Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/164/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321201414
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5321201414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu - sudcov: Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyŽilina,akokolíznymopatrovníkom,detirodičov-matky:D.E.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX, E. C. E. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. E. XXXX, t. č. G. XX, H., o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-8P/12/2021-275 zo dňa 17.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
CA-8P/12/2021-275 zo dňa 17.08.2023 rozhodol tak, že:
I. Otec F. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX sumou
150,- € mesačne a na výživu maloletého C. B., nar. X.X.XXXX sumou 150,- € mesačne, vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 29.6.2021 naďalej.
II. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. konania 5P/39/2017-47 zo dňa 25.6.2018 v časti

prvého výroku.
III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V rovine právnej vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“.
Rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že v čase posledného rozhodovania podľa rozsudku vydanému

vo veci sp. zn. 5P/39/2017 zo dňa 25.06.2018 bol otec vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a
od apríla 2017 pracoval v Nemecku. Keďže svoj príjem nepreukázal, v tom čase okresný súd vychádzal
z potenciality príjmu. Pokiaľ bol aj od januára 2018 pracovne neschopný, poberal nemocenské dávky.
Matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletým C. a poberala rodičovský príspevok a prídavky
na deti. Tieto jej boli doplácané aj z Nemecka vo výške 340 eur (aj keď to bolo len pár mesiacov).
Maloletá A. navštevovala materskú školu a maloletý C. mal dva roky. Pokiaľ okresný súd prihliadal
na zmeny ohľadom dôvodov tvrdených otcom, mal za to, že okolnosti súvisiace s tým, že voči nemu

je vedené trestné konanie pre zanedbanie povinnej výživy, nemožno pričítať na ťarchu maloletých
detí, keďže tento stav si otec zavinil sám. Uvedené platí aj pre odňatie vodičského preukazu, ktorý
mu bol medzičasom vrátený. Taktiež nebolo možné prihliadnuť na jeho tvrdenie o tom, že o zvýšení
výživného nevedel. Pokiaľ išlo o zdravotný stav otca, ktorý mu mal dlhodobo brániť v pracovnej činnosti,okresný súd neprihliadol naň ako na dôvod hodný zníženia výživného, keďže si nesplnil konkrétnu výzvu
súdu, ktorá mu bola zaslaná. Túto si prevzal po zrušení veci odvolacím súdom a na pojednávaní ani
netvrdil a nepreukázal žiadne presvedčujúce dôvody. Ako ospravedlňujúci dôvod nevyhodnotil jazykovú

bariéru, pre ktorú si otec po ukončení pracovného pomeru a rehabilitačnej liečby v Nemecku neuplatnil
žiadny pracovnoprávny ani iný nárok, keďže sa nejedná o neprekonateľnú prekážku. Otec sa tak podľa
okresného súdu vzdal práva na akýkoľvek peňažný nárok, ktorý by mu s najväčšou pravdepodobnosťou
bolprináležal,čonemožnopričítaťnaťarchumaloletýmdeťomauvedenésvedčíojehonezodpovednom
prístupe. Uplatnil preto inštitút potenciality na otcove príjmy. Až narodenie dcéry Ley dňa 29.06.2021,

kedy otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, považoval okresný súd za podstatnú zmenu pomerov
majúcu za následok zníženie výživného. Zároveň vzhľadom na to, že v čase rozhodovania nebol otcom
uvádzaný rozsudok o striedavej rodičovskej starostlivosti právoplatný, keďže otcovi nebol doručený,
nemohol naň prihliadnuť a nepripájal si preto uvedený spis. Prihliadol na vyjadrenia otca, že pri faktickej
každodennej starostlivosti o maloletú dvojročnú Leu na ňu vynakladá 150 eur. Podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni od 01.07.2021 do 30.07.2022 po dobu jedného roka bol otec evidovaný ako samostatne

zárobkovo činná osoba, čo otec neozrejmil. Okresný súd preto poukázal na začiatok PN dňa 21.05.2021
pred narodením dcéry, hoci otec tvrdil len jej ukončenie v mesiaci november 2022, krátko predtým
ako sa zamestnal. Vo vzťahu k tomuto obdobiu vychádzal opäť z potenciality príjmu, ktorý mohol
dosahovať jednak z dávok a nároku, ktorý by si uplatnil v dôsledku pracovného úrazu a tiež z dôvodu, že
nepreukázal, aký príjem a dávky v tomto čase poberal. Pokiaľ aj bol skutočne PN, opäť by okresný súd

vychádzal z potenciality vo vzťahu k skôr tvrdeným dôvodom v návrhu. Mal teda za to, že otec mohol
dosahovať rovnaký príjem aj po ukončení práce v Nemecku a to príjem súdom zohľadnený v konaní sp.
zn. 5P/39/2017 pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Návrh na zníženie výživného bolo možné posúdiť
za dôvodný až od narodenia maloletej Ley. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zistených pomerov,
že otec sa zamestnal. V čase rozhodovania tvrdil, že mal príjem zhruba 850 eur v čistom, ale v konaní

otec uviedol, že zarábal aj 950 eur, pričom príjem 1.200 eur bol len výnimočný, v dôsledku nadčasov
a zastupovania kolegov. Aj pri najnižšom tvrdenom príjme za situácie, keď otec plní výživné 150 eur
mesačne na Leu, okresný súd ustálil, že je schopný plniť výživné v tejto výške aj na ďalšie svoje dve
deti. Zohľadnil aj to, že ani otec po zlepšení životnej situácie nezačal prispievať na výživu maloletej A.
a maloletého C. viac než len 20 eur mesačne, no na druhej strane si vedel nájsť peňažné prostriedky

na prenájom trojizbového bytu vo výške zodpovedajúcej nájmu 580 eur, čo považoval okresný súd za
neprimerané jeho pomerom. Podľa neho maloleté deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni otca
a pokiaľ otec je toľko schopný vynakladať na svoje mladšie dieťa, nevidel z tohto dôvodu dôvodné
znižovať výživné pod túto hranicu aj na maloletú A. a maloletého C.. Aj keď A. je staršou, u C. bolo možné
prihliadnuť na objektívnu zmenu pomerov, ktorú matka v konaní preukázala v podobe jeho zhoršeného

stavu, ktorý bol diagnostikovaný a zistený, pričom matka v súčasnosti dosahuje vyšší príjem z titulu
príspevku na zaopatrovanie syna C.. Jedná sa o obdobný príjem, aký by dosahovala, keby pracovala
ako predavačka, predtým, než nastúpila na materskú a rodičovskú dovolenku. Prihliadol pri tom aj na to,
že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti. Ďalej okresný súd uviedol, že
odôvodnené potreby maloletých detí boli zhruba vo výške 600 eur a neboli otcom rozporované. Matka

poberá na každé z detí 120 eur, t. j. 240 eur z titulu prídavku na deti. Hoci otec v minulosti opakovane
menil zamestnania, dlhodobo bol PN, či samostatne zárobkovo činná osoba, ani pri najvyššom príjme
neplnil viac, než len 20 eur na dieťa, spolu 40 eur. Daňový bonus nepoberal, matka ho ani poberať
nemôže. Vychádzal z toho, že nepokryté zostali u detí výdavky v rozsahu 360 eur, tvrdené výdavky
detí 600 eur - 240 eur, prídavky na deti a príspevok k nim namiesto daňového bonusu. Mal za to, že

matka by sa mala podieľať na úhrade výdavkov v rozsahu aspoň 1/3-iny, nakoľko sa o deti aj reálne
fakticky stará a vo vzťahu k maloletému C. dokonca nad rámec bežnej starostlivosti. Otec by sa mal
podieľať v rozsahu aspoň 2/3-ín, čo v danom prípade predstavuje minimálnu sumu 260 eur, ktorú by otec
mohol plniť. Návrh otca vo zvyšnej časti zamietol, nielen vo vzťahu k výške výživného, ale aj za obdobie
od 19.04.2021, kedy bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie do dňa predchádzajúceho

podaniu návrhu do 13.05.2021. Evidencia na úrade práce nie je okolnosťou, resp. dôvodom hodným
osobitného zreteľa podľa okresného súdu, pre ktorý možno priznať nárok aj spätne. Bez inej zmeny
by bolo dôvodné výživné znížiť s účinnosťou najskôr od podania návrhu, krátko po ktorom 21.05.2021
sa stal otec práceneschopným. Uvedeným výrokom tiež došlo k zmene skoršieho rozsudku vydaného
v konaní sp. zn. 5P/39/2017 v jeho prvom výroku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Otec podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu dňa 10.10.2023. Žiadal rozhodnutie okresného
súdu zrušiť v celom rozsahu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal nato, že dňa 29.06.2021 sa mu narodila ďalšia dcéra A., pričom v tom čase mal existenčné problémy
vyplývajúce z jeho zdravotného stavu, ako aj skutočnosti, že o dieťa sa stará výlučne on, nakoľko
jeho bývalá partnerka vo veľkej miere požívala alkohol. Na základe rodičovskej dohody má dcéru Leu

zverenú do osobnej starostlivosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/40/2023.
Vytýkal okresnému súdu záver ohľadne výšky výživného, keď poukázal, že platí nájom 580 eur za
trojizbový byt, hoci je táto cena bytov v Žiline maximálne podpriemerná, keďže v súčasnej dobe sa nájmy
v dvojizbových bytoch pohybujú v hodnote vyššej a pri jednoizbovom byte od 500 eur do 700 eur, pri
garsónke od 400 eur do 600 eur. Poukázal na to, že matka maloletých detí býva v rodičovskom dome.

Pri zohľadnení jeho príjmu po zaplatení nájomného mu ostane suma 270 eur na mesiac, z ktorej musí
zabezpečiť potreby seba a maloletej A. a uhrádzať výživné na ďalšie deti. Mal za to, že ďalšiu možnosť
zamestnania vzhľadom na starostlivosť o maloletú Leu nemá, keďže ešte nenavštevuje predškolské
zariadenieaonnemôžeriadneanivykonávaťsvojezamestnanie.Zamestnávateľmuvychádzavústrety,
keď je maloleté dieťa u matky. Uviedol, že došlo u neho k poklesu výdavkov na sumu 100 eur na
maloletú A., pričom matka Ley na jej výživu neprispieva a ani on na ňu matke neprispieva. Vytýkal

okresnému súdu, že neprihliadol na náhradné výživné, pričom mal prihliadnuť len na príspevok matky za
opatrovanie maloletého C.. Považoval v tomto smere rozhodnutie súdu za zmätočné, nakoľko uviedol,
že nepokryté zostali výdavky detí v rozsahu 360 eur. Poukázal na to, že výdavky matky sú tvrdené vo
výške 824 eur, z čoho 600 eur tvoria výdavky maloletých detí. Na tieto deti poberá sumu 840 eur (600
eur príspevok na C. a 240 eur prídavky a príspevky). Poukázal na to, že maloletý C. chodí do školy,

kde začína od 08.00 hod. a škola býva do 13.00 hod. a následne má asistenta. Maloletá A. navštevuje
školu taktiež. Ak matka argumentovala nemožnosťou zamestnať sa z dôvodu straty príspevku, nakoľko
by zarábala rovnako, ako keď poberá príspevok, otec namietal že v súčasnej dobe je plat predavačky
minimálne vo výške 900 eur až 1.000 eur mesačne. Ďalej uviedol, že si nemôže dovoliť na seba utratiť
viacako50eur,keďžepoodpočítanínájomného,výdavkov100eurnamaloletúLeu,100eurnapohonné

hmoty mu ostane len 70 eur, z čoho sa snaží hradiť matke maloletých detí na C. a A. po 20 eur.
Jemu na stravu, ošatenie, lieky, mobilný telefón ostane 50 eur mesačne. Udáva, že tieto problémy boli
zabezpečené zdravotnými problémami, ako aj narodením maloletej A., o ktorú matka neprejavila žiadny
záujem. Vytýkal okresnému súdu, že na uvedené neprihliadol. Za nesprávny označil aj výrok I. rozsudku
okresného súdu v časti týkajúcej sa začiatku vzniku jeho povinnosti prispievať na výživu maloletých

detí, keď súd rozhodol počnúc dňom 29.06.2021. Podľa otca je vzhľadom na jeho možnosti, ako aj
ustálenú rozhodovaciu prax konajúcich súdov takýto počiatok zníženia výživného neprípustný. Mal určiť
nedoplatok na výživnom za dané obdobie a následne spôsob jeho úhrady. Otec pripojil ako dôkazné
prostriedky rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/40/2023 a výplatnú pásku za 06 až 08/2023.

3. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 25.10.2023. Žiadal rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Poukázal na to, že otec sa domáhal zníženia výživného v sume 30 eur mesačne. Má prenajatý
byt, za ktorý uhrádza nemalú sumu. V tejto situácii má možnosť prenájmu menšieho bytu a tým platenia
menšieho nájomného. Taktiež poukázal na to, že otec si počas práceneschopnosti neuplatnil dávky
nemocenského poistenia v zahraničí, čím si spôsobil úbytok svojho príjmu. Počas PN si otvoril živnosť

od 01.07.2021, s čím boli spojené ďalšie výdavky, pričom mohol vykonávať zárobkovú činnosť. Aj
v minulosti si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť a striedal zamestnania. Sumu 30 eur výživného
nepovažoval za dostatočnú pre maloleté deti, keďže otec sa s deťmi nestretáva a nekupuje im žiadne
potreby, ani darčeky.

4. Otec sa replikou zo dňa 10.11.2023 vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Zotrval na svojom
návrhu zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že tvrdenia
kolízneho opatrovníka sú nepravdivé. Jeho tvrdenie o nižšom nájomnom neobstojí z dôvodov, ktoré
uviedol v odvolaní, a to že prenájom nehnuteľností sa pohybuje vo vyšších sumách a suma, za ktorú
užíva byt, je hlboko podpriemerná v porovnaní s dostupnou ponukou. Podľa neho cena za menšie

byty je v zásade vyššia ako za byt, ktorý užíva. Taktiež uviedol, že nie je pravdivá informácia, že by si
otvoril ďalšiu živnosť, pričom ju má pozastavenú od 19.04.2021 a toto pozastavenie stále trvá, nemohli
preto vzniknúť preukázateľne iné výdavky. Taktiež tvrdenia o tom, že si v minulosti neplnil vyživovaciu
povinnosť a menil zamestnania považoval otec za neprimerané, keďže sú známe skutočnosti o jeho
pracovnom úraze a dĺžke pracovnej neschopnosti. V Nemecku, kde pracoval, sa mu stal úraz, pre

ktorý musel podstúpiť operáciu ramena. Po tom ako sa vrátil na Slovensko bolo zistené, že operácia
v Nemecku nedopadla dobre a je nevyhnutná reoperácia. Keďže ešte nebol schopný pohybu pre
neznesiteľné bolesti, bol nútený ostať doma a vyčkať na pridelenie termínu reoperácie. Z dôvoduCovidu-19 mu bola reoperácia niekoľkokrát odložená, keďže nešlo o stav ohrozujúci život. Otec pripojil
potvrdenieopozastaveníprevádzkovaniaživnostizodňa19.04.2021avýpiszoživnostenskéhoregistra.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie postupu a rozhodnutia okresného súdu, ktorým znížil

vyživovaciu povinnosť otca až od 29.06.2021 a zamietol zníženie vyživovacej povinnosti až na sumu 30
eur mesačne, resp. na minimálne výživné na každé dieťa zvlášť od podania návrhu.

8. Otec vo svojom odvolaní v podstate vytýkal okresnému súdu, že nesprávne posúdil jeho osobné,
majetkové pomery, ako aj pomery rodiča, do ktorého starostlivosti sú maloleté deti zverené.

9. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia okresného súdu mal za to, že okresný súd správne
posúdil podstatnú zmenu, ktorá viedla k zmene rozhodnutia o znížení vyživovacej povinnosti a plne sa
stotožnil s odôvodnením okresného súdu podľa § 387 ods. 2 CSP.

10. Reagujúc na odvolacie námietky otca mal za to, že aj keď bolo posúdené narodenie maloletej dcéry
Ley ako skutočnosť odôvodňujúca zníženie výživného, nemožno od otca považovať za maximalizáciu
jeho snahy o zárobok zodpovedné správanie, keď ani pred jej narodením nebol schopný riadne
si plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svoje skôr narodené deti. Pri rozhodovaní o výživnom bol
okresným súdom správne aplikovaný aj princíp potenciality vo vzťahu k otcovi, ktorý relevantným

spôsobomnepreukázalospravedlniteľnýdôvod(vsúladeajspožiadavkoupredchádzajúcehouznesenia
odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok okresného súdu), a to skutočnosť, z akého
dôvodu nemal nárok na dávky nemocenského poistenia v Nemecku. Okresný súd správne vyhodnotil
jeho konanie v tomto rozsahu ako nezodpovedné, pokiaľ poukazoval na jazykovú bariéru, a teda možno
uzavrieť, že tieto svoje problémy neriešil adekvátne, a preto naďalej trvá jeho potencialita vo vzťahu

k jeho možnostiam dosahovať vyšší príjem, než aktuálne otec dosahuje.

11. Skutočnosť, že svoju neschopnosť dosahovať vyšší zárobok odôvodňuje tým, že musí zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa, v tomto kontexte nie je dôvodná, pokiaľ pritom zároveň vytýka matke, že
miesto starostlivosti o maloletého C. nejde pracovať za vyššiu mzdu ako predavačka. V tejto súvislosti

má odvolací súd zato, že aj otec by mohol prispôsobiť svoju dohodu o starostlivosti s matkou maloletej
Ley tak, aby mohol pracovať naplno a dosahovať aspoň taký príjem (t. j. 1.000,- eur mesačne), aký
tvrdí, že môže podľa neho dosahovať matka maloletých detí ako predavačka. Hoci otec udáva, že matka
maloletej Ley nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa z dôvodu požívania alkoholických
nápojov, vyznelo toto tvrdenie otca nedôveryhodne, keďže otec súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody,

kde má matka možnosť mať dieťa vo svojej starostlivosti rovnaký čas ako otec, ako vyplýva z otcom
predloženého rozsudku Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 9P/40/2023.

12. Taktiež nebola dôvodná jeho argumentácia ohľadom nájomného v byte v menšom rozsahu. Sám
otec uviedol, že pri prenájme garsónky by mohol dosahovať nájomné aj od 400 eur, čím by dosiahol

nižší výdavok než v súčasnosti má. Navyše pokiaľ otec vykonáva zamestnanie mimo Žiliny, podľa
odvolacieho súdu bolo možné optimalizovať výšku výdavku na bývanie aj bývaním mimo mesta, kde
možno dosiahnuť aj nižšie výdavky.

13. Ako nesprávnu odvolací súd posúdil aj námietku otca, týkajúcu sa určovania nedoplatkov pri znížení

výživného od 29.06.2021. Takto nedáva žiadny zmysel, aby pri riadne určenom výživnom následne súd
rozhodujúci o znížení výživného rozhodoval aj o zameškanom výživnom ku dňu zníženia vyživovacej
povinnosti, nakoľko do uvedeného dátumu je povinnosťou otca riadne plniť výživné, ktoré platil doposiaľ.14. Taktiež je potrebné poukázať na to, že ako vyplynulo z dokazovania, otec sa nepodieľa na
starostlivosti o maloleté deti v žiadnom rozsahu, neprispieva im na darčeky, a preto aj úvaha okresného
súdu o tom, aby otec sa podieľal minimálne na 2/3-iny výdavkov maloletých detí je z tohto hľadiska

dôvodná.

15. Neopodstatneným argumentom otca je jeho tvrdenie, že okresný súd mal započítať do príjmov matky
aj plnenie náhradného výživného, pretože toto plnenie je len plnením štátu za otca, ktorý si riadne neplní
svoju povinnosť. Nejde o plnenie poskytované súbežne s výživným, pokiaľ si ju povinný rodič riadne

plní. Plnenie náhradného výživného sa totižto zastavuje, resp. vracia naspäť, keď povinný rodič začne
znova plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

16. Takto pri zistených výdavkoch maloletých detí vyplývajúcich z dokazovania v rozsudku okresného
súdu a potenciálneho príjmu otca vzhľadom na okolnosť, ku ktorej došlo k zníženiu výživného, je určené
znížené výživné adekvátne zisteným potrebám maloletých detí a skutočnosti, že otec nezabezpečuje

potreby maloletých detí a neprispieva nad rámec výživného. Navyše pokiaľ sa otec rozhodol mať ďalšie
dieťa, s ktorým je nevyhnutne spojená vyživovaciu povinnosť, je jeho úlohou, aby v adekvátnom rozsahu
zabezpečoval svoju vyživovaciu povinnosť aj voči skôr narodeným deťom, a to najmä s ohľadom na to,
že o ne nezabezpečuje žiadnu starostlivosť.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52, §
57, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
neboli zistené dôvody, pre aplikáciu § 55 CMP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).