Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226719
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124226719.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D. D., zast. AKSK, s.r.o., Námestie SNP 15, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36859711 proti žalovanému: 1/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, G. X, XXX XX D. D., 2/ F. D.,
nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX D. D., žalovaní 1/ a 2/ zast. JUDr. Jankou Kmeťovou, Nad
Plážou 17B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37590758, o zriadenie práva cesty, takto

r o z h o d o l :

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno, ktorého obsahom je právo prechodu a prejazdu
motorovými vozidlami vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Banská Bystrica, obec D. D., katastrálne územie C., na LV
č. XXXX ako stavba bez súpisného čísla, označená ako rozostavaná stavba a postavená na pozemku
parc. č. XXXX/XXX, cez nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská
Bystrica, obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako pozemok registra C, parc. č. XXXX/
XXX, trvalý trávnatý porast, o výmere 384 m2

v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 10985981-135/2024 zo dňa 16. 09. 2024, vyhotovený I.
J.–GEOTIP,Stupy20,97405BanskáBystrica,overenýOkresnýmúradomBanskáBystrica,katastrálny
odbor, dňa 24. 09. 2024
pod č. G1-995/2024 ako diel 6 o výmere 13 m2 s poukazom na poznámku č. 3 popísanú v časti výkazu
výmer.

Súd zriaďuje vecnébremeno,ktoréhoobsahomjeprávoprechoduaprejazdumotorovýmivozidlami
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, obec D.
D., katastrálne územie C., na LV
č. XXXX ako stavba bez súpisného čísla, označená ako rozostavaná stavba a postavená na pozemku
parc. č. XXXX/XXX, cez nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská
Bystrica, obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako pozemok registra C, parc. č. XXXX/
XXX, ostatná plocha o výmere 5 m2 .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1/ rade z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena
spolu sumu 1 170,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému v 1/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , ktorú je
povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník

rozhodne o ich výške.

Súd s c h v a ľ u j e zmier žalobkyne a žalovanej v 2/ rade v nasledujúcom znení:

Žalobkyňa so žalovanou v 2/ rade sa dohodli na zriadení vecného bremena, ktorého obsahom je právo
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Banská Bystrica, obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako stavba bez

súpisného čísla, označená ako rozostavaná stavba a postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX,cez nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, obec D. D.,
katastrálne územie C., na LV č. XXXX, ako pozemok registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 20 m2.

Žalobkyňa zaplatí žalovanej v 2/ rade z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena sumu 1 300,-- Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd chváli tento zmier.
Žalobkyňa ani žalovaná v 2/ rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

Súčasťou tohto rozhodnutia je aj geometrický plán č. 10985981-135/2024 zo dňa 16. 09. 2024

vyhotovený I. J. – GEOTIP Banská Bystrica, overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, dňa 24. 09. 2024 pod č. G1-995/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 02. 2024 domáhala voči žalovanému v 1/ rade
zriadenia vecného bremena k pozemku, ktorého vlastníkom bol žalovaný a ktorý bol vedený v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, kat. úz. C., na LV č. XXXX ako pozemok registra K.,

parc. č. XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2, z dôvodu, že sa jedná o jedinú
prístupovú cestu k jej domovej nehnuteľnosti postavenej na parc. č. XXXX/XXX, vedenej na LV č. XXXX.
Na podanie tejto žaloby bola odkázaná v konaní tunajšieho súdu 7C/4/2024, v ktorom bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená žalovanému v 1/ rade povinnosť zdržať sa bránenia jej
vstupu cez tento pozemok k jej rodinnému domu.

2. Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 12. 03. 2024 rozšírila žalobu aj na žalovanú v 2/ rade z dôvodu,
že po podaní žaloby došlo ku zmene vo vlastníckom práve predmetného pozemku ako aj ku zmene
jeho označenia na základe geometrického plánu č. 50005642-05/2024, ktorým sa parc. č. XXXX/XXX
rozdelila na časť evidovanú pod rovnakým číslom, ale s inou výmerou, 20 m2. Jej vlastníčkou sa stala
žalovaná v 2/ rade a zvyšok o výmere 18 m2 bol vedený na LV č. XXXX ako časť pozemku registra K.,

parc. č. XXXX/XXX – TTP na žalovaného v 1/ rade.
3. Súd pripustil zmenu žaloby ako aj rozšírenie žaloby na žalovanú v 2/ rade uznesením zo dňa 28.
03. 2024.
4. V priebehu konania žalobkyňa uzatvorila so žalovanou v 2/ rade súdny zmier v znení uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý súd v súlade s ustanovením § 148 CSP schválil, keďže tento

nebol v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. V zmieri sa zároveň dohodli aj na trovách konania
tak, že žiaden z účastníkov tohto zmieru nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa trvala na žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade z dôvodu, že šírka prístupovej cesty
k jej pozemku, ohľadom ktorej bol schválený zmier so žalovanou v 2/ rade, nepostačuje na prejazd
motorovými vozidlami k jej rodinnému domu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, spisom 7C/4/2024, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
korešpondenciou strán, nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade dňa
05. 03. 2018, rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 14. 01. 2019 o povolení stavby žalobkyni
rodinného domu, fotodokumentáciou, geometrickým plánom č. 10985981-135/2024 zo dňa 16. 09. 2024
vyhotovený I. J. – GEOTIP Banská Bystrica, overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny

odbor, dňa 24. 09. 2024 pod č. G1-995/2024, výsluchom strán, svedeckou výpoveďou svedka H. L., A.
E.,H.M.J.,E.B.,oznámenímkohláseniudrobnejstavbymestazodňa15.04.2020,SMSkomunikáciou
a zistil tento skutkový stav:
7. Podľa tvrdenia žalobkyne táto je výlučnou vlastníčkou rozostavaného rodinného domu zapísaného na
LV č. XXXX ako stavba bez súpisného čísla, na parc. č. XXXX/XXX. Stavba bola povolená rozhodnutím

A. D. D. zo dňa 14. 01. 2019, pričom žalovaný v 1/ rade v rámci stavebného konania súhlasil s tým, aby
sa k jej stavbe prechádzalo po predmetnom pozemku. Z týchto dôvodov uzatvorili nájomnú zmluvu zo
dňa 05. 03.2018, na základe ktorej jej ako nájomkyni bolo umožnené využívať pozemok v tej dobe ako
súčasť parc. K. N. XXXX/XXX, kat. úz. C., o výmere XX A..
8. Listom zo dňa 24. 11. 2023 jej žalovaný v 1/ rade oznámil, že zmluvu považuje za neplatný právny

úkon s tým, že ani do budúcna jej neumožní prístup cez jeho pozemok k jej stavbe. Začal jej brániť
v užívaní pozemku tým spôsobom, že umiestnil kamene začiatkom roka 2024 na pozemok, aby sa
nemohla k stavbe dostať motorovým vozidlom. Riešila to cez políciu a následne podala návrh na vydanie
neodkladného opatrenia na tunajší súd. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 7C/4/2024.9.Súdjejnávrhunavydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbybolauloženápovinnosťžalovanémuv1/
rade jej umožniť užívanie tohto pozemku, vyhovel a zároveň jej uložil povinnosť podať žalobu o zriadenie
vecného bremena na súd.

10. Z uvedených dôvodov sa domáhala zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez
predmetný pozemok k svoje stavbe v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 O. z., keďže iný prístup, než
cez predmetný pozemok k svojej nehnuteľnosti nemá. Navrhla že vyplatí z tohto titulu žalovaného v 1/
rade sumou vychádzajúcou z trhovej hodnoty pozemku v danej lokalite za 1 m2 130,-- Eur.
11. Na pojednávaní žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že jej rodinný dom je prvý na ulici a nasleduje

za ňou záhradkárska oblasť. Problémy medzi ňou a žalovaným nastali až po tom, čo sa dal dokopy so
žalovanou v 2/ rade, t. j. asi v roku 2020. Žalovaní začali tvrdiť, že by mala mať prístup aj cez pozemok
iných susedov J., ktorým patrí parc. č. XXXX/XXX. Títo však dobrovoľne odstúpili zo svojej parcely pol
metra pre prístup aj ostatných vlastníkov susedných pozemkov. Pokiaľ si svoj pozemok J. neohradili, tak
sa niekedy chodilo sčasti aj cez ich pozemok. Poukázala však na to, že so žalovaným v 1/ rade uzatvorila
nájomnú zmluvu práve cez tento pozemok, ohľadom ktorého sa domáha určenia vecného bremena.

12. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní potvrdil, že povolil žalobkyni prístup cez predmetný pozemok,
aby mohla stavať. Jednalo sa o prístup široký 2,8 m a dlhý asi 14 – 15 m. Následne však začali medzi
nimi spory. On sám má na svojom pozemku záhradnú chatku a plánuje na ňom stavať. Keď žiadal
o vydanie stavebného povolenia, mala práve žalobkyňa voči tomu výhrady. Poukázal na tú skutočnosť,
žeprístupdozáhradkárskejoblastinešielpresnecezpozemok,ktorýjepredmetomsporu.Išielčiastočne

aj parcelou, ktorá je v súčasnej dobe vo vlastníctve susedov J. č. XXXX/XXX. Zasahoval do nej cca 1,5
m. Potvrdil, že sa jedná o prístup aj k iným vlastníkom záhradiek. Pokiaľ žalobkyni nájomnou zmluvou
prenechal 2,8 m bolo to preto, aby bol prístup aj nákladnými autami. Počítal však s tým, že aj z pozemku
bývalého vlastníka parc. č. XXXX/XXX bude prenechaných 1,5 m, čo sa nestalo. Z týchto dôvodov
s návrhom nesúhlasil a mal za to, že sa jedná o obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

13. V priebehu sporu odčlenil z parc. č. XXXX/XXX parcelu, ktorá má na základe GP č.
10985981-135/2024 výmeru 5 m2 a je označená ako parc. č.XXXX/XXX, vedená na LV č. XXXX, pre
účely stavby stavebného domčeka, ktorý chce využívať pri výstavbe svojho rodinného domu. Domček
však nezačal stavať aj vzhľadom k vydanému neodkladnému opatreniu tunajšieho súdu. Na poslednom
pojednávaní uviedol, že pokiaľ v súčasnej dobe je na hranici jeho pozemkov vybudovaný múr, ktorý

staval v roku 2018, tento mieni pri stavbe svojho rodinného domu zbúrať a urobiť tam bránu s prístupom
pre parkovanie áut. Z uvedeného dôvodu je vo vzťahu k nemu požadované zriadenie vecného bremena
v rozpore s dobrými mravmi, keďže je aj iná možnosť prístupu k domu žalobkyne a to cez pozemok J..
Navrhol vypočuť na ohliadke na mieste samom svedkov – vlastníkov okolitých nehnuteľností a bývalého
predsedu záhradkárskeho združenia.

14. Vzhľadom k odčleneniu parc. č. XXXX/XXX o výmere 5 m2, súd pripustil zmenu žalobného návrhu
uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 10. 2024.
15. Na ohliadke na mieste samom obe strany potvrdili, že predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou bol pozemok tak, ako je v súčasnej dobe ohraničený, t.
j. z jednej strany múrom z betónových tvárnic na pozemku žalovaného v 1/ rade a z druhej strany

o pol metra užší zo strany J.. Šírka súčasného prechodu vrátane uvoľnenej časti pozemku od J. je 324
cm. Takáto šírka postačuje pre bežné nákladné autá. Domiešavač však má problém vytočiť zákrutu
nachádzajúcu sa pred pozemkom žalovaného v 1/ rade. Za domom žalobkyne sa nachádzajú ešte 4
záhrady, z toho 3 záhradné chatky.
16. Obe strany uviedli, že v čase, keď nebol plot okolo pozemkov, ktoré nadobudli J., pri nástupe do

svahu v zákrute sa prechádzalo viac doľava a cesta sa zatáčala smerom k elektrickému stĺpu, ktorý sa
nachádzal od ich plotu cca 1,5 metra.
17. Svedok H. L., bývalý predseda spoločenstva záhradkárov v danej lokalite, vlastník záhradky, ktorá
sa nachádza pred pozemkom žalovaného v 1/ rade, uviedol, že jednotliví záhradkári si odkúpili pozemky
záhradiek ktoré užívali.. Mali zriadené spoločenstvo a spoločne vybudovali vodovod, ktorý ide práve

popod predmetnú cestu. Dohodli sa na tom, že cesta bude sprístupnená pre všetkých a to aj z dôvodu
protipožiarnych opatrení a každý s tým súhlasil. Pred žalovaným v 1/ rade vlastnil jeho pozemok pán J..
Žalovaný v 1/ rade ho kúpil v roku 2009. Svedok uviedol, že cesta išla od terajšieho múru na pozemku
žalovaného v 1/ rade, pokračovala viac do oblúka popri stĺpe na pozemku J..
18. Svedok A. E., vlastník záhradky vedľa žalobkyne, uviedol, že v polovičke brány na pozemok J. G.

nachádzal stĺpik, ktorý držal bráničku do celej záhradkárskej oblasti cez celú cestu. Odtiaľ už cesta
nepokračovala ako asfaltová. Pokračovala smerom na elektrický stĺp cca 0,5 metra od neho. Cesta bola
široká asi 4 metre. Bola dohoda, že sa vypustí z každej strany 1,5 m pre účely cesty.19. Svedkyňa H. J. uviedla, že s manželom kupovali pozemok z ľavej strany predmetnej cesty v roku
2019. V roku 2021 si dali urobiť geometrický plán na vytýčenie hraníc pozemku, lebo ho chceli oplotiť.
Hranica ich pozemku bola cca 1,5 m od terajšieho stĺpika do stredu cesty. Po tom, čo sa dozvedeli

o obsahu dohody predchádzajúcich vlastníkov, splnili ju v časti, kde sa nachádza elektrický stĺp, v iných
častiach vypustili rôzne dĺžky pre potreby prechodu prípadného hasičského auta. Niekde 120 cm, niekde
80, niekde aj 150. . Vypustili takto zo svojho pozemku v prospech cesty 50 m2.Robili to za účasti
ostatných vlastníkov okolitých záhradiek, vrátane žalovaného v 1/ rade ako aj žalovanej v 2/ rade a jej
matky. Všetci s takýmto riešením súhlasili. Doložila o tom aj SMS komunikáciu so žalovanou v 2/ rade.

Ich dohoda znela, že šírka prechodu bude 3 m. Premerala si to a je 3,25 m. Od suseda má vedomosť,
že tadiaľ pôvodne vlastníci nechodili autami, ale odparkovávali ich dole a chodili pešo. Žalovaný v 1/
rade potvrdil výpoveď svedkyne s tým, že v prospech prechodu práve na spornom úseku vypustili len
pol metra. Svedkyňa uviedla, že sa jednalo o 60 – 80 cm a pri bráničke 150 cm. Ďalej svedkyňa uviedla,
že stavebné práce na ich pozemku sa dajú robiť len s prístupom z tejto strany pre mechanizmy cez
ich bráničku.

20. Svedok E. B., bývalý manžel žalobkyne, uviedol, že pokiaľ si pamätal, na vyrovnanej spevnenej
ploche za bráničkou J., kde parkujú ich autá, nebol plot, ale parkovali tam autá záhradkárov. Koľaje
vyjazdené tak, ako sú aj v súčasnej dobe, slúžili na prechod autami.
21. Žalobkyňa predložila projekt dopravného značenia odsúhlasený Mestom Banská Bystrica a SMS
komunikáciu medzi žalovanými a susedou H. J. svedčiacu o tom, že umiestnenie oplotenia bolo

realizované na základe ich súhlasu.
22. Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k ohliadke poukázal na to, že výpovede svedkov
potvrdili, že pôvodná cesta išla viac vľavo a že je teda možné zriadiť vecné bremeno v prospech
žalobkyne iným spôsobom, ako sa domáha. Poukázal na tú skutočnosť, že ním vystavaný múr slúži len
kvôli zosuvu pôvody a keď získa právoplatné stavebné povolenie, chce ho zbúrať a bude tam vstup na

pozemok, kde budú zriadené 2 parkovacie miesta. V zmysle technickej dokumentácie žalobkyne k jej
rodinnémudomusa náčrtstátiamotorovýchvozidiel nachádzapredjejrodinnýmdomomnaceste,ktorá
by mala slúžiť ako prístupová aj pre ostatných vlastníkov pozemkov za jej domom. Samotná žalobkyňa
parkuje so svojím motorovým vozidlom na ceste a zaberá ju. Keby bolo vyhovené návrhu žalobkyne
voči jeho osobe, stratil by tak 40 m2 zo svojho pozemku.

23. Podľa § 151o O. z. ods. 3, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
24. Predmetom sporu ostal nárok žalobkyne na zriadenie vecného bremena prechodu cez pozemok
žalovaného v 1/ rade z titulu vlastníctva stavby rodinného domu cez priľahlý pozemok v zmysle

ustanovenia § 151o ods. 3 O. z. Priľahlým pozemkom je v zmysle judikatúry pozemok, cez ktorý
sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať
sa ku komunikácii. Vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu ako aj im zodpovedajúce práva sú
vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Viažu sa k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú
s vlastníctvom na iných nadobúdateľov. Sú na rozdiel od práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy alebo

zmluvy o výpožičke časovo neobmedzené. Vecné bremeno cesty v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia nemožno zriadiť, ak si môže vlastník stavby zaistiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie.
Nebolo sporné, že to nie je daný prípad.
25. Pozemky strán, na ktorých majú postavené nehnuteľnosti ako aj pozemky vypočutých svedkov,
mali v minulosti režim záhradkárskej oblasti. Až následne po ich odkúpení užívateľmi záhradiek došlo

medzi vtedajšími vlastníkmi k dohode o zriadení prístupovej cesty spôsobom, že každý z vlastníkov
vypustíurčitúčasťsvojhopozemkunatentoúčel.Takýmtospôsobombolatátoprístupovácestazriadená
a užívaná v čase, keď ešte nehnuteľnosti vo vlastníctve strán patrili ich právnym predchodcom. Spor
strán sa teda týka nielen prístupu k pozemku žalobkyne, na ktorom má postavený rodinný dom, ale
prístupu aj k ďalším pozemkom, na ktorých sa nachádzajú záhradné chatky a do budúcna je veľká

pravdepodobnosť, že sa na týchto pozemkoch postavia aj rodinné domy. Z uvedených dôvodov je preto
veľmi dôležité, aby prístupová cesta bola dostatočne široká aj pre prístup nákladných áut, prípadne
požiarnych áut a podobne.
26. Za kľúčové súd považuje tú skutočnosť, že pre účely stavebného povolenia stavby rodinného domu
žalobkyne na jej pozemku podpísal žalovaný v 1/ rade nájomnú zmluvu a to dňa 05. 03. 2018, na základe

ktorej sa zaviazal bezodplatne prenajať žalobkyni predmetný pozemok o výmere 38 m2 pre účely časti
prístupovej cesty k jej pozemku a to na dobu neurčitú. Bez ohľadu na charakter tejto zmluvy nebola
v konaní sporná vôľa strán, ani totožnosť predmetu nájmu a najmä účel jej spísania. Bez podpísania
tejto nájomnej zmluvy by bez pochyby nebolo možné vydať stavebné povolenie pre žalobkyňu.27. Zjavne z dôvodu neskorších nezhôd medzi stranami potom žalovaný v 1/ rade spochybnil platnosť
tohto úkonu a necítil sa ním byť viazaný a začal brániť žalobkyni v jej užívaní a to viac ako po piatich
rokoch.

28. V konaní argumentoval tým, že pôvodný prístup išiel viac doľava od pôvodnej bráničky smerom do
pozemku, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve J..
29. Bez ohľadu na to, či v čase pred podpísaním nájomnej zmluvy využívali záhradkári pre prístup
k svojim pozemkom časť pozemku J. (zjavne s cieľom skrátiť si cestu v zákrute smerom k elektrickému
stĺpu, nakoľko predchádzajúci vlastníci v tej dobe si pozemok neohradili), zo samotnej výpovede

žalovaného v 1/ rade na ohliadke na mieste samom vyplynulo, že žalovaný prenechal žalobkyni do
užívaniapozemokodhranicesvojhopozemkuohraničenéhovterénestavboumúru,pričomajvteréneje
zjavné, že práve od tohto múru boli vyjazdené koľaje automobilmi aj od iných užívateľov záhradkárskych
pozemkov. Rovnako bolo preukázané, že záhradkári v minulosti tento pozemok aj v tejto časti, t. j. od
terajšieho múru žalovaného užívali a uložili tam aj podzemné vedenia. Múr postavil žalobca práve
z dôvodu podopretia zeme v časti prírodného valu, ktorý sa tiahne popri tejto komunikácii dozadu

až k ďalším pozemkom iných vlastníkov a tvoril prirodzenú hranicu takto využívanej komunikácie aj
v minulosti, ktorá ju ohraničovala z pravej strany.
30. Nebolo preukázané, že by na základe vedomia a súhlasu, či už súčasných vlastníkov J. alebo
predchádzajúcich vlastníkov bola dohoda, že by prístupová cesta mala v tejto časti smerovať viac
doľava. Naopak, na ohliadke na mieste samom z predloženej fotodokumentácie a jej porovnania so

súčasným stavom bolo zistené, že pôvodná bránička smerujúca na prístupovú cestu do záhradkárskej
oblasti mala stĺpik presne na mieste, kde sa nachádza v súčasnej dobe stred bráničky pozemku J..
31. J. po tom, čo nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX a mienili si ho v roku 2021
oplotiť svoj pozemok, stretli sa so všetkými dotknutými vlastníkmi susedných pozemkov a na základe
ich odsúhlasenia vrátane žalovaného v 1/ rade ako aj žalovanej v 2/ rade ohradili svoj pozemok tak, že

vypustili v prospech cesty spolu minimálne 50 m2 (podľa ich tvrdenia viac).
32. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval požiadavku žalobkyne voči žalovanému v 1 rade za
odporujúcu dobrým mravom. Naopak, jej prípadná požiadavka voči J. aby odstránili svoj plot za účelom
domáhania sa práva prechodu cez ich pozemok po tom, čo oplotenie odsúhlasili všetci zainteresovaný,
by bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

33. Ohlásenie drobnej stavby na časti predmetného pozemku o výmere 5 m2, súd považuje len za
účelové konanie na strane žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade má dostatočne veľký pozemok na
to, aby si záhradnú chatku pre účely prípadnej stavby svojho rodinnému postavil kdekoľvek inde. Ani
zbúranie jeho múru pre účely zriadenia prístupu k budúcim parkovacím plochám k jeho rodinnému domu
nie je argumentom pre nevyhovenie žalobe žalobkyne.

34.Zuvedenýchdôvodovpretosúdžalobežalobkynevovzťahukžalovanémuv1/radevplnomrozsahu
vyhovel.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1/ rade v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP.

Poučenie:

V časti, v ktorej súd rozhodol o schválení zmieru uzatvoreného medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade,
nie je prípustné odvolanie v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 a § 357 CSP a contraria.

V prevyšujúcej časti je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v

dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).