v konaní tvrdil, že uhrádza všetky náklady spojené s nájmom
za byt, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri niektorých platbách bol v omeškaní aj niekoľko

mesiacov. Namieta, že súd nevyužil všetky dostupné prostriedky na preukázanie zdravotného stavu
navrhovateľky napriek vedomosti, že S.. Č. nemohol poskytnúť informácie bez zbavenia mlčanlivosti a
súd sa o tento procesný úkon ani nepokúsil. Zároveň súd nevyhodnotil relevantne posudok sociálnej
poisťovne, ani skutočnosť, že navrhovateľka bola opakovane práceneschopná a jej pracovné schopnosti
sú objektívne obmedzené. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku navrhovateľky považuje

za nesprávny, keďže nezohľadňuje aktuálnu životnú situáciu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a návrhu navrhovateľky vyhovel.

8. Povinný z platenia výživného vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňujesprávnymnázoromsúduprvejinštancie.Súčasneuviedol,žesúdvykonalpomernepodrobný
výsluch navrhovateľky, z ktorého bola zrejmá účelovosť konania. Navrhovateľka nepreukázala, že

jej zdravotný stav jej bráni v akejkoľvek zárobkovej činnosti. Základným predpokladom pre priznanie
príspevku na rozvedeného manžela je neschopnosť živiť sa. V danom prípade má povinný z platenia
výživného za to, že navrhovateľka nepreukázala, že je objektívne neschopná dosahovať akýkoľvek
príjem. Právo na príspevok na rozvedeného manžela má byť nástroj na zabezpečenie primeranej výživy,
ak sa rozvedený manžel nedokáže o seba postarať sám, nie nástrojom na zabezpečenie vyššieho

komfortuaštandarduživotaporozvode.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilapriznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)

a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia sa odvolací súd plne stotožňuje tiež s dôvodmi, na ktorých je toto založené.

10. Odvolateľka (navrhovateľka) vychádzajúc z obsahu odvolania namietala nesprávnosť skutkových
a právnych záverov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) ťažiskovo
tvrdiac, že súd pri rozhodovaní o výške príspevku nezohľadnil jej zdravotný stav, ktorý má zhoršujúcu
tendenciu, že už počas manželstva bola navrhovateľka odkázaná na príjem manžela a v súčasnosti

výdavky navrhovateľky vysoko presahujú jej príjem.

11. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností v kolízii s obsahom spisového materiálu, odvolací súd
dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Z odôvodnenia rozhodnutia je dostatočne
zrejmé, že skutkové a právne závery o nenaplnení hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku na

strane navrhovateľky na príspevok na jej výživu ako rozvedenej manželky, založil súd prvej inštancie
na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dôvodil z konkrétnych zistení, ktoré
majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad
uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade
s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§
387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty spolu so správnou
citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre jeho potvrdenie. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania,
uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.13. Oprávnenou pre priznanie príspevku na výživu je bývalá manželka, ktorá nie je schopná sama
sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane

oprávnenej. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku
dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3
rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť
dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť
nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam.

Schopnosť bývalej manželky živiť sa sama sa však neodvodzuje len od jej skutočných a potenciálnych
zárobkových možností, ale aj od jej majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jej
majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávnenej manželky, aby pre
zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu rozpredávala ten majetok, ktorý jej slúži na uspokojovanie
jej primeraných životných potrieb (bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať na
to, že rozvedená manželka poberá sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak jej bol

priznaný z toho dôvodu, že jej výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený
taký výklad zákona, ktorý prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý
na jeho poskytovanie má prostriedky, na spoločnosť. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel
v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoci
aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou

prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania
manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalá manželka nie je schopná
sama sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno
skúmať, ani porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľky počas trvania manželstva a po jeho rozvode.
Dokazovanie súdu sa na strane oprávnenej obmedzuje len na porovnanie jej možností, schopností,

majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na
zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jej schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne
takétomnožstvofinančnýchprostriedkovzabezpečiť).Aksúdzistí,ženiejeobjektívnealebosubjektívne
v možnostiach rozvedenej manželky živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý
rozvedený manžel má možnosti prispievať jej na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávnenej

zabezpečené v primeranej miere. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 72 [Príspevok na výživu rozvedeného
manžela]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 452-453.)

14. Odvolacie námietky navrhovateľky nesmerujú proti rozhodujúcim skutkovým zisteniam, na ktorých

súd prvej inštancie založil zamietnutie návrhu, ale týkajú sa najmä jej subjektívneho hodnotenia
zdravotného stavu, životnej úrovne a výdavkov. Pre priznanie príspevku podľa § 72 Zákona o rodine
je však rozhodujúca objektívna neschopnosť živiť sa, nie subjektívna náročnosť alebo nepohodlnosť
životnej situácie. Navrhovateľka nepreukázala žiadny nový objektívny dôkaz, ktorý by spochybňoval
závery prvostupňového súdu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že

navrhovateľka má 45 % mieru poklesu schopnosti pracovať, čo podľa posudku Sociálnej poisťovne
nebráni výkonu práce zodpovedajúcej jej zdravotnému stavu. Navrhovateľka sama potvrdila, že si prácu
hľadá, avšak nepreukázala intenzitu jej hľadania, nepredložila dôkazy o zamietnutých ponukách alebo
neúspešných výberových konaniach. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ponúknuté
zamestnanie odmietla z dôvodu rozsahu pracovného času. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala objektívnu neschopnosť sa živiť, ale skôr subjektívne
preferencie, pokiaľ ide o typ a rozsah zamestnania. Samotná skutočnosť, že poberá čiastočný invalidný
dôchodok, nepostačuje k záveru o splnení zákonných podmienok na priznanie príspevku.

15. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú argumentáciu navrhovateľky, že súd nesprávne právne

posúdil otázku rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie túto otázku výslovne neriešil, pretože
primárne dospel k záveru o nesplnení základnej podmienky - neschopnosti sa živiť, a preto sa ďalšími
podmienkami už nemusel zaoberať. Záver navrhovateľky, že súd rozhodoval v rozpore s dobrými
mravmi, preto nie je opodstatnený.

16. Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej zdravotný stav a nevyužil
všetky dôkazné prostriedky. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky
dostupné lekárske správy, rovnako ako posudok Sociálnej poisťovne, ktorý má v konaní o príspevku
pre rozvedeného manžela zásadný význam. Navrhovateľka neoznačila žiadny ďalší dôkaz, ktorý by bolsúd povinný vykonať. Odvolací súd poukazuje na to, že ak mala navrhovateľka v úmysle preukázať
závažnejší zdravotný stav, bola to práve ona, kto mal súdu umožniť vykonať potrebné dôkazy. Námietka
o zhoršujúcom sa zdravotnom stave nie je podporená žiadnym lekárskym nálezom či posudkom

predloženým v odvolacom konaní. Ide len o tvrdenie bez dôkaznej sily. Odvolací súd preto považuje
túto námietku za právne bezvýznamnú.

17. Námietky týkajúce sa výšky životných výdavkov sú irelevantné, pretože ani kvalifikované zvýšenie
výdavkov nenahrádza splnenie zákonnej podmienky neschopnosti živiť sa, ktorá nebola preukázaná.

Navyše, súd prvej inštancie výdavky podrobne preskúmal a dôvodne zistil, že časť výdavkov bola
nepreukázaná alebo účelovo nadhodnotená. Rovnako považuje za správny záver, že výrazné zvýšenie
výdavkov na stravu nebolo preukázané a nákupy potravín nevykazovali známky priemernej spotreby
jednej osoby. Odvolací súd považuje za významné aj to, že značnú časť nevyhnutných nákladov
navrhovateľky (nájomné, služby spojené s bývaním) uhrádza povinný. Navrhovateľka v odvolaní
nepriniesla žiadne nové dôkazy, ktoré by tieto zistenia mohli zvrátiť. Je preto zrejmé, že navrhovateľka

nie je v situácii, ktorá by ju bezprostredne ohrozovala v zabezpečení základných životných potrieb.

18. Námietka, že manžel neplatil náklady na byt vždy načas, je pre posúdenie nároku bez významu,
keďžepravidelnosťplatiebneovplyvňujesamotnúexistenciupovinnostinavrhovateľkypreukázaťvlastnú
neschopnosť zabezpečiť si primeranú výživu.

19. Posúdením rozhodujúcich skutočností v danej veci odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní od týchto teoretických východísk určujúcich pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku bol odchýlil. Odvolací súd považuje odvolacie námietky za irelevantné preto, že
nevyvracajú rozhodujúcu skutočnosť - navrhovateľka nepreukázala objektívnu neschopnosť sa živiť,

ktorá je jediným a nevyhnutným predpokladom priznania príspevku. Všetky ostatné námietky sa týkajú
okolností, ktoré na právne posúdenie nemajú podstatný vplyv. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so
stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

20.VmimosporovýchkonaniachupravenýchCMP,ktorýosobitneupravujetiežnáhradutrovvzniknutých
účastníkom v takomto konaní platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP
obsahuje z tejto zásady aj výnimku, a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd
podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív

spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových
konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným
predpokladom úspech v konaní.

21.Spoukazomnavyššieuvedenéteoretickévýchodiskávichaplikáciinakonkrétneskutkovéokolnosti,

súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania vychádzajúc z ust. § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil v kolízii s dôvodmi na strane povinnej
osoby, ktorá by bola takýmito jej trovami zaťažená, taký výnimočný dôvod, aby indikoval na ťarchu
navrhovateľky k aplikácii výnimky v zmysle § 55 CMP, z ktorého dôvodu odvolací súd aj v tejto časti
rozhodnutie vyhodnotil ako vecne správne. Vychádzajúc z rovnakého posúdenia rozhodol odvolací súd

aj o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).