Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123218840.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, právne zastúpený Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Sládkovičova
8, Prešov, proti žalovanému: Obec Slovinky, so sídlom Obecný úrad Slovinky 58, IČO: 00 329 550,
právne zastúpeného JUDr. Mariánom Rušinom, advokátom so sídlom Štúrova 27, Košice, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2023 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 06.09.2023 je neplatné a pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným trvá; žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania v plnom rozsahu
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku
odo dňa keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu žalovaný
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Ku skutku žalobca v podanej žalobe uviedol, že listom zo dňa 06.09.2023 pristúpil žalovaný
k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
pričom toto odôvodnil tým, že žalobca mal dňa 04.09.2023 pred nástupom do práce požiť alkoholické
nápoje, čo mu bolo zistené testom na prítomnosť alkoholických nápojov, ktorému sa dobrovoľne podrobil
a ktorým mu bola nameraná prítomnosť alkoholu v dychu vo výške 0,28mg/l. K užitiu alkoholu sa
zároveň priznal. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil citovaným zákonným
ustanovením ako aj poukazom na ustanovenie článku 11 bod 1 a 2 Pracovného poriadku a ust.

§ 12 zákona č. 124/2006 Z.z.. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
12.10.2023 oznámil, že trvá na pracovnom pomere a okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovaného považuje za neplatné. V odpovedi zo dňa 13.10.2023 žalovaný oznámil, že okamžité
skončeniepracovnéhopomerupovažujezaoprávnené.ŽalobcavtejtosúvislostipoukázalnaUznesenie
NS SR sp. zn.: 5Cdo/17/2011, pričom zdôraznil, že právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej
disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom by sa malo prihliadať na osobu zamestnanca,
pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj

na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Súd nie je viazaný pri rozhodovaní
o miere závažnosti porušenia pracovnej disciplíny posúdením, ktoré môže mať žalovaný určený vo
svojom vnútornom predpise. Naplnenie skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným
porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust.§ 81 ZP. Žalobca pracoval u žalovaného od 31.03.2014 bez jediného predchádzajúceho písomného
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, plnenie jeho pracovných povinnosti počas celej doby
bolo bezproblémové. V danom prípade voľba najprísnejšieho a výnimočného spôsobu skončenia

pracovného pomeru zo strany žalovaného nebola podľa žalobcu na mieste a vzhľadom na konkrétnosti
prejedávaného prípadu v kontexte s rozhodovacou praxou súdov považuje žalobca okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, okrem iného uviedla, že považuje žalobu v celom rozsahu

za nedôvodnú a neuznáva nárok žalobcu. Na základe pracovnej zmluvy, v znení dohody o zmene
pracovných podmienok zo dňa 31.3.2023, vykonával žalobca pre žalovanú prácu, ktorá okrem iného
spočívala aj vo výkone funkcie vodiča a obsluhy nákladného vozidla V3S, traktora, bagra a osobného
vozidla. Dňa 4.9.2023 sa žalobca dostavil na svoje pracovisko, pričom tohto istého dňa vykonala
žalovaná kontrolu na prítomnosť alkoholických nápojov u svojich zamestnancov. Testom na prítomnosť
alkoholických nápojov, ktorého sa žalobca dobrovoľne podrobil, bola žalobcovi nameraná prítomnosť

alkoholu v dychu vo výške 0,28 mg/L, čo je 0,58 promile. Nakoľko žalovaná považovala požitie
alkoholických nápojov žalobcom v práci, resp. nástup do práce pod vplyvom alkoholických nápojov, za
závažné porušenie pracovnej disciplíny, podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonník práce žalovaná ukončila
so žalobcom pracovný pomer. Vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaná medzi stranami sporu za
nesporné. Požitie alkoholických nápojov v práci, resp. nástup do práce pod ich vplyvom, však žalobca

nepovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože podľa názoru žalobcu bolo plnenie
pracovných úloh žalobcom bezproblémové. Tieto názory žalobcu žalovaná rozporuje. V prvom rade
žalovaná zareaguje na názor žalobcu o údajnej bezproblémovosti výkonu pracovných úloh u žalobcu.
S týmto názorom žalovaná nesúhlasí. V období pred skončením pracovného pomeru totiž žalovaná
vnímala u žalobcu výkyvy v jeho pracovnom nasadení. Dnes sa žalovaná môže len domnievať, že tieto

výkyvy súviseli s alkoholom. Ak by však aj bol žalobca vzorným zamestnancom (čo podľa žalovanej
nebol – pozn.), nič to nemení na skutočnosti, že žalobca ako zamestnanec bol v práci pod vplyvom
alkoholických, t. j. návykových látok, čím mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť škodu
na majetku ľudí a obce (žalovanej). Žalovaná len dodáva, že žalovaná je orgánom verejnej moci, ktorý
zastávanulovútoleranciuužívaniaalkoholuvpráci.Otoviac,žežalobcamalvprácivykonávaťpracovnú

úlohu vodiča dopravných prostriedkov. Je pritom notorietou, že riadenie dopravných prostriedkov pod
vplyvom návykovej látky považuje zákonodarca za protiprávne konanie (§ 289 Trestného zákona 1,
§ 22 Priestupkového zákona 2). Len kontrola vykonaná žalovanou zabránila tomu, aby sa žalobca
tohto protiprávneho konania dopustil. Užitie alkoholických nápojov pritom považuje žalovaná nielen
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale aj za nezodpovedné konanie žalobcu. Žalovaná si

ani nechce predstaviť situáciu, čo by stalo, ak by žalobca spôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú
nehodu a niekomu tým aj ublížil. Nezanedbateľným problémom pre žalovanú je aj možnosť, že by
žalobca dopravný prostriedok neriadil ale by spôsobil škodu na majetku tretích osôb alebo na majetku
žalovanej, a to pod vplyvom návykovej látky. Ak by to aj nebola žalobcova chyba, žiadna poisťovňa by
škodu neuhradila. Ide totiž o učebnicový príklad výluky z poistenia). Po druhé, vykonávanie pracovnej

činnosti pod vplyvom návykových (alkoholických) látok alebo nastúpenie do práce pod ich vplyvom, je
vzorovým príkladom závažného porušenia pracovnej disciplíny aj podľa judikatúry. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí: „Používanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo
počas pracovného času aj v menšom množstve, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom,
môže byť považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom, a teda

môže byť dôvodom aj na okamžité skončenie pracovného pomeru.“ (R 39/38) Podľa § 12 ods. 2 písm.
k) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platí: „Zamestnanec je povinný nepožívať alkoholické nápoje,
omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom
čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.“ Podľa bodu 1

článku 11 Pracovného poriadku zamestnancov Obce Slovinky platí: „Na všetkých pracoviskách obce
Slovinky a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa zakazuje požívať alkoholické nápoje a
iné omamné prostriedky a vykonávať pracovné činnosti pod ich vplyvom. Teda predmetné konanie
žalobcu je v rozpore aj s pracovným poriadkom žalovaného. Žalobca bol pritom s týmto pracovným
poriadkom žalovaného oboznámený, pričom pri oboznámení sa s pracovným poriadkom žalovaná

osobitne zdôrazňovala zamestnancom následky porušenia pracovnej disciplíny súvisiacej s alkoholom
v práci. Napriek tomu žalobca pracovný poriadok porušil. K navrhovaným svedkom, ktorých žalobca
žiada v konaní vypočuť žalovaná uviedla, že sa jedná o osoby, ktoré ukončili svoju činnosť u žalovanéhodávno pred 4.9.2023, teda nemajú relevantné poznatky o výkone pracovnej činnosti žalobcu k dátumu,
ku ktorému predmetné porušenie pracovnej disciplíny nastalo.

4. Žalobca sa k vyššie uvedenému písomnému vyjadreniu žalovaného v rámci prípravy veci na
pojednávanie nevyjadril.

5. Na nariadenom pojednávaní právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách prezentovaných v rámci prípravy veci na pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie a to najmä:

· žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru doručenou súdu 6.11.2023
spolu s prílohami,
· mzdovými listami za mesiace máj až júl 2023 žalobcu,

· pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 31.3.2014,
· dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve,
· dodatkom č . 2 k pracovnej zmluve,
· dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve,
· dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve,

· dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve,
· dodatkom č. 6 k pracovnej zmluve,
· dodatkom č. 7 k pracovnej zmluve, na č.l. 11-13
· oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.3.2023,
· okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 6.9.2023,

· odpoveďou zo dňa 13.10.2023,
· dohodou o zmene pracovných podmienok na č.l. 17,
· dodatkom č. 8 k pracovnej zmluve zo dňa 31.7.2018,
· predložením Dohody o zmene pracovných podmienok v úplnom znení na č.l. 37-40 zo dňa 31.3.20203,
· vyjadrením právneho zástupcu žalovanej strany doručené súdu dňa 16.11.2023 spolu s prílohami,

· dohodou o zmene pracovných podmienok,
· pracovnou zmluvou s dodatkami,
· zápisom z kontroly,
· zápisom z kontroly,
· výpisom z alkohol testera,

· kalibračným listom,
· certifikátom o overení,
· výpoveďou – uvedené sa nachádza č.l. 53-75,
· podaním právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 197 CSP, teda Oznámenie právneho zástupcu
žalobcu o zabezpečení účastí svedkov na nariadenom termíne pojednávania,

· odpoveď zo strany súdu zo dňa 1.3.2024 k výsluchu navrhovaných svedkov,
· výsluchmi strán sporu;
· svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento:

Skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu dňa
31.03.2014 spolu s jej dodatkami (č.l. 9-13 a č.l. 18)

8. Na základe tejto pracovnej zmluvy v znení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa

31.03.2023 vykonával žalobca pre žalovaného prácu, ktorá bola definovaná v článku III. Základné
práva a povinnosti zmluvných strán bod 3.2 citovanej dohody nasledovne: „Zamestnanec sa prijíma do
funkcie pracovník správy a údržby budov , miestnych komunikácií, dopravných prostriedkov a majetku
vo vlastníctve obce, koordinátor aktivačnej činnosti. Zamestnanec bude vykonávať najmä nasledovné
činnosti (druh práce): a) správa, údržba a priebežne opravy budov vo vlastníctve obce Slovinky, b)

údržba zelene a priestranstiev, c) údržba verejného osvetlenia, d) údržba obecného rozhlasu, e) kúrenie;
f) zimná údržba prístupových ciest a areálu; g) investičná činnosť a zásobovanie, h) koordinácia prác
aktivačných pracovníkov, i) údržba verejných priestranstiev, j) zabezpečovanie služieb obyvateľstvu
nákladnouautodopravou,k)obsluhaaúdržbaV3S,bagra,traktoraaosobnéhoauta,l)údržbamiestnychkomunikácií, m) iné činnosti podľa pokynov starostky obce alebo prednostu, n) plní ďalšie pracovné
úlohy podľa pokynov a potrieb zamestnávateľa. Úväzok bol dohodnutý na 100%, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú. V zmysle článku V. Práva a povinnosti zmluvných strán bod 5.1

písm. d) a e) sa zamestnanec zaväzuje najmä dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, protipožiarne predpisy, predpisy bezprostredne súvisiace s výkonom jeho práce a byť na
pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po
skončení pracovného času. Z článku VI. Ostatné dojednania bod 6.1 písm. c) vyplýva, že zmluvné
strany sa výslovne dohodli, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä požívanie

alkoholických nápojov a iných omamných a psychotropných látok v priestoroch zamestnávateľa, resp.
prítomnosť zamestnanca na pracovisku pod vplyvom týchto látok (č.l. 37-40).

9. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.09.2023 súd zisťuje, že žalovaný okamžite
skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že dňa 04.09.2023 pred nástupom do práce, resp.
v práci požil alkoholické nápoje, čo mu bolo zistené testom na prítomnosť alkoholických nápojov, ktorého

sa dobrovoľne podrobil a ktorým mu bola nameraná prítomnosť alkoholu v dychu vo výške 0,28mg/
L. K užitiu alkoholu sa zároveň žalobca priznal. Týmto konaním porušil viaceré ustanovenia právnych
predpisov, čl. 5 Zákonníka práce, ust. § 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o BOZP), bod 1 článku 11 Pracovného poriadku žalovaného.

10. Žalobca nerozporoval doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru jedným zo spôsobov
upravených v Zákonníku práce.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalovanému dňa 12.10.2023, že trvá

na ďalšom zamestnávaní a doručené okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné.

12.Žalovanývodpovedinaoznámeniežalobcu datovanejdňa13.10.2023právnehozástupcovižalobcu
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za oprávnené, vzhľadom k tomu, že
u žalobcu bola zistená prítomnosť alkoholu na pracovisku a túto skutočnosť považuje za závažné

porušenie pracovnej disciplíny.

13. Z kontroly zamestnancov na požitie alkoholických nápojov, omamných alebo psychotropných látok
a dodržiavanie zákazu fajčenia zo dňa 04.09.2023 súd zisťuje, že žalobca o 06:09 (čas vykonania
kontroly) mal výsledok kontroly v hodnote 0,28mg/l, pričom tento výsledok vlastnoručne podpísal.

Súčasne so žalobcom boli skontrolovaní aj ostatní zamestnanci žalovaného s negatívnym výsledkom
(č.l. 83).

14. Zo zápisu o dychovej skúške , číslo skúšky 02151, posledná kalibrácia 26.06.2023 09:57 hod.,
kontrola čistoty 04.09.2023 o 06:10 hod. v rozsahu 0,00, bol výsledok testu žalobcu dňa 04.09.2023,

čas 06:10 hod. v rozsahu 0,28mg/L, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom.

15. Z kalibračného listu (č.l. 70) súd zisťuje, že prístroj ktorým bola vykonávaná dychová skúška
u žalobcu bol v súlade s právnymi predpismi pri odporúčanej platnosti do 27.12.2023. Uvedené vyplýva,
aj z certifikátu o overení zo dňa 27.06.2023 (č.l. 77).

16. Zo zápisnice o oboznámení zamestnancov obce Slovinky s dokumentmi obce súd mal potvrdené, že
žalobca bol oboznámený s Organizačným poriadkom, poriadkom odmeňovania a Pracovným poriadkom
zamestnancov Obce Slovinky dňa 18.04.2023, čo potvrdil vlastnoručným podpisom (č.l. 84).

17. Z Pracovného poriadku žalovaného účinného od 01.04.2023 súd zisťuje, že v článku 11 bod 1 je
stanovený na všetkých pracoviskách obce Slovinky a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk zákaz
požívať alkoholické nápoje a iné omamné prostriedky a vykonávať pracovné činnosti pod ich vplyvom.
V bode 2 sa uvádza, že porušenie povinností podľa odseku 1 sa považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny (č.l. 63).

18. Z výsluchu žalobcu súd okrem už uvedeného zisťuje, že žalovaný bol s jeho prácou doposiaľ
spokojný, nemal voči jeho práci žiadne výčitky, a ak aj boli vedeli si to vždy so zástupcom žalovaného
vysvetliť. K udalosti zo dňa 04.09.2023 uviedol, že prišiel ráno do práce , bola tam aj pani prednostka ajpani starostka, ktoré mu povedali, že sa bude vykonávať dychová skúška, pričom ešte pre jej vykonaním
oznámil starostke, že asi pravdepodobne nafúka, nakoľko bol večer pred nástupom do práce na oslave.
Napriek tomu mu pani starostka povedala, že má fúkať. Keď sa vytlačil doklad o pozitívnej skúške na

alkohol, tento podpísal a s pýtal sa čo teraz, pričom mu starostka povedala, že si má vziať dovolenku.
Fúkať mu dal bezpečák. V minulosti za bývalej starostky boli vykonávané tiež dychové skúšky, pričom
rovnako tak boli s pozitívnym výsledkom a týmto zamestnancom bolo dané upozornenie. Žalobca
uviedol, že mu nebol nikdy odobratý vodičský preukaz za porušenie predpisov o cestnej premávke,
a rovnako tak potvrdil, že takmer každý deň používal pri svojej práci motorové vozidlo. V deň, keď

nafúkal mal vykonávať údržbu V3S, pritom táto údržba by mu zabrala celý pracovný čas. Aktuálne je
nezamestnaný na úrade práce.,

19. Z výsluchu starostky žalovaného súd okrem iného zisťuje, že od 13.12.2022 je vo funkcii starostky.
Postupne preberala úrad, doklady, spisy, projekty. Zároveň sa oboznamovala s pracovnými zmluvami,
ktoré podľa jej názoru neboli dobre vyhotovené a uvedené sa dialo v období február – marec 2023. Boli

tam chyby v pracovných zmluvách, kde napr. administratívna pracovníčka mala ako druh práce uvedené
„upratovačka“, prerábal sa pracovný poriadok, pričom všetci zamestnanci boli oboznámení s týmto
pracovným poriadkom, každý to podpísal. Počas pracovnej doby a počas výkonu funkcie sledovala
zamestnancov pri výkone ich pracovných povinností, chodila do terénu, chodila aj na pracoviská, kde
jednotliví zamestnanci vykonávali tieto činnosti. Pokiaľ ide o osobu žalobcu, pri jeho osobe si všimla jeho

výkyvy v práci, kedy napr. odišiel do Krompách na nákup bez toho, aby mu podpísala príkaz na jazdu.
Viackrát ho na takéto správanie upozornila, či už v kancelárii, alebo na iných miestach. Zároveň si všimla
opakovane, že žalobca mohol mať vypité a teda až došlo k udalosti, ktorá je predmetom aj tohto sporu,
kedy sa ako starostka rozhodla zavolať bezpečnostného technika zo Zvolena, ktorý dal fúkať všetkým
zamestnancom, pričom ako jediný zamestnanec nafúkal 0,58‰, pričom sa ho následne bezpečnostný

technik opýtal na akej je funkcii, alebo ako pracovnom zaradení pracuje. Žalobca uviedol, že je šofér.
Nikdy žalobcovi nedala písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ale ústne ho upozornila
opakovane. Potvrdila, že jej žalobca pred vykonaním skúšky uviedol, že je pravdepodobné, že nafúka.
Pokiaľ ide o nariadenie dovolenky, respektíve čerpanie dovolenky následne po týchto udalostiach na
uvedené si štatutárna zástupkyňa nevedela spomenúť. Ďalej uviedla, že žalobca väčšinu svojho času

vykonával funkciu šoféra, nakoľko na obecnom úrade majú viacero dopravných prostriedkov, ktoré
obsluhoval žalobca. Súčasne uviedla, že aj v predmetný deň mal/mohol žalobca používať niektorý
z dopravných prostriedkov obce.

20. Z vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného ku skutočnostiam týkajúcim sa iných zamestnancov

žalovaného, ktorí údajne v minulosti boli podobne ako žalobca pozitívne testovaní na prítomnosť
alkoholu a nebol s nimi okamžite skončený pracovný pomer, súd zisťuje, že tak z vyjadrenia zo
dňa 20.05.2024 ako aj z pripojených príloh žalovaný súdu preukázal, že sa nejednalo priamo
o zamestnancov žalovaného, ale išlo spravidla o osoby, ktoré vykonávali práce na základe dohody
uzavretej medzi žalovaným a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská nová Ves a to za účelom

získania dávky podľa § 10 zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného
žalovanánebolaoprávnenádaťakékoľvekpísomnéupozorneniekonkrétnymzamestnancomrespektíve
s nimi ukončiť pracovný pomer (keďže s nimi pracovný pomer uzatvorený nemala), pričom ako to
z predložených listinných dôkazov vyplýva, napriek tomu, písomne oznámila úradu práce, niektorí
z týchto zamestnancov nevykonávali ďalej činnosť u žalovanej (č.l. 116-127).

21. Právny zástupca žalobcu súdu v rámci písomného podania zo dňa 14.06.2024 pripojil aj výpoveď
zamestnanca D. A., ktorý bol zamestnancom Sociálneho podniku obce Slovinky, s.r.o. (teda nie
žalovanej - pozn. súdu prvej inštancie), ktorému bola daná výpoveď za opakované menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v opakovanom zistení prítomnosti alkoholu u tohto

zamestnanca na pracovisku.

22. Z výsluchu svedka p. E. F. bývalej starostky žalovaného, súd okrem iného zisťuje, že túto funkciu
vykonávala dve volebné obdobia od roku 2014-2022, pričom vykonávala aj funkciu zástupcu starostky
od roku 2012-2014, pričom žalobca pracoval u žalovanej aj počas jej funkčného obdobia. Na začiatku

mal na starosti aktivačných zamestnancov a potom aj technické zariadenia, autá a stroje. Vedela s ním
spolupracovať nemala s ním problémy, pričom nebol písomne upozornený na porušenie pracovnej
disciplíny. Dychové skúšky sa robili aj počas jej funkčného obdobia, pričom u zamestnancov na obci saprítomnosť alkoholu nezistila, v sociálnych podnikoch áno a tam to bolo riešené napomenutím, pričom
ak by sa to zopakovala bol by takto zamestnanec prepustený.

23. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov pána G. D. H. a I. F., nakoľko
žalovaný súdu preukázal, že tieto osoby ukončili pracovný pomer u žalovaného pomerne dávno pred
skutkom, ktorý bol dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru (v roku 2022 resp. februára
2023) a teda preukázateľne nemohli prispieť k objasneniu skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu
v prejednávanom spore. Rovnako tak sa nejednalo osoby , ktoré by mali pracovnoprávny vzťah k osobe

žalobcu. Z uvedeného súd posúdil tento návrh na doplnenie dokazovania za nehospodárny a neúčelný.

24. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nenavrhli a v rámci záverečných rečí po
vykonanom dokazovaní rovnako zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách.

Právne posúdenie:

25. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

26. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

27. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

29. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb

pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

31. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

32. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

33. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

34. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 4 a 5.

35. Podľa ust. § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak súvýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

36. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

37. Podľa ust. § 79 ods. 4 písm. b) ZP, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne
skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa ust. § 79 ods. 5 ZP, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

39. Podľa ust. § 81 písm. a) ZP, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť

pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

40. Podľa ust. § 81 písm. b) ZP, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

41. Podľa ust. § 81 písm. c) ZP, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

42. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnanec je povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné
látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo
týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

43. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu,

ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, 14) aby zistil, či zamestnanec
nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov
zamestnávateľaainýchosôboprávnenýchdaťzamestnancovipokyn,abysapodrobilvyšetreniu,uvedie
zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.

Rozhodnutia súdnych autorít:

44. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2002 súd nie je viazaný právnou

kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru, ale musí
vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav ak skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie
zakladá niektorý z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvedeného v § 53 Zákonníka
práce (§68 ZP). Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v
mnohýchprípadochstačícelkomstručnéuvedenieskutočností,oprávňujúcichnaskončeniepracovného

pomeru týmto spôsobom zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný
dôvod na tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenia
pracovnej disciplíny sa mu vytýkajú, a teda sú dôvodom končenia pracovného pomeru.45. Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.: R 39/1998: Alkoholickými nápojmi sú liehoviny,
destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.
Používanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve,

prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom môžu byť považované za porušenie pracovnej
disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom, a teda môžu byť dôvodom aj na okamžité skončenie pracovného
pomeru.

46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 8Cdo/86/2018 zo dňa 29.11.2018: „Iba

porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou
súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade
kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri

týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie
v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak bola prijatá). Dovolací
súd zdôraznil, že „hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych
okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1) osoba zamestnanca, 2) funkcia, ktorú vykonáva (resp.
jeho pracovné zaradenie), 3) jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4) spôsob a intenzita

porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5) situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6) dôsledky pre
zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho
posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny.“

Záver súdu prvej inštancie

47. Súd predmetný vzťah posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe platne uzatvorenej
Pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 v znení jej dodatkov a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 31.03.2023. Tieto skutočnosti nerozporovali ani samotné sporové strany a preto s prihliadnutím
na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku súd sa týmito skutočnosťami v rámci dokazovania

nezaoberal. Rovnako tak za nesporné považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalobca bol
v pracovnom pomere so žalovaným aj v čase udalosti, v ktorých žalovaný videl dôvody na okamžité
skončenie pracovného pomer a rovnako tak aj v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

48. Súčasne súd prvej inštancie považoval za nespornú aj skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre okamžité
skončenie pracovnej disciplíny, a to z toho dôvodu, že žalobca túto skutočnosť nepopieral/nerozporoval,
teda netvrdil, že dňa 04.09.2023 nebola uňho potvrdená prítomnosť alkoholu na pracovisku a to na
základe vykonanej dychovej skúšky. Naviac, žalobca sa sám podľa vlastných tvrdení v rámci výsluchu
priznal, že je možné, že plánovaná dychová skúška bude mať pozitívny výsledok, nakoľko večer pred

nástupom do práce požíval alkoholické nápoje.

49. Z obsahu žaloby súd vyabstrahoval, že nosnou námietkou žalobcu v rámci jeho podania je , že
uvedené preukázateľné a nesporné konanie žalobcu nie je možné považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, teda jeho konanie nedosahuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá

by žalovaného oprávňovala pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Súčasne žalobca
namietal, že v iných prípadoch v minulosti nedochádzalo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
pri zistení alkoholu u jednotlivých zamestnancov žalovaného. Záverom namietal, že v daný deň mu bola
nariadená dovolenka zo strany žalovaného a preto nemohlo dôjsť k porušeniu pracovných povinností
resp. ku škode u zamestnávateľa.

50.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba

dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74
Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, akoto so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov
(vrátanepracovnoprávnychúkonovvedúcichkuskončeniupracovnéhopomeru)jepotrebnéposudzovať
so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

51. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho
prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva,
na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia

pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. V
zmysle súdnej praxe: „Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.

Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a
v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do
úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým,

ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité
konanie svojho zamestnanca“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 17/2011). Naplnenie tejto
skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných
právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81 ZP. Závažné porušenie pracovnej disciplíny
musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide

o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných
právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej
zmluvy.

52. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa dostavil na pracovisko

žalovaného dňa 04.09.2023, pričom následnou dychovou skúškou v čase 06:10 hod. bol uňho
zistený alkohol v rozsahu 0,28mg/L. Tieto skutočnosti súd považuje za nesporné, pričom poukazuje
aj na vyjadrenia samotného žalobcu v rámci jeho výsluchu. Súčasne súd poukazuje, že nespornou
skutočnosťou je aj druh práce, ktorý žalobca vykonával, a ktorý spočíval predovšetkým v obsluhe
dopravných prostriedkov, či už motorového vozidla, vozidla V3S alebo obecného bagra, pričom je

notorietou, že uvedené dopravné prostriedky mohol žalobca obsluhovať len za súčasného splnenia
zákonnej podmienky, ktorá spočíva v nulovej tolerancii prítomnosti alkoholu u takéhoto zamestnanca.
Z výsluchu samotného žalobcu súčasne vyplýva, že do uvedeného stavu sa večer (resp. deň) pred
nástupom na pracovisko dostal na základe svojho vlastného uváženie, rozhodnutia, ktoré spočívalo
v účasti na oslave, kde sa žalobca opätovne sám rozhodol, že bude požívať alkoholické nápoje vedomý

si toho, že na ďalší deň má povinnosť nastúpiť na pracovisko a vykonávať pracovné povinnosti v zmysle
dohodnutej pracovnej zmluvy.

53. V tomto kontexte súd reaguje na námietku žalobcu, že v daný deň čerpal žalobca dovolenku,
ktorú považuje za špekulatívnu. Je nutné zdôrazniť, že pracovný pomer so žalobcom nebol ukončený

z dôvodu neospravedlnenej absencie ako sa to snaží navodiť žalobca (aj v rámci záverečnej
reči) ale z dôvodu prítomnosti žalobcu na pracovisku pod vplyvom alkoholu. Súdu prvej inštancie
nepríde v rozpore s elementárnou logikou konanie žalovaného, ktoré (by aj) spočívalo v nariadení
čerpania dovolenky u zamestnanca, u ktorého po predchádzajúcom vykonaní dychovej skúšky bola
zistená prítomnosť alkoholu a to predovšetkým z hľadiska bezpečnosti zamestnancov žalovaného

ako aj samotného zamestnanca (žalobcu), ktorého nosnou pracovnou činnosťou bola práca vodiča
na osobnom motorovom vozidle prípadne ďalších pracovných strojoch vo vlastníctve žalovaného.
Takéto konanie žalovaného neznižuje závažnosť porušenia pracovnej disciplíny u osoby žalobcu ale
predovšetkým reflektuje na tú skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec nebol v rámci pracovnej doby
schopný vykonávať činnosti v rámci dohodnutého druhu práce riadne, zodpovedne a bezpečne. Naviac

v naznačenom smere žalovaný v danom prípade konal v záujem samotného žalobcu, ktorému udelil deň
plateného voľna (dovolenku) a to aj napriek tomu, že žalobca porušil pracovnú disciplínu a to s cieľom
zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia či už samotného žalobcu alebo ostatných zamestnancov
žalovaného. Súčasne súd uvádza, že žalobca neposkytol súdu dostatočné vysvetlenie tej skutočnosti,že žalobca údajne čerpajúci dovolenku by sa dobrovoľne dostavil na pracovisku a dobrovoľne by sa
podrobil vykonaniu dychovej skúšky za účelom zistenia prítomnosti alkoholu u žalobcu. Uvedené sa
naopak javí v rozpore s už naznačenou elementárnou logikou.

54. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v rámci procesu posudzovania miery
intenzity porušenia pracovnej disciplíny dospel k záveru, že žalobca svojim zavineným konaním porušil
pracovnú disciplínu závažným spôsobom a to tým, že sa na pracovisko dostavil pod vplyvom alkoholu,
pričom súd prvej inštancie v tomto kontexte zdôrazňuje práve druh práce, ktorý ma(l) žalobca vykonávať.

Nie je pritom rozhodujúce, či v čase vykonávania dychovej skúšky žalobca vedel, či bude v daný
deň používať motorového vozidlo, prípadne obsluhovať iný dopravný prostriedok. Jeho základnou
povinnosťou zamestnanca bolo dostaviť sa na pracovisko na začiatok pracovnej doby v stave, ktorý mu
objektívne umožňuje kedykoľvek počas plynutia pracovného času v rámci pracovného dňa vykonávať
všetky povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca
uvedené podmienky nesplnil a to tým, že na základe dychovej skúšky bol u žalobcu zistený alkohol

a to nie v zanedbateľnom rozsahu 0,28mg/L, čo zodpovedá 0,58 promile. Takéto konanie žalobcu
s prihliadnutím na druh práce žalobcu súd nemohol vyhodnotiť inak ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

55. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukazuje aj na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že spôsob akým bola vykonaná dychová skúška u žalobcu ako zamestnanca bol plne v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zariadenie, ktorým bola uvedená skúška vykonaná bolo
funkčné a riadne (pravidelne) kalibrované, čo potvrdzovali aj pripojené certifikáty. Súčasne v tejto
súvislosti súd poukazuje, že zo strany žalovaného sa nejednalo ani o cielené prípadne diskriminačné
konanie vo vzťahu k osobe žalobcu, nakoľko uvedenému testovaniu sa ako to vyplynulo z dokazovania

podrobili všetci zamestnanci žalovaného, pričom len u osoby žalobcu bola zistená prítomnosť alkoholu
na pracovisku.

56. K procesnej obrane žalobcu, ktorý poukazoval na skutočnosť, že v minulosti u zamestnancov
žalovaného, u ktorých bola zistená prítomnosť alkoholu na pracovisku nedošlo k ukončeniu pracovného

pomeru, súd prvej inštancie uvádza, že z vykonaného odkazovania žalovaný preukázal, že sa jednak
nejednalo o zamestnancov žalovaného, ale o zamestnancov sociálneho podniku, respektíve o osoby,
ktoré vykonávali činnosť v súvislosti s poskytovaním dávky v hmotnej núdzi vo vzťahu ku ktorým
žalovaný nemal právomoc ukončiť pracovný pomer. V tejto súvislosti súd poukazuje, že aj v daných
prípadoch napriek tomu, že štatutárny zástupca žalovaného nemal právomoc ukončiť s dotyčnými

osobami pracovný pomer) došlo z jeho strany ku krokom, ktoré smerovali k ukončeniu vykonávania
činnosti v prospech obce – teda žalovaného a to žiadosťou na príslušný úrad práce. Rovnako tak je
nutnézdôrazniť,žesajednaloajobdobie,kedyštatutárnymzástupcomžalovanéhobolaajináosobaako
osoba štatutárneho zástupcu žalovaného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalobcu.
Na základe uvedeného súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

57. Rovnako za nedôvodnú považuje súd námietku žalobcu, že motorové vozidlo mohli obsluhovať aj
iné osoby a to z toho hľadiska, že uvedené nie je právne relevantné pre posúdenie závažnosti konania
žalobcu. Súd prvej inštancie v prvom rade skúma okolnosti na strane samotného žalobcu (v prospech
ktoré svedčilo len to, že doposiaľ nebol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny – pozn.

súdu), a nie existenciu možnosti žalovaného ako nahradiť prípadnú nemožnosť plnenia si pracovných
povinností žalobcu v zmysle pracovnej zmluvy, ktorá naviac spočíva v zavinenom závažnom porušení
pracovnej disciplíny. Teda inými slovami nie je povinnosťou žalovaného hľadať možnosti zastúpenia
žalobcu v rámci plnenia si jeho pracovných povinností inými zamestnancami, keď si tieto povinnosti
žalobca nemôže plniť z dôvodu prítomnosti na pracovisku pod vplyvom alkoholu.

58. Záverom súd dodáva, že z vykonaného dokazovania uvádza, vyplynulo, že žalovaný splnil všetky
formálne ako aj materiálne predpoklady na platné ukončenie pracovného pomeru formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1 písm. b), pričom žalobca ďalšie
skutočnosti ani nenamietal.

59. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej závažnosti spáchaného skutku, súd prvej inštancie uzatvára,
že prítomnosť zamestnanca na pracovisku pod vplyvom alkoholu, ktorého jednou z činností je vodič
dopravných prostriedkov, je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorú možno okamžiteskončiť pracovný pomer so zamestnancom, V tomto kontexte súd poukazuje na pomerne rozsiahlu
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR ako aj vyšších súdnych autorít, ktoré takéto porušenie
pracovnej disciplíny spočívajúce v zistení alkoholu u zamestnancov (prípadne iných zakázaných látok)

posudzujú rovnako a to ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V rámci posudzovania stupňa
(intenzity) porušenia pracovnej disciplíny súd vzal v úvahu predovšetkým charakter práce, ktorú žalobca
v danom čase vykonával, že sa jednalo o prácu vodiča dopravných prostriedkov, kedy aj na základe
rozhodnutia zamestnávateľa mohlo dôjsť aj k neplánovaným výjazdom(teda užívaniu ktoréhokoľvek
z vozidiel, ktoré žalobca mal obsluhovať). Na uvedených zisteniach vo vzťahu k osobe žalobcu nemôže

nič zmeniť ani tá skutočnosť, že doposiaľ žalobca nebol písomne upozornený na porušenie pracovnej
disciplíny, nakoľko táto skutočnosť je v kontexte hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach osamotená a pre rozhodnutie súdu týmto nedostatočná.

60. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú a preto ju z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

61. Na záver súd prvej inštancie pripomína, že nie je jeho povinnosťou z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu

postačujúce. Ostatné skutočnosti tak súd vyhodnotil ako tie, ktoré nie sú takého charakteru, ktoré by mali
vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008).

62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len
o rozsahu nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v pomere
100%, preto súd konštatoval úspešnosť žalovaného v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal
žalovanému náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

66. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)