Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/123/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1319206129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: P.. P. T., A.. XX.X.XXXX,
E. XXXXX/XXA, W., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, proti
žalovanému: P. T., A. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/86/2019-128,
zo dňa 24.3.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2019 domáhala,
aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným vyporiadal tak, že prikáže do výlučného vlastníctva
žalobkyne pohľadávku z titulu vlastníctva obchodného podielu v obchodnej spoločnosti AUTOSERVIS
HAMILTON spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Dopravná 51, IČO: 45 262 594, voči žalovanému v sume
2.500 eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli manželia odo dňa uzavretia ich manželstva dňa
4.9.2004, do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva dňa 4.11.2016.
Za trvania manželstva žalovaný nadobudol obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON
spol. s r.o. v sume 5.000 eur z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zápisu v
obchodnom registri bol žalovaný spoločníkom tejto spoločnosti od 4.12.2009 do 10.6.2011. Keďže tento
obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je vo výlučnom vlastníctve
manžela - spoločníka, ide o majetkovú hodnotu oceniteľnú peniazmi, ktorá je predmetom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ žalovaný nadobudol a v celom rozsahu splatil
obchodný podiel vo výške 5.000 eur, išlo o jeho výlučný majetok, na nadobudnutie ktorého sa vynaložili
prostriedky zo spoločného majetku, a preto je v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
povinný nahradiť žalobkyni pohľadávku vo výške 1 hodnoty (kúpnej ceny) tohto obchodného podielu.
Dodala, že žalovaný síce previedol tento svoj podiel na tretiu osobu (jeho matku Y. T.) s účinnosťou
od 11.6.2011, avšak nakoľko so žalovaným už od februára 2011 nežila v spoločnej domácnosti, kúpnu
cenu za prevedený obchodný podiel žalovaný využil výlučne na svoje vlastné potreby, čím ochudobnil

ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovým zisteniam uviedol, že sporové stranyuzavreli manželstvo dňa 4.9.2004 v Nitre, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Nitra, vo zväzku 49, ročník 2004, strana 162, poradové číslo 311. Manželstvo sporových strán bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 6C/75/2011-214, zo dňa 9.12.2014, v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/85/2015-239, zo dňa 20.7.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016.

4. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalovaný dňa 4.12.2009 ako jediný spoločník založil
obchodnú spoločnosť AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o.. Výška jeho vkladu je zapísaná v sume

5.000 eur. Majetková účasť žalovaného v tejto spoločnosti zanikla ku dňu 10.6.2011. Medzi stranami
nebolo sporné, že majetková účasť žalovaného zanikla v dôsledku predaja jeho obchodného podielu
matke žalovaného Y. T., ktorá sa od 11.6.2011 stala jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti, s majetkovou
účasťou vo výške 5.000 eur.

5. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že sporové strany boli

manželia v čase odo dňa uzavretia ich manželstva dňa 4.9.2004, do dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 4.11.2016, ktorým časovým obdobím je zároveň vymedzené
obdobie existencie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán žalovaný dňa 4.12.2009 nadobudol obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS
HAMILTON spol. s r.o. v hodnote 5.000 eur. Medzi stranami zostala sporná skutočnosť, z akých

prostriedkov bol tento obchodný podiel žalovaného nadobudnutý, keď žalobkyňa tvrdila, že to bolo
zo spoločných prostriedkov a naproti tomu žalovaný tvrdil, že ho nadobudol zo svojich výlučných
prostriedkov, ktoré mal z predaja motorových vozidiel, ktoré pred uzavretím manželstva vlastnil a
z dedičstva. Riešenie otázky, či nadobudnutie predmetného obchodného podielu sa uskutočnilo zo
spoločných prostriedkov alebo z výlučných prostriedkov žalovaného nebolo podľa názoru súdu prvej

inštancie pre rozhodnutie vo veci samej až tak významné, hoci v tomto sa stotožnil s názorom žalobkyne,
že ak žalovaný tvrdil, že na nadobudnutie daného obchodného podielu použil výlučne svoje vlastné
prostriedky, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré sa mu ale nepodarilo v konaní uniesť,
a teda bez zbytočných pochýb preukázať, že skutočne obchodný podiel nadobudol len zo svojich
výlučných prostriedkov.

6. Súd prvej inštancie dodal, že riešenie vyššie uvedenej otázky však nebolo pre rozhodnutie vo
veci samej až tak významné, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný obchodný
podiel ku dňu zániku manželstva sporových strán, t. j. ku dňu 4.11.2016 žalovaný už nevlastnil, čo
znamená, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva už tento majetok neexistoval. Rovnako z

dokazovania vyplynulo, že výťažok z predaja, na ktorý sa tento obchodný podiel ako majetková hodnota
transformoval, bol už ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva spotrebovaný. Skutočnosť, že
žalovaný predmetný obchodný podiel ku dňu 4.11.2016 už nevlastnil napokon nebola medzi stranami
sporná, keď obe strany zhodne tvrdili, že žalovaný tento obchodný podiel s účinnosťou od 11.6.2011
predal svojej matke Y. T. za cenu 5.000 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít vyplýva, že obchodný podiel je výlučným majetkom toho z manželov, ktorý je
spoločníkom v obchodnej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/30/2009), a preto
predmetný obchodný podiel žalovaného vo výške 5.000 eur treba v čase jeho existencie považovať
za výlučný majetok žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania však bolo zistené, že počas
trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, žalovaný tento obchodný podiel

previedolnatretiuosobu.Výťažokztohtoprevodu(predaja),t.j.cena,zaktorúboltentoobchodnýpodiel
predaný, sa podľa § 143 Občianskeho zákonníka stala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán, t. j. ak aj bol predmetný obchodný podiel žalovaného nadobudnutý zo spoločných
prostriedkov, jeho predajom sa výťažok opäť stal spoločnými prostriedkami.

7. Ďalej uviedol, že z uvedených skutočností vyplynulo, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému
na polovicu hodnoty z výťažku z predaja predmetného obchodného podielu neexistuje, pretože
celá hodnota tohto výťažku sa po predaji tohto obchodného podielu stala súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán, a teda aj súčasťou majetku žalobkyne. Doplnil, že žalobkyňa v
tomto prípade nemôže byť veriteľom, keďže predmet ňou požadovaného plnenia sa už nachádzal

v jej vlastníctve a z logiky veci vlastník nemôže byť sám sebe veriteľom. Z tohto dôvodu treba
žalobu vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože jediný žalobkyňou označený spoločný majetok, ktorý
navrhla vyporiadať, vôbec nevznikol (resp. vôbec neexistuje), a teda neexistuje predmet, ktorý má
súd vyporiadať. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie zdôraznil, že jedným zo základnýchpredpokladov pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že vec, ktorá má byť
vyporiadaná, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ešte existovala. V rozhodovanom spore
malvšakzaevidentné,žepredmetnýobchodnýpodielžalovanéhoakomajetkováhodnotakudňuzániku

manželstva sporových strán, t. j. ku dňu 4.11.2016 už neexistoval, lebo bol k 11.6.2011 prevedený
na inú osobu zapísanú v obchodnom registri. Dal do pozornosti, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha
vyporiadania tohto obchodného podielu, ale pohľadávky k výťažku z jeho predaja, a to vo výške 2.500
eur. V žalobe a následne aj replike však sama žalobkyňa tvrdila, že tento výťažok žalovaný spotreboval
pre vlastnú potrebu, pričom túto skutočnosť žalovaný nepopieral, a preto ju súd prvej inštancie považoval

za nespornú, keďže v konaní nevyšla najavo dôvodná pochybnosť o jej pravdivosti. Súd prvej inštancie
uzavrel, že z uvedeného potom vyplýva, že ak bol výťažok z predaja predmetného obchodného podielu
spotrebovaný, znamená to, že zanikol, čiže ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových
strán už neexistoval, čo opäť vedie k záveru, že neexistuje predmet, ktorý má súd vyporiadať.

8. Dodal, že tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný by jej mal nahradiť spotrebovanú hodnotu výťažku z

predmetného obchodného podielu, pretože tento výťažok získal v čase, kedy spolu už nežili a netvorili
spoločnú domácnosť, a tak ho spotreboval výlučne na svoju potrebu, a nie spoločnú potrebu, vyhodnotil
ako neopodstatnené. Dal do pozornosti, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je síce
každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený
(samostatný, výlučný) majetok, to však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu

všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Z
uvedeného dôvodu sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú
splnené iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Argumentoval, že v danom prípade suma 2.500
eur z výťažku z predmetného obchodného podielu nie je nijako zvlášť významná, ktorá by dosahovala
mimoriadnu výšku alebo sa vymykala z rámca bežných vecí, a ak sa zohľadní obdobie trvajúce viac

než päť rokov od nadobudnutia tejto sumy až do zániku manželstva sporových strán, nemal dôvodné
pochybnosti o spotrebovaní celej tejto sumy v rámci bežného chodu domácnosti, a preto nezistil žiadne
mimoriadne dôvody, prečo by mala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
Doplnil, že na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že sporové strany už od februára 2011
nežili spolu v jednej domácnosti a od tohto času každý z manželov viedol svoju vlastnú domácnosť

a náklady na svoje potreby si hradil z vlastných zdrojov príjmov. To však neznamená, že by každý z
manželov mal automaticky mať nárok na polovicu príjmu druhého manžela, a to len preto, že každý z
manželov celý svoj príjem (zárobok či už z podnikania alebo zo zamestnania) spotreboval výlučne na
svoje a nie spoločné potreby.

9. Sumarizujúc uvedené, súd prvej inštancie v konaní nemal v čase ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán (t. j. ku dňu 4.11.2016) preukázanú existenciu pohľadávky žalobkyne
z výťažku z predaja obchodného podielu žalovaného v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol.
s r.o., ktorú navrhovala vyporiadať a keďže žiaden ďalší spoločný majetok existujúci ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva sporové strany v konaní riadne neoznačili a vo svojich podaniach

nenavrhli vyporiadať (absentoval žalobný návrh, tzv. petit žaloby), žalobu za použitia § 143 ods. 1, §
148 ods. 1,
§ 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C. s. p., keď žalovaný mal v konaní plný úspech,
keďže od začiatku konania tvrdil, že uplatnená pohľadávka žalobkyne nepatrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle Čl. 17 Základných princípov C. s. p. však
náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že mu v
konaní súdne trovy (napr. na súdnom poplatku) alebo trovy právneho zastúpenia vôbec vznikli.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právne.

11. Namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, že v podaní zo dňa 12.2.2021 uviedol,
že na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014 prebieha konanie o určenie neplatnostikúpnejzmluvy,ktorédosiaľniejeprávoplatneskončenéaktorésatýkabytunaT.J.Č..XXQ.W.,ktorého
vlastníkom bola matka žalobcu Y. T.. Žalobou v predmetnej veci, doručenou súdu dňa 16.5.2014, sa Y.
T. domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 12.7.2004, uzavretá medzi menovanou ako predávajúcou

a žalobkyňou ako kupujúcou, v znení dodatku č. 1, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a to k bytu č. X nachádzajúcemu sa na
X. nadzemnom podlaží, vchod T. Č.. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na
pozemkoch parcelné č. XXXX/XX, parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/XX, so špecifikovaným
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj k pozemkom, nachádzajúce sa v

katastrálnom území H., obec W. - P.. Č.. H., okres W. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom (ďalej len „byt na T. J.“), je neplatná, a to na
tom skutkovom základe, že pri podpise kúpnej zmluvy bola uvedené do omylu, keď vôbec nevedela, že
podpisuje kúpnu zmluvu, ale bola presvedčená, že podpisuje len záložnú zmluvu, pričom kúpna cena
jej vyplatená nebola. Dodal, že nakoľko Y. T. dňa XX.X.XXXX zomrela, dané konanie sa prerušilo až do
skončenia konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/428/2020.

12. Ozrejmil, že žalobkyňa ako kupujúca dňa 12.7.2004 uzavrela s Y. T. ako predávajúcou kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol prevod bytu na T. J. kde vyrástol, býval a žil spolu so svojou matkou a kde žije
dosiaľ. Keďže kúpna zmluva zo dňa 12.7.2004 trpela vadami, dňa 2.6.2005 uzavrela žalobkyňa s matkou
žalovaného dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a následne bol vklad vlastníckeho práva k bytu na T. J.

povolený vkladom V-2143/04, zo dňa 22.9.2005. Na kúpu bytu čerpala žalobkyňa úver vo výške 800.000
Sk na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere
č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004, spolu s Dodatkom č. 1, ktorý bol načerpaný dňa 17.8.2004 a
dočerpaný dňa 23.3.2005. Manželstvo so žalobkyňou uzatvoril dňa 4.9.2004 a toto trvalo do dňa
4.10.2016, pričom žalobkyňa nadobudla byt na T. J. vkladom do katastra nehnuteľností dňa 22.9.2005

pod V-2143/04, t. j. v čase, kedy už boli viac ako rok manželia. Doplnil, že nemá vedomosť ako dopadne
dané konanie, v ktorom sa už ako dedič po pôvodnej žalobkyni domáha určenia, že predmetný byt
patrí do dedičstva po poručiteľke Y. T.. Poukázal na to, že hoci je aktuálne právny stav taký, že na liste
vlastníctva
č. XXXX je vedená ako vlastníčka daného bytu žalobkyňa, pokiaľ by sa uvedený súdny spor právoplatne

skončil zamietnutím žaloby, tak by daný byt spadal do bezpodielového spoluvlastníctva. Nakoľko dané
konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, predpokladal, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva by malo byť prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014, a to v súlade s ustanovením § 164 C. s. p., keď
bez skončeného konania nemohol ani riadne formulovať petit svojho protinávrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva.

13. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezoberal jeho návrhom obsiahnutým vo vyjadrení zo dňa
12.2.2021 ohľadne vlastníctva bytu a tejto genézy a nepočkal najmä na právoplatné rozhodnutie vo
veci samej konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014. Rovnako

namietal, že nebola vyriešená ani otázka vyporiadania úveru, ktorý žalobkyňa čerpala na základe
Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004 spolu s Dodatkom č. 1, ktorý bol
splatený za trvania ich manželstva minimálne v sume 13.431 eur, ktoré peniaze zabezpečil. Vo svojom
vyjadrení zo dňa 12.2.2021 na str. 6 žiadal vrátiť byt na T. J. a aj splatiť daný úver, pričom súd
prvej inštancie na to nereagoval a ani ho nevyzval, ani nepoučil o potrebe odstránenia vád petitu. Bol

názoru, že mal byť poučený súdom prvej inštancie a potom by prípadné vady svojho protinávrhu určite
odstránil.Poukázalnato,žesúdniejeviazanýpetitomnávrhupriotázkachvyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pre prípad zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žiadal,
aby bol potom do masy bezpodielového spoluvlastníctva zahrnutý predmetný byt a prikázaný do jeho
výlučného vlastníctva, bez povinnosti náhrady žalobkyni. Rovnako navrhol, aby do bezpodielového

spoluvlastníctva boli zahrnuté aj splátky hypotekárneho úveru č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004, spolu s
Dodatkom č. 1, ktorého dlžníkom je žalobkyňa, vo výške zaplatených splátok počas trvania manželstva,
ako budú zistené súdom v rámci vykonaného dokazovania.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietala nedostatok aktívnej procesnej legitimácie

na podanie odvolania zo strany žalovaného, keď poukázala na znenie
§ 359 C. s. p. a uviedla, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane v tom prípade, ak rozhodnutie
bolo vydané v jej neprospech. Žalovaný vo všetkých svojich podaniach v rámci predmetného sporu
uvádzal, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, uviedol todokonca aj na pojednávaní dňa 24.3.2022. Do pozornosti dala aj ods. 12 napadnutého rozsudku, kde
súdprvejinštancieskonštatoval,žežalovanýmalvkonaníplnýúspech,keďžeodzačiatkukonaniatvrdil,
že uplatnená pohľadávka žalobkyne nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom

na znenie § 366 C. s. p. argumentovala, že odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových
skutočností a dôkazov nie je v danom prípade prípustná, nakoľko nie sú splnené zákonom stanovené
podmienky na ich pripustenie, keď doterajšie písomné podania žalovaného neobsahovali akúkoľvek
zmienku o tom, že by mal byť byt na T. J. majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva.
Žalovaný dokonca vo vyjadrení zo dňa 10.2.2020 na strane č. 5 (posledná veta) uviedol, že daný

byt do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu tvrdí v
odvolacom konaní opak. Zdôraznila, že argumentácia žalovaného vo všetkých jeho podaniach spočívala
a nadväzovala výlučne na obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o..

15. Vo vzťahu k žalovaným uplatneným odvolacím dôvodom uviedla, že tieto nepovažuje za naplnené,
pričom z podaného odvolania vôbec nevyplýva, akého nesprávneho právneho posúdenia veci sa

mal súd prvej inštancie dopustiť a k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal dospieť. Odvolaciu
argumentáciu žalovaného vyhodnotila ako nedôvodnú. Odmietla, že by mala byt na T. J. získať
podvodom, keď tento nadobudla v zmysle kúpnej zmluvy za stanovenú kúpnu cenu a hypotekárny
úver, ktorý doteraz spláca vo vlastnej réžii. Bola názoru, že daný byt nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, keďže kúpna zmluva medzi predávajúcou a žalobkyňou bola uzatvorená dňa

12.7.2004 a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 9.8.2004,
t. j. pred uzatvorením manželstva žalobkyne a žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvodila,
že žalovaný vo vzťahu k vlastníctvu bytu nemá žiadny nárok z titulu vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a dala do pozornosti, že aj v závere napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie skonštatoval, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporové strany

nemajú žiaden ďalší existujúci majetok, ktorý by mohol byť predmetom vyporiadania.

16. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržal doterajších tvrdení a mal za to, že nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle jeho návrhov. Uviedol, že si je vedomý, že nemá právnické
vzdelanie a jeho vyjadrenia tomu zodpovedajú, pričom počas pojednávania na súde prvej inštancie

mal za to, že sa v prvom kole jedná len o vyporiadanie obchodného podielu v spoločnosti, čo bolo
bezpredmetné, preto navrhoval zamietnuť návrh žalobkyne, ale nie jeho návrh na vyporiadanie. Mal za
to, že o tom sa bude ešte len pojednávať a dovtedajšie pojednávanie sa týkalo výlučne len spoločnosti
AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o., ktorej bol voľakedy spoločníkom. Rozhodne ale nenavrhoval, aby
sa vyporiadanie nevykonalo vôbec. Dodal, že od tejto skutočnosti odvíja aj svoju procesnú legitimáciu

na podanie odvolania, keď sa súd prvej inštancie jeho návrhom vôbec nezaoberal.

17. Žalobkyňa sa v odvolacej duplike pridržala svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a v celom
rozsahu poprela tvrdenia žalovaného v odvolacej replike. Opätovne poukázala na nedostatok aktívnej
procesnej legitimácie žalovaného na podanie odvolania, nakoľko toto právo sa priznáva len strane,

v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, čo v tomto prípade nebolo splnené. Argumentáciu
žalovaného, od ktorej odvinul svoju procesnú legitimáciu na podanie odvolania považovala za absolútne
nedôvodnú, keď žalovaný vo všetkých podaniach v rámci konania uvádzal, že žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 24.3.2022. Mala
za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, preto žiadala, aby odvolací súd podané

odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, resp. aby napadnutý rozsudok potvrdil.

18. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania, viazaný však dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o

prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.10.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

19. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.20. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného o tom,
že v rámci masy bezpodielového spoluvlastníctva mali byť vysporiadané aj byt č. X na T. J. Č.. XX Q. W.

a splátky hypotekárneho úveru žalobkyne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, a to s poukazom
na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia.

22. Primárne odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalovaný založil odvolanie na námietke, že v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal byť vysporiadaný aj byt č. X na T. J. Č.. XX Q. W. a aj
splátky hypotekárneho úveru žalobkyne z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda
podstatou odvolania bolo tvrdenie žalovaného, že predmetom vyporiadania mali byť aj ďalšie položky,
ktoré mali byť vyporiadané medzi stranami, pričom súd prvej inštancie sa týmito nezaoberal, možno

žalovaného považovať napriek zamietnutiu žaloby za subjekt oprávnený podať odvolanie z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech (§ 359 C. s. p.).

23. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom
na dispozičnú zásadu (konanie začína na návrh žalobcu) a tiež vzhľadom na prejednaciu zásadu, v

zmysle ktorej súd prejednáva a rozhoduje veci na základe tvrdení a dôkazov predložených stranami, súd
vyporiadava v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva len ten majetok, ktorý strany konania
výslovneurobilipredmetomvyporiadania,čoplatíajprezápočtytoho,čobolovynaloženézospoločného
majetku na výlučné majetky každého z manželov. Osobitosť konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva spočíva v tom, že ide o konanie, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako

aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Prejavom tejto skutočnosti je, že každá zo strán môže v
priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty.

24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nezaradil do
masybezpodielovéhospoluvlastníctvažalovanýmvpodanízodňa12.2.2021uvedenýbytč.XnaT.J.Q.

W., ani sa nezaoberal zápočtom finančných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve vyplatených
na hypotekárny úver žalobkyne, keď na základe obsahu vyjadrení a podaní žalovaného v konaní pred
súdom prvej inštancie nemožno uzavrieť, že by žalovaný predmetný byt a splátky hypotéky žalobkyne
navrhol vyporiadať v rámci konania.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedenie existencie majetku v rámci vyjadrenia sa k veci samo o sebe
nepostačuje na to, aby takáto zmienka mohla byť posúdená ako návrh na zaradenie daného majetku do
masy bezpodielového spoluvlastníctva, resp. ako návrh na vykonanie zápočtu v rámci rozhodnutia. Aby
podanie strany konania mohlo byť posúdené ako návrh na doplnenie masy majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve označenej protistranou, resp. ako návrh na vykonanie zápočtu, je nevyhnutné, aby

bolo z podania zrejmé, že ním strana v konaní takýto cieľ sleduje a čoho sa v rozhodnutí v súvislosti s
označeným majetkom domáha, čo však v podaní žalovaného zo dňa 12.2.2021, na ktoré poukazoval
v odvolaní, absentovalo.

26. Za situácie, že žalovaný uvedený byt a aj splátky hypotekárneho úveru žalobkyne len uviedol v rámci

vyjadrenia sa k podanej žalobe, v rámci opisu celkových okolností manželstva a nenavrhol predmetné
položky vyporiadať v konaní, nešlo o taký nedostatok podania, ktorý by mal súd prvej inštancie povinnosť
odstrániť postupom podľa § 129 C. s. p..

27. Nakoľko žalovaný neoznačil predmetný byt na T. J. Q. W. ako majetok patriaci do bezpodielového

spoluvlastníctva, súd prvej inštancie nemal dôvod prerušovať konanie v zmysle § 164 C. s. p. do
právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014,
pričom odvolací súd dodáva, že sám žalovaný návrh na prerušenie konania nepodal, teda ani z tohto
nebolo možné pre súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný žiada daný byt zaradiť do masybezpodielovéhospoluvlastníctva.Odvolacísúdlennazáverpoznamenáva,žesámžalovanývodvolacej
replike potvrdil, že mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie je v prvom kole len o pohľadávke
uplatnenej žalobkyňou, k čomu smeroval aj svoju argumentáciu a preto žiadal žalobu zamietnuť.

28. Pretože žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nenamietal proti záverom súdu prvej
inštancie týkajúcim sa obchodného podielu v obchodnej spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol.
s r.o. a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal vecnú nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).