Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lýdia Stehurová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-8P/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321201414
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5321201414.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloleté deti P. K., E..
X.X.XXXX a E. K., E.. X.X.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matky S. D.D., E.. X.XX.XXXX, I. D.
XXXX, XXX XX D. E. D. a otca A. K., E.. XX.X.XXXX, I. XXX XX D.S. E. D. XXXX, J..Č.. Z. XX, XXX
XX Ž., v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Otec A. K., E.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. K., E.. X.X.XXXX

sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletého E. K., E.. X.X.XXXX sumou 150,- € mesačne, vždy k
15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 29.6.2021 naďalej.

II. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č. konania 5P/39/2017-47 zo dňa 25.6.2018
v časti prvého výroku.

III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec, sa návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2021 domáhal zníženia výživného na
svoje maloleté deti, o ktorom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania
5P/39/2017-47- zo dňa 25.6.2018. Výživné na maloletú dcéru P. žiadal znížiť zo sumy 200,- € na 30,- €
mesačne a na maloletého syna E. zo sumy 180,- € na sumu 30,- € mesačne, s účinnosťou od 4.3.2021.

K tomuto dňu však neuviedol bližšie odôvodnenie. V priebehu konania žiadal výživné znížiť počnúc
dňom jeho zaevidovania na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie, teda od 19.4.2021. Svoj návrh
na zníženie výživného odôvodňoval nasledovne: Trestným rozkazom vo veci 1T/57/2019 bol uznaný
vinným za prečin zanedbania povinnej výživy, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. V súčasnosti sa vedie
ďalšie trestné konanie pod sp. zn. 2T/12/2020, v ktorom je obžalovaný rovnako z prečinu zanedbania
povinnej výživy. Pracoval na pracovnú zmluvu v zahraničí, pričom vykonával pomocné práce na stavbe

a v lete 2017 utrpel vážny pracovný úraz, ktorý si vyžiadal aj operačný zákrok, na základe ktorého
zamestnanie stratil a tým aj možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. V dôsledku uvedeného pracovného
úrazu sa nemohol zúčastniť ani rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti. Súd vo veci 5P/39/2017
teda rozhodol v jeho neprítomnosti. O tomto rozsudku dlho nevedel, až keď ho začala hľadať polícia v
súvislosti s trestným konaním. Po návrate zo zahraničia pracoval ako vodič pre spoločnosť so sídlom v
Z. I.. Túto prácu ukončil, nakoľko za ňu nedostal žiadnu mzdu. Následne pracoval pre B. J. so sídlom v

Ž., činnosť mu však znemožnila pandémia v súvislosti s ochorením COVID-19, na základe čoho zostal
bez akéhokoľvek príjmu. Navyše v súvislosti s trestným oznámením pre prečin zanedbania povinnej
výživy mu bolo exekučne odobraté vodičské oprávnenie, čo mu úplne znemožnilo vykonávať prácu. Vdôsledku pracovného úrazu a zhoršeného zdravotného stavu ho čaká operácia, z tohto dôvodu musel
prerušiť živnostenské oprávnenie od 19.4.2021 do 1.1.2023 a od 30.4.2021 je evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Č. ako uchádzač o zamestnanie. Uznesením Okresného súdu Žilina zo

dňa 14.12.2020 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, za oddlženie platí 14,- € mesačne. Vybavuje si
invalidný dôchodok. Na pojednávaní doplnil, že úraz mal v Nemecku, kde pracoval na základe pracovnej
zmluvy na dobu neurčitú. Tam bol i operovaný. Po rehabilitácii mu nárok na sociálnu dávku nevznikol,
nezaujímal sa o to. Vzdelanie má základné. Je práceneschopný od 21.5.2021. Absolvuje kontroly, čaká
ho reoperácia, po ktorej má záujem sa zamestnať. Invalidný dôchodok si zatiaľ nevybavil, nakoľko

musí byť PN jeden rok. Nedisponuje žiadnym rozhodnutím o tom, že by bol obmedzený v spôsobilosti
vykonávať určitý druh práce alebo akúkoľvek prácu. Býva s priateľkou v B. D. v dome, ktorý patrí jej
rodičom. Žijú tam i oni a ich spoločná maloletá dcéra P., ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX. Jeho
mesačný príjem predstavuje 105,- € titulom dávky v hmotnej núdzi. SOS dávka 300 € mu bola vyplatená
len tri mesiace. Keďže je PN, nebola mu z úradu práce ponúknutá doposiaľ žiadna práce. Dovtedy
vykonával prácu vodiča, či strojníka. Svoje predchádzajúce zamestnania ukončil z dôvodu, že boli

dohodnuté iné pracovné podmienky, než tiež, ktoré boli skutočnými, u posledného zamestnávateľa Ľ. B.
K. B. J. pracoval ako vodič, vykonával i ťažké fyzické práce. V dôsledku odňatia vodičského preukazu a
zo zdravotných dôvodov bol však pracovný pomer ukončený. Je pravdou, že je oddlžený, má však dlh
na výživnom. Priateľke, s ktorou žije, prispieva na bývanie 60,- €, 15,- € na oddlženie, 20,- € výživné
a 10,- € na lieky. Momentálne nie je schopný vykonávať žiadnu prácu. Poukázal tiež na konanie na

Okresnom súde v E. o zverenie maloletej dcéry P. do jeho starostlivosti. Na ďalšom pojednávaní uviedol,
že absolvoval operáciu ramena, nevie, ako dlho budú trvať rehabilitácie a proces hojenia, rana mu hnisá,
chodí na kontroly. Je naďalej PN. Nemocenské dávky nepoberá, nárok mu nevznikol. Od novembra
2021 naďalej poberá dávku v hmotnej núdzi 105,- € mesačne. Predtým 3 mesiace poberal kompenzačnú
dávku 300,- € z dôvodu pandémie. Naposledy v októbri 2021. O invalidný dôchodok zatiaľ nepožiadal,

lebo najskôr musí byť ukončená PN, musí ísť pred posudkového lekára. V súčasnosti sa celodenne
stará o maloletú P., keďže priateľka pracuje v Ž.U. L. E.. Jej príjem je 1.600,- € v hrubom a poberá aj
rodičovský príspevok 383,80 €.

2. Matka vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.6.2021 čl. 58 vyjadrila nesúhlas s návrhom. Otec nežije v

spoločnej domácnosti s ňou i deťmi viac ako 5 rokov, kedy ich opustil. Nenechal im žiadne finančné
prostriedky. O deti sa musí po všetkých stránkach starať sama. Otec sa s deťmi stretáva sporadicky,
nemá s nimi vybudovaný žiadny citový vzťah. Nekupuje im žiadne darčeky na meniny, narodeniny, či
Vianoce, nezaujíma sa o deti, o to, či majú zabezpečenú stravu, ošatenie, hygienu, teplo, neprispieva
ani na žiadne poplatky, čo sa týka školy, škôlky, či zvýšené výdavky ohľadom zdravotnej starostlivosti.

Maloletá P. navštevuje 2. ročník základnej školy, nosí dioptrické okuliare, má diagnostikovanú astmu
a alergiu. Maloletý syn E. navštevuje od septembra 2021 predprípravný ročník S. Š. K. Č. z dôvodu
ťažkej poruchy reči. Každý týždeň s ním matka navštevuje T. Š.-Z. Z. K. Č., každý druhý týždeň K. F.
Ú. Z. B. S. Z. X. W. Q. K. Ž., tiež pedopsychiatričku, kardiologičku, urológa, foniatra, či neurologičku.
Má zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu maloletého syna, ktorému bola diagnostikovaná

expresívna porucha reči. Syn má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Matka poberá rodičovské
prídavky, od novembra 2019 do marca 2021 poberala náhradné výživné. Privyrába si príležitostnými
brigádami. Poukázala na to, že na otca maloletých detí podala i trestné oznámenie. Spolu s deťmi býva
v rodičovskej 3-podlažnom dome, kde majú dve izby. Prispieva na elektrinu a plyn 35,- € na osobu,
mesačne prevezie približne 80,- €. Ročné výdavky má na vodu 130,- €, daň z nehnuteľnosti zhruba

30,- €, odpad 18,- € na osobu, čerpanie žumpy 80,- €, palivové drevo zhruba 180,- €. V priemere na
deti minie mesačne 500,- €, na seba 100,- €. Poukazovala tiež na to, že otec detí je dobre finančne
zabezpečený a má pravidelný mesačný príjem. Často krát klame, súdy či policajný zbor zavádza. Na
pojednávaní uviedla, že i na jej strane došlo k zmene, bol jej priznaný príspevok za opatrovanie syna vo
výške 608,40 € mesačne. Poberá náhradné výživné na maloletú P. 190,- € a E. 170,- €, keďže otec od

decembra 2021 platí na každé z detí po 10,- €. Poberá tiež prídavky na deti vo výške 51,- €. Zdravotný
stav u syna sa zhoršoval postupne, tieto poruchy sa zisťujú vekom. Výdavky na maloletú P. predstavujú
mesačne zhruba 200,- €. Navyše platí za okuliare raz ročne 130 - 140,- €, raz za tri mesiace z dôvodu
alergie a astmy 35,- € na lieky. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého E., tie sú vo výške 400 - 450,- €
mesačne. Navštevuje pedagogické zariadenia, Ú. Z. Z. X. K. Ž., kde platí 10,- € za polhodinu, pričom

návšteva trvá tri polhodiny, tiež kliniku detskej psychológie W. K. Ž. pri platbe 20,- € za hodinu, ktorú
navštevuje raz mesačne. Na tento účel syna vozí autom. Cestovné predstavuje 120,- € mesačne. Tiež
uviedla, že syn navštevuje prípravný ročník v Š.P. Š. K. Č., kde jeho vyučovanie trvá len 4 hodiny denne.
Od septembra 2022 by mu mal byť pridelený asistent. Potom sa uvidí, či matka nastúpi do práce. Záležíto od rozhodnutia školy, či ho príjmu, keďže ho chce dať do klasickej školy, integrovať ho a nie nechať
ho v tejto špeciálnej škole. Dovtedy pracovala ako predavačka s príjmom 600 - 700,- € v čistom. Teraz
má z titulu opatrovného tak zhruba 600,- €. Navrhovateľ neplatí dlhodobo, už 7 rokov, odkedy nie sú

spolu. Aj keď pracoval v Amerike alebo v Nemecku, neplatil. To nie je len teraz, že je chorý. S jeho
návrhom preto nesúhlasí.

3. Kolízny opatrovník vo svojej správe z 20.7.2021 okrem iného uviedol, že maloletá P. má v dome svoju
vlastnúizbu,navštevuje2.ročníkzákladnejškoly,tiež navštevovalaumeleckúškolu,výtvarnýahudobný

krúžok. Nosí dioptrické okuliare, je astmatička. Do školy a škôlky vozí matka deti autom. Maloletý syn
navštevuje materskú školu. Má poruchu motoriky a ťažkú poruchu reči. Pravidelne navštevuje špeciálnu
poradňu, odborný ústav, každý polrok musí absolvovať návštevu ORL ambulancie, raz do roka detskú
neurologickú ambulanciu. Je po operácii, v sledovaní urológa. Otec dlhší čas deti nenavštívil. S kolíznym
opatrovníkom odmietol komunikovať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Č. nezistil žiadne nedostatky
v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky. V ospravedlnení svojej neprítomnosti na pojednávaní

žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, avšak bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia.

4. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 8p/12/2022-190- zo dňa 24.6.2022, ktorým v I. výroku
zaviazal otca k povinnosti prispievať každému dieťaťu na výživu po 40 € mesačne, čím došlo k zmene
skoršieho rozsudku č. k. 5P/39/2017-47- zo dňa 25.6.2018, II. výrokom návrh vo zvyšnej časti zamietol

a tretím rozhodol o trovách konania. Na základe odvolania matky i kolízneho opatrovníka rozhodoval
vo veci ako súd odvolací Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. k. 10CoP/46/2022-218- zo dňa
29.9.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec súdu vrátil na ďalšie konanie. V záveroch poukázal
na predčasnosť rozhodnutia súdu, na potrebu aplikovať vyšetrovaciu zásadu, podľa ktorej mal súd za
účelom použitia inštitútu potenciality skúmať, či u navrhovateľa šlo v Nemecku, kde pracoval, o pracovný

úraz, čo bolo jeho príčinou, či a aké pracovnoprávne nároky, resp. nároky zo zdravotného/úrazového
poistenia mu tým vznikli, či si ich uplatnil, ak nie, z akého dôvodu. Odvolací súd poukázal zároveň na
nepochybnú negatívnu zmenu pomerov na strane navrhovateľa z dôvodu, že mu pribudla vyživovacia
povinnosť narodením dcéry P..

5. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu navrhovateľa vyzval podrobnou výzvou zo dňa
20.3.2023 na čl. 238 na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie dôkazov vo vzťahu k ním tvrdenému
pracovnému úrazu a prípadných nárokov z neho plynúcich. Vyzval ho k označeniu zamestnávateľa,
pre prípad, že by tak sám z vážnych dôvodov nemohol urobiť. Výzvu súdu navrhovateľ nesplnil, žiadnu
súčinnosť v tomto smere neposkytol, preto odvolacím súdom uvádzané skutočnosti nemohol zistiť

v rámci vyšetrovacej zásady ani sám súd. Navrhovateľ na výzvu nedoplnil tvrdenia ani k aktuálnym
pomeromnajehostrane,urobiltakažnapojednávaní,čímsťažovalpostupsúdu.Jehoľahostajnýprístup
k veci a konaniu vyplýva i zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.7.2023 čl. 261, podľa ktorej si
navrhovateľ neprial, aby u neho kolízny opatrovník šetril pomery, neuviedol ani adresu, kde sa v tom
čase zdržiaval.

6. Na opätovné prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti
rodičov maloletých detí aj kolízneho opatrovníka. Súd na pojednávaní vykonal znova dokazovanie
výsluchom účastníkov konania.

7. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dôvodom nesplnenia výzvy súdu bolo, že veľa dokladov mu
odcudzila pani A., matka jeho dcéry P., o čom sú i záznamy na polícii v D.. Navrhovateľ je vyťažený,
má prácu, dcéru, od 1.9.2023 ju bude mať zverenú do striedavej rodičovskej starostlivosti, avšak už od
jej narodenia sa stará o ňu v podstate celodenne. Výdavky na jej výživu má zhruba vo výške 150,- €
mesačne. Je zamestnaný u A. T. ako vodič. Vodičský preukaz mu už bol vrátený. Čistý príjem dosahuje

vo výške 850,- €. Z úradu práce od novembra 2022 poberá aj štátnu podporu 126, €, asi z dôvodu
dlhodobej evidencie na úrade práce. Od marca 2023 býva v Ž. v 3-izbovom byte, využíva však len dve
izby, prenajímateľ má jednu uzamknutú. Nájomné platí 580,- €. V čase uzavretia nájomnej zmluvy mal
vyšší príjem, pracoval vo firme C. S. S.. X.. F.. Odišiel odtiaľ kvôli práci, ktorú vykonával tiež ako vodič.
Jazdili medzi Žilinou a Ostravou, nebolo im zaplatené všetko, tá strata času, ktorá počas jednotlivých

otočiek nastávala. Odchádzalo odtiaľ viac zamestnancov, navrhovateľ bol piaty v poradí. Pracoval tam
3 alebo 4 mesiace, plat mal len okolo 950,- € v čistom. Mzdu, ktorá vyplýva z výplatnej pásky za
1/2023, ktorú na pojednávaní predložila matka detí, dostal len jedenkrát. Zohľadňovala nadčasy a to, že
navrhovateľ pracoval za kolegov, ktorí štrajkovali. Deti naposledy videl pred dvoma rokmi. Nekúpil im nič.Okrem peňazí, ktoré posiela, sa o deti de facto nestará. Výživné plní ako môže. Odkedy sa zamestnal,
posiela matke 40,- €. Výdavky inak zmenené nemá. Nárok z pracovného úrazu si v Nemecku neuplatnil
žiadny, z dôvodu jazykovej bariéry. Začal tam s rehabilitačnou liečbou, ktorú nedokončil z rovnakého

dôvodu (jazyková bariéra). Pracovnou zmluvou nedisponuje, nevie, aké dokumenty tam podpisoval.
Pracovný úraz sa mu stal na stavbe, pri práci, držal veľké kladivo, ktorým, keď som sa zahnal, rameno
mu spadlo dolu. Lekári mu povedali, že už ho mal predtým v zlom stave a bola to otázka času, kedy
sa to stane. Od posledného rozhodnutia podstúpil aj reoperáciu ramena. K podnikateľskej činnosti
vyplývajúcej z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni uviedol, že žiadnu činnosť nevykonával, odvody

neplatil, nerozumie tomu. To bolo ešte z čias, keď pracoval u pani B., ako SZČO, ešte pred jeho PN. PN
bol od 21.5.2021 do novembra 2022, krátko na to sa zamestnal v spoločnosti C.. Počas PN určite žiadnu
činnosť nevykonával. V rámci zmierovacieho procesu navrhoval, aby súd zohľadnil daňový bonus, o
ktorý by požiadal, pričom by zamestnávateľovi uviedol číslo účtu matky a tejto by ho posielal, keďže
daňový bonus by bol zrejme vyšší ako príspevok k prídavku na dieťa, ktorý ho v súčasnosti nahrádza.
Uviedol, že by bol schopný platiť na každé z detí po 100,- € mesačne. Ten zvyšok by bolo možné pokryť

práve daňovým bonusom, ktorý by si vybavil.

8. Matka po zrušení veci odvolacím súdom na pojednávaní uviedla, že od posledného rozhodnutia
súdu sa u nej pomery sa nezmenili. Poberá príspevok za opatrovanie v rovnakej výške, príležitostne si
privyrába brigádami. Zvýšili sa akurát prídavky na deti na 60,- € na jedno dieťa. Keďže nepoberá daňový

bonus, dostáva aj príplatok k prídavku na dieťa 60,- €. Na jedno dieťa poberá teda spolu 120,- € za
mesiac. Syn má diagnózu, chodí teraz do školy, kde býva do jednej. Má prideleného asistenta.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že matke je poskytovaná potravinová pomoc. Závisí to
od príspevkov sponzorov. Ide o aktivitu, ktorú kolízna opatrovníčka vykonáva mimo práce a rozdeľuje

takýmto rodinám príležitostne, napríklad na Vianoce, potravinové balíčky. Nejde o pravidelný mesačný
príspevok. Vo vzťahu k matke a jej pomerom uviedla, že pri zaopatrovacom príspevku pre zdravotne
ťažko postihnutého občana (syna E.) matka nesmie pracovať, inak by o tento príspevok prišla.

10. Ďalej súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, obstaraných aj po rozhodnutí

odvolacieho súdu, ako aj pripojených spisov. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav
a vyvodil nasledovné právne závery.

11. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania 5P/39/2017-47 zo dňa 25.6.2018 súd rozhodol o
návrhu matky na zvýšenie výživného tak, že výživné na maloletú P. zvýšil na 200,- € mesačne a na

maloletého E. na 180,- € mesačne, počnúc dňom 7.11.2017 s tým, že zároveň povolil otcovi maloletých
detí splatné výživné uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.11.2018.

12. Z trestného rozkazu Okresného súdu v Čadci č. konania 1T/57/2019-82 zo dňa 20.5.2019 mal súd

zistené, že otcovi maloletých detí bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, právoplatne dňom 2.7.2019, za to, že
od septembra 2018 úmyselne neplnil riadne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

13. Z pripojeného spisu 2T/12/2020 mal súd zistené, že dňa 27.1.2020 bola podaná obžaloba na otca

maloletých detí za prečin zanedbania povinnej výživy, v zmysle ktorej najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť, a to od júla 2019 najmenej do podania
obžaloby. Uvedená vec nie je stále právoplatne skončenou.

14. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č. konania 3Odk/195/2020-24 zo dňa 14.12.2020 vyplýva, že

na majetok otca maloletých detí, ako dlžníka, bol vyhlásený konkurz, právoplatne dňom 22.12.2020.
Podľa zmluvy o pôžičke a dohode o splátkach zo dňa 24.11.2020, ktorú uzavrel otec maloletých detí v
postavení dlžníka s veriteľom - T. Z. Z., je otec povinným každý mesiac do 15. dňa v mesiaci uhradiť
14,- € splátku na účely úhrady paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení.

15. Z potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti vydaného Okresným úradom Č., odborom
živnostenského podnikania dňa 19.4.2021 mal súd zistené, že otec maloletých detí mal na dobu od
19.4.2021 do 1.1.2023 pozastavené prevádzkovanie živnosti.16. Z potvrdenia Daňového úradu Ž., pobočka Č., zo dňa 3.6.2021 mal súd zistené, že otec maloletých
detí nepodal daňové priznania z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2018 a 2019. Podal
ho však za zdaňovacie obdobie roka 2020. Vychádzajúc z tohto potvrdenia príjmy zo živnosti dosiahol vo

výške 19.300,- €, výdavky 11.580,- €, základe dane 7.720,- €. Podľa správy zo dňa 17.4.2023 nepodal
daňové priznanie ani za roky 2021 a 2022.

17. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vydaného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Č. dňa 29.4.2021, vyplýva, že otec maloletých detí bol zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie od 19.4.2021.

18. Z výsledkov lustrácií v sociálnej poisťovne na rodičov maloletých detí mal súd zistené, že otec bol
zamestnancom viacerých zamestnávateľov, resp. spoločností, naposledy od 28.1.2020 do 3.2.2020 Ľ.
B., B. J. a matka bola naposledy zamestnanou od 11.1.2019 do 6.9.2019 v spoločnosti P. SK, S.. S.
X..F.. Z oznámení zamestnávateľov otca maloletých detí, ktoré boli súdu doručené na základe jeho

žiadosti, súd zistil nasledovné: V spoločnosti S.-C., S..X..F.. pracoval na základe pracovnej zmluvy od
1.3.2019 ako stavebný robotník, vodič. Pracovný pomer bol ukončený dňa 5.3.2019, v skúšobnej dobe,
zo strany zamestnanca. U zamestnávateľa Z., S..X..F.. pracoval od 11.2.2019 do 15.2.2019 na základe
dohody o vykonaní práce, ktorú ukončil dohodou dňa 15.2.2019 bez uvedenia dôvodu. V spoločnosti
U., S..X..F.. pracoval ako vodič od 8.10.2018 do 31.1.2019. Pracovný pomer ukončil otec maloletých

detí bez uvedenia dôvodu. Z ďalšej lustrácie vykonanej dňa 6.7.2023 vyplýva, že navrhovateľ bol od
1.7.2021 do 30.6.2022 samostatne zárobkovo činnou osobou, následne sa zamestnal v spoločnosti C.
S. S.. X.. F.., kde pracoval od 5.12.2022 do 24.5.2023, a od 24.5.2023 pracuje u A. A. T..

19. Z rozhodnutí S. Š. K. Č. mal súd zistené, že maloletý E. bol prijatý do prípravného ročníka špeciálnej

základnej školy pre školský rok 2021/2022 a zároveň i do T. Š.-Z. Z. K. Č., ktoré navštevuje od
3.3.2021 jedenkrát za týždeň, kde mu je poskytovaná špeciálno-pedagogická starostlivosť na rozvoj
predškolských zručností. Podľa potvrdenia K. F. Ú. Z. B. S. Z. X. W. Q. zo dňa 9.6.2021 je maloletý E. v
jeho starostlivosti od júla 2020. Matka súdu doručila i listinné dôkazy k svojim tvrdeniam, a to v podobe
potvrdení lekárov, či správ z vyšetrení maloletého E., či už vyšetrenia kardiologického, ORL, detského

psychiatra, foniatra, urológa, neurológa a predložila i posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa
z 9.12.2020, z ktorej vyplývajú diagnózy maloletého E.: expresívna porucha reči, špecifická porucha
vývoja ústnej motoriky a vývinová jazyková porucha. Vyžaduje preto zvýšenú starostlivosť a vedenie
zo strany matky.

20. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Č. zo 7.6.2021 matka maloletých detí poberá rodičovský príspevok od
1.9.2020 naďalej, a to príspevok na maloletého E.. Poberala ho i od 1.10.2015 do 31.8.2018. Podľa
potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 jej bol vyplatený v mesiaci február 2021 vo
výške 1.355,90 €, v marci, apríli a máji vo výške 275,90 € a podľa potvrdenia o poberaní prídavku na
dieťa v roku 2021 jej bol vyplatený v januári vo výške 49,90 € a od februára do mája vo výške 51,- €.

Podľa potvrdenia ÚPSVaR Č. zo dňa 7.6.2021 matka maloletých detí poberala náhradné výživné na
maloletú P. v období od novembra 2019 do marca 2021 a na maloletého E. rovnako od novembra 2019
do marca 2021, na maloletú P. vo výške 200,- € mesačne a na maloletého E. vo výške 180,- € mesačne.

21. Podľa správy Sociálnej poisťovne - Ústredia z 15.6.2021 rodičia maloletých detí nie sú poberateľmi

žiadnych dávok zo strany štátu. Z odpovede zo dňa 24.3.2023 vyplýva, že navrhovateľ nie je
poberateľom žiadnych dávok aj naďalej.

22. Podľa správy ÚPSVaR Č. z 22.6.2021 otec maloletých detí od mája 2021 naďalej poberal tzv. SOS
dotáciu vo výške 300,- € mesačne.

23. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi, resp.
uchádzača o zamestnanie, mal súd zistené, že od 21.5.2021 bol otec maloletých detí pracovne
neschopný.

24. Z rodného listu vydaného Matričným úradom J. dňa 13.1.2022 mal súd zistené, že otcovi maloletých
detí sa narodila dcéra P. dňa XX.X.XXXX.25. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Č. zo 17.1.2022 bola od novembra 2021 otcovi maloletých detí vyplácaná
dávka v hmotnej núdzi vo výške 105,90 €.

26. Podľa výplatnej pásky u zamestnávateľa C. S. S.. X.. F.. v mesiaci 1/2023 predstavovala čistá mzda
pre navrhovateľa 1 229,80 €.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičo/v k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Navrhovateľ, otec dvoch maloletých detí, učinil predmetom tohto konania zníženie výživného.
V tomto konaní súd skúmal podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o
výživnom, ktorým je v danom prípade rozsudok vydaný vo veci 5P/39/2017 dňa 25.6.2018, ktorým bolo
naposledy rozhodnuté o vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca. Podľa rozhodnutia súdu vo veci
5P/39/2017 bol otec v čase rozhodovania vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, od apríla

2017 pracoval v Nemecku. Svoj príjem na výzvu súdu však nepreukázal, súd vychádzal z potenciality
príjmu. Pokiaľ aj bol od januára 2018 pracovne neschopný, poberal nemocenské dávky. Matka bola
na rodičovskej dovolenke s maloletým E., poberala len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Tie jej
boli doplácané aj z Nemecka vo výške 340 € (na pojednávaní v tejto veci uviedla, že to bolo len pár
mesiacov). Maloletá P. navštevovala materskú školu a maloletý E. mal 2 roky. Súd sa teda zameral na

zmeny, ktoré nastali po tomto rozhodnutí súdu.

29. Otec v konaní tvrdil viaceré dôvody, pre ktoré žiadal výživné znížiť. Pre jeho platobnú neschopnosť
bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, bol oddlžený. Má však naďalej dlhy na výživnom, pričom za
zanedbanie povinnej výživy už bol i právoplatne odsúdeným, bol mu odňatý i vodičský preukaz, čo bolo

podľa jeho tvrdení jedným z dôvodov, pre ktorý mal sťažené podmienky pre výkon práce, keďže dovtedy
pracoval prevažne ako vodič. V súčasnosti je voči nemu vedené pre rovnaký trestný čin ďalšie trestné
konanie (zanedbanie povinnej výživy). Tieto okolnosti však nemožno pričítať na ťarchu maloletých
detí, ktoré tento stav nezavinili. Trestné stíhanie si zavinil otec sám, rovnako, ako odňatie vodičského
preukazu, ktorý mu však bol medzičasom vrátený. Nebolo možné prihliadnuť na jeho tvrdenie, že o

zvýšení výživného nevedel. Pokiaľ by s matkou detí riadne komunikoval a o deti a situáciu okolo nich sa
zaujímal, ako zodpovedný rodič, bol by sa nielen o zvýšení výživného určite dozvedel.

30. Pokiaľ ide dôvod týkajúci sa zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý mu mal brániť dlhodobo
vykonávať pracovnú činnosť, súd uplatnil inštitút potenciality. Navrhovateľ nielen, že nesplnil dostatočne

konkrétnu výzvu súdu, ktorá mu bola zaslaná a ktorú i osobne prevzal po zrušení veci odvolacím
súdom, ale ani na pojednávaní netvrdil a nepreukázal žiadne objektívne dôvody, ktoré by súd v tomto
smere presvedčili. Nepreukázal ani dôvod alebo okolnosť, ktorá by mu v splnení výzvy bránila, o
predĺženie lehoty nepožiadal. Vzhľadom k jeho vyjadreniu ohľadom dôvodu ukončenia pracovnéhopomeru a rehabilitačnej liečby v Nemecku a dôvodu, pre ktorý si neuplatnil žiadny pracovnoprávny, či
iný nárok, ktorým mala byť jazyková bariéra, nebolo podľa názoru súdu potom potrebné vykonávať v
tomto smere ďalšie dôkazy (napr. dopyt na zamestnávateľa, ktorého navrhovateľ napokon ani nevedel

riadne označiť), keďže bolo navrhovateľom potvrdené, že si žiadne nároky neuplatnil. Jazykovú bariéru
súd nemohol vyhodnotiť za ospravedlňujúci dôvod, pre ktorý sa navrhovateľ vzdal určitého príjmu.
Podľa názoru súdu tak urobil de facto bezdôvodne. Jazyková bariéra sa súdu v súčasnej dobe rôznych
možností (úradný preklad, tlmočenie, ktoré navrhovateľ mohol využiť, keďže v tom čase príjem ešte mal
a pod.) nejaví byť neprekonateľnou prekážkou. Postoj navrhovateľa ani v tomto smere nebolo možné

pričítať na ťarchu maloletých detí. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ týmto spôsobom sám vzdal práva
na akýkoľvek peňažný nárok, ktorý by mu inak bol (s najväčšou pravdepodobnosťou) prináležal. Pokiaľ
by mu nebol prináležal (napr. z dôvodu, že by si úraz navrhovateľ zavinil sám), ani to by nebolo možné
pričítať na ťarchu maloletým deťom. Vzhľadom k uvedenému bolo možné prijať záver o nezodpovednom
prístupe navrhovateľa.

31. Avšak dôvodom, ktorý založil podstatnú zmenu majúcu za následok zníženie výživného, bolo
narodenie dcéry P. dňa XX.X.XXXX, kedy navrhovateľovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Uvedené
konštatoval aj sám odvolací súd. Preto súd ohraničil zmenu vyživovacej povinnosti týmto dňom. Keďže
presúdjerozhodujúcistavvčasejehorozhodovaniaakudňuvyhláseniarozsudkunebolnavrhovateľom
uvádzaný rozsudok o striedavej rodičovskej starostlivosti právoplatný (keďže mu nebol dosiaľ doručený),

súd naňho nemohol prihliadnuť. Nepovažoval za potrebné tento spis pripájať. Vychádzal v tomto smere z
vyjadrenia samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že pri fakticky každodennej celodennej (keďže matka
P. nie je schopnou sa o dcéru starať a nebýva s nimi v spoločnej domácnosti) starostlivosti o maloletú
dvojročnú P. na ňu vynakladá 150 €.

32.DcéraP.sanarodiladňaXX.X.XXXX.PodľalustrácievSociálnejpoisťovniod1.7.2021do30.7.2022,
po dobu jedného roka, bol navrhovateľ evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Navrhovateľ
uvedené dostatočne neozrejmil, opak vyplývajúci z evidencie v Sociálnej poisťovni nepreukázal. V
súvislosti s jeho tvrdeniami v tomto smere súd poukazuje na začiatok PN 21.5.2021, teda pred
narodením dcéry. Pritom navrhovateľ tvrdil len jej ukončenie, a to v mesiaci november 2022, krátko

predtým, ako sa zamestnal. Vo vzťahu k tomuto obdobiu súd preto vychádzal opäť z potenciality príjmu,
ktorý mohol dosahovať jednak z dávok alebo nároku, ktorý by bol uplatnil v dôsledku pracovného úrazu
(krátke časové obdobie), a tiež z dôvodu, že nepreukázal, aký príjem alebo dávky v tomto čase poberal.
Pokiaľ by aj bol skutočne PN, opäť by súd vychádzal z potenciality vo vzťahu k ďalším skôr tvrdeným
dôvodom v návrhu. Mal teda za to, že navrhovateľ mohol dosahovať rovnaký príjem aj po ukončení práce

v Nemecku. A to príjem, ktorý bol súdom zohľadnený v konaní 5P/39/2017 pri rozhodovaní o zvýšení
výživného. Návrh na zníženie výživného preto bolo možné posúdiť za dôvodný až odo dňa narodenia
dcéry P. (XX.X.XXXX).

33. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z pomerov aktuálnych ku dňu rozhodovania, pomerov,

ktoré sa zmenili v dôsledku toho, že otec sa zamestnal, a to z príjmu otca dosahovaného v čase
rozhodnutia, ktorý tvrdil zhruba vo výške 850,- € v čistom. Otec v konaní uviedol, že skôr zarábal aj 950,-
€, príjem 1.200,- € bol len výnimočný, v dôsledku nadčasov a zastupovania kolegov. Aj pri najnižšom
tvrdenom príjme (850,- €), za situácie, keď otec na maloletú P. plní výživné 150 € mesačne, súd ustálil,
že je schopným plniť výživné v tejto výške aj na ďalšie svoje deti - P. W. E.. Súd zohľadnil aj to, že ani

po zamestnaní sa, zlepšení si životnej situácie, otec nezačal prispievať na výživu P. a E. viac, než len
po 20 € mesačne (rovnako ako počas svojej PN), no vedel nájsť peňažné prostriedky na prenájom 3-
izbového bytu vo výške zodpovedajúcej nájmu 580 €, čo súd považuje za neprimerané.

34. Výživné má síce spotrebný charakter, ale zároveň všetky deti rovnakého rodiča majú právo podieľať

sa na jeho životnej úrovni. Preto súd nevidel dôvod znižovať výživné na maloletú P. a E. na menej
než 150,- €, ktoré je otec schopný vynakladať pre svoje ďalšie maloleté dieťa, najmenšie, najmladšie,
logicky i s nižšími odôvodnenými potrebami. Výživné súd určil u oboch detí, P. W. E., rovnaké práve z
tohto dôvodu, aby každé dieťa malo rovnaký podiel na životnej úrovni otca rovnaký. V tejto súvislosti
tiež poukazuje na to, že hoc je P. staršou a aj výživné bolo naposledy určené vo vyššej výške, u E.

bolo možné vzhliadnuť objektívnu zmenu pomerov, ktorú matka v konaní preukazovala, a to v podobe
jeho zhoršeného zdravotného stavu, ktorý bol diagnostikovaný a zisťovaný až po poslednom rozhodnutí
súdu a v spojení s ktorým má matka aj zvýšené výdavky. Našťastie, od posledného rozhodnutia došlo k
pozitívnej zmene u matky, dosahuje vyšší príjem z titulu príspevku za opatrovanie syna E.. Je to zároveňobdobný príjem, aký dosahovala ako predavačka predtým, než nastúpila na materskú a následne i
rodičovskú dovolenku. Pričom jej umožňuje byť doma so synom a venovať sa mu, podľa odporúčaní
odborníkov.

35. Na podporu uvedeného súd poukazuje aj na to, čo otec sám potvrdil, že otec sa žiadnym spôsobom
nepodieľa na starostlivosti o maloletú P. W. E., nielen formou výživného v peňažnej podobe, ale ani
akoukoľvekinouformouvpodobeosobnejstarostlivosti.Hocijerozhodnutímsúduprávoplatneupravený
jeho styk s deťmi, o deti sa nezaujíma, dva roky ich nevidel. Podľa názoru súdu nemôže byť maloletá P.

W. E. ukrátený v porovnaní s maloletou P., o ktorú sa otec celodenne stará.

36. Súd po zohľadnení vyššie uvedeného, po zhodnotení dôkazov jednotlivo, i vo vzájomných
súvislostiach, prijal záver, že za danej situácie, v ktorej sa otec maloletých detí nachádza, nie je
schopným platiť výživné naposledy určené súdom vo výške 200 € a 180 €. Je však schopným plniť po
150 € na každé dieťa, čo je zároveň aj spravodlivé. Pokiaľ dokáže plniť výživné na dvojročnú dcéru vo

výške 150 €, súd nevidí dôvod, aby plnil na ďalšie, staršie, deti menej.

37. Záverom súd poukazuje aj na ďalšie úvahy, ktoré ho pri rozhodovaní o výške výživného viedli.
Odôvodnené potreby maloletých detí matkou tvrdené zhruba vo výške 600 € mesačne neboli otcom
rozporované. Matka poberá na každé z detí 120,- €, na obe teda 240,- €, titulom prídavku na dieťa (60,-

€ mesačne na jedno dieťa) a príspevku k tomuto prídavku ako určitej náhrady za daňový bonus, ktorý
matka ako nezamestnaná poberať nemôže a ktorý otec doposiaľ neprejavil záujem vybaviť. Navrhovateľ
opakovane menil zamestnania, dlhodobo bol PN, či SZČO a pod., vzhľadom na čo v navrhovateľa
matka ani kolízny opatrovník nemali dôveru (pokiaľ šlo o jeho návrh - viď. odsek 7 odôvodnenia), na
navrhovateľa sa nedá spoľahnúť, veď ani pri vyššom príjme neplnil viac, než len 20 € na dieťa, spolu 40

€. Súd v tomto smere vychádzal zo stavu daného ku dňu rozhodovania súdu, keď ani jeden z rodičov
daňový bonus nepoberal, matka teda ani nemôže. Na strane matky neprihliadal na náhradné výživné,
vychádzal len z príspevku, ktorý poberá za opatrovanie maloletého syna E.. U otca vychádzal z príjmu
ku dňu rozhodovania súdu 850,- €. Nepokryté zostali u detí výdavky v rozsahu 360,- € (600 € tvrdené
výdavky mínus 240 € prídavky na deti a príspevok k nim namiesto daňového bonusu). Vychádzajúc z

rozhodovacej praxe súdov a samotnej rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie, matka by sa mala
podieľať na úhrade výdavkov rozsahu 1/3-iny, nakoľko sa o deti aj reálne, fakticky stará, vo vzťahu k
maloletému E. dokonca nad rámec bežnej starostlivosti (vzhľadom k jeho zdravotnému hendikepu) a
otec v rozsahu 2/3-ín. V danom prípade nebolo sporné, že otec sa o deti vôbec nestará, nestýka sa s
nimi, hoc má styk rozhodnutím súdu právoplatne upravený. O deti sa nezaujíma, nevidel ich dva roky.

2/3-iny výdavkov na deti v danom prípade predstavuje suma 260,- €, ktorú by bol otec povinný na deti
podľa ich odôvodnených výdavkov plniť. Súd poukazuje opätovne na to, že tak, ako má každé z detí
právo podieľať sa na (vyššej) životnej úrovni svojho rodiča, nemá, žiaľ, inú možnosť, než prispôsobiť
sa i nie úplne priaznivým pomerom u povinného rodiča, ako tomu bolo i v danom prípade. Pokiaľ vie
otec zabezpečiť úhradu výdavkov na maloletú P. v rozsahu 150,- € mesačne, mal by byť schopným v

takomto rozsahu pokryť výdavky i dvom starším maloletým deťom.

38. Návrh otca vo zvyšnej časti zamietol, nielen vo vzťahu k výške výživného, ale i za obdobie od
19.4.2021, kedy bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie do dňa predchádzajúcemu
podaniu návrhu, teda do 13.5.2021. Evidencia na úrade práce nie je okolnosťou, resp. dôvodom hodným

osobitného zreteľa, pre ktorý je možné priznať nárok spätne, teda za obdobie ešte pred podaním návrhu.
Bez inej zmeny by bolo dôvodné výživné znížiť s účinnosťou najskôr dňom podania návrhu, krátko po
ktorom (21.5.2021) sa stal otec pracovne neschopným. Avšak, vzhľadom k vyššie uvedeným záverom,
ktoré súd prijal, návrh nebol dôvodným ani od jeho podania dňa 14.5.2021 až do dňa predchádzajúceho
narodeniu maloletej P. XX.X.XXXX (potencialita), keďže jedine tento dôvod tvrdený navrhovateľom súd

vyhodnotil za podstatnú zmenu pomerov zníženie výživného odôvodňujúcu. Výživné preto znížil až od
29.6.2021.

39. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene skoršieho rozsudku vydaného v konaní 5P/39/2017, v jeho
prvom výroku.

40. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v časti
upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, ktorým je i toto konanie, inak neustanovuje.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd Žilina.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie

podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone
neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.