Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-14C/144/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899979
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1199899979.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/

XX E., 2/ F. B., C. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, E., 3/ H. D., C. E. nar. X.X.XXXX, bytom I. XX,
E., 4/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. L. XX, I. K. X/ H. E., nar. XX.X.XXXX bytom M. X, E., 6/ G. E., nar.
XX.X.XXXX bytom B. X, XXX XX E., 7/ N. J. C. E., nar. X.X.XXXX bytom B. X, XXX XX E., žalobcovia
v 1. až 7 rade zastúpení : JUDr. František Vavráč, advokát, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o vyplatenie finančnej náhrady takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. rade A. B. a v 2. rade F. B. spoločne a nerozdielne sumu
20.400,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 3. rade H. D. sumu 20.450,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 4. rade J. K. sumu 6.135,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 5. rade H. E. sumu 2.045,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 6. rade G. E. sumu 2.045,- Eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
VI. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 7. rade N. J. sumu 6.135,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 7. rade náhradu trov konania pozostávajúceho z trov
právneho zastúpenia vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia pôvodne označení ( N. B. ako žalobkyňa v 1.rade, H. D. ako žalobkyňa v 2. rade ), J. K. ako
žalobkyňa v 3. rade ), H. E. ako žalobca v 4. rade), G. E. ako žalobkyňa v 5. rade ), N. E. ako žalobkyňa
v 6 . rade ), F. O. P. ako (žalobkyňa v 7. rade) sa domáhali vyplatenia finančnej náhrady, ktorú výšku

neuviedli. Žalobcovia v 3., 4., 5. a 6. rade podaním zo dňa 28.12.2009 upresnili petit a žiadali zaviazať
žalovaného na zaplatenie 6.135,- Eur a to žalobcovi v 3. ,4., a 6. rade a žalobcovi v 5. rade sumu 2.045,-
Eur ( č.l. 169 ). Súčasne podaním zo dňa 28.12.2009 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali úpravy petitu
a žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobkyni v 1. rade sumu 20.450,- Eur a žalobkyni v 2. rade
sumu 20.450,- Eur ( 172-173 ). Okresný súd uznesením zo dňa 22.6.2011 schválil zmenu petitu tak ako
to navrhli žalobcovia v 1. až 7. rade. ( č.l. 234).

2. Žalobcovia v 1. až 9. rade ( pôvodne označenie žalobcov v žalobe ) sa návrhom doručeným súdu
dňa 29.12.1999 domáhali zaplatenia finančnej náhrady voči žalovanému. Žalobu odôvodnili tým, že ako
oprávnené osoby si uplatnili voči mestu Banská Bystrica dňa 10.07.1991 nárok na vydanie veci v zmysle
právnych predpisov o reštitúcii. Predmetom vydania bola nehnuteľnosť pare. č. O. 4260 o výmere 206m2, vedená na LV č. X, pôvodne parcela č. XXXX, č. vi. 85. Druhým listom zo dňa 14.08.1991 požiadali
mesto Banská Bystrica o vydanie ďalších nehnuteľností na parcelách č. XXXX, XXXX A. XXXX. Išlo
o stavenisko na Troskách o výmere 100 m2, zastavanú plochu 877m2 a lúku na Dolnom predmestí

o výmere 9442m2. Poukázali na to, že tieto nehnuteľnosti nadobudli 02.02 a 06.02.1948 manželia
K. E. a H. E. a ich vlastníctvo prešlo od 25.02.1948 do 1.1.1990 znárodnením na štát výmerom č.
C-45,611/50/VI/2 zo dňa 15.02.1951. Mestský úrad Banská Bystrica odpovedal na ich žiadosť listom zo
dňa 21.10.1991. Oznámil im, že z územného hľadiska je možné vydať iba parcelu č. EN XXXX o výmere
206 m2, k.ú. E. E.. Vydaniu ostatných nehnuteľností bránila existujúca výstavba inžinierskych sietí za

účelom výstavby Športovej haly. Na základe dohody o vydaní zo dňa 09.03.1992 bola H. E. vydaná
nehnuteľnosť č. XXXX o výmere 206 m2 - I. B. G.. Navrhovatelia uviedli, že si listom zo dňa 30.08.1991
uplatnili na Ministerstve financií SR reštitučné nároky na vydanie nehnuteľností. Následne boli vyzvaní
na predloženie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností, za ktoré reštitučná komisia Ministerstva
financií SR odporučila finančnú náhradu. Uviedli, že listom zo dňa 11.01.1999, č. 22824/1998 - 72 im
Ministerstvo financií SR priznalo finančnú náhradu vo výške 735.613,- Sk. Súčasne im oznámilo, že

nárok na finančnú náhradu za parcelu č. XXXX, XXXX, XXXX a zvyšok parciel 1606, 1608 im nemôže
priznať, pretože nebol uplatnený predpísaným spôsobom v zákonnej lehote. Žalobcovia poukázali na
ust.§2ods.1,§5ods.1,ods.3,§13ods.1,ods.3zákonač.87/1991Zb.omimosúdnychrehabilitáciách
a na zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a iných krívd. Tvrdili, že v plnom
rozsahu splnili všetky podmienky ustanovené príslušnými zákonmi na vydanie veci, resp. na priznanie

finančnej náhrady.

3. Žalovaný v písomnom stanovisku uviedol, že si žalobcovia nárok na finančnú náhradu podľa zákona
o mimosúdnych rehabilitáciách za nehnuteľnosti uplatnili prostredníctvom Okresného úradu v Banskej
Bystrici žiadosťou zo dňa 12.11.1991. V tejto žiadosti výslovne uviedli, že nárok na finančnú náhradu

si uplatnili za parcelu č. XXXX o výmere 3868m2, parcelu č. XXXX o výmere 100 m2 a za parcelu č.
XXXX/X Q. výmere 185 m2. Poukázali na to, v žiadosti je výslovne uvedené, že z parcely č. XXXX o
výmere 9943 m2 zostáva pôvodným majiteľom 6254 m2, parcela č. XXXX o výmere 35 m2 zostáva
na vrátenie celá a parcela č. XXXX o výmere 9442 m2 a že ich žiadajú vrátiť pôvodným majiteľom.
Ďalším podaním zo dňa 23.07.1993 mali žalobcovia oznámiť ministerstvu súhrn pozemkov o výmere

20.582m2, za ktoré požadujú finančnú náhradu. Listom zo dňa 26.01.1994 žalobcovia ministerstvu
oznámili,ktorépozemkysúzastavanéaniejemožnéichvrátiť.Žalovanýtvrdil,žežalobcoviapodali tieto
podaniapolehotestanovenejzákonomnauplatnenienárokunafinančnúnáhradu.Uviedol,žereštitučný
nárok na finančnú náhradu bol posúdený reštitučnou komisiou ministerstva, ktorá neodporučila priznať
nárok na finančnú náhradu z dôvodu, že žiadatelia nepreukázali splnenie podmienky oprávnených osôb,

čo im bolo oznámené listom zo dňa 21.08.1995. Listom zo dňa 25.03.1997 predložili navrhovatelia
odporcovi návrh na mimosúdne urovnanie sporu. Na základe tohto návrhu žalovaný opätovne posúdil
nárok žalobcov a odporučilo priznať žalobcom náhradu za parcelu č. XXXX pozemok o výmere 3868
m2, pare. č. XXXX pozemok o výmere 100 m2 a pare. č. XXXX/X pivnica v R. o výmere 185m2.
Súčasne im oznámil, že im nemôže priznať nárok na finančnú náhradu za parcely XXXX, XXXX, XXXX

a zvyšok parciel XXXX, XXXX ako i za stavby na nich stojace, pretože nárok nebol uplatnený v zákonom
stanovenej lehote. Poukázal na ust. § 5 zákona č. 319/1991 Zb. a na skutočnosť, že nárok bolo potrebné
uplatniť do 1 04.1992, resp. v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok,
ktorým bol zamietnutý nárok na vydanie veci.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: podaním
Ministerstva financií SR z 11.01.1999 vo veci priznania finančnej náhrady adresovanej navrhovateľom
v1. až 7. rade, podaním Ministerstva financií SR z 3.2.1988, podaním právnych predchodcov žalobcov
adresovaných MF SR zo dňa 30.8.1991, dohodou o vydaní veci zo dňa 9.3.1992, vyjadrenie
Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 21.10.1991,,identifikáciou parciel, podaním podpísaným H.

E. a navrhovateľkami v1. a 7. rade doručeným Ministerstvu financií SR dňa 30.08.1991 označeným
ako uplatnenie reštitučných nárokov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica 20C
80/1992, ako aj ďalšími listinným dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v 1. rade súd zistil, že osobne iniciovala žiadosť a to vydanie

nehnuteľnosti, ktoré adresovala žalovanému dňa 30.08.1991. Táto žiadosť bola podpísaná E., B. a P..
Žiadosť napísali sami a požiadali o vydanie nehnuteľností. Žiadosť o uplatnenie podali dňa 21.10.1991
na Mestskom úrade v Banskej Bystrici a ide o žiadosť zo dňa 12.11.1991 podpísaná pani P.. Uviedla, že
im čiastočne plnili a vo zvyšku im oznámili, že sú na pozemkoch inžinierske siete a do úvahy prichádzafinančná náhrada podľa § 13 zákona č. 87/1991 Zb.. Uviedla, že si žiadali iba o vydanie nehnuteľností
a finančnú náhradu nežiadali.

6. Žalobkyňa v 7. rade uviedla, že do konania vstúpila ako dedička po otcovi E. a žalobkyňa v 6. rade
vstúpila do konania po manželovi F. E.,ktorý zomrel XX.X.XXXX plne súhlasili s výpoveďou právnej
predchodkyne žalobkyne 1.

7. Z výsluchu žalobkyne v 7. rade 235 zistil, že iniciovala žiadosť o vydanie nehnuteľnosti, ktoré

boli opísané v žiadosti a adresované žalovanému. Uviedla, že žiadosť podpísala matkou a sestrou
P.. Súd z výsluchu G. E. v 6. rade zistil, že do konania vstúpila po otcovi F. E., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Uviedol, že prebiehalo viacero reštitučných konaní, ktoré si on uplatnil ako oprávnená
osoba spolu s dvomi sestrami a matkou vstúpili do konania. Navrhovateľ v 4. rade sa o uplatnený nárok
moc nezaujímal, veci boli podané a nechali konať tetu - navrhovateľku v 1. rade a priebežne sa o
uplatnené nároky zaujímal.

8. Z výsluchu navrhovateľky v 6. rade súd zistil, že s je manželkou F. E., ktorý zomrel a vstúpila do
konania po ňom. Pridržiavala sa toho, čo uviedla navrhovateľka v 1. rade.
9. Z výsluchu navrhovateľky v 3. rade súd zistil, že je dcérou F. E. a do konania vstúpila po jeho smrti.
10. Súd zistil, že H. E., F. E. žalobcovia v 1., 2., a 7. rade doručili Ministerstvu financií SR dňa 30.8.1991

písomné podanie označené ako uplatnenie reštitučných nárokov. Uviedli, že sú pozemkovo knižnými
vlastníkmi nehnuteľností v kú. Banská Bystrica a to v pkn. vložke č. 1345, parcely č. XXX; v pkn. vložke
č. 85, parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX; pln. vložke č. 1344, parcely
č. XXX. Tvrdili, že vydanie týchto parciel žiadali od ich súčasných držiteľov, podľa rozpisu. Ďalej v podaní
uviedli, že si uplatňujú vydanie ich nehnuteľností.

11. Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 11.01.1999 číslo 22824/1998 - 72 adresovaného
navrhovateľom v 1. až 7. rade súd zistil, že Ministerstvo financií SR priznalo žalobcom ( pôvodne
označených v žalobe v 1. až 7. ) rade finančnú náhradu celkovo vo výške 735.613,-Sk. Uviedlo, že
oprávnenéosobyF.E.aH.E.zomreliadoichprávvstúpiliichdedičia.PodľauzneseniaObvodnéhosúdu
Bratislava 2 sp. zn. D 1583/93 sú dedičmi F. E. - G. E., J. K., H. E., N. E.. Podľa uznesenia Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. D 1147/95 po poručiteľke H. E. sú dedičmi F. O. P., N. B., H. D. a vnuci J.
K., H. E. a N. E.. V závere predmetného listu súčasne Ministerstvo financií SR oznámilo, že nárok na
finančnú náhradu za parcely č. XXXX, XXXX, XXXX a zvyšok parciel č. XXXX, A. XXXX nemôže priznať.
Dôvodom nepriznania náhrady bola skutočnosť, že nárok nebol uplatnený predpísaným spôsobom v
zákonnej lehote. Zo žiadosti zo dňa 12.11.1991 malo vyplývať, že oprávnené osoby žiadali uvedené

parcely vrátiť pôvodným vlastníkom.
12. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 19C 18/2000-266 zo dňa 28.3.2007l zamietol
návrh na vydanie veci z dôvodu preklúzie ( ide o parcely k.u Banská Bystrica č. XXXX o výmere 6075
m2,č.XXXX o výmere 35m2,č.16O9 o výmere 877m2,č.XXXX o výmere 9442 m2 a iné) v spojení s
rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12co 188/2007-93 zo dňa 18.10.2007, ktorý potvrdil rozsudok

okresného súdu.
13. Rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24.5.2007 bolo zamietnuté dovolanie navrhovateľov
a v časti bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C 80/1992-368 zo dňa 19.11.2002
v spojení s opravným uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 20C 80/1992 a G. E. J. K., H. E., N. E.
boli povinní vydať G. D. do 30 dní nehnuteľností v k.ú. E. E. na LV ako stavba - dom I. S. XX T. B. S.

XXXX a pozemok - parcela č. XXXX- zastavaná plocha vo výmere 2621 m2 a vo zvyšku bolo dovolanie
zamietnuté.
14. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. III.ÚS 303/07-37 zo dňa 15.5.2008 zrušil okrem iného rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24.5.2007.
15. Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo 328/2009 zo dňa 29.11.2010 zamietol dovolanie v časti smerujúcej

proti výroku rozsudku KS v Banskej Bystrici zo dňa 17.6.2009 sp. zn. 15Co 6/2009 a zmenil rozsudok 1.
stupňa vo výroku o povinnosti G. E. ,J. K. ,H. E., N. E. vydať G. D. do 30 dní nehnuteľností v k.ú. E. E.
na LV ako stavba-dom súpisné číslo XX na parcele č. XXXX a pozemok - parcela č. XXXX- zastavaná
plocha vo výmere 2621 m2 tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej časti dovolanie odmietol.

16. Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci sp. zn. 14C 144/1999-363 zo dňa 12.5.2015 zamietol
návrh žalobcov a žalovanému nepriznal trovy konania. ( č.l. 363). Žalobcovia podali odvolanie.17. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7Co/680/2015 - 400 zo dňa 22.3.2017 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcom v 1. až 6. rade. ( č.l. 400-404 ).

18. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo 33/2018 zo dňa 28.3.2019 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 22.3.2017 sp. zn. 7Co/680/2015 a zrušil vec mu na ďalšie konanie.( č.l.
420-422). V dôvodoch uznesenia NS SR okrem iného uviedol, že v preskúmavanej veci dovolatelia
opodstatnene namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola

daná nesprávnou interpretáciou príslušných ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. upravujúcich povinnosť
poskytnúť oprávneným osobám finančnú náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať. Najvyšší súd
už v rozhodnutí z 28. 6. 1993 sp. zn. 1 Cdo 65/93 (R 78/1994) uviedol, že zákon č. 492/1992 Zb.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a
o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, v znení
zákona č. 312/1992 Zb., zveruje súdu riešiť vzťahy, ktoré vznikajú z uplatneného nároku na finančnú

náhradu medzi oprávnenou osobou a ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je podľa § 6 ods. 4
zákona č. 319/1991 Zb. v znení zákona č. 492/1992 Zb. v súdnom spore zastúpený okresným úradom, v
obvode ktorého je sídlo príslušného súdu. Z tejto formulácie možno vyvodiť právny záver, že žalovaným,
a teda pasívne legitimovaným subjektom v spore o nároku na finančnú náhradu, uplatnenom podľa §
13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na tomto závere nie je

dôvod nič meniť a dovolací súd na ňom zotrváva.

19. Ďalej NS SSR zdôraznil v rozhodnutí, že zmiernenie následkov majetkových a iných krívd v zmysle
zákona č. 87/1991 Zb. spočívalo v oblasti občianskoprávnych vzťahov vo vydaní veci alebo v poskytnutí
finančnej náhrady. Kým vymedzenie povinných osôb v zmysle § 4 tohto zákona bolo relevantné pri

reštitučnom nároku na vydanie veci, keďže povinnou osobou mohla byť len osoba, ktorá ku dňu účinnosti
zákona vec drží, pri reštitučnom nároku na poskytnutie finančnej náhrady bolo pre určenie subjektu,
ktorý má túto náhradu poskytnúť, rozhodujúce ustanovenie § 13 ods. 3 označeného predpisu. V zmysle
tohto ustanovenia písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne
štátnej správy republiky. Odsek 4 uvedeného ustanovenia potom výslovne ukladal povinnosť ústredného

orgánu štátnej správy poskytnúť oprávnenej osobe finančnú náhradu v zákonom určenej lehote. Zákon
č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších zmien a doplnkov v § 4 ods.
1 písm. c) určil, že ústredným orgánom štátnej správy príslušným na vyplatenie finančnej náhrady podľa
§ 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Z ďalších ustanovení

tohto právneho predpisu vyplynulo, že ak ústredný orgán štátnej správy nárok neuspokojí, možno ho
žalovať na súde (§ 6 ods. 4 a § 8 ods. 3). Pokiaľ v zákone č. 87/1991 Zb. je priamo určený orgán,
ktorý má povinnosť poskytnúť finančnú náhradu, nie je žiaden dôvod pre záver, že sa jedná de facto o
povinnosť štátu. Zároveň nie je daný ani rozumný dôvod, aby ministerstvo vlastným menom poskytovalo
mimosúdne finančnú náhradu, no v súdnom konaní by mohlo vystupovať len ako orgán štátu konajúci

v mene Slovenskej republiky (por. nález Ústavného súdu Českej republiky z 31. 8. 1998 sp. zn. IV.
ÚS 309/97). 13. Dovolací súd ďalej poznamenal v uznesení, že zásade pre reštitučné spory je totiž
špecifické, že sa v nich posudzuje a sleduje odstránenie krívd spôsobených v minulosti práve štátom, a
preto by štát a jeho orgány - a teda i súdy - nemali v týchto veciach lipnúť na rýdzo formálnom prístupe.
spravodlivého súdneho konania. ( bod 12 a13 uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 33/2018 zo dňa 28.3.2019,

č.l. 420-421).

20. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co94/2019-437 zo dňa 30.1.2020 rozhodol o
pokračovaní s dedičmi po nebohej žalobkyni N. B. a to A. B. a F. B. ( č.l. 437-438 ). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 9.3.2020.

21. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co94/2019-444 zo dňa 29.4.2020 rozhodol a
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcov
( v 1. až 7. rade ) zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania v časti, v ktorej súd žalovanému
proti žalobcom v 1. až 7. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zrušenia vec vrátil

súdu na ďalšie konanie ( č.l. 444-449 ). V odôvodnení predmetného uznesenia v súlade s čl. 2 C.s.p.
odvolací súd uviedol, že predmetom daného konania je reštitučný nárok podľa osobitného zákona (§ 13
zákona č. 87/1991 Zb.), ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky
minulých majetkových a iných krívd, v konaní o ktorom sú štát a jeho orgány povinné postupovaťpodľa tohto osobitného zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných
ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Základným predpokladom
pre poskytnutie finančnej náhrady podľa § 13 citovaného zákona za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno

vydať, alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods.3,4,5 zákona je písomná
žiadosť o finančnú náhradu, ktorú treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky
najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa,
keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci. Ust. § 13 ods.3
zákona č. 87/1991 Zb. nevymedzuje obsah pojmu "písomná žiadosť" preto treba za ňu považovať

jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti právneho úkonu (§ 34 Občianskeho zákonníka),
ktorým oprávnená osoba žiada o finančnú náhradu, podanú na príslušnom orgáne štátnej správy
republiky v lehotách uvedených v zákone. Súd prvej inštancie v uvedenom smere takto nepostupoval,
nezaoberal sa jednotlivými podaniami žiadateľov jednoznačne žiadajúcich reštitučné nároky podľa
zákona č. 87/1991 Zb. adresovaných Ministerstvu financií SR, ako orgánu rozhodujúceho o vyplácaní
finančných náhrad za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať a ktorý ak aj časť podaní žiadateľov

nepovažoval za žiadosť o finančnú náhradu za nehnuteľnosti, mal tieto v zmysle § 5 ods.5 zákona
č. 319/1991 Zb. vrátiť ako neúplné na doplnenie (do doby doplnenia žiadosti oprávnenou osobou
lehota podľa osobitného predpisu neplynie). V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 72/99) je, ak pod uplatnením
nároku na finančnú náhradu za nehnuteľnosť, ktorú nie je možné vydať, alebo ak oprávnená osoba

požiadalaofinančnúnáhradupodľa§7ods.3,4,5zákonač.87/1991Zb.,jepotrebnérozumieťakúkoľvek
žiadosť o náhradu za znárodnený majetok, ak z nej vyplýva nemožnosť vydania nehnuteľnosti, resp.
okolnosti dôvodnosti a opodstatnenosti žiadosti podľa § 7 ods.3,4,5 citovaného zákona, kedy opačný
postup by bol príliš formalistický a odporujúci zmyslu reštitučného zákona. V prejednávanej veci je
treba zdôrazniť, že v reštitučných veciach je na mieste postupovať zo strany všetkých štátnych orgánov

tak ( predovšetkým tam, kde tento orgán musí vychádzať z vlastnej úvahy), aby nedochádzalo k
neústretovému formalistickému postupu súdu, keďže reštitučné nároky sú mimoriadnymi do tej miery,
že je tu odôvodnený aj mimoriadny postup všetkých štátnych orgánov (vrátane súdov) byť zhovievavejší
k forme a obsahu uplatnenia týchto nárokov. Súdu prvej inštancie je treba dať do pozornosti i to, že
lehota uvedená v § 13 ods.3 zákona č. 87/1991 Zb. nie je lehotou prepadnou (neobsahuje dovetok "inak

nárok zanikne", § 583 Občianskeho zákonníka), za ktorú ju (vychádzajúc z formulácie veľmi stručného
odôvodnenia ) za takúto zrejme považoval.

22.Súd uznesením 14C144/1999-451zodňa8.2.2021vyzvalžalobcovv1.až7.rade,abypodhrozbou
odmietnutia žaloby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia odstránili vady žaloby a zosúladili petit

žaloby s označením žalobcov v 1. až 7 rade tak, že uvedú určitý a vykonateľný žalobný návrh (petit).
PZ žalobcom bol doručené uznesenie dňa 15.2.2021.

23. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 14C 144/1999 zo dňa 21.4.2021 pripustil zmenu petitu

žaloby nasledovne : 1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. rade A. B. a v 2. rade F. B. spoločne a
nerozdielne sumu 20.400,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.2.Žalovaný je povinný
zaplatil žalobcovi v 3. rade H. D. sumu 20.450,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3.
Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 4. rade J. K. sumu 6.135,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. 4. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 5. rade H. E. sumu 2.045,- Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. 6. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 6. rade G. E. sumu 2.045,- Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 7. Žalovaný je povinný zaplatil žalobcovi v 7. rade N. J. sumu
6.135,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom
v 1. až 7. rade náhradu trov konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
24. Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli

občiansko-právnymi a pracovno-právnymi úkonmi a právnymi aktmi urobenými v období od 25.02.1948
do01.01.1990vrozporezozásadamidemokratickejspoločnostirešpektujúcejprávaobčanovvyjadrenej
Chartou organizácie spojených národov, všeobecnou deklaráciou ľudských práva a nadväzujúcimi
medzinárodnými paktami o občianskych, politických , hospodárskych , sociálnych a kultúrnych právach. /
§ 1 ods. 1 Zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

25. Zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi,
správnymi aktami, alebo inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období spočíva
vo vydaní veci, alebo v poskytnutí finančnej náhrady, alebo zrušení niektorých správnych aktov, prípade
v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia a) ak je to v zákone vyslovene ustanovené, b) ak k nímdošlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo c) ak bol dôsledkom
politickej perzekúcie, alebo postupu porušujúceho všeobecné uznávané ľudské práva a slobody. / § 2
ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

26. Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených
v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej federatívnej republiky a má trvalý pobyt
na jej území. / § 3 ods. 1 Zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

27. Povinnými osobami sú štát, alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec

držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých
spoločníkmi, alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby a b) cudzích štátov. / § 4 ods. 1 Zák. č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách/

28. Povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie
veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec

nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len
niektoré z nich, vydá sa im celá vec. / § 5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

29. Na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti
tohto zákona, inak jej nárok zanikne. / § 5 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

30. Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky
na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. / § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách /

31. Ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 2 neboli
uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, do jedného roka odo dňa
účinnosti tohto zákona. / § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

32. Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať,

alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona. / § 13 ods. 1
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať
na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa
účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok,
ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa

zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka
odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému
podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká./ § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách /Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej
osobe finančnú náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. / § 13 ods. 4 zákona č.

87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách /

33. Oprávnená osoba, ktorá bola v rokoch 1952 až 1953 násilne vysťahovaná zo svojho bydliska
na základe výmerov alebo oznámení národných výborov, prípadne iných orgánov, vydaných podľa
osobitného predpisu 4) má nárok na vydanie nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitného predpisu 5),

ak tieto veci boli pri vysťahovaní štátom odňaté z jej vlastníctva. / § 3 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení
niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
oblasti mimosúdnych rehabilitácií /

34. Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov stranami sporu ako aj právnych

záverov vyšších súdnych autorít a to v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
33/2018 zo dňa 28,3,2019 ako aj z uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co 94/2019 zo
dňa 29.4.2020 ,ktorými je viazaný tunajší súd dospel k záveru, že žaloba na priznanie odškodnenia
pre žalobcov je dôvodná. V konaní bolo nesporné, že premetom konania je reštitučný nárok podľa
osobitného zákona ( § 13 zákona č. 87/1991 Z.z. ).Súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žalobcovia boli oprávnené osoby v zmysle zákona požiadali o vydanie nehnuteľností
resp. finančnú náhradu, pričom súd predmetnú písomnú žiadosť posudzoval podľa § 13 ods. 3 zák.
87/1991 Z.z..Súd v zmysle vyšších názorov súdnych autorít písomnú žiadosť žalobcov posudzoval
ako jednostranný úkon a vzhľadom na okolnosti v predmetnej veci ako aj na rozsudok NS SR sp. zn.5Cdo 72/1999 posudzoval podľa obsahu tak, aby postup pri riešení zo strany úradov nemal byť príliš
formalistický. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn .II. ÚS
105/97 na to, že ak žalobcovia si uplatnili reštitučný nárok na konkrétnom orgáne verejnej moci tak

podanie žalobcov bolo potrebné chápať ako reštitučný nárok v takom rozsahu v akom tento orgán podľa
osobitného zákona môže priznať. Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že žalobcovia
si uplatnili svoj reštitučný nárok podľa zákona vo svetle judikatúry.

35. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia požiadali o vydanie nehnuteľnosti, resp. zaplatenie finančnej

náhrady podľa Zákona 87/1991 Zb.. V konaní medzi stranami bolo nesporné, že súhrn pozemkov
bol o výmere 20.582 m2, ktoré sú predmetom finančnej náhrady. Samotná výška výmery nebola
sporná. Žalovaná namietala nárok žalobcov, že nebol uplatnený v zákonom stanovenej lehote, t.j. do
01.04.1992, avšak súd s poukazom na § 13 Zákona 87/1991 Zb., ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo
72/1999 má za to, že lehota je premlčacia a nie prekluzívna a uplatnený nárok bol uplatnený podľa
zákona. Zo záverov rozsudkov NS SR ako aj KS BA vyplýva, že ide o reštitučný nárok a orgány sú

povinné postupovať v konaní podľa tohto reštitučného zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb,
v ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.

36. Zo samotného dokazovania vyplýva, že žalobcovia reštitučný nárok uplatnili voči žalovanému dňa
30.08.1991 (podacie razítko) a to pozemky vo vložke č. 85, k.ú. E. E., parcela č. XXXX o výmere

9943 m2, parcela č. XXXX o výmere 35 m2, parcela č. XXXX o výmere 100 m2, parcela XXXX o
výmere 877 m2, parcela č. XXXX o výmere 9442 m2 a parcela č, XXXXX o výmere 185 m2.V konaní
je preukázané, že zo strany žalovanej došlo k priznaniu čiastočnej finančnej náhrady, ktorá sa týkala
parcely č. XXXX (celí o výmere 9943 m2), v rozsahu 3868 m2, parcela č. XXXX o výmere 100 m2 a
parcela č. XXXX o výmere 185 m2. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo stanoviska žalovaného zo dňa

11.01.1999, vedeného pod č. 22824/1998-72. Predmetom tohto konania zostáva poskytnúť finančnú
náhradu v rozsahu parcela č. XXXX celá o výmere 9943 (poskytnutá náhrada podľa bodu 4 z listu
11.01.1999 v rozsahu 3868 m2), zostáva z nej nahradiť 6075 m2, celá parcelu č. XXXX o výmere 35
m2, celá parcela č. XXXX o výmere 877 m2, celá parcela č. XXXX o výmere 9442 m2. Celkove rozsah
pozemkov, za ktoré nebola poskytnutá finančná náhrada, je 16.429 m2. To znamená, že súčet výmery

16.429 m2 + výmery, za ktoré bola poskytnutá finančná náhrada, t. j. 4153 m2 ( 16429 + 4153 = 20528 )
je celkovo 20582 m2. Súd považoval tieto skutočnosti pokiaľ ide o výmery pozemkov v celkovej výmere
20582 m 2, za nesporné medzi stranami sporu. Žalobcovia výšku svojho nároku určili podľa vyhlášky
MF SR č. 205/1988 v znení vyhlášky 289/1990Zb. o cenách stavieb, pozemkov, kde podľa § 14 ods.
1 je uvedené, "cena za 1 m2 pozemku, alebo jeho časti, sa určuje 150 Kčs v Banskej Bystrici (fixná

cena za 1 m2 je 150 Kčs a cena finančnej náhrady sa určí matematicky súčinom požadovanej výmery
16429 x 150 = 2 464 350 Kčs, čo je v prepočte 81.801,43 Eur)". Treba však uviesť, že predmetná
suma 81.801,43 Eur sa týkala náhrady za pozemky v 1/1, avšak predmetom súčasného konania je
už len náhrada vo výške 3/4, ktorá sa týka žalobcov. Súd dodáva, že dedičia po F. O. P. v podiele ?
nepodali v predchádzajúcich konaniach odvolanie, keď bola žaloba zamietnutá. Tieto skutočnosti sú

nesporné a vyplývajú z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co94/2019-444.( 444-449).
Preto uplatnený nárok žalobcov predstavuje sumu 61.350,- Eur, ktorá bola vykonaná na základe úprave
petitu zo dňa 15.03.2021 a predmetná suma sa delí podľa jednotlivých podielov žalobcov. Súd pokiaľ
ide o argumentáciu žalovanej, že je potrebný v konaní Znalecký posudok, tak sa s ním nestotožnil,
pretože Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách v § 13, ktorý upravuje finančnú náhradu, v žiadnom

ustanovení neuvádza požiadavku predloženia Znaleckého posudku. Má len ustanovenie § 32, že v
niektorých prípadoch zmiernenia majetkových, alebo iných krívd v dôsledku platnosti, alebo osobitného
použitia niektorých právnych predpisov, alebo iných dôvodov len na území SR, upraví SNR osobitným
predpisom. Tento osobitný predpis je Zákon č. 319/1991 z 11.07.1991, ktorý má ustanovenie v § 5 ods.
4, že "ak je predmetom uplatneného nároku finančná náhrada za nehnuteľnosť, je potrebné pripojiť výpis

z evidencie nehnuteľnosti a doklad o odňatí veci, alebo iný doklad". Z uvedeného vyplýva, že nebol
potrebný Znalecký posudok. Treba však uviesť, že Zákon bol neskôr dotknutý viacerými novelami a
novela č. 492/1992 Zb. podľa článku 1 bod 14, zakotvila vsuvku za text...pozemkovej knihy, Znalecký
posudok". Požiadavka Znaleckého posudku bola zakotvená novelou. Pri aplikácii tohto ustanovenia
trebavychádzaťzustanovenia§5ods.2,kdejeuvedené,že"Okresnýúradžiadosťpreskúmaapodanie

oprávnenej osoby s príslušnými dokladmi postúpi Správe pre veci majetkové v Bratislave. Neúplnú
žiadosťvrátiOkresnýúradnadoplnenie.Oddobyvráteniažiadostidodobydoručeniadoplnenejžiadosti,
lehota určenia osobitným predpisom neplynie. Na základe skutkových okolností a argumentácie súd
dospel k záveru, že žiadosť oprávnených osôb nebola vrátená na doplnenie právnym predchodcomžalobcov , a v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 72/1999, je potrebné pod uplatnením reštitučného
nároku na finančnú náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať, treba rozumieť akúkoľvek
písomnú žiadosť adresovanú Ústrednému orgánu štátnej správy, ak ňou oprávnená osoba žiadala

náhradu (naturálnu, či peňažnú) za nevydané nehnuteľnosti.

37. Predmetom je reštitučný nárok oprávnených žalobcov v jednotlivých podielov, pričom samotná
výška nároku bola určená právnym predpisom a to Vyhl. MF SR 205/1988 v znení Vyhl. 289/1990
Zb. a vypočítaná výška jednotlivých podielov žalobcov nebola spochybnená žalovaným. Súd záverom

dodáva, že pokiaľ ide o predložený Znalecký posudok znalca F. K. G. z ocenenia pozemkov zo dňa
04.04.1998, parcela č. XXXX a č, XXXX k.ú. E. E. ( predložený súdu až dňa 30.12.2022 žalovaným ),
tak pokiaľ ide o cenu za 1m2 uplatneného reštitučného nároku, tak vychádzal z predpisu § 14 ods.
1 Vyhl. 289/1990 Zb. s tým, že cena za 1m2 predstavuje 150,- Sk, to znamená, že reštitučný nárok
vychádza z rovnakého predpisu ako si vypočítali finančnú náhradu žalobcovia pri stanovení rovnakej
ceny za 1 m2, t. j. 150 Kčs. V danom prípade bolo by už nehospodárne vzhľadom na odstup času

vykonávať dokazovanie Znaleckým posudkom, keďže pri stanovení finančnej náhrady sa vychádzalo
z rovnakého predpisu. Preto súd na základe vykonaného dokazovania argumentácie ako aj právnych
názorov vyšších súdnych autorít a to rozhodnutí NS SR ako aj KS BA v predmetnej veci v súlade s
judikatúrou zmiernil krivdy a priznal finančnú náhradu za nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku oprávneným žalobcom podľa jednotlivých podielov.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP v zmysle
zásady úspechu strany vo veci. Žalobcovia mali v konaní úspech a preto súd im priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.