Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť – Život… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa
28. januára 2025 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., B., prechodne bytom D. XXX, štátneho občana B., t. č. vo výkone väzby v ÚVV
Leopoldov, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/56/2024 zo dňa 30.09.2024
a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku celé výroky o treste
odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu, a vyhostenia.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B.

odsudzuje

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 a § 41 ods.
1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a určuje sa skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Tr. zák. sa
obžalovanému ukladá aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky
vo výmere 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/56/2024 zo dňa 30.09.2024 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 14 ods. 1 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., pretože

dňa 03.04.2024, čase okolo 19:48 hod. na piatom poschodí a v izbe č. 508, v hoteli Metal Control s.r.o.,
naadreseE.F.XXX/XX,E.G.H.,vktorejbývalpoškodenýI.D.,podvplyvomalkoholuobvinenýodmietal

dobrovoľne opustiť izbu poškodeného, ktorý ho o to opakovane žiadal, čoho bola svedkom aj D. J.,
následne ho poškodený zo svojej izby začal vytláčať smerom na chodbu, v čom mu neskôr pomáhala
aj svedkyňa K. K., pričom sa im podarilo obžalovaného vytlačiťna chodbu, avšak obžalovaný sa opäť vtlačil do izby poškodeného, kde začal medzi obžalovaným a
poškodeným vzájomný zápas, ktorý pokračoval na chodbe, kde sa obžalovaný agresívne snažil pravou
rukou udierať do poškodeného do oblasti brucha, pričom došlo

k vzájomnému zápasu v stoji i na zemi, ktorému sa snažil zabrániť svedok H. C. a svedkyňa J. C. pričom
obvinený pri útoku použil malé nožnice striebornej farby, ktorými bodal poškodeného a spôsobil mu
bodnú ranu v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo, bodnú ranu brušnej steny v oblasti podbruška vľavo
povrchovú, bodnú ranu zadnej strany krku viac vľavo povrchovú a odreninu ramena vpravo s celkovou
dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života 6 dní a z toho 1 deň závažne a 5 dní menej závažne,

pričom pri bodnej rane v oblasti podbruška vľavo by pri vyššej intenzite mohol preniknúť
do brušnej dutiny a poraniť tenké alebo hrubé črevo, čím by došlo k poškodeniu dôležitého orgánu.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia 41 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38

ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia v trvaní 2 (slovom: dva) roky.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátorka i obžalovaný napadli odvolaniami čo do výrokov

o trestoch (prokurátorka v neprospech obžalovaného).

Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že výroky o trestoch odňatia slobody
a vyhostenia nezohľadňujú predovšetkým osobu obžalovaného, ktorý je cudzincom
a ktorý získal povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Namietala, že súd prvého stupňa

sa pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne neriadil ustanoveniami § 34
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Poukázala na osobu obžalovaného, ktorému bol na území Slovenskej republiky
udelený prechodný pobyt za účelom zamestnania, pričom z takmer 11 mesiacov pobytu bol skutočne
zamestnaný iba 3 mesiace a z tohto zamestnania bol prepustený preto, že sa pobil s kolegom na
pracovisku, nemal záujem o prácu a mal časté absencie. Obžalovaný sa taktiež dopustil drobnej

krádeže, za čo bol postihnutý blokovou pokutou. Tiež nadmerne požíval alkoholické nápoje, pričom
liečiť sa odmietol. Uloženie trestov odňatia slobody a vyhostenia len vo výmere po 2 roky nie je preto
u obžalovaného v úmere k jeho osobe, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu, a
teda tieto tresty nesplnia svoj účel. Tieto funkcie trestu by mohli splniť iba tresty dlhšieho trvania. Navrhla
preto, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti

výrokov o trestoch a následne za použitia ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol
a vymeral obžalovanému zákonný, primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody pod dolnou hranicou
trestnej sadzby uvedenej v § 155 ods. 1 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a zároveň trest vyhostenia podľa § 65 ods. 4 Tr. zák.
v strede trestnej sadzby.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal, že napadnutým
rozsudkom bol porušený Trestný zákon v ustanovení o ukladaní trestu, nakoľko uložené tresty sú
neprimerane prísne. Vo svojom záverečnom návrhu navrhoval uložiť mu primeraný podmienečný trest
odňatia slobody, s čím sa ale súd prvého stupňa nestotožnil. Uviedol, že skutku sa dopustil v pre neho

zložitomobdobíajehokonaniejevýsledkomzhodyprenehonepriaznivýchokolnostíaniejevlastnéjeho
povahe a výchove. Išlo o výnimočné skratkové konanie. Na územie Slovenskej republiky prišiel spolu
so svojimi rodičmi v úmysle pracovať tu, zaradiť sa do spoločnosti a trvale žiť. Vo svojom mladom veku
hľadal uplatnenie a zamestnal som sa v spoločnosti Leoni Slovakia, kde riadne pracoval, s jeho prácou
bola spoločnosť spokojná a zamestnanie zmenil z podnetu rodičov s tým, že sa celá rodina zamestnali v

spoločnostiWorkcontrol.Prekonfliktsinýmpracovníkomvtejtospoločnosti,taktiežobčanomGruzínska,
ktorý však nebol konfliktom tak závažným, ako je podávané
v prepúšťacej správe spoločnosti, bol pracovný pomer s ním ukončený. Konkrétne sa jednalo o verbálny
konflikt, kde ho tento pracovník poučoval, čo a ako má robiť, s čím nesúhlasil.K fyzickému konfliktu – bitke však medzi nimi nedošlo. Ak by v skutočnosti bol vážne problémový,
absentér a bitkár, tak by tento zamestnávateľ ho predsa nebol ochotný opätovne zamestnať. Predložil
ďalšie potvrdenie spoločnosti Workcontrol, ktorým potvrdzuje jeho ochotu opätovne ho zamestnať,

keďže konflikt, ktorý v minulosti mal, je už vyriešený a nikto v spoločnosti nemá námietky proti jeho
návratu do zamestnania. Toto sa udialo v februári 2024. Ostal bez práce. V tom čase otehotnela
jeho priateľka K. K.. Svoju vtedajšiu situáciu vyhodnotil zle, mal depresívne stavy a požíval alkohol
na vyriešenie svojich problémov. Skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu proti občanovi Ukrajiny, s
ktorým predtým spoločne konzumoval alkohol, teda neútočil voči náhodným osobám na verejnosti, ale

výlučne voči osobe, s ktorou pred útokom spoločne v súkromí požíval alkohol, ktorého dôsledkom u
neho bolo nezvládnutie vzájomných verbálnych nezhôd. K vážnejšiemu zraneniu a poškodeniu zdravia
poškodenéhonedošloazávažnosťpokusuhodnotíakoveľmimalú.Predložilajdôkazomožnostistáleho
bývania. Doterajší výkon väzby a samotné trestné stíhanie je pre neho dostatočným poučením, má na
neho výchovný účinok, takže pokiaľ bude na slobode, bude žiť riadnym životom.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka a naopak k odvolaniu prokurátorky sa
písomnevyjadrilobžalovanýprostredníctvomobhajcu.Vtýchtovyjadreniachvpodstatezhodneodkázali
na dôvody svojho odvolania voči napadnutému rozsudku s tým, že odvolanie druhej procesnej strany
navrhli zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry uviedol: V celom rozsahu sa pridržiavam konečného návrh
u uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadenej prokurátorky a navrhujem rozhodnúť
spôsobom tam uvedeným. Odvolanie obžalovaného navrhujem ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
Tr. por.

· obhajca obžalovaného uviedol: Pridržiavam sa všetkých svojich písomných podaní, ktoré boli
oboznámené na verejnom zasadnutí. Navrhujem, aby boli zrušené všetky výroky o trestoch uvedené
v napadnutom rozsudku a aby bol obžalovanému uložený len podmienečný trest odňatia slobody bez
uloženiatrestuvyhostenia.Zároveňnavrhujem,abyodvolacísúdodvolanieprokurátorkyakonedôvodné
zamietol podľa § 319 Tr. por. Chcem dodať, že obžalovaný si zaslúži šancu, je to mladý človek, jeho

náprava bude možná aj prostredníctvom navrhovaného trestu a nie je nebezpečný
pre Slovenskú republiku.
· obžalovaný uviedol: Súhlasím s konečným návrhom môjho obhajcu. Nechcem nič viac uviesť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.

por., na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku (o trestoch), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe takéhoto svojho postupu potom
dospel k záveru, že odvolania prokurátorky a obžalovaného sú len čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd nezistil sám také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou podaných odvolaní bola neprimeranosť uložených trestov. Prokurátorka namietala ich
neprimeranú miernosť a obžalovaný naopak ich neprimeranú prísnosť.

V zmysle ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný vtedy, ak bol uložený taký druh trestu
alebo v takej výmere, ktorá je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov podľa § 34
a nasl. Tr. zák., teda ak je uložený trest v rámci zákonnej trestnej sadzby príliš mierny alebo príliš prísny.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie
v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči
ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovnépôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie
páchateľa trestného činu. Možnosti splnenia účelu trestu sa v každom jednotlivom prípade musia
posudzovať „komplexne“, z pohľadu všetkých ukladaných (druhov) trestov. Z tohto pohľadu sa potom

musí posudzovať rovnako aj primeranosť trestu.

I keď konanie obžalovaného, pre ktoré bol uznaný vinným, nemožno „bagatelizovať“, keďže sa dopustil
jedného zločinu a dvoch prečinov, na druhej strane v jeho prospech svedčí jeho doterajšia bezúhonnosť
(doposiaľ nebol súdne trestaný), ako aj to, že ide stále o mladého človeka, pričom ani následky na zdraví

poškodeného, ktoré mu obžalovaný reálne spôsobil, neboli až tak závažného charakteru. Je tak možné
potom konštatovať, že išlo o prvé,
resp. o ojedinelé protiprávne konanie obžalovaného, ktoré „prerástlo“ až
do trestnoprávnej roviny.
Naviac právnu kvalifikáciu skutku aj ako zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
k § 155 ods. 1 Tr. zák. považoval odvolací súd za „veľmi hraničnú“, keď obžalovaný použil pri útoku na

poškodeného predmet (zbraň) – malé nožnice striebornej farby, ktoré do trestného konania ale neboli
zaistené, pričom znalec v odbornom vyjadrení
č. 66/2024 dospel k záveru, že rana v ľavom podbrušku bola len povrchová (prenikla len
cez kožu), pričom pri bodnej rane v oblasti podbruška vľavo by použitý predmet v závislosti od jeho dĺžky
(nieprivyššejintenzite,akojeuvedenévskutkovejvetevýrokuovine)moholpreniknúťdobrušnejdutiny

a poraniť tenké, resp. hrubé črevo a vyvolať tak stav, ktorý by musel byť riešený urgentne operačne, čo
by mohlo poškodeného ohroziť aj na živote a došlo by k poraneniu dôležitého orgánu.

V prospech obžalovaného napokon svedčí aj jeho vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., ktoré súd prvého stupňa prijal, ako aj jeho priznanie sa k spáchaniu skutku a úprimné oľutovanie.

Tiež zo psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného
na slobode nebezpečný.

Je pravdou, že obžalovanému mal byť síce uložený (aj) trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.),
avšak súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil nesplnenie podmienok

na jeho podmienečný odklad.

Odvolací súd k tomu uvádza, že pri uloženom treste odňatia slobody v takej výmere, kedy je možné
jeho podmienečný odklad (prípadne aj s probačným dohľadom), u osôb, ktoré doposiaľ neboli súdne
trestané, je potrebné vždy primárne zvažovať, či účel trestu nemôže byť naplnený takýmto „výchovným“

trestom odňatia slobody. Pre takýto „postup“ v prospech páchateľa svedčí okolnosť, že zatiaľ neexistuje
skúsenosť, či jeho náprava nebude dostatočne zabezpečená aj bez obmedzenia jeho osobnej slobody,
len hrozbou takéhoto obmedzenia.

Je tiež pravdou, že súd prvého stupňa obžalovanému aj nepodmienečný trest odňatia slobody

mimoriadne znížil, ale odvolací súd nepovažoval za správnu aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď obžalovaný sa okrem pokusu zločinu dopustil v jednočinnom
súbehu aj ďalších dvoch trestných činov.

Odvolací súd naopak preskúmaním veci dospel k záveru, že všetky vyššie uvedené okolnosti svedčia

pre záver, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu nie je výkon
trestu odňatia slobody nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného – §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd tak dospel k záveru o neprimeranej prísnosti súdom prvého stupňa uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, a preto v časti tohto druhu trestu čiastočne
vyhovel odvolaniu obžalovaného.

Pokiaľ ide o trest vyhostenia, jeho účelom je zabrániť páchaniu ďalšej trestnej činnosti na území

Slovenskej republiky osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Uložením trestu vyhostenia
realizuje Slovenská republika svoje oprávnenie v medziach zákona chrániť sa pred cudzincami, ktorí
páchajú trestnú činnosť a ohrozujú bezpečnosť a verejný poriadok štátu. Trest vyhostenia sa máspravidla ukladať pri postihovaní závažnej trestnej činnosti, akými sú napríklad zločiny, resp. trestné činy
proti životu a zdraviu, ktorých ochrana je
z hľadiska systematizácie osobitnej časti Trestného zákona prvoradá.

Aj odvolací súd dospel k záveru o potrebe jeho uloženia obžalovanému, i keď tento trest je iba
fakultatívny (nebolo povinnosťou ho obžalovanému uložiť). Obžalovaný mal
pred spáchaním skutku na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt za účelom
zamestnania (platil do 17.06.2024) a na území Slovenskej republiky sa nachádzal asi 2 roky, ale

zamestnaný bol na území Slovenskej republiky len veľmi krátke obdobie, a počas toho spáchal
nielen prejednávaný skutok, resp. 3 úmyselné trestné činy, ako aj drobnú krádež (tú dokonca už dňa
28.01.2023).

Odvolací súd aj preto dospel k záveru o neprimeranej miernosti súdom prvého stupňa uloženého
trestu vyhostenia obžalovanému, a preto v časti tohto druhu trestu naopak čiastočne vyhovel odvolaniu

prokurátorky. Naviac správne malo byť vo výroku o tomto treste v napadnutom rozsudku uvedené, že
ide o trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil v
napadnutom rozsudku celé výroky o treste odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu, a vyhostenia,

a následne sám rozhodol tak, že podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného odsúdil podľa § 155 ods.
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, ktorému výkon mu ale podľa § 49 ods. 1
písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na 3 roky. Zároveň mu
uložil podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Tr. zák. aj

trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 rokov. Výrok o vine v napadnutom rozsudku
zostal týmto zrušením nedotknutý.

Takto uložené tresty – podmienečný trest odňatia slobody a trest vyhostenia považoval odvolací súd
už za primerané, zákonné, zodpovedajúce závažnosti spáchanej trestnej činnosti (z pohľadu vyššie

konštatovaných skutočností, ktoré odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil), a aj spravodlivé
a súladné i z pohľadu naplnenia jeho účelu tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol aj k tomu, že už viac ako
tretinu uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný prakticky „vykonal“ väzbou.

Vyhlásenie obžalovaného o vine odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa už zohľadnil v podobe
aplikácie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. (...môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby...,
ktorá bola u trestného činu najprísnejšie trestného
4 roky – § 155 ods. 1 Tr. zák.), a z tohto dôvodu obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. n) Tr. zák., keď obžalovaný už iným spôsobom pri objasňovaní tejto svojej trestnej činnosti
nenapomáhal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.