Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010383
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4423010383.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1
Trestného zákona s poukazom na § 352 odsek 7 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/182/20/4404 zo dňa 27.06.2023, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nových Zámkoch, dňa 10.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, F., okres F. G.,

je v i n n ý , ž e

dňa 14.12.2019 v čase o 18.20 h na ceste 1/76 B. 14,9 km jazdil na osobnom motorovom vozidle značky
Chrysler, evidenčného čísla: F., kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu Šaľa a vyzvaný na predloženie vodičského oprávnenia, pričom obžalovaný pri kontrole
predložil falšovaný vodičský preukaz, vystavený v Rumunsku, znejúci na meno A. B., s číslom E., vydaný
SRPCIVBucurestidňa25.04.2016naskupinyAM,A,BE,C1E,pričombolozistené,ževodičskýpreukaz

pod evidenčným číslom E. bol vydaný dňa 27.01.1997 na skupinu B dňa 09.09.1993, ktorého platnosť
skončila dňa 27.01.2007 a bol vedený na osobu menom H. I. J. a osoba obžalovaného sa v evidencii
rumunskej polície neobjavuje ako držiteľ vodičského preukazu vydaného rumunskými orgánmi,

t e d a

verejnú listinu sfalšovanú použil ako pravú,

č í m s p á c h a l

prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 352
odsek 7 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 za použitia ustanovenia § 38 odsek
2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení
priťažujúcejokolnostipodľa§37písmenom)Trestnéhozákona,§56odsek1,odsek2Trestnéhozákona
k peňažnému trestu vo výške 600 (šesťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, súd ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podala dňa 27.06.2023 pod sp. zn. 2Pv/182/20/4404

obžalobu na obvineného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., pre prečin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek
1 Trestného zákona s poukazom na § 352 odsek 7 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že dňa 14.12.2019 v čase o 18.20 h na ceste 1/76 B. 14,9 km jazdil na osobnom
motorovom vozidle značky Chrysler, evidenčného čísla: F., kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa a vyzvaný na predloženie vodičského oprávnenia, pričom

obžalovaný pri kontrole predložil falšovaný vodičský preukaz, vystavený v Rumunsku, znejúci na meno
A. B., s číslom E., vydaný SR PCIV Bucuresti dňa 25.04.2016 na skupiny AM, A, BE, C1E, pričom bolo
zistené, že vodičský preukaz pod evidenčným číslom E. bol vydaný dňa 27.01.1997 na skupinu B dňa
09.09.1993, ktorého platnosť skončila dňa 27.01.2007 a bol vedený na osobu menom H. I. J. a osoba
obžalovaného sa v evidencii rumunskej polície neobjavuje ako držiteľ vodičského preukazu vydaného

rumunskými orgánmi.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov K. B., K. L., A.
M., znalkyňu z Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ a oboznámením zápisnice o výpovedi svedka K.
N.. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov zadokumentovaných počas trestného

konania.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozsudkom zo dňa 26.06.2024 podľa § 285 písmeno
b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
Na základe podaného odvolania Okresnou prokuratúrou Nové Zámky bol vyššie citovaný rozsudok

uznesením Krajského súdu v Nitra sp. zn. 1To/65/2024 zo dňa 30.10.2024 zrušený a vec bola súdu
prvého stupňa vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Nitre vo
svojom uznesení poukázal okrem iného aj na tú skutočnosť, že sa súd ako aj orgány činné v trestnom
konaní uspokojili len so správou z veľvyslanectva SR v Bukurešti. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že
je možné dôvodne predpokladať, že v Rumunskej republike, ktorá je štátom Európskej únie, v ktorých

platívzájomnéuznávaniedokladov,vrátanevodičskéhopreukazu,existujetiežichvnútroštátnazákonná
úprava získania vodičského preukazu.

Súd na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie a to zadovážením listinných
podkladov z Rumunska ohľadom získania vodičského oprávnenia a tiež zisťoval, či bol obžalovaný

v Rumunsku vedený ako osoba, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia.

Obžalovaný A. B. sa vyjadril ku skutku tak, že on žiadny trestný čin nespáchal, v Rumunsku sa riadne
podrobil skúškam na vodičské oprávnenie a tieto skúšky aj riadne urobil. Riadne aj zaplatil. Päť rokov
predmetný vodičský preukaz používal a nepoprel, že v predmetný deň mal tento vodičský preukaz a že

ho aj na vyzvanie polície predložil cestnej kontrole, avšak nemal vedomosť o tom, že je falošný. Svoju
firmu, ktorú má na Slovensku chcel preniesť do Rumunska, lebo ho tam volal K. N. a mal tam jazdiť na
nákladných autách. Na Slovensku mal zadržaný vodičský preukaz a ponúkli mu v Rumunsku si vybaviť
vodičský preukaz, čo aj využil. Už presne nevedel, kto mu to ponúkol, ale všetko to už potom išlo cez
K. N.. Tá osoba, čo mu ponúkla vodičský preukaz mala pre neho zabezpečiť aj prácu. V čase, keď

predložil rumunský vodičský preukaz už zákaz činnosti na území SR nemal. Na súde v Žiline mu upustili
od zákazu činnosti, ale v tom čase už mal rumunský vodičský preukaz a keď sa na súde pýtal, či môže
s týmto vodičským preukazom jazdiť, tak mu bolo povedané, že môže. V Rumunsku bol v nejakom kurze
a potom skúšky robil na počítači. Najskôr musel urobiť skúšky na skupinu B a potom na C. Testy robil
v Bukurešti a v maďarskom jazyku. N. ho zobral do nejakej autoškoly, kde on podpísal nejaké papiere,

tlmočil mu N.. N. mu povedal, že je všetko v poriadku. Keď urobil testy na B, tak mu nikto nič nedal, a
potom, keď robil na C, tak keď dokončil testovanie, čakal nejaké tri hodiny a potom mu dali aj vodičský
preukaz. Testoval na polícii, kde boli aj iní ľudia. Za skúšky platil v dvoch splátkach a celková suma bola
do 1500 Eur, pričom peniaze dával N., pričom žiadny doklad o zaplatení nedostal a ani ho nežiadal. To,
že sa jeho meno nenachádza v rumunskej evidencii si vysvetľuje tak, že možno policajti ho podviedli,

porobili skúšky a do systému ho nenahrali. Aktuálne má maďarský vodičský preukaz, lebo na Slovenskumá zákaz činnosti. V roku 2021 vykonal preskúšanie tu na polícii, nakoľko mal živý vodičský preukaz
slovenský. V Maďarsku zamenil slovenský vodičský preukaz za maďarský vodičský preukaz, nakoľko
vláda to tam umožňuje. Keď zamenil slovenský za maďarský, tak nemal ani zákaz činnosti, ani zadržaný

vodičský preukaz. Spravil to ešte zavčasu a účelovo. Totožnosť v Rumunsku preukazoval svojím pasom
a jeho meno bolo správne napísané. Na vodičský preukaz sa fotil a fotku dával N.. Nakoniec prácu
v Rumunsku nevykonával, ťahali ho len za nos, a keby že prevedie svoje stroje na danú spoločnosť, tak
by o tieto stroje prišiel. V Rumunsku si chcel urobiť vodičský preukaz len na skupinu E ku kamiónu do 40
ton, čo aj dostal. Žiadal však na všetky skupiny, čo už mal a plus chcel to E ku kamiónu do 40 ton. Ten

policajt, čo ho zastavil kvôli tomu, že mu nesvietili svetlá, zisťoval cez ambasádu a vtedy sa zistilo, že
jeho meno nefiguruje v rumunskej evidencii. Z ďalšej výpovede obžalovaného súd zistil, že keď išiel do
Rumunska si vybaviť vodičský preukaz, tak na území Slovenskej republiky mal uložený zákaz činnosti.
Skúšky v Rumunsku vykonával na počítači, kde v miestnosti bolo viacero ľudí. Vodičský preukaz mu
bol odovzdaný ešte v ten deň, ale už si nepamätal kým. V Rumunsku žiadal o vodičské oprávnenie na
skupinu „C“ ale dali mu aj skupinu „CE“ Praktickú časť skúšky vykonával len na cvičisku, kde musel

nacúvať medzi dva kužele a musel zalomiť príves v 90 stupňovom uhle. V premávke nebol. Od začiatku
cítil, že tam má protekciu. Skúšku vykonával v maďarskom jazyku, nakoľko rumunský jazyk neovláda.

Z výpovede svedka K. B. okrem iného vyplýva, že bol pri tom, ako obžalovanému na súde v Žiline
povedal prokurátor, že s rumunským vodičským preukazom môže jazdiť.

Z výpovede svedka K. L. okrem iného vyplýva, že v júli 2015 ho vyhľadal A. B., či by ho nezobral do
Rumunska, nakoľko nemal vodičský preukaz a v Rumunsku sa snažil založiť firmu. Tiež vedel o tom, že
bude tam musieť chodiť do autoškoly lebo chcel vodičský preukaz na skupinu C a CE. Asi dva alebo tri
krát boli v meste Hargita, kde stretli K., zrejme N., ktorý tlmočil obžalovanému. Chodil s ním po úradoch,

boli kupovať aj kolky na autoškolu a aj vybavovali záležitosti ohľadom firmy. Aj on a aj obžalovaný bol
presvedčený, že všetky listiny sú pravé, že nič nie je falošné, ale zjavne sa mýlili.
Bol prítomný v úradnej budove, ale v miestnosti, kde boli konkrétne ten K. a obžalovaný už on nebol.
Ľudia sa tam pohybovali ako úradníci, ale nepamätal si, že by mali uniformy. Obžalovaný mu povedal, že
sa mu podarilo urobiť vodičský preukaz, a aj mu ho ukázal. Mal ho v peňaženke, bol na to pyšný a ešte

povedal, že musel na to čakať dlhšie. On bol presvedčený o tom, že vodičský je pravý. Obžalovaný mu
hovoril, že platil 1500 €, na čo si povedal, že toľko isto stojí aj u nás. Prvý krát, keď boli v Rumunsku, tak
s tým N. boli kupovať kolky do autoškoly. Druhý krát tiež vybavoval nejaké papiere a buď na tento druhý
krát alebo na tretí krát, keď tam boli, musel ísť jazdiť a aj cúvať s návesom a prívesom v autoškole. Prvý
krát tam boli v júli 2015. Osobne ho jazdiť nevidel. Obžalovaný mu len hovoril, že musel jazdiť. Chodieval

s ním ten K.. Keď boli všetci traja spolu, tak sa bavili o vybavovaní papierov pre firmu a pre autoškolu, nič
zvláštne v rozhovore nezaregistroval. Asi tak pred pol rokom, keď sa stretli vo firme, tak mu obžalovaný
hovoril, že ten K. ho oklamal a ešte aj niekoho iného mal oklamať, že vodičský bol falošný. Nešlo mu to
do hlavy, lebo veď riadne chodili na úrady a na čo by chodil do Rumunska vybavovať falošný vodičák,
keď to mohol urobiť aj na Slovensku.

Z výpovede svedka A. M. vyplýva, že s obžalovaným sa dlho poznajú a tiež poznal aj K. N.. Mal záujem
o vodičský preukaz skupiny A, avšak v Maďarsku kurz trval dlho, a tak sa nejak o tom začal baviť s N.
a ten mu povedal, že nech si to urobí v Rumunsku, že tam sa to dá urobiť za víkend. Stálo ho to 1500 Eur.
N. všetko zorganizoval, podrobil sa teoretickej skúške a po nej asi 30 minút jazdil. V priebehu piatich dní

mu N. priniesol vodičský preukaz. Lekárska časť vodičského preukazu platila 4 roky, chcel si ju predĺžiť
a tak išiel do Ostrihomu, kde mu povedali, že to musia vylustrovať v medzinárodnej databáze a následne
sa zistilo, že vodičský preukaz je falošný. Obžalovaného s N. zoznámil asi pred piatimi rokmi a neskôr
sa dozvedel, že aj on si robil vodičský preukaz v Rumunsku. Za vodičský preukaz platil N.. Vodičský
preukaz, ktorý mu priniesol N. bol na skupiny A a B. Obžalovaný podľa neho nerobil skúšky na vodičský

preukaz skôr ako on. K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný v tom smere, že ho svedok zoznámil
s N. skôr ako pred piatimi rokmi, mohlo to byť aj pred desiatimi rokmi.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením výpovede svedka K. N., z ktorej výpovede okrem iného
vyplýva, že niekedy v roku 2016 povedal obžalovanému, že si vie spraviť v Rumunsku vodičské

oprávnenie. V Rumunsku mal kamaráta A. M., ktorý však už zomrel, a on vybavil všetky úradné
záležitosti. Obžalovaný robil skúšky v Bukurešti a neskôr dostal vodičský preukaz. Neveril, že by páchali
trestnú činnosť. Ak sa dobre pamätal, tak bolo treba vyplatiť sumu 1000 Eur – 1500 Eur.Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom poukazuje najmä na správu
z Veľvyslanectva SR v Bukurešti, správu z Rumunska, rozsudok, výpis z evidenčnej karty vodiča ako
aj listiny zadovážené v rámci právnej pomoci z Rumunska. Z listinných podkladov vyplýva, že meno

obžalovaného sa nenachádza v evidencii polície v Rumunsku a vodičský preukaz, ktorý bol vydaný
obžalovanému bol v roku 1997 vydaný na inú osobu a iné skupiny, pričom išlo o vodičský preukaz,
ktorý bol neplatný. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie predložené obhajobou, z ktorého vyplýva, že
rozhodnutím policajného kapitanátu Hradnej župy Komárom bolo zastavené trestného konanie voči A.
M., nakoľko nebolo možné zistiť, či bol spáchaný trestný čin. V predmetnom konaní bolo zistené, že

vodičský preukaz, ktorý vlastnil M. je úplný falzifikát, pričom išlo o Rumunský vodičský preukaz, ktorý
získal obdobným spôsobom ako obžalovaný.

Vzhľadom k tomu, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili znalecké skúmanie predmetného
vodičského preukazu, súd do konania pribral znaleckú organizáciu za účelom podania znaleckého
posudku, pričom z výpovede znalkyne z Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava vyplýva, že

vodičský preukaz znejúci na meno obžalovaného číslo E. je falošný, pričom školená osoba by rozoznala,
že ide o falošný vodičský preukaz.

Súd tiež oboznámil listiny zadovážené cestou právnej pomoci z Rumunska, z ktorých okrem iného zistil,
že teoretická skúška na získanie vodičského oprávnenia prebieha na počítači a je možné ju vykonať vo

viacerých jazykoch, pričom pokiaľ ide o cudzinca, tak je možné vykonať teoretickú skúšku v anglickom,
francúzskom alebo nemeckom jazyku. Teoretickú skúšku je možné vykonať aj v materinskom jazyku –
maďarskom alebo rumunskom, avšak toto sa týka osôb, ktoré sa buď zdržiavajú v Rumunsku po dobu
aspoň 185 dní v roku, pravidelne sa vracajú na adresu v Rumunsku alebo sa pravidelne zdržiavajú na
adrese v Rumunsku z dôvodu obchodných, osobných alebo profesionálnych väzieb. Vykonanie skúšky

spočíva v teoretickej časti ako aj praktickej časti, pričom táto skúška sa má vykonať v rôznych dňoch. Na
skupinu,oktorúžiadalobžalovaný,jepotrebnévykonaťpraktickúčasťnadráhepremotorovévozidlá.Ak
žiada žiadateľ o udelenie viacerých skupín vodičského oprávnenia sa praktické skúšky konanú v rôznych
dňoch pridelených pre každú požadovanú skupinu vodičského oprávnenia. Podmienkou na vykonanie
skúšky na získanie vodičského oprávnenia je absolvovať kurz v autoškole, podať prihlášku a zaplatiť

poplatok.

Zo zadovážených listín tiež súd zistil, že obžalovaný A. B. nebol držiteľom rumunského vodičského
preukazu v žiadnej triede vozidiel.

Obžalovaný sa dosiaľ dostal do rozporu s Trestným zákonom v piatich prípadoch, pričom naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/158/10 zo dňa 13.12.2016. Z evidenčnej karty
vodiča vyplýva, že obžalovaný mal opakovane ukladaný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá,
pričom trest zákazu činnosti sa vzťahoval len na územie Slovenskej republiky. Z evidenčnej karty vodiča
súd tiež zistil, že obžalovaný v čase, kedy išiel do Rumunska si vybaviť vodičské oprávnenie, mal na

území Slovenskej republiky uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá.

Prečinu Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú
značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich

použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný dňa 14.12.2019 v čase o 18.20 h riadil
osobné motorové vozidlo na ceste 1/76 B., kedy bol kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného

inšpektorátu Šaľa, a predložil falošný vodičský preukaz vystavený v Rumunsku znejúci na meno
obžalovaného pod evidenčným číslom E.. Vodičský preukaz pod uvedeným číslom bol v Rumunsku
evidovaný na osobu H., I. J. dňa 27.01.1997 a jeho platnosť skončila 27.01.2007. Vyššie uvedenéskutočnosti neboli spornými, nakoľko sa aj sám obžalovaný priznal k tomu, že v predmetnom dni riadil
motorové vozidlo a tiež predložil predmetný vodičský preukaz príslušníkom PZ.
Sporným a predmetom ďalšieho dokazovania bola tá skutočnosť, či obžalovaný mal vedomosť o tom,

že vodičský preukaz je falošný a aj napriek tomu tento použil ako pravý.
Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru súdu preukázané, že obžalovaný vediac o tom, že na
území Slovenskej republiky má uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, vycestoval do
Rumunskazaúčelomzadováženiasivodičskéhooprávnenia.ObžalovanýsadoRumunskadopraviltak,
že bol svedkom K. L. odvezený. Teda jednoznačne vedel, že má uložený zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá. Obžalovaný je dlhoročným držiteľom vodičského oprávnenia, teda musel mať vedomosť akým
spôsobom sa vykonávajú skúšky na získanie vodičského oprávnenia. Z vykonaného dokazovania,
najmä z výpovede samotného obžalovaného ako aj výpovede svedkov vyplýva, že obžalovaný bol
v Rumunsku viac krát, najviac tri krát, a to za účelom vybavenia prenosu spoločnosti z územia Slovenska
do Rumunska a tiež za účelom získania vodičského oprávnenia. Teda za tak krátku dobu nie je možné,
aby absolvoval kurz v autoškole a súčasne sa podrobil aj teoretickej a praktickej skúške na získanie

vodičského oprávnenia. Naviac Slovenská republika ako aj Rumunsko sú členskými štátmi Európskej
únie, a teda vodičské oprávnenie udelené na území Slovenskej republiky je platné aj na území iného
členského štátu, teda aj v Rumunsku, a teda sa obžalovaný nemohol prihlásiť do autoškoly na získanie
vodičského oprávnenia, ktorým už disponoval a mal uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá. Je evidentné, že obžalovaný sa podvodným úmyslom chcel dostať k vodičskému oprávneniu

v inom členskom štáte Európskej únie a tento používať ako pravý.

Obžalovaný tým, že použil falšovaný vodičský preukaz ako pravý vediac o tom, že je falošný naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 352 odsek 7 Trestného zákona. Podľa názoru súdu boli
konaním obžalovaného naplnené všetky zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty a to tak po stránke
objektívnej ako aj subjektívnej. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on sa riadne zúčastnil kurzu
v autoškole, riadne zaplatil a podrobil sa tak teoretickej ako aj praktickej skúške neobstojí, nakoľko kurz
v autoškole trvá určitú dobu a skúšky na získanie vodičského oprávnenia sa nevykonávajú v jeden deň,

ale najskôr je skúška teoretická a iný deň je skúška praktická. Keďže obžalovaný je držiteľom vodičského
oprávnenia na území Slovenskej republiky mal mať vedomosť o tom, akým spôsobom sa vykonávajú
skúšky na získanie vodičského oprávnenia, teda, že získava vodičské oprávnenie iným ako zákonným
spôsobom. Z výpovede obžalovaného tiež vyplýva, že v čase kedy už nemal uložený zákaz činnosti
(bolo u neho podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti), išiel do Maďarska, kde

„vymenil„ slovenský vodičský preukaz za maďarský vodičský preukaz, z čoho možno usúdiť, že sa chcel
vyhnúť prípadnému dovykonávaniu si trestu zákazu činnosti. Sám obžalovaný uviedol, že takto konal
účelovo. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný opakovane využíva možnosti ako sa vyhnúť
prípadným sankciám.

Súdu sa nepodarilo odstrániť rozpor spočívajúci v tom, kedy bol obžalovanému odovzdaný vodičský
preukaz, nakoľko nebolo možné svedka K. N. vypočuť.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného postupoval podľa § 34 Trestného zákona,
pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona avšak

vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin
odsúdený.Vzhľadomnaodstupčasuodspáchaniuskutku,jehozávažnosť,avšetkyokolnostiprípadu,je
súd toho názoru, že obžalovanému na jeho prevýchovu a do budúcna mu zabráneniu v páchaní trestnej
činnosti postačuje aj trest alternatívny, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný je podnikateľ,
trest peňažný. Súd je toho názoru, že peňažný trest vo výške 600 Eur, je spôsobilý dostatočne splniť

účel trestu u obžalovaného. V prípade, ak by obžalovaný úmyselne zmaril výkon peňažného trestu, mu
súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov.

Súd konanie obžalovaného posudzoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko tento
Trestný zákon je pre obžalovaného priaznivejší, a to minimálne v ustanovení § 38 odsek 2 Trestného

zákona, kedy už nedochádza k úprave trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností tak ako to
bolo upravené v ustanovení § 38 odsek 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj tým, že je súd viazaný názorom odvolacieho súdu,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku
(§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného
poriadku).