Uznesenie – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124202252.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej,
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpenej
spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina 1, IČO: 47 253 096,
proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., žalované v rade 1/ a 2/ zastúpené JUDr. Marekom Belkom, LLM.,
advokátomsosídlomFraňaKráľa1504,02201Čadca,IČO:42213487,ovydaniekľúčovodspoločných
priestorov sušiarne a práčovne, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
16C/16/2024-101
zo dňa 11. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 16C/16/2024-101 zo dňa 11. júna 2025

vo výroku II. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výrokoch I., III. a IV., zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k.
16C/16/2024-101 zo dňa 11. júna 2025 n e d o t k n u t é .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok II.). Súčasne rozhodol o vrátení kráteného súdneho
poplatku žalobkyni vo výške 39,50 eur (výrok III.) a výrokom IV. uložil Slovenskej pošte, a.s., aby do
právoplatnostitohtouzneseniavyplatilažalobkynisumu39,50eurzdôvodukrátenéhosúdnehopoplatku

za podanú žalobu na jej adresu, a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o zastavení konania rozhodol podľa § 145 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou
vcelomrozsahusodôvodnením,žedňa16.04.2025naschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
obytného domu súp. č. XXX C. D. prijali všetci vlastníci bytov rozhodnutie, ktorým rozhodli o užívaní

spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu pre jednotlivých vlastníkov bytov. Do tohto času
neboloprijatéplatnérozhodnutievlastníkovbytovozmeneúčeluužívaniaspoločnýchčastíaspoločných
zariadení domu, z čoho vyplýva, že žaloba bola na súd podaná dôvodne. Z uvedeného dôvodu si
uplatnila voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
3. K tomuto dispozitívnemu úkonu žalobkyne sa vyjadrili žalované v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované“),
ktoré nesúhlasili s tým, aby boli zaviazané žalobkyni nahradiť trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním

vznikli. Návrh žalobkyne na rozhodnutie o trovách konania označili za nepravdivý, účelový a odporujúci
zásadám poctivého procesného postupu a dobrým mravom v civilnom sporovom konaní. Zobsahu zápisnice z pojednávania sp. zn. 16C/16/2024 zo dňa 28.03.2025 totiž vyplýva, že okresný súd
na začiatku pojednávania vyzval strany na zmierlivé riešenie a právni zástupcovia oboch strán spolu so
stranami opustili pojednávaciu miestnosť za účelom rokovania. Práve žalované a ich právny zástupca

žalovaných boli iniciátormi zmierlivého riešenia, ktorého výsledkom bola dohoda o
usporiadaní užívania spoločných priestorov. Na stretnutí konanom dňa 16.04.2025), ktoré predchádzalo
ďalšiemu pojednávaniu vo veci, právny zástupca žalovaných výslovne navrhol, aby bola vyhotovená
zápisnica so zaznamenaním skutočnosti, že každá strana si znáša trovy konania sama. Tento návrh
vtedy žalobkyňa akceptovala, no jej právny zástupca následne účelovo vyhotovil len zápisnicu ako

výstup z domovej schôdze, no nie ako zápis z rokovania medzi stranami sporu. V dôsledku tohto došlo
k zavádzajúcej prezentácii skutkového a právneho stavu pred súdom, keď žalobkyňa
vo svojom podaní tvrdí, že žaloba bola na súd podaná dôvodne, pričom dôvod, na ktorý sa odvoláva
(rozhodnutie vlastníkov bytov), nastal až po dohode medzi stranami, ktorú iniciovali žalované. Zároveň
žalované poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/74/2019, z ktorého vyplýva:
„Ak sa späťvzatie žaloby spája s účelovým postupom a odmietnutím dohody o trovách, je potrebné

rozhodnúť v neprospech takejto strany.“ Aj z judikatúry R 37/2018, vyplýva, že „procesné
zavinenie nie je možné vnímať len cez formálne kritériá - je potrebné prihliadať na celkové správanie
strany v procese.“ Tiež podľa: Javorka, P., a kol.: Civilný sporový poriadok - komentár. C. H. Beck, 2022:
„Účelové späťvzatie žaloby po dohode strán, ktoré navrhovalo zmluvné vyrovnanie trov, no napokon
ho jedna zo strán ignoruje, je v rozpore s dobrými mravmi.“ Žalované akcentovali, že v posudzovanom

prípade konala žalobkyňa v rozpore s princípmi dobrých mravov, zavádzala súd o dôvodoch žaloby a v
rozpore s dohodou strán účelovo žiada náhradu trov. Naopak žalované prejavili aktívnu snahu o zmier,
iniciovali a realizovali riešenie problému mimo súdu, a preto žiadajú, aby im odvolací súd priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k tvrdeniu žalovaných o dohode strán sporu o trovách konania uviedla,
žepodanoužalobousavtomtosporedomáhalaodžalovanýchvydaniakľúčovodspoločnýchpriestorov.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalované užívajú spoločné priestory bez toho, aby v súlade s § 14b ods.
2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. bolo prijaté rozhodnutie 2/3-vej väčšiny vlastníkov bytov o zmene
účelu užívania spoločných častí domu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že by žalobkyňa podala

žalobu bez predchádzajúceho pokusu o zmier. Dňa 07.09.2022 žalobkyňa totiž zaslala žalovaným výzvu
na upustenie od protiprávneho stavu a na sprístupnenie spoločnej sušiarne a práčovne
v obytnom dome a dňa 02.10.2023 im opätovne zaslala výzvu na vydanie kľúčov od
spoločných priestorov. Napriek týmto pokusom o zmierlivé vyriešenie sporu, k dohode medzi
stranami sporu pred podaním žaloby nedošlo. Až na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov

obytného domu č. XXX C. D., konanej dňa 16.04.2025, bolo prijaté platné rozhodnutie 2/3-vou väčšinou
vlastníkov bytov o zmene účelu užívania spoločných priestorov, na základe ktorej si vlastníci bytov
podelili spoločné priestory a rozhodli o zmene účelu ich užívania. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že
právny zástupca účelovo vyhotovil len zápisnicu z domovej schôdze. Aj keď právny zástupca žalovaných
navrhol, aby si každá zo strán sporu znášala svoje trovy sama, žalobkyňa s jeho návrhom nesúhlasila, a

preto do zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov nebolo zahrnuté, že strany sa dohodli o trovách konania.
Iniciátormi zmierlivého riešenia sporu neboli žalované. Žalobkyňa totiž ešte pred podaním žaloby zaslala
žalovaným výzvy a snažila sa urovnať spor mimosúdne. Žalované však odmietali so
žalobkyňou uzavrieť mimosúdnu dohodu, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalobu podala žalobkyňa na súd
dôvodne. Na začiatku pojednávania sudca okresného súdu vyzval strany sporu na zmierne vyriešenie

sporu. K uzavretiu dohody medzi stranami sporu však došlo až prijatím platného rozhodnutia o zmene
účelu užívania spoločných častí domu dňa 16.04. 2025.
5. Nadväzne okresný súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 s použitím § 262
ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že medzičasom došlo medzi
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov k prijatiu rozhodnutia o zmene užívania spoločných častí a

spoločných zariadení obytného domu pre jednotlivých vlastníkov bytov, čím po podaní žaloby odpadol
dôvod, pre ktorý žalobkyňa žalobu podala. Ku schôdzi vlastníkov a rozhodnutiu viedla iniciatíva súdu na
mimosúdne, zmierlivé riešenie sporu, vzhľadom na okolnosti prípadu (spor susedov v jednom malom
bytovom dome, účel - odstránenie budúcich možných sporov, náprava susedských/medziľudských
vzťahov a pod.) a následne súhlas oboch sporových strán s pokusom o zmierlivé riešenie sporu.

6. Zároveň platí, že žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala od žalovaných 1/, 2/ vydania kľúčov
od spoločných priestorov - sušiarne, resp. práčovne. Vlastníci bytov dňa 16.04.2025 na spomínanej
schôdzi vlastníkov bytov rozhodli prijatým uznesením o zmene/užívaní spoločných
priestorov, a to tak, že priestor č. X - sušiareň pripadne do užívania žalovanej 1/ E. D., priestor č. X -práčovňa pripadne do užívania žalovanej 2/ H. F. G., priestor č. X - kočikáreň pripadne do užívania I.
J., priestor č. X - podschodiskový priestor pripadne do užívania K. J. a priestor č. X, č. X, č. X a č. X
pripadne do užívania žalobkyne A. B.. Podľa obsahu predloženej zápisnice zo schôdze rozhodnutie bolo

prijaté jednomyseľne za účasti všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
7. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku prijatia rozhodnutia všetkých vlastníkov bytov v dotknutom
bytovom dome, teda nie iba v dôsledku konania žalovaných 1/, 2/ po podaní žaloby. Dôvodom späťvzatia
žaloby bola okolnosť, ktorá len sčasti závisela od vôle žalovaných 1/, 2/, keď zároveň závisela aj od
rozhodnutia ostatných vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome, vrátane žalobkyne.

Zároveň konajúci súd zdôraznil, že žalobou v tomto spore sa žalobkyňa domáhala vydania kľúčov od
spoločných priestorov č. X - sušiarne a č. X - práčovne, avšak následne pri rozhodovaní na schôdzi
dňa 16.04.2025 už tento postoj neuplatnila (t. j. už nežiadala vydať kľúče od sušiarne a práčovne), ale
hlasovala spolu s ostatnými spoluvlastníkmi o rozdelení spoločných priestorov tak, ako
je uvedené vyššie, teda tak, že jej pripadnú do výlučného užívania spoločné priestory č. X, č. X, č. X
a č. X. Žalobkyni ani žalovaným 1/, 2/ nič nebránilo, aby kedykoľvek pred začatím tohto konania alebo

v jeho priebehu zvolali, resp. realizovali úkony za účelom zvolania schôdze vlastníkov bytov a prijatia
rozhodnutia o spôsobe užívania spoločných častí domu a tak sa vyhnúť súdnemu sporu.
8. Okresný súd nadväzne uzavrel, že zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani jednej zo
sporových strán; žalobkyni predovšetkým preto nie, lebo jej žalované 1/, 2/ neumožňovali využívať
spoločné priestory sušiarne a práčovne a žalované účasťou a spolupodieľaním sa

na prijatí nového rozhodnutia o užívaní spoločných priestorov na schôdzi vlastníkov
dňa 16.04.2025 čiastočne uznali dôvodnosť nároku žalobkyne/potrebu nového rozhodnutia o užívaní
spoločných priestorov; žalovaným 1/, 2/ predovšetkým preto nie, lebo na schôdzi vlastníkov žalobkyňa
hlasovala za prijatie rozhodnutia, ktorým došlo k inej úprave užívania spoločných priestorov, než
sa domáhala v žalobe. Súčasne rozhodnutie vlastníkov o spôsobe užívania spoločných priestorov je

skutočnosťou čiastočne nezávislou od vôle sporových strán (keď zároveň obe sporové strany hlasovali
rovnako), ktorá skutočnosť (nové rozhodnutie) primárne a bez ďalšieho viedla k späťvzatiu žaloby.
Zároveň uzavretie dohody sporových strán o trovách konania po rozhodnutí vlastníkov dňa 16.04.2025
nebolo v konaní preukázané. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd rozhodol tak,
že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania, a to aj za účelom spravodlivého

usporiadania pomerov strán a dovŕšenia riešenia sporu vo veci samej spôsobom win-win.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti jeho
výroku II. o trovách konania, v ktorom sa domáhala jeho zmeny tak,
že odvolací súd uloží žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni

trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Súčasne si uplatnila voči žalovaným v rade
1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10.Odvolateľkanamietala,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm.

d), f) a h) CSP].
11. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že jej nemožno priznať náhradu trov konania
z dôvodu, že na spoločnej schôdzi v bytovom dome hlasovala za prijatie rozhodnutia o spôsobe užívania
spoločných častí domu, ktoré bolo upravené inak, než sa pôvodne domáhala v žalobe. Takýto záver je
podľa názoru odvolateľky neopodstatnený a predčasný. Zdôraznila, že aj v prípade zastavenia konania

je potrebné vyhodnotiť, ktorá
zo strán spôsobila vznik trov konania, alebo či sa domáhala svojho práva účelne. V posudzovanej veci
bola žaloba podaná na súd dôvodne a v čase, keď bola žalobkyni fakticky znemožňovaná možnosť
užívať spoločné priestory t. j. sušiareň a práčovňu v bytovom dome. Pred samotným podaním žaloby
na súd sa žalobkyňa prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu pokúsila vyriešiť

situáciumimosúdnoucestou,čovšakzostranyžalovanýchneboloakceptovanéanevyústilodonápravy.
Až po podaní žaloby došlo na strane žalovaných k účasti na schôdzi vlastníkov bytov dňa 16.04.2025
a k prijatiu rozhodnutia o novom režime užívania spoločných priestorov. Žalované týmto rozhodnutím
fakticky uznali dôvod potreby upraviť tento režim v spoločných priestoroch v dome. Žalobkyňa teda
síce nedosiahla presný rozsah svojho žalobného návrhu, avšak došlo k zmene, ktorú možno považovať

za minimálne čiastočný úspech žalobkyne a za výsledok vyvolaný dôsledkom iniciovaného súdneho
konania. Žalobkyňa totiž dosiahla pre ňu prijateľný výsledok, a preto by mala byť úspešná aj v nároku
týkajúcom sa náhrady trov konania. Čiastočný úspech žalobkyne v tomto konaní napokon konštatoval aj
konajúci súd, čo však nadväzne už nezohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Podanú žalobužalobkyne možno pritom špecifikovať ako ojedinelú, ktorá pramení z nemožnosti dohody spoluvlastníkov
o užívaní spoločných častí domu. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa nútená domáhať sa žalobou na
súde odovzdania kľúčov od priestorov, ktoré nemohla užívať, hoci na ich užívanie mala

legitímny nárok. Žalobkyňa teda svojím žalobným návrhom iniciovala právne posúdenie situácie, ktoré
napokon v príčinnej súvislosti viedlo ku konkrétnym následkom, a to k prijatiu dohody spoluvlastníkov
o užívaní spoločných priestorov. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že stranám
sporu nič nebránilo, aby kedykoľvek pred začatím tomto konania alebo v jeho priebehu zvolali, resp.
uskutočnili úkony za účelom zvolania schôdze vlastníkov bytov a prijatia rozhodnutia o spôsobe užívania

spoločných častí domu, čím by vyhli súdnemu sporu, žalobkyňa uviedla, že práve absencia vôle zo
strany žalovaných takéto kroky uskutočniť bola dôvodom podania jej žaloby na súd. Žalobkyňa sa na
súd obrátila až po tom, čo je nebola poskytnutá možnosť spoločné priestory užívať a nebolo vopred
zrejmé,žebyžalovanéboliochotnésituáciuriešiťprostredníctvomdohody.Skutočnosť,žekrozhodnutiu
vlastníkov došlo až počas prebiehajúceho súdneho konania, potvrdzuje, že konanie žalobkyne bolo
nielen legitímne, ale aj nevyhnutné na dosiahnutie riešenia. Z tohto dôvodu

žalobkyňa považuje za spravodlivé, aby jej bola priznaná náhrada trov konania. Ak by žalobkyňa žalobu
nepodala, s veľkou pravdepodob-nosťou by užívanie spoločných priestorov domu do dnešného dňa
nebolo vyriešené. Výrok súdu, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
žalobkyňa neakceptuje, najmä, ak z okolností prípadu jasne vyplýva, že práve ňou podaná žaloba
bola podnetom, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o úprave režimu užívania spoločných priestorov.

Skutočnosť, že žaloba bola neskôr vzatá späť, nič nemení na fakte, že k náprave došlo až po začatí
konania, t. j. v priamom dôsledku iniciatívy žalobkyne. Určujúci nemôže byť ani fakt, že na stretnutí
spoluvlastníkov bola odsúhlasená iná dohoda, ako sa pôvodne žalobou domáhala. Podstatné je to, že
práve dohoda spoluvlastníkov bola uzavretá v priamej nadväznosti na podanú žalobu a táto umožnila
žalobkyni užívať spoločné priestory dohodnutým spôsobom a v dohodnutom rozsahu, čo v konečnom

dôsledku bol aj cieľ podanej žaloby.

12. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne
zamietol, a súčasne zmenil výrok II. napadnutého uznesenia tak, že trovy konania prizná žalovaným
v plnom rozsahu.

13. Uviedli, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žaloba bola na súd podaná dôvodne, pretože jej nebolo
umožnené užívať spoločné priestory, okresný súd správne v bode 11. svojho rozhodnutia uviedol, že
späťvzatie žaloby bolo spôsobené rozhodnutím všetkých vlastníkov, ktoré je skutočnosťou nezávislou
od vôle strán sporu a ktoré nastalo až po výzve súdu na uzavretie zmieru. Žalobkyňa od pôvodného
návrhu ustúpila a hlasovala za iné rozdelenie priestorov, čo nezodpovedá jej úspechu vo veci. Pokiaľ

žalobkyňa poukazuje na jej predchádzajúce snahy o zmier (výzvy z roku 2022 a 2023), tieto výrazne
časovo predchádzali podaniu žaloby v roku 2024 a nemali formu aktuálnej predžalobnej výzvy, no najmä
nepreukazujú, že žalobkyňa nemala možnosť zvolať schôdzu sama. Pokus o zmier musí byť aktuálny,
účinný a s reálnym zámerom predísť sporu, čo v tomto prípade nebolo splnené. Žalobkyňa teda podala
na súd žalobu bez aktuálneho pokusu o zmier, a to v situácii, keď mohla sama iniciovať rozhodnutie

vlastníkov o predmete sporu aj pred začatím konania. Zároveň na stretnutí konanom dňa 16.04.2025
bolo všetkými prítomnými dohodnuté,
že každá strana si bude znášať svoje trovy sama, čo však žalobkyňa nerešpektovala. Nerešpektovanie
dohody o trovách žalobkyňou je konaním v rozpore s princípom poctivého procesného postupu, čo
má následne viacero negatívnych, správnych a procesných dôsledkov. Podľa § 256 ods. 1 CSP

a ustálenej judikatúry môže súd v prípade porušenia dohody o trovách uložiť procesnú sankciu v podobe
povinnosti nahradiť druhému účastníkovi všetky účelne vynaložené trovy konania. Takéto porušenie
dohody je kvalifikované ako konanie v rozpore s princípom poctivého procesného postupu (§ 3 CSP)
a dobrými mravmi, a preto nemôže byť odmeňované priznaním trov porušujúcej strane. Okrem toho
nerešpektovanie dohody núti protistranu pokračovať v procesnej obrane a brániť sa proti neoprávnene

uplatnenému nároku, čo vedie i k predĺženiu sporu a zbytočnému navyšovaniu trov konania. Takýto
postup je v priamom rozpore s cieľom CSP vyjadreným v § 2 ods. 1, ktorý zaväzuje súd a strany
postupovať hospodárne a predchádzať zbytočným prieťahom. Ako aj vyplýva z komentára k § 3 CSP
(Javorka P. a kol., Civilný sporový poriadok – Komentár, C. H. Beck, 2022), nerešpektovanie uzavretej
dohody medzi stranami oslabuje zásadu právnej istoty a vyvoláva pochybnosti o integrite procesného

postupu strany. Takéto správanie podkopáva dôveru nielen protistrany, ale aj verejnosti v spravodlivosť
a súčinnosť súdnej ochrany.14. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej v podanom
odvolaní. Zopakovala, že podanie žaloby z jej strany bolo podnetom, ktorý viedol k vzájomnej
komunikácii a následnému prijatiu rozhodnutia všetkými vlastníkmi bytov, vrátane žalovaných.

Žalobkyňa prejavila záujem na riešení sporu ešte v štádiu pred začatím konania. Práve žalobkyňa
prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu iniciovala mimosúdne rokovania, ktoré
však neboli úspešné. Žalovaní na ne nereagovali zohľadnením požiadaviek žalobkyne, a preto nedošlo
k náprave vzniknutej situácie. Žalobkyni sa síce nepodarilo dosiahnuť plný rozsah uplatneného
žalobného návrhu, no výsledkom jej konania bola zmena, ktorú možno považovať za čiastočný úspech

vo veci. Tento úspech bol dosiahnutý v dôsledku iniciovania súdneho konania a procesných úkonov
jeho priebehu, keďže až podanie žaloby predstavovalo skutočnosť, ktorá zabezpečila účasť žalovaných
na schôdzi vlastníkov konanej dňa 16.04.2025 a následne bolo prijaté rozhodnutie o novom režime
užívania spoločných priestorov. Čiastočný úspech žalobkyne pritom konštatoval a potvrdil aj súd prvej
inštancie. Primárnym cieľom žaloby bolo zabezpečiť žalobkyni možnosť užívania spoločných priestorov
na základe stanovenej dohody vlastníkov, pričom tento cieľ bol naplnený a jeho realizácia je priamo

viazaná na podanie žaloby. Žalobkyňa teda nenesie procesné zavinenie na zastavení tohto konania.
Pokiaľ žalované tvrdia, že dohoda medzi jednotlivými spoluvlastníkmi bytového domu bola taká, že
žiadna zostránsinemalauplatňovaťnáhradutrovkonania,tototvrdeniejezavádzajúce,nepravdivé
a ničím nepreukázané.

15. Žalované v rade 1/ a 2/ v odvolacej replike poukázali na skutočný priebeh konania.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.03.2025 vyplýva, že práve žalované a ich právny zástupca
iniciovali zmierlivé riešenie sporu. Na základe tejto iniciatívy sa konalo dňa 16.04.2025 stretnutie
a následná schôdza vlastníkov, ktorá viedla k vyriešeniu veci. Žalobkyňa teda vzala žalobu späť nie
preto, že by bola úspešná, ale preto, že dôvod

na ďalšie vedenie sporu odpadol v dôsledku mimosúdnej dohody a následného rozhodnutia všetkých
vlastníkov (vrátene žalobkyne) o užívaní spoločných priestorov. Sama žalobkyňa ustúpila od pôvodného
žalobného návrhu a hlasovala za úplne iné riešenie užívania spoločných priestorov. Okresný súd
v napadnutom rozhodnutí (body 11. až 13.) jasne konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku
rozhodnutia všetkých vlastníkov, ktoré je skutočnosťou nezávislou od vôle strán, a tiež, že žalobkyňa

ustúpila od pôvodného návrhu a že zavinenie nemožno jednoznačne prisúdiť ani jednej strane. To však
vylučuje, aby sa žalobkyňa mohla dovolávať plného úspechu a trov v rozsahu 100 %. Podľa názoru
žalovaných žalobkyňa nedosiahla v tomto konaní ani len čiastočný úspech, pretože v žalobe žiadala
vydanie kľúčov od sušiarne a práčovne, no nakoniec sama hlasovala za ich ponechanie žalovaným
a prijatie iného rozdelenia priestorov, čo je priamy dôkaz, že jej žaloba nebola dôvodná. Aj súd prvej

inštancie v odôvodnení uznesenia uvádza, že právny zástupca žalovaných navrhol dohodu o znášaní
trov, ktorú žalobkyňa fakticky akceptovala, hoci následne táto nebola spísaná. Nemožno preto tvrdiť,
že táto dohoda neexistovala, len preto, že žalobkyňa ju nerešpektovala, čo je konanie contra bonos
mores. Hoci žalobkyňa poukazuje na výzvy z rokov 2022 a 2023, tieto nemajú žiadnu relevanciu pre rok
2024, kedy podala žalobu. Navyše, ona sama mala možnosť iniciovať zvolanie schôdzí vlastníkov aj bez

podania žaloby. V ďalšej časti svojho podania žalované zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú
vo vyjadrení k odvolaniu.

16. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sasprocesnýmiprávnymizávermisúduprvejinštancie.Okresnýsúd vdostatočnomrozsahuzistil
skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup (rozhodnutie o trovách konania na základe zavinenia
tej-ktorejsporovejstranynazastaveníkonania),vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilv
súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).19.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalobkyne formulovanú v jej opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu

rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

20. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

21. Z obsahu predloženého spisového materiálu je totiž zrejmé, že žalobkyňa podala

na Okresnom súde Žilina žalobu o vydanie kľúčov od spoločných priestorov sušiarne
a práčovne dňa 19.02.2024, ktorou sa voči žalovaným domáhala vydania kľúčov
od spoločných priestorov, a to od žalovanej v rade 2/ kľúčov od priestoru č. X – práčovne
a od žalovanej v rade 1/ kľúčov od priestoru č. X – sušiarne v obytnom dome číslo súpisné XXX,
zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre kat. územie C. D. a uloženia zákazu žalovaným v rade 1/ a 2/
brániť žalobkyni v užívaní týchto spoločných priestorov v súlade s účelom, na ktorý boli zriadené.

22. Žalované v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
v podaní zo dňa 21.03.2024, v ktorom žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Obidve zhodne potvrdili,
že dlhodobo od roku 2008 v dobrej viere užívajú každá 1 miestnosť ako spoločné zariadenie bytového
domu č. XXX v kat. úz. C. D., a to

na základe rozhodnutia 2/3-tinovej väčšiny vtedajších vlastníkov bytov v danom bytovom dome tak,
ako to vyžaduje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov v platnom znení v ustanovení § 14
písm. b), o čom svedčia aj zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov priloženého k tomuto
vyjadreniu. Pred rozhodnutím spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome neboli priestory sušiarne
a kočikárne vôbec využívané a tieto chátrali. Keď ich žalované prevzali do svojho užívania, boli

v dezolátnom stave a spoločenstvo vlastníkov bytov nemalo k dispozícii finančné prostriedky na ich
rekonštrukciu. Žalované tak investovali nemalé vlastné finančné prostriedky do rekonštrukcie daných
priestorov, ktoré tým zhodnotili, a preto majú vážny záujem tieto priestory preklasifikovať na nebytové
priestory a odkúpiť ich do svojho vlastníctva, z čoho by mohli profitovať aj ostatní spoluvlastníci.
Užívanie aj rekonštrukcia daných priestorov žalovanými sa diali a doposiaľ dejú so súhlasom

ostatných spoluvlastníkov. Od roku 2008 žalované v rade 1/ a 2/ dotknuté priestory užívajú, majú v nich
umiestnené svoje osobné veci a udržiavajú v nich čistotu a poriadok. Súčasne samostatne a
oddelene platia všetky energie spotrebované pri ich užívaní. Ostatní členovia spoločenstva vlastníkov
bytov bytového domu teda na žalované v žiadnom prípade nedoplácajú. Žalobkyni bolo na užívanie
ponúknuté ďalšie spoločné zariadenie bytového domu, spoločný priestor bytového domu – kočikáreň,

s čím aj súhlasila a v zmysle zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 30.08.2021 si
od nej aj prevzala kľúče a daný priestor si uzamykala tak, že doň nemal prístup žiaden iný spoluvlastník.
V roku 2023 však žalobkyňa vyrezala zámku na dverách kočikárne tak, že sa už do nej nedá dostať
atvrdí,žeužotentopriestor,ktorýjevdezolátnomstave,nemázáujematvrdohlavosadomáhaužívania
všetkých spoločných zariadení bytového domu.

23. Žalobkyňa v reakcii na toto podanie žalovanej sporovej strany zdôraznila,
že v predmetnom bytovom dome sa nachádza 5 bytov, a teda 2/3-tinovú väčšinu hlasov tvoria štyria
vlastníci bytov. Akcentovala, že žalované nedisponujú žiadnym rozhodnutím 2/3-tinovej väčšiny hlasov
všetkých vlastníkov bytov v obytnom dome na zmenu účelu užívania spoločných častí a zariadení domu

– práčovne a sušiarne. V ostatnom zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.

24. Žalované v odvolacej replike rovnako zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii. Doplnili, že
žalobkyňa získala byt v bytovom dome č. XXX v C. D. kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2020, čo vyplýva aj
z listu vlastníctva č. XXXX, kedy vstúpila do práv a povinností pôvodného vlastníka bytu. Od roku 2008,

kedy žalované v rade 1/ a 2/
na základe súhlasu 2/3-tinovej väčšiny vlastníkov bytov domu č. XXX užívajú každá jednu miestnosť
v pivničných priestoroch bytového domu č. XXX – sušiareň a práčovňu, žiaden z vlastníkov bytov
v bytovom dome č. XXX nepodal návrh na súd o neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov bytového domu
č. XXX, ktorým bolo odsúhlasené výlučné osobné užívanie uvedených priestorov žalovanými. Takéto

právo musí byť pritom uplatnené v zákonom stanovenej lehote, inak zaniká. Pokiaľ žalobkyňa namieta
obsah zápisníc o zasadnutí spoločenstva bytov bytového domu č. XXX zo dňa 05.02.2008, 24.08.2008
a 17.02.2017pre pochybenie pri písomnom vyhotovovaní zápisníc o zasadnutí a nesprávnu formuláciu textu, keď
v skutočnosti sa jednalo o zriadenie výlučného osobného užívania týchto nebytových priestorov pre
žalované v rade 1/ a 2/. Zároveň žalované zdôraznili,

že v predmetnej veci sa nejedná o žalobu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o neplatnosť rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX. Z tohto dôvodu nie je potrebné sa
zaoberať otázkou splnenia podmienok platnosti takéhoto rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.Následnesúdprvejinštancienariadilpojednávanienadeň28.03.2025,naktoromvšakobidve
procesné strany navrhli jeho odročenie na 16.05.2025 za účelom zmierlivého vyriešenia sporu aj za

účasti ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Podaním zo dňa 05.05.2025 žalobkyňa zobrala
žalobu v celom rozsahu späť a uplatnila si voči žalovaným nárok na náhradu trov konania s poukazom
na závery schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 16.04.2025 a zápisnicu. V ďalšej
časti konania procesné strany produkovali svoju argumentáciu tak, ako je uvedené v bodoch 2. až 4.
napadnutého rozhodnutia.

25. Následne súd prvej inštancie na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. Zároveň s prihliadnutím na vzniknutú procesnú situáciu konajúci súd postupom
podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách konania tak,
že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení

sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak

niejepreukázané, žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v

späťvzatí žaloby (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011,
tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol

uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď
uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej
vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

27. Možno teda zhrnúť, že jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách
konania, (okrem zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 CSP), je zásada zavinenia na zastavení
konania upravená v ust. § 256 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách – ako na žalujúcej, tak aj na žalovanej sporovej strane. Pojem „procesné
zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné
ho vykladať komplexne a extenzívne.

28. V posudzovanom prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou jej rozhodnutie nepokračovať

v tomto súdnom konaní. Žalobkyňa teda pristúpila k tomuto dispozitívnemu úkonu nie z dôvodu, že
by sa žalované v rade 1/ a 2/ zachovali v zmysle jej žalobnej požiadavky (petitu), ale v dôsledku
rozhodnutia vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 16.04.2025, kde na základe
prijatéhouzneseniavlastnícibytovéhodomurozhodliozmene/užívaníspoločnýchpriestorov,atotak,žepriestor č. X – sušiareň pripadne do užívania žalovanej v rade 1/ E. D., priestor č. X – práčovňa pripadne
do užívania žalovanej v rade 2/ H. F. G., priestor č. X – kočikáreň pripadne do užívania I. J., priestor č. X
– podschodiskový priestor pripadne do užívania K. J. a priestor č. X, č. X, č. X a č. X pripadne do užívania

žalobkyne A. B.. Žalobkyňa sa pritom domáhala od žalovaných svojou žalobou odovzdania kľúčov od
žalovanejvrade1/odpriestoruč.X–sušiarneaodžalovanejvrade2/odpriestoruč.X–práčovne,ktoré
však v zmysle uvedeného rozhodnutia vlastníkov bytov zo dňa 16.04.2025 zostali v ich užívaní, pričom
žalobkyni pripadol do užívania úplne iný priestor, než ktorého sa žalobou domáhala. K dispozitívnemu
úkonužalobkynedošlotedavýlučnezdôvoduprijatiarozhodnutiavšetkýchvlastníkovbytovvdotknutom

bytovom dome a nie iba v dôsledku konania žalovaných v rade 1/ a 2/ po podaní žaloby, ktorým zostali
nimi doposiaľ užívaní priestory zachované. Zmena v užívaní spoločných priestorov v bytovom dome
č. XXX teda závisela nielen od vôle žalovaných v rade 1/ a 2/ či žalobkyne, ale táto závisela aj od
rozhodnutia ostatných vlastníkov bytov v predmetom bytovom dome, vrátane žalobkyne. Okresný súd
správne zdôraznil, že stranám sporu nič nebránilo kedykoľvek pred začatím tohto konania, alebo aj
v jeho priebehu, zvolať, resp. realizovať úkony za účelom zvolania schôdze vlastníkov bytov a prijatia

rozhodnutiaospôsobeužívaniaspoločnýchčastídomu azaúčelomvyhnúťsatomutosúdnemu
sporu. Vychádzajúc z individuálnych okolností posudzovaného prípadu popísaných v bode 9. až 13.
napadnutého rozhodnutia okresný súd správne uzavrel, že v danom prípade nemožno pričítať ani jednej
zo sporových strán zavinenie na zastavení konania. Rozhodovanie o trovách konania nemá byť pritom
len výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením

okolností prípadu tak, ako tomu bolo i v posudzovanom prípade (pozri napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 480/2018). Spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami
sporu preto zodpovedá výrok súdu prvej inštancie o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

29. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o
trovách konania ako vecne správne p o t v r d i l .

30. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výrokoch I., III. a IV.) zostalo uznesenie okresného
súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/, ktoré boli v tomto štádiu konania úspešné,

priznal nárok na ich náhradu voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala, v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne
v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].