Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221204322
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2221204322.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R.á, rod. M., nar. XX. L. XXXX, I. E.
č. XXX, 2/ M. M., rod. M., nar. XX. R. XXXX, U. č. XX, zastúpené advokátkou: JUDr. Tünde Keszegh,
PhD., Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 adresa na doručovanie, Komárno, Jókaiho ul. 24, proti
odporcom 1/ X. M., 2/ U. M., 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie
SNP 8, IČO: 36038351, 4/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17335345, o

potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp. zn. 7Vyd/1/2021, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26.
marca 2024 sp. zn. 24Co/19/2024-121, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2024, sp. zn.
24Co/19/2024-121 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 03. mája 2023 č. k. 7Vyd/1/2021-83 odmietol. Dopĺňacím
uznesením súd prvej inštancie doplnil výrok, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
1.1. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúce sa v kat.území U.v, obec U., vedené na LV č. XXX Okresného
úradu katastrálny odbor Dunajská Streda, parc. Registra „C“ č. 112, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 548 m2 a dom č.s. 53 na parcele č.112, ktorá nehnuteľnosť je vedená v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateliek 1/ a 2/ v podiele 73/960,73/480 a 159/960 a žalovaných 1/ 36/480
a 2/ v podiele 1/16, keď podiel spoluvlastníka R.a nadobudlo dedením navrhovateľky, na základe
uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 20D/110/2021. Pôvodne nehnuteľnosti boli vedené
v pznk. vložke č, XXX, kat. územia U., keď pôvodne boli vlastníkmi nehnuteľností prastarý rodičia
navrhovateliek, neb. L. M., zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželka neb. L. Z., predtým M., rod. P., zomrela

XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosť dedili ich deti, medzi inými otec navrhovateliek R. M., nar. XX.XX.XXXX. Po
smrti prastarých rodičov mal ostať užívať nehnuteľnosť otec navrhovateliek R. M., spolu s manželkou R.
M., rod Z.. Po smrti L. P. v roku XXXX mali starí rodičia navrhovateliek vysporiadať vlastnícke vzťahy k
nehnuteľnostiam a za tým účelom mali vyplatiť ostatných spoluvlastníkov, súrodencov, ktorá skutočnosť
mala byť zrejmá zo zápisu v pznk. vložke č. 246, kat. územia U. v časti B, pod poradovým č.18.
Napriek týmto skutočnostiam, mali ostať dvaja zo súrodencov starých rodičov X. M. a U. M. podielovými

spoluvlastníkmi. V súvislosti s osobou X. M. nar. XX.XX.XXXX, zomrel ako vojak za I. svetovej vojny
dňa XX.XX.XXXX v E. nemocnici v Györi, bezdetný, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 09.11.2021 č.k.14Ps/13/2021 vyhlásený za mŕtveho. Odporkyňa 2/ sa mala vysťahovať
do Maďarska ešte pred smrťou jej rodičov, pričom nededila ani po svojom bratovi C. ani matke L. P. v
roku 1933. Pravdepodobne už nežila. K vyporiadaniu podielov ostatných spoluvlastníkov došlo v roku
1935, keď nevedeli vyplatiť spoluvlastníkov X. M. U. M.. Navrhovateľky z evidencie nehnuteľností zistili,

že odporcovia 1/ a 2/ sú naďalej vedení ako spoluvlastníci na predmetných nehnuteľnostiach, keď boli
v presvedčení, že nehnuteľnosti boli vyporiadané starými rodičmi ešte v 30-tých rokoch 20. storočia, stým ,že vyplatili všetkých spoluvlastníkov. Svoju dobromyseľnosť odvodzovali od dobromyseľnej držby
ich právnych predchodcov od R. M. a R. M., rod. Z., ktorí nerušene mali predmetné nehnuteľnosti
užívať, keď R. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX a manželka XX.XX.XXXX, následne nehnuteľnosti užívala

R. M., rod. U. a navrhovateľky a to do jej smrti XX.XX.XXXX a následne užívajú navrhovateľky. Tým
považovalizasplnenépodmienkydobromyseľnejdržbypodobu10rokov,stým,žepredmetvydržaniaje
spôsobilýnavydržanie,išloonehnuteľnosť.Týmtonávrhomžiadalinavrhovateľkypotvrdiťnadobudnutie
spoluvlastníctva vydržaním spoluvlastníckeho podielu odporcov1/ a 2/.
1. 2. Súd vec právne posúdil podľa § 8 ods. 1, § 359a, § 359 ods. 1 a 2, § 359e ods. 1 CMP, §

132, § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Mal preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľov nesporne nehnuteľnosti užívali nerušene, pričom k 31.12.1950, nemali splnenú vydržaciu
dobu 31 rokov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnosti vydržaním, avšak v
zmysle Obč. zákonníka účinného od 01.01.1951 už im uplynula 10 ročná vydržacia doba k 01.01.1961,
pokiaľ by sa preukázala dobromyseľnosť po celú dobu držby. Podľa súdu navrhovatelia neuniesli
dôkazné bremeno na preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia držby u ich právnych predchodcov,

keď v čase vyplatenia ostatných spoluvlastníkov v roku 1935 mala pozemková kniha konštitutívny
charakter a právny predchodcovia navrhovateľov si museli byť vedomí, že podiely odporcov 1/
a 2/ nemohli byť vysporiadané. X. už v rozhodnom čase nežil (zomrel počas I. svetovej vojny v
roku 1918) a navrhovatelia sa v návrhu vyjadrili, že U. M. sa presťahovala do Maďarska a jej
podiel nebol vysporiadaný, keď žili ich právny predchodcovia. Skutočnosťou je, že X. je vedený ako

spoluvlastník, hoci jeho právna subjektivita smrťou zanikla (§ 7 ods. 2 OZ). Po odporcovi 1/ tak malo byť
prejednané dedičstvo a súd by konal s jeho dedičmi. Pre nedostatok dobrej viery navrhovateliek, nakoľko
podľa vyššie uvedeného sú pochybnosti o dobromyseľnosti nadobudnutia u právnych predchodcov
navrhovateľov, že bez akéhokoľvek titulu nadobudli spoluvlastnícke podiely vydržaním, súd návrh
odmietol, keď navrhovateľom nesvedčalo účastníctvo podľa § 7 CMP, nakoľko neboli nositeľmi práva

nimi tvrdeného v návrhu.

2. Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo 16. januára 2024 č. k. 7Vyd/1/2021 - 113 doplnil
predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Rozhodol podľa § 225 ods. 1 až 3 CSP.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj „ odvolací súd“) uznesením z 26.marca 2024 sp. zn.
24 Co/19/2024-121 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením zrušil a
konaniezastavil.Uviedol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania(prvoinštančného
i odvolacieho). Odvolací súd uviedol, že v čase podania návrhu v katastri nehnuteľností na LV č.112

(vo vzťahu ku ktorým sa vydržania spoluvlastníctva navrhovatelia domáhali) boli vedení ako podieloví
spoluvlastníci navrhovateľka 1/, navrhovateľka 2/, X. M. (bez dátumu narodenia a bydliska) a U. M.
(rovnako bez dátumu narodenia a bydliska). Zo skutkového stavu vyplynulo, že X. M. zomrel dňa
XX.XX.XXXX slobodný, bezdetný a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 09. novembra 2021
č.k. 14Ps/13/2021 bol vyhlásený za mŕtveho; U. M. sa odsťahovala do Maďarska, miesto, dátum úmrtia

ani potomkovia známi nie sú. Odvolací súd vec posúdil podľa § 378 ods. 1, § 61, § 62, § 161 ods. 1
a 2 CSP, § 2 ods. 1, § 359a, § 359c ods. 1, § 359 ods. 1 CMP, § 7 ods. 1 a 2 OZ. Po preskúmaní
procesných podmienok, za ktorých môže konať v súlade § 161 ods. 1 CSP a § 62 CSP súd zistil,
že navrhovateľmi označený účastník X. zomrel pred podaním návrhu a pravdepodobne zomrela aj
navrhovateľmi označená U. M.. S ohľadom na to, že návrh smeruje voči neexistujúcemu subjektu a

takýto nedostatok procesnej podmienky konania nemožno odstrániť, súd postupoval podľa § 62 CSP
a napadnuté rozhodnutie spolu s jeho dopĺňacím uznesením zrušil, nakoľko neboli splnené procesné
podmienky na jeho vydanie (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP) a konanie zastavil (§ 391 ods. 1 CSP). Doplnil,
že medzi stranami sporu ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 až 3 CSP a nakoľko v
čase podania návrhu jeden z nerozlučných spoločníkov už nežil, táto skutočnosť je neodstrániteľnou

podmienkou konania, pre ktorú malo byť konanie zastavené. Na záver poznamenal, že z LV č. XXX.
nevyplýva, že by vo vzťahu k spoluvlastníkom X. M. a U. M. boli na nich pripadajúce spoluvlastnícke
podiely v správe Slovenského pozemkového fondu, preto im nebolo možné priznať procesnoprávnu
subjektivituvzmyslerozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/238/2021zodňa28.02.2022, sp.zn.
8Cdo/31/2018zodňa15.04.2019.Dodal,žepokiaľideospoluvlastníckypodielX.oktoromnavrhovatelia

tvrdia, že bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14Ps/13/2021 zo dňa 09.11.2021
vyhlásený za mŕtveho, majú k dispozícií iniciáciu dodatočného konania o dedičstve v zmysle § 211 CMP.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie (ďalej aj „ dovolatelia“). Jeho
prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. V súvislosti s namietanou
vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) a CSP uviedli, že účastníci konania X. a U. M. disponujú

procesnou subjektivitou, nakoľko im ju priznáva ust. § 359c ods. 2 písm. b) CMP a odvolací súd preto vec
nesprávne právne posúdil a následne konanie zastavil. Navrhovateľkám tým, že im neumožnil opraviť
podanie a nepoučil ich, akým spôsobom ho majú opraviť alebo doplniť znemožnil, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd
sa zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe NSSR pri riešení procesnej subjektivity účastníkov

a to s poukazom na to, že ide o „nezistených vlastníkov“, ktorým bola priznaná zákonom procesná
subjektivita. Poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutia vedené pod sp. zn. 7Cdo/238/2021 a sp. zn.
8Cdo/31/2018.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na
rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1

CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,
že dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak

zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva

na spravodlivý proces.
8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. V danom prípade navrhovatelia v dovolaní o.i. uviedli dovolací dôvod vyplývajúci z § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
11. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP rozhoduje dovolací súd výlučne na
základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 431 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 420 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440
CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí

od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí ako/prečo v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti

argumentácie navrhovateľov, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do ich práva
na spravodlivý proces.
15. Navrhovatelia v súvislosti s vytýkanou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietali
nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií spočívajúci v nesprávnejinterpretáciiustanovenia
§ 359c ods. 2 písm. b) CMP a procesnej subjektivity týkajúcej sa odporcov 1/ a 2/ ako „nezistených

vlastníkov“, ktorý následne viedol k zastaveniu konania a k porušeniu princípu zákazu odmietnutia
spravodlivosti - denegatio iustitiae.
16. K povahe a okolnostiam zavedenia pojmu „nezistený vlastník“ dovolací súd uvádza, že vznik
a samotná existencia nezistených vlastníkov súvisí s historickým vývojom evidencie vlastníckych
vzťahov na našom území; s nedostatočnou/zanedbanou evidenciou k pozemkom, za ktorú nesie

zodpovednosť štát a vzťahom ľudí k pôde. Dovolací v tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018, podľa ktorého:
„56. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva
nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú,
resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s

takýmitonehnuteľnosťami.Zákonodarcapretovytvorilznačneneštandardnýsubjekt„neznámeho“,resp.
„nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,
mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento
inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp.
nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.

57. Zo záveru, že tento subjekt má procesnoprávnu subjektivitu, nemožno automaticky vyvodiť, že je
v spore aj (v danom prípade pasívne) vecne legitimovaný. Ako už bolo uvedené vyššie, záujmom a
úmyslomzákonodarcuboloibaspriechodnenieprocesuusporiadaniavlastníckychvzťahovkpozemkom
a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských
podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho

významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne. Potreba zavedenia osobitného subjektu
„neznámych“, resp. „nezistených“ vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového
vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s
ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený
subjekt „neznámych“, resp. „nezistených“ vlastníkov bol následne využívaný v ďalších súvisiacich

právnych predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, resp.
nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu - „nezisteného“, resp. „neznámeho“
vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach,
pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred
súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p.

Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa
priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb
neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených muosobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah
oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je
potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie

pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom
pozemkov.“
Podľa uvedeného záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom
a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa
v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a

stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.
z.) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d) rovnakého ustanovenia). Pre obe
takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (§
13 a § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch),

ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v
súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (§ 16 ods.
1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve
Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými
orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.).

16.1. Pojmovým znakom nezisteného vlastníka je teda „nezistenosť identifikačných údajov“, čo
opakovane vo svojej rozhodovacej praxi konštatoval aj najvyšší súd (viď sp. zn. 6Cdo/11/2016, sp.
zn. 7Cdo/238/2021, sp. 2Cdo/27/2024). V súvislosti k samotnému pojmu a procesnej subjektivite
„nezisteného vlastníka“ dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vedeného pod
sp.zn. 7Cdo/238/2021, podľa ktorého:

„19. Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník“ je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Nejde pritom
o vytvorenie nového typu právnickej osoby, ale o sui generis osobu s procesnoprávnou subjektivitou.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a

povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho

vzťahukukonkrétnejnehnuteľnostiazachovaťveľkosťspoluvlastníckychpodielov zapísanýchvkatastri
nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
23. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri
nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo

zápisu jeho označenia na LV v katastri nehntueľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym
údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka
musí postupovať s odbornou starostlivosťou.
25.Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno
na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny)

jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V tom prípade
dochádza k zmene právneho subjektu počas konania.“

17. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

18. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu súd konanie zastaví.

19. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

20. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.21. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zaniká.

22. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že pokiaľ v čase podanej žaloby
jeden z nerozlučných spoločníkov (§ 77 ods. 1 až 3 CSP ) už nežil- nemal právnu subjektivitu (odporca
1/), ide o neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú malo byť konanie zastavené, pričom nešlo
o „ nezistených vlastníkov“ s procesnoprávnou subjektivitou, nakoľko z LV č. XXX nevyplýva, že ich
spoluvlastnícke podiely boli v správe SPF.

23.Zosamotnéhonávrhunazačatiekonaniaaďalšiehoobsahuspisuvyplynulo,žeodporca1/označený
v katastri nehnuteľností ako X. M., narodený XX.XX.XXXX, zomrel ako vojak za I. svetovej vojny dňa
XX.XX.XXXX v Rezervnej nemocnici v Györi, bezdetný a bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 09.11.2021 č.k.14Ps/13/2021 vyhlásený za mŕtveho. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd správne uviedol, že u neho nemôže prichádzať do úvahy označenie „neznámy vlastník“,

nakoľko bol rozhodnutím súdu vyhlásený za mŕtveho, čoho si boli navrhovatelia vedomí už v čase
podania žaloby. Odporca 1/ preto už v čase podania žaloby nepožíval procesnú subjektivitu účastníka
konania (preukázateľne už neži), správne u neho odvolací súd konštatoval, že ide o neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Pokiaľ však išlo o odporcu 2/,
zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako U. o ktorej navrhovatelia tvrdili, že sa odsťahovala do Maďarska,

miesto a dátum jej úmrtia však známe nie sú, odvolací súd o nej uviedol, že pravdepodobne zomrela a
išlo o nerozlučnú spoločníčku, ktorá zároveň nepožívala fikciu procesnoprávnej subjektivity „neznámeho
vlastníka“, keď z katastra nehnuteľností nevyplýva, že bola zastúpená SPF. V prvom rade dovolací súd
poukazuje na to, že z návrhu na začatie konania jasne vyplýva úmysel navrhovateľov označiť odporcu
2/ ako „nezisteného vlastníka“. Z ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vyplýva, že zákon priznáva

Slovenskému pozemkovému fondu oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a
inými orgánmi verejnej správy. Preto odporca 2/ označený v katastri nehnuteľností ako U. aj keď už
pravdepodobne nežije je zo zákona zastúpený SPF pred súdom a bola mu zákonom procesnoprávna
subjektivita priznaná (viď bod 16.1.). Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné
spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov

právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa
odseku l. Ak teda odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zastavil konanie (teda aj
voči odporcovi 2/) pre neodstrániteľnú podmienku konania, takýto stav predstavuje príklad odmietnutia
spravodlivosti „ denegatio iustitiae“, ktorému dovolací súd v žiadnom prípade nemohol poskytnúť
ochranu.

24.Zastavu,keďodvolacísúdkonaniezastavilpreneodstrániteľnúpodmienkukonaniaajvočiodporcovi
2/, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené, takýmto nesprávnym procesným postupom
znemožnil navrhovateľom 1/ a 2/, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že bolo
porušené právo na spravodlivý proces. Dovolanie navrhovateľov je teda podľa § 420 písm. f) CSP nielen

prípustné, ale aj dôvodné. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo
k procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho,
aby sa dovolací súd zaoberal ostatnými námietkami, ako aj správnosťou právnych záverov, na ktorých
spočíva zrušované rozhodnutie súdu.

25. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP).

26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne
tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

27. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.