Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200605
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523200605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., obaja
zastúpení: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E., 2/ F. I. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D. E.,
obaja zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o uloženie povinnosti
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/58/2023-194 zo dňa 24.10.2024 v spojení s opravným

uznesením č.k. 3C/58/2023-235 zo dňa 20.01.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
rozhodol, cit.:

„I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti, ktorou si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňovali voči žalovaným
v 1. a 2. rade nárok na skrátenie striech na všetkých svojich hospodárskych budovách, ktoré (strechy)
prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval šírku (hrúbku) odkvapového
žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade,
ktorí sú povinní nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100

% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa
žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti zdržať sa zásahov
dovlastníckehoprávaaochranyichvlastníckehopráva,pričomvpetitežalobyformulovalitrisamostatné
výroky, ktorými žiadali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade:

1. zabezpečiť na svoje náklady namontovanie snehových zábran na strechy, po celej dĺžke všetkých
svojich hospodárskych budov naklonených k pozemku žalobcov, zabezpečiť skrátenie striech a
namontovanie odkvapových žľabov zvedených do svojho pozemku na všetkých svojich hospodárskych
budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov, („petit 1. žaloby“);,2. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej
plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u
žalobcov) najkratšou (možnou - vhodnou) cestou smerom k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj

premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia
vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na pozemku žalobcov, („petit 2. žaloby“),
3. zabezpečiť na svoje náklady premiestnenie dymového výduchu („komína“) zo svojho plynového kotla
preč z pozemku žalobcov (dymový výduch prečnievajúci na parcelu registra B. „C.“ č. XXX/X) a to až nad
úroveň strechy svojho rodinného domu, nad svojimi zastavanými plochami (plochami v spoluvlastníctve

žalovaných) pre zabezpečenie odstránenia obťažovania žalobcov dymom, plynmi, parami a pachom,
ako plynným odpadom z pozemku žalobcov, („petit 3. žaloby“).

3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, parciel registra „C.“ evidovaných na katastrálnej mape pod
parc. č. XXX/X o výmere 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere 8 m2, záhrada,

zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. C., obec C., okres D. E.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi (v spoluvlastníckom podiele 1) parcely registra „C.“ evidovanej na katastrálnej mape
pod parc. č. XXX o výmere 594, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C.,
obec C., okres D. E.. Na tomto pozemku (parc. č. XXX) sa nachádza stavba - rodinný dom č. XXX,
ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú taktiež žalovaní v 1. a 2. rade, v spoluvlastníckom podiele 1.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (spoluvlastnícky podiel 1/1) parcely registra
„C.“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX o výmere 439 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., okres D. E..

4. Z kópie katastrálnej mapy (č.l. 15) vyplýva, že parcely B. č. XXX/X a B. č. XXX/X vo vlastníctve

žalobcov sú susediacimi parcelami s parcelami B. č. XXX a B. č. XXX vo vlastníctve žalovaných. Na
parcele B. č. XXX je postavený rodinný dom žalovaných č. XXX, ktorý je situovaný tak, že je postavený
tesne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Po zadnej strane rodinného domu žalovaných, t.j.
susediacej s pozemkom žalobcov, je vedené plynové potrubie, je tam umiestnené plynové meracie
zariadenie a plynový výduch, ktoré zasahujú do pozemku, resp. priestoru nad pozemkom žalobcov.

5. Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že plynovú prípojku k rodinným domom žalobcov aj žalovaných
realizovali v roku 1991 alebo 1992. Skrinka plynovej prípojky je umiestnená v plote žalobcov, od nej
je pod zemou vedené plynové vedenie cez pozemok žalobcov - spoločná plynová rúra, pozdĺž hranice
pozemkovžalobcovažalovaných.Zarodinnýmdomomžalovanýchjerozbočkaplynu,odktorejnajednu

stranu smeruje jedna vetva - po stene rodinného domu žalovaných, ktorou je vedený prívod plynu do
plynomeru žalovaných a na druhú stranu smeruje druhá vetva - krížom cez pozemok žalobcov, ktorou
vetvou je vedený prívod plynu k rodinnému domu žalobcov.

6. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami (č.l. 33,34) vyplýva, že zo strechy nejakej budovy

žalovaných prečnieva pás snehu na pozemok žalobcov a na ďalšej budove (zrejme) vo vlastníctve
žalovaných, je osadená strecha, ktorá má sklon na pozemok žalobcov, na jej konci nie je osadený
odkvapový žľab. Ďalšia fotodokumentácia zachytáva osadenie plynomeru na dome žalovaných a rúrky,
ktorou je vedený prívod plynu pre dom žalovaných, ktorá je vedená po zadnej stene rodinného domu
žalovaných.

7. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 9.8.2018 vyplýva, že tamojší
súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalobcom umožniť žalovanému v 1. rade a ním povereným
osobám na čas nevyhnutnej potreby vstup na ich pozemok za účelom opravy rodinného domu súp.
č. XXX, a to podbitie štablónu, uloženie materiálu potrebného na vykonanie týchto prác, postavenie

lešenia a jeho odpratanie, ako aj odpratanie zvyšného materiálu po zrealizovaní uvedených prác. Z
odpovede žalovaných na predžalobnú výzvu žalobcov (č.l. 85) vyplýva, že po tom, čo žalobcovia vyzvali
žalovaných na odstránenie tam popísaného závadného stavu a splnenie tam uvedených požiadaviek
žalobcov (č.l. 85) je zrejmé, že žalovaní prejavili snahu o nápravu závadného stavu, ochotu namontovať
odkvapové žľaby a lapače snehu, žiadali však o súčinnosť zo strany žalobcov.

8. Z oznámenia žalobcov zo dňa 27.6.2005 (č.l. 103), adresovaného Okresnému úradu C., vyplýva,
že žalobcovia týmto podaním oznámili označenej inštitúcii, že na základe prehodnotenia susedských
vzťahov oznamujú, že žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín - odvod spalín od plynovéhoturbo kotla, potrubie k plynomeru, ako aj plynomer. Taktiež žiadajú, aby odstránil okap zo strechy
svojho rodinného domu, hospodárskej budovy a garáže, ako aj konáre z prečnievajúcich stromov (vo
vegetačnom pokoji), nakoľko tieto sa podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX nachádzajú na ich

pozemku. Z oznámenia o ohlásení drobnej stavby vydaného Obcou K. vyplýva, že Obec K. ako stavebný
úrad posúdila žalovaným predložené podklady a podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona mu oznámila,
že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení stavba: „Betónové neprehľadné
oplotenie parcely B. č. XXX“ nemá námietky.

9. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 4.5.2017 vyplýva, že uvedeného dňa bola na žiadosť
žalovaného vytýčená hranica pozemku: C. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXXX. Vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy D. E. X-X/XX. Vytyčovacie prvky
lomových bodov hranice boli prevzaté z katastrálnej mapy D. E. X-X/XX. Vytýčená hranica bola v prírode
označená kovovými rúrkami.

10. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcov,
keďže podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov v úvode pojednávania dňa 27.9.2024 na otázku
súdu, či žalobcovia majú vedomosť o termíne pojednávania, uviedol, že žalobcovia majú vedomosť o
dnešnom pojednávaní, využili svoje právo, že sú zastúpení právnym zástupcom, súhlasia s vykonaním
pojednávania v ich neprítomnosti. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov by mali žalobcovia

svojimi výpoveďami poprieť skutočnosti tvrdené žalovanými a svedkom J. H., že súhlasili s umiestnením
plynových zariadení na pozemku žalobcov. Súd zamietol tento návrh na výsluch žalobcov z dôvodu, že
obrana žalovaných už od prvotných vyjadrení vo veci spočívala, okrem iného, aj v tom, že plynové
vedenie na pozemku žalobcov a osadenie plynomeru na zadnej strane ich rodinného domu bolo
realizované po vzájomnej dohode žalobcov a právnych predchodcov žalovaných, a preto ak žalobcovia

využili svoje právo dať sa zastúpiť na pojednávaní právnym zástupcom a súhlasili s prejednaním veci
v ich neprítomnosti, nepovažoval prvoinštančný súd za hospodárne odročovať pojednávanie za účelom
ich vypočutia a to aj (a najmä) z dôvodu, že pravdivosti skutkových tvrdení žalovaných, týkajúcich
sa realizácie prác súvisiacich s plynofikáciou rodinných domov žalobcov a žalovaných, nasvedčujú aj
ďalšie dôkazy vykonané v prejednávanej veci. Z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti tento nárok na

doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania a predložené listinné dôkazy mal za to, že tieto vo svojom súhrne predstavujú dostatok
podkladov pre rozhodnutie vo veci a odročením pojednávania za účelom vykonania týchto dôkazov by
sa len zbytočne navyšovali trovy súdneho konania.

11. Žalobcovia dňa 26.9.2023 doručili súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým vzali žalobu späť v časti,
ktorou si voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňovali nárok na skrátenie striech na všetkých hospodárskych
budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval
šírku (hrúbku) odkvapového žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov. Žalovaní
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, a preto prvoinštančný súd nezistiac prekážky pre postup v

zmysle § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.

12. Zistený skutkový stav subsumoval súd prvej inštancie pod ustanovenia § 137 a § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv, čl. 20 Ústavy SR, § 3, § 4, § 5, § 123, § 124, § 126, § 127, § 415 a § 417 ods.

2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

13. V podanej žalobe žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovaných dochádza k prieniku dažďovej vody na
pozemok žalobcov a tým aj k ohrozovaniu majetku žalobcov kalamitnou resp. záplavovou vodou, taktiež
že ich majetok je ohrozovaný zosuvom značného množstva snehu zo striech hospodárskych budov

naklonených k pozemku žalobcov, zároveň zo strany žalovaných ide aj o obťažovanie dymom, plynmi a
parami, teda splodinami z plynového kotla žalovaných vypúšťaných na dvor žalobcov. Žalobcovia preto
podali túto žalobu označenú ako žaloba na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do ich
vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa názoru prvoinštančného súdu je pri posudzovaní susedských sporov z imisií potrebné mať
na zreteli, že výkon vlastníckeho práva musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností
do určitej miery tolerovaný. Vždy by malo ísť o vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv
a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sanejakého konania, alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Takzvaná reciprocita
medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode
oproti druhému. Podľa názoru prvoinštančného súdu z petitov 1. a 3. žaloby formulovaných žalobcami

plynie, že žalobcovia sa týmito výrokmi domáhajú voči žalovaným realizácie konkrétnych úkonov
(namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových
výduchov nad strechu ich rodinného domu), ktoré by mali zabrániť prenikaniu vody, snehu a imisií na
pozemok žalobcov.

15. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva
alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. V zmysle druhej vety citovaného zákonného
ustanovenia sa vlastníkovi pozemku zakazuje nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov,
okrem iného, aj imisiami, ktorých prenikanie je dané výsledkom prírodných síl alebo prejavom vlastností
prenikajúcich látok. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom“. Pri
posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany, treba pojem „nad mieru primeranú

pomerom“ vykladať tak, že tento určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po
stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym
pomerom v danom mieste a čase. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd dôsledne zistiť konkrétnu
situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať
pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú

susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Obmedzenie práv
vlastníkov je vzájomné, pričom aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri
výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise
zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného,
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Z ustanovenia § 127 OZ vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje
tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým
žalovaný obťažuje svojho suseda, alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Petit žaloby musí byť
negatórny, a preto musí znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenie, t.j. žalobou
navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať,

aby tento výrok bol materiálne vykonateľný aj v rámci exekučného konania. Po rozhodnutí súdu, ktorým
bolovyhovenéžalobe,mápritomžalovanýrušiteľprávosámsizvoliťpostup,akýmodstránizávadnýstav
spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Či zvolený postup alebo prijaté opatrenia boli dostačujúce, bude
možné súdom preskúmať až v rámci prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobca domáhal
výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vyhovená jeho žalobe podľa § 127 ods. 1 OZ. (porov. Števček,

M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1
- 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 923. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia
súčasnevyplýva,žejevylúčené,opierajúcsaotentoprávnydôvodžaloby,požadovať,abysavlastníkovi
uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Je na vlastníkovi, aké opatrenie zvolí, aby odstránil rušivé
zásahy.

16. Návrhomnazačatiecivilnéhosporovéhokonania,smerujúcimprotivlastníkovi,sanavrhovateľmôže
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne (napr. odstrániť,
premiestniťaleboupraviťurčitýmspôsobompredmetsvojhovlastníctva(R37/1985/).Súdprvejinštancie

uviedol, že nie je viazaný právnym posúdením nároku žalobcov, je však viazaný žalobným petitom.
Návrh žalobcov, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným namontovania odkvapových žľabov,
nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu ich rodinného domu,
presahuje rámec ochrany poskytovanej zákonným ustanovením § 127 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti bolo potrebné v tejto časti žalobu žalobcov zamietnuť. V tomto smere prvoinštančný súd

navyše poznamenal, že ustanovenie § 127 ods. 1, 2, 3 OZ vyžaduje pre svoju aplikáciu vzájomný
prístup susedov k udržiavaniu korektných susedských vzťahov. V prejednávanej veci z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaní opakovane prejavovali záujem o nápravu žalobcami namietaného
stavu, žalovaný v 1. rade uviedol, že bol a je pripravený na namontovanie zachytávačov snehu,
odkvapov a montáže predĺženia komína, avšak žalobcovia mu nedovolia zrealizovať tieto práce, nakoľko

mu bránia vstúpiť na ich pozemok a tieto práce vykonať. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú ochotní
umožniť vstup žalovaným na ich pozemok ani v nevyhnutných prípadoch, mal súd preukázanú aj zo
žalovanými predloženého uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 2018,
ktorým súd na návrh žalovaných neodkladným opatrením uložil žalobcom povinnosť umožniť vstupžalovanému a taktiež ním povereným osobám na čas nevyhnutej potreby za účelom opravy rodinného
domu žalovaného.
S poukazom na skutočnosť, že sa možno domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa nejakého

konkrétneho konania a nemožno uložiť vlastníkovi veci konkrétnu povinnosť konať niečo pozitívne,
nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorou žalobcovia žiadali uložiť žalovaným realizovať konkrétne
opatrenia - namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia
dymovýchvýduchovnadstrechuichrodinnéhodomu).Prvoinštančnýsúdbraldoúvahyajtúskutočnosť,
žežalobcovia neumožňujúnanevyhnutnúdobuavnevyhnutnejmiere vstupnaichpozemokžalovaným

za účelom obhospodárenia svojej nehnuteľnosti a zabráneniu prenikania imisií na pozemok žalobcov
(namontovanie zachytávačov snehu, odkvapových žľabov, predlženia dymových výduchov, komínov).

17. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby - petit 2., t.j. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia
plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý
sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) najkratšou (možnou - vhodnou) cestou smerom k

svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj pozemok
(plynomer a inštaláciu plynového vedenia vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na
pozemku žalobcov, ani v tejto časti nepovažoval prvoinštančný súd žalobu za opodstatnenú. V tejto časti
žalobysažalobcoviavzmysle§126OZdomáhaliochrany,nakoľkomajúzato,žežalovaníneoprávnene
zasahujú do ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby sa vlastník úspešne

domohol ochrany poskytovanej ustanovením § 126 OZ, musia byť splnené nasledovné predpoklady:
- preukázanie vlastníckeho práva k premetu sporu (aktívna legitimácia),
- preukázanie, že tretia osoba zasahuje do jeho vlastníckeho práva (pasívna legitimácia),
- existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako zadržiavaní veci.

18. V predmetnej veci žalobcom v 1. a 2. rade, ako vlastníkom pozemku parciel registra B. „C.“ č. XXX/X
a XXX/X svedčí podľa prvoinštančného súdu aktívna legitimácia a žalovaným v 1. a 2. rade, vlastníkom
rodinného domu, ktorého súčasťou je časť plynovej prípojky (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od
spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) a plynomeru,
svedčí pasívna legitimácia v tomto spore. Posledným predpokladom je existencia neoprávneného

zásahu, t.j. zásah do vlastníckeho práva musí byť neoprávnený, v rozpore so zákonom, prípadne
obligačným vzťahom. Zásah do vlastníckeho práva musí byť faktický.

19. Zvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancie vyplynulo,žežalobcoviasadomáhaliodstránenia
časti plynovej prípojky a plynového vedenia, ako aj demontáže plynomeru z rodinného domu

žalovaných. Súd mal preukázané z vyjadrení žalovaných a aj z výpovede svedka J. H., že plynová
prípojka k rodinným domom žalobcov a žalovaných bola zriadená v rokoch 1991 alebo 1992. Uvedené
skutkové tvrdenie žalovaných žalobcovia výslovne nepopreli, preto ho súd považoval za nesporné.
Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že v tom čase (v rokoch 1991 alebo 1992) sa žalobcovia a
právni predchodcovia žalovaných dohodli, že si urobia spoločnú plynovú prípojku. Podľa vtedy platných

predpisov mala byť plynová prípojka umiestnená pri dvore žalobcov, aj pri dvore žalovaných. Vtedy
sa svedok dohodol so žalobcami tak, že urobia len jednu plynovú prípojku s tým, že jeden plynomer
bude umiestnený na dome žalovaných a jeden na dome žalobcov. Tak sa dojednali aj s plynármi a tak
to aj zrealizovali. Svedok označil, ako je vedené plynové potrubie k plynomeru - od plota je spoločná
rúra, až k bodu, kde sa nachádza plynomer na rodinnom dome žalovaných, tam je rozbočka a odtiaľ

prechádzajednarúrakplynomerunarodinnomdomežalovanýchadruhéplynovépotrubievediepriečne
cez pozemok žalobcov k ich rodinnému domu.

Tvrdeniu žalobcov, že žalovaným nikdy nedali súhlas na vedenie plynového potrubia a umiestnenie
plynového zariadenia (plynomeru) na pozemku, resp. v priestore zasahujúcom do pozemku žalobcov,

súd prvej inštancie neuveril. Poukázal pritom na výpoveď svedka J. H., ktorý logicky a vierohodne
popísal realizáciu plynovej prípojky a plynového vedenia, ako aj umiestnenia plynomerov na rodinných
domoch žalovaných a žalobcov. Súd uveril tomuto dôkazu v celom rozsahu, teda že žalobcovia aj právni
predchodcovia žalovaných sa dohodli na realizácii spoločnej plynovej prípojky a tieto práce následne
aj spoločne, bez akýchkoľvek námietok zrealizovali. Je zrejmé, že v tom čase boli susedské vzťahy

žalobcov a právnych predchodcov žalobcov dobré a korektné. Pravdivosti skutočností uvádzaných
svedkom J. H. totiž nasvedčuje aj fakt, že vzhľadom na charakter a rozsah prác, ktoré so zriadením
plynových prípojok súviseli, t.j. výkopové práce a s tým súvisiace potrebné časové obdobie na realizáciu
prác, nemožno predpokladať, že by tieto práce mohli právni predchodcovia žalovaných realizovať bezvedomiaasúhlasužalobcov,keďžerodinnýdomžalovanýchjepostavenýnahranicipozemkovžalobcov
a žalovaných, plynové vedenie je uložené tesne za rodinným domom žalovaných, teda všetky práce
spojené s pokládkou plynového potrubia (výkopové práce, uloženie plynových rúr, zásyp) a s osadením

plynomeru na zadnej strane domu žalovaných, museli prebiehať výlučne na dvore žalobcov. Vzhľadom
na trvalý charakter plynového pripojenia je vylúčené, aby žalobcovia akceptovali realizáciu týchto prác,
ak by neboli výsledkom vzájomnej dohody a ich súhlasu s pripojením. Pravdivosti tejto skutočnosti
nasvedčuje aj na dôkaz predložený samotnými žalobcami - oznámenie zo dňa 27.6.2005, v ktorom
žalobcovia oznámili Obecnému úradu C., že: „Na základe prehodnotenia susedských vzťahov ....“

žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín - odvod spalín od plynového turbo kotla, potrubia
k plynomeru, ako aj plynomer. Teda aj z tohto dôkazu plynie, že žalobcovia začali namietať osadenie
plynového potrubia a plynomeru až „po prehodnotení susedských vzťahov“ v roku 2005, teda až po
zhoršení susedských vzťahov, t.j. zrejme v dôsledku prebiehajúcich súdnych sporov medzi nimi a
právnymi predchodcami žalovaných. Na základe vyššie popísaných skutočností mal prvoinštančný súd
za nepochybné, že práce spojené s pokládkou plynového vedenia a umiestnenia plynomeru na zadnej

strane rodinného domu žalovaných boli (v čase ich realizácie) výsledkom vzájomnej dohody žalobcov a
právnych predchodcov, žalobcovia s nimi súhlasili a vykonávali ich spoločne s právnymi predchodcami
žalovaných. Preto žalobcami namietaný zásah do ich vlastníckeho práva - časť plynovej prípojky pod
zemou a umiestnenie plynomeru na dome žalovaných - nemožno považovať za neoprávnený zásah do
ich vlastníckeho práva.

20. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil aj proporcionalitu záujmov oboch strán sporu. Pri posudzovaní
účelnosti žalobcami požadovaného odstránenia časti plynového vedenia (pod zemou) z pozemku
žalobcov a odstránenia plynomeru zo zadnej strany rodinného domu žalovaných zohľadnil žalovanými
uvádzanú skutočnosť, t.j. že tieto požiadavky žalobcov sú len veľmi ťažko technicky realizovateľné,

nakoľko úplné preloženie plynovej prípojky by si vyžadovalo vykonať rozsiahle stavebné úpravy jednak
vo vonkajšej časti, ale aj vnútri rodinného domu žalovaných, a bolo by tiež finančne veľmi nákladné.
Naproti tomu mal súd za to, že pokiaľ je od hlavnej plynovej prípojky (v plote žalobcov) vedená - po
pozemku žalobcov (pod zemou) spoločná plynová rúra pre obe sporové strany, až k rozbočke, kde jedna
vetva smeruje k domu žalovaných a jedna k domu žalobcov, tak samotná krátka časť plynového vedenia

(od rozbočky zo spoločnej rúry po dom žalovaných - pod zemou) a v podstate ani plynomer, vzhľadom
na jeho veľkosť a umiestnenie - na rodinnom dome žalovaných, neobmedzujú žalobcov vo výkone
vlastníckeho práva neprimeraným spôsobom a nad mieru primeranú pomerom. Teda pri posudzovaní
proporcionality zásahu do vlastníckych práv žalobcov na jednej strane - uložením časti plynového
vedenia (pod zemou) na ich pozemku a umiestnením plynomeru na stene rodinného domu žalobcov

- vyčnievajúcemu na pozemok žalobcov a na druhej strane požiadavky žalobcov voči žalovaným na
odstránenie časti plynového vedenia a plynomeru z rodinného domu žalovaných dospel súd k záveru,
že ak by vyhovel petitu 2. žaloby, takýmto rozhodnutím by bola zjavne porušená zásada proporcionality.

21. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že v prípade, ak by zásah do vlastníckeho práva netrval alebo

nepokračoval v zmysle § 126, § 127 OZ, majú za to, že vtedy by prichádzala do úvahy hrozba vzniku
škody v zmysle § 417 OZ, prvoinštančný súd uviedol, že podľa § 417 ods. 2 OZ, ak ide o vážne
ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie
na odvrátenie hroziacej škody. Zákonné ustanovenie § 417 ods. 2 OZ dáva ohrozenému k dispozícií
možnosť domáhať sa, aby súd uložil povinnej osobe vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Možnosť uloženia konkrétnej povinnosti musí byť podmienená vážnosťou ohrozenia. Hroziaca škoda
musí byť citeľného rozsahu a musí exitovať v čase rozhodovania súdu. Opatrenie, ktoré sa žiada, musí
byť vhodné (spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané (musí zaťažovať povinnú osobu len v
nevyhnutnej miere). Ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce.

Žalobcovia mali za to, že týmto však neznamená, že hrozba vzniku škody tam vôbec neexistuje,
pretože plynové zariadenie žalovaných umiestnené na pozemku žalobcov sa nachádza na
najfrekventovanejšom a zároveň najužšom mieste cca 3,5 m ich prístupovej cesty na dvore žalobcov
smerom na zadný dvor, kde hrozí napr. kolízia nákladného vozidla s plynovým zariadením žalovaných,
najmä pri dovoze metrovice dreva minimálne 1x až 2x ročne pri šírke nákladného vozidla 2,6 m.

22. Priposudzovanínárokovžalobcov,ktorýmisadomáhajúvočižalovanýmuloženiapovinnostítak,ako
je to formulujú vo svojom žalobnom petite, cez prizmu ustanovení § 417 ods. 2 OZ, dospel prvoinštančný
súd k záveru, že nárok žalobcov nie je možné subsumovať ani pod vyššie citované zákonné ustanovenie§ 417 ods. 2 OZ. Opatrenie k odvráteniu škody podľa 417 ods. 2 OZ možno uložiť iba v prípade, že
ohrozenému hrozí ujma bezprostredne a súčasne, že hroziaca škoda je citeľného rozsahu, t.j. ide o
bezprostredné a vážne ohrozenie majetku alebo zdravia ohrozeného. V danom prípade však žalobcovia

nepreukázali, že by im v dôsledku nimi popísaných zásahov žalovaných do ich vlastníctva hrozila
bezprostredná a vážna ujma na ich majetku alebo zdraví. Žalobcovia tvrdili, že sú ohrozovaní dažďovou
a záplavovou vodou a dymom z plynového výduchu z domu žalovaných, avšak v tomto smere žalobcovia
nepreukázali bezprostrednosť a vážnosť takéhoto ohrozenia.

Pokiaľ ide o plynové meracie zariadenie umiestnené na zadnej strane domu žalovaných, súd prvej
inštancie mal za to, že ani vo vzťahu k tomuto žalobcovia neuviedli také relevantné skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné prisvedčiť ich obave, že im hrozí škoda, či ujma a že toto ohrozenie
je vážne, t.j. že hroziaca škoda je citeľného rozsahu. V tomto smere žalobcovia dôvodili najmä tým,
že v prípade dovozu dreva hrozí kolízia nákladného auta s týmto zariadením, avšak len samotnú
pravdepodobnosť, ktorá môže niekedy v budúcnosti nastať, nemožno považovať za bezprostredné a

vážne ohrozenie majetku a zdravia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 417 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti
navyše poukázal na ustanovenie § 415 OZ.

23. Ak žalobcovia dôvodili tým, že pred rokom došlo na plynovej prípojke žalovaných k havarijnému
stavu, kedy bolo potrebné zabezpečiť distribúciu plynu, aby urobili nápravu úniku plynu, k tomuto súd

prvej inštancie uviedol, že túto situáciu logicky a dostačujúco vysvetlil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol,
že na ponuku distribútora plynu si nechal skontrolovať plynové potrubie, vtedy sa odhalilo to, že tam
bolo vadné tesnenie. To sa následne opravilo a je to v poriadku. Za danej situácie ani v tomto smere súd
nevzhliadol bezprostrednosť a vážnosť ohrozenia v zmysle § 417 ods. 2 OZ. Na základe uvedeného
mal prvoinštančný súd za to, nedošlo k naplneniu hypotézy § 417 ods. 2 OZ, keďže žalobcovia v konaní

nepreukázali bezprostredné a vážne ohrozenie majetku či zdravia, t.j. žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázali existenciu takého ohrozenia v dôsledku osadenia plynového meracieho zariadenia na
rodinnom dome žalovaných.

24. Pokiaľ žalobcovia poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR v

obdobných veciach, k tomuto súd uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/21/2021
zo dňa 29.9.2021 rieši inú situáciu, aká je posudzovaná v teraz prejednávanej veci. V označenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR išlo o situáciu, keď plynové potrubie žalovaného viedlo krížom cez
stred celého pozemku žalobcu, a táto skutočnosť značne ovplyvňovala žalobcu vo výkone jeho
vlastníckehopráva.Vprejednávanejvecijeplynovévedenieuloženépozdĺžhranicepozemkovžalobcov

a žalovaných a navyše plynová rúra je spoločná, t.j. zabezpečuje sa ňou prívod plynu pre obe sporové
strany. V uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/21/2021 teda nie je riešená rovnaká situácia, aká je v danom
prípade. Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR riešia úplne iné otázky, preto nie sú na danú vec
aplikovateľné.

25. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že každú žalobu je potrebné posúdiť aj s poukazom na §
3 OZ, teda či výkon práva nie je v rozpore so zásadou dobrých mravov a či sa nejedná o šikanózny
výkon práva. V tomto prípade žalobcovia sa domáhajú odstránenia časti plynového vedenia a meradla
plynu, nachádzajúceho sa na rodinnom dome žalovaných. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že plynovú prípojku a plynové vedenie, rovnako ako aj osadzovanie meracích

jednotiek(plynomerov)realizovaliapovzájomnejdohodežalobcoviaaprávnipredchodcoviažalovaných
spoločne a teraz podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú odstránenia krátkej časti plynového vedenia,
pričom toto sa nachádza pod zemou, vôbec nie je viditeľné a plynomer (malá skrinka), nachádzajúca
sa na zadnej stene rodinného domu žalovaných, zasahuje do priestoru žalobcov len minimálne, mal
prvoinštančný súd za to, že tieto plynové zariadenia ovplyvňujú užívanie nehnuteľnosti žalobcami len

v minimálnom rozsahu, neohrozujú ich a nepredstavujú pre nich vážnu hrozbu. Preto ich odstránenie
nepovažoval za zmysluplné a žalobu v tomto smere vyhodnotil ako šikanóznu.

26. Na základe týchto dôvodov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená a preto
ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP.

27. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade.
Odvolanie opreli o dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.V odvolaní uviedli, že neexistuje iné riešenie ako zabrániť žalovaným, aby dlhodobo, neobmedzene,
beztrestne, v rozpore so zákonom poškodzovali svojich susedov emisiami dažďovej a zaplavovej vody

zo všetkých striech svojich hospodárskych budov, nezvedenej do kanalizácie alebo odvedením na svoj
vlastný pozemok, emisiami dymu a svojich spaľovaných plynov z ústredného kúrenia, a zriadením
plynového meracieho zariadenia, to všetko priamo na pozemku poškodzovaných žalobcov, do úzkeho
priestoru uprostred dvora žalobcov, v smere k ich rodinnému domu. Je nevyhnutné predísť fyzickým
konfliktom a riešením vecí medializáciou v televíznych novinách, najmä keď iná možnosť riešenia

porušenia práva žalobcov už neexistuje. Ináč je neriešiteľný stav vzdorovitých žalovaných susedov,
ktorým nevadí ich obťažovanie, nezákonný stav a porušovanie vlastníckeho práva žalobcov. Žalobou
domáhané práva žalobcov, ktorí sú dlhodobo protiprávne poškodzovaní, nie je možné riešiť (účinne sa
domáhať) iným spôsobom, ako práve iba v súdnom konaní.
Žalobcovia sa žalobou domáhajú požadovaného upustenia od zásahov a porušovania práv skutočne
iba zásadného charakteru, aby nemuseli so sprevádzajúcou aroganciou a ignoranciou čeliť nadmerným

emisiám dymu, pary, plynu, dažďovej vody a inštalácie plynových zariadení od svojho suseda.
Pretrvávajúce obťažujúce emisie zaplavujúcej vody a prúdiaceho dymu v plnej sile priamo do okien
žalobcov a priestor zaberajúce inštalácie plynových zariadení, ktoré by si žalovaní mali riešiť na svojom
pozemku, v rámci svojich vlastníckych práv a neobťažovať tým svojich susedov nad mieru primeranú
pomerom.Takétozasahovaniedonerušenéhoužívaniavlastníckehoprávažalobcovjepriamoupravené

v základnom zákone Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3 Ústavy SR „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom“ a v rozpore
s § 3, § 4, § 5 a § 127 ods. 1 OZ, § 137 a) CSP.

28. Vypúšťanie splodín z plynového kotla žalovaných je v priamom rozpore so zákonom, keďže

výduch z kotla ústredného kúrenia majú umiestnený v 2,2 m výške v priamom rozpore s vyhláškou č.
248/2023 Z.z., príloha č. 9, čl. I. ods. 4 písm. a/ i. a v úplnom rozpore so zákonom č. 146/2023 Z.z.
o ovzduší a v rozpore s jeho vykonávacím predpisom vyhlášky č. 248/2023 Z.z., konkrétne v rozpore
s prílohou č. 9, čl. I. ods. 1 a ods. 6 písm. b/ a čl. II. Žalobcovia zdôraznili, že v predžalobnej výzve
vyzvali žalovaných k zmierlivému riešeniu, aby si spoločne sadli k jednaciemu stolu a spolu vyriešili

nezhody pre pretrvávajúce vážne ujmy na vecných právach žalobcov. Žiaľ nič také sa nestalo. Ide o
nutnosť namontovania odkvapových žľabov na všetkých ich hospodárskych budovách pre zachytávanie
dažďovejvodypochádzajúcejzostriechnapozemkochžalovanýchaonainštalovaniesnehovýchzábran
na strechách všetkých ich budov, aby všetok sneh a voda z pozemku žalovaných nekončili na pozemku
žalobcov, ktorá (voda) za trochu horšieho počasia v každom ročnom období končí na pozemku žalobcov.

Pretože veľkosť výmery striech na budovách žalovaných, ktoré sú naklonené k žalobcovmu nádvoriu sa
približuje veľkosti výmery nádvoria žalobcov. Výsledkom toho sú extrémne záplavy nádvoria a pozemkov
žalobcov, ktorá voda ohrozuje studňu žalobcov jej znečistením a kontamináciou, ohrozuje stavby a
majetok žalobcov, ktorý majú žalobcovia na svojom pozemku. Je preto potrebné, aby žalovaní odvádzali
(nielen kalamitnú resp. záplavovú) vodu zo svojich striech na svoj pozemok a do kanalizácie, aby

permanentne neohrozovali majetok žalobcov. Ide teda o pretrvávajúce obťažujúce emisie zaplavujúcej
vody a prúdiaceho dymu v úzkom priestore priamo do okien žalobcov a priestor zaberajúce inštalácie
plynových zariadení, ktoré sú žalovaní povinní riešiť na svojom pozemku, v rámci svojich vlastníckych
práv a neobťažovať tým svojich susedov nad mieru primeranú pomerom. Takéto zasahovanie do
nerušeného užívania vlastníckeho práva žalobcov je priamo upravené v najzákladnejšom zákone

Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a v rozpore s § 3, § 4, § 5, § 126 a § 127 ods. 1 OZ, §
137 a) CSP.
V zmysle ustanovenia § 126 OZ žalobcovia zotrvali aj na premiestnení plynového zariadenia žalovaných
z pozemku žalobcov na pozemok žalovaných v rámci zapieracej (negatórnej) žaloby, aby žalovaní
odstránili plynové zariadenie z pozemku žalobcov, pretože žalovaní v zmysle ustanovenia § 126 OZ

nie sú oprávnení obmedzovať vlastnícke právo žalobcov, ale sú povinní odstrániť prekážky, ktoré
bránia vo výkone vlastníckeho práva žalobcov. Podmienkami vynútiteľnosti odstránenia prekážok sú
tri základne skutočnosti: 1. preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, 2. preukázanie, že zásahy do
vlastníckeho práva žalobcov sú zo strany žalovaných neoprávnené, teda žalovaní nemajú žiaden
právny dôvod na takéto zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcov, 3. negatórny návrh žalobcov

znie na konkrétny zákaz rušenia žalobcov, teda konkrétny dosť na to, aby bol vykonateľný. Zákaz
neoprávneného rušenia vlastníctva nehnuteľnosti (veci) podľa § 126 OZ prichádza do úvahy tam, kde
neoprávnené rušenie vlastníkov zo strany žalovaných rušiteľov trvá, resp. pokračuje. Pretože žalobcovia
zásadne nikdy od samotného počiatku nedali súhlas žalovaným, aby si umiestnili vedenie plynu aumiestnenie plynového zariadenia (plynové hodiny) na pozemku žalobcov, ale čelili iba absolútnej
bezprávnej ignorancii a arogancii právneho predchodcu žalovaných.

29. Pre deklarovanie oprávnenosti domáhania sa ochrany svojich vlastníckych práv v zmysle § 126
OZ žalobcovia dávali do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2021 vo veci sp.zn.
9Cdo/21/2021, Judikát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.02.2001 vo veci sp.zn. 22Cdo/ 1819/99, alebo
tiež Judikát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.03.2008 vo veci sp.zn. 22/Cdo 2015/2006. Inou možnosťou
okrem žalobného návrhu žalobcov v žalobe je riešenie, ako to navrhla SPP – distribúcia, a.s. v liste zo

dňa 24.03.2023 (priložený v prílohách k žalobe dňa 22.05.2023), ako možnosť pre žalovaných vlastníkov
nehnuteľnosti so súp.č. XXX: „Dodávku plynu do nehnuteľnosti súp.č. XXX v k.ú. C. by bolo teoreticky
možné realizovať aj prostredníctvom samostatného pripojovacieho plynovodu, ktorý by však musel
vybudovať žiadateľ (odberateľ plynu) na svoje náklady a to na základe ním podanej žiadosti a našou
spoločnosťou stanovených technických podmienok.“

30. Žalobcovia trvajú na žalobe v rozsahu súdneho podania a čiastočného späťvzatia a navrhli
odvolaciemu súdu, aby po vykonaní dokazovania zrušil napadnutý rozsudok v časti, teda výroky II. a III.
v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), c) a § 391 CSP, aby vrátil vec súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods.
1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní. Vo svojom vyjadrení poukázali na šikanóznosť
podanej žaloby zo strany žalobcov. Opakovane prezentovali právny názor, že žaloba o imisie nemôže
smerovať k petitu o aktívnom konaní žalovaných. Žalobcovia vo svojom odvolaní ani neuvádzajú, v čom
je právne posúdenie súdu prvej inštancie nesprávne. Majú za to, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku podal vecné, výstižné a úplné odôvodnenie zamietnutia žaloby. Poukazujúc na body 46. až

52. napádaného rozsudku, kde súd uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť, žalobcovia
neposkytli vo svojom odvolaní žiadne relevantné námietky. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

32. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

predložili doplnenie odvolania podaním zo dňa 02.04.2025. Vo svojom vyjadrení právny zástupca
žalobcov výslovne uviedol, že skutočnosť, že sa žalobcovia domáhali vo svojej negatórnej žalobe
aktívneho konania a uskutočnenia zmien na nehnuteľnostiach od žalovaných, aby tým žalovaní prestali
poškodzovať svojich susedov imisiami, je pravda, uskutočnená chybou právneho zástupcu a rovnako
je pravdou, že rušiteľ má právo po negatórnom rozhodnutí zvoliť si postup, akým odstráni závadný stav

spočívajúci vo vzniku a šírení imisií.

33. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

34. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či

v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené procesné podmienky, či boli aplikované príslušné
právne predpisy a či svoje rozhodnutie prvoinštančný súd riadne odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

35. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

36. Podľa § 127 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranúpomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému
využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného
úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú
povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby
na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a

stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju
nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

37. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciepodrobneavyčerpávajúcimspôsobomvysvetlildôvody,
pre ktoré bolo nevyhnutné zamietnuť žalobu žalobcov opierajúcu sa o ustanovenia § 127 OZ a § 126
OZ. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi zamietnutia žaloby.

39. Z ust. § 127 jednoznačne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod, požadovať, aby
sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať, pričom negatórnou žalobou podľa § 127 OZ sa
možno domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa konkrétneho konania a nemožno ukladať vlastníkovi
konkrétne opatrenia, konkrétnu aktívnu povinnosť.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia vo svojom odvolaní prakticky citovali
podstatnú časť svojich písomných podaní v konaní pred súdom prvej inštancie (žaloba v spojení
s podaním žalobcov zo dňa 25.09.2024), s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
náležite a podrobne vysporiadal. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s nemožnosťou

aplikácie žalobcami citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, ktoré na
súdenú vec nedopadali. Naviac žalobcami citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
nemožno ani zaradiť medzi rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia

a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v
Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp.zn. 6Cdo/29/2017) – R 71/2018.

41. Odvolací súd prirodzene nemohol prihliadať na doplnenie odvolania zo strany žalobcov zo dňa
02.04.2025 s poukazom na ust. § 365 ods. 3 CSP, i keď právny zástupca žalobcov v ňom prekvapivo a
fakticky priznal chybu v rámci nesprávneho koncipovania žalobného petitu.

42. Nad rámec správneho a výstižného odôvodnenia napádaného rozsudku zo strany súdu prvej
inštancie, odvolací súd dodáva, že z ust. § 126 OZ možno vymedziť rozlišovanie dvoch základných
druhov vlastníckych žalôb, a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia
žaloba, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov). Zo slovného spojenia „najmä“ vyplýva, že výpočet žalôb
na ochranu vlastníckeho práva nie je ohraničený, ale na ochranu vlastníckeho práva môžu slúžiť aj iné

žaloby, ktoré zákon výslovne neuvádza. Od vlastníckych žalôb, ktoré nachádzajú svoj hmotnoprávny
rozmer najmä v ustanovení § 126 OZ je potrebné odlíšiť aj ďalšie žaloby, napr. určovacie žaloby podľa
§ 137 písm. c) CSP sui generis nezaraďujeme medzi vlastnícke žaloby. Z obsahu žaloby žalobcov,
argumentácie počas súdneho konania je zrejmé a jednoznačné, že žalobcovia sa domáhali ochrany
svojho vlastníckeho práva na podklade § 127 OZ a § 126 OZ. Petit žaloby v danom prípade musí byť

negatórny a môže znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenia, pričom podľa povahy
veci treba aj označiť nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie. V tomto
smere je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. Znamená to, že sa nemožno domáhať
uloženia povinnosti susedovi, v danom prípade premiestnenia, resp. demontáže plynovej prípojky, alebopremiestneniadymovéhovýduchu,nakoľkožalobcovianiesúrušenítýmitozariadeniami,alenásledkami
týchto zariadení, vo vzťahu ku ktorým bolo žiadúce naformulovať negatórny petit. Po rozhodnutí súdu,
ktorým by súd vyhovel takémuto negatórnemu žalobnému návrhu, má žalovaný rušiteľ právo sám

si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Odvolací súd
dodáva, že ani žalobcami namietané nesprávne skutkové zistenia nemali vplyv na procesne nesprávne
formulovaný žalobný návrh a s tým súvisiace správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej
a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku.

43. Ďalšie odvolacie námietky žalobcov, ktoré predložili súdu po podaní odvolania, nemajú vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia.

44.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny postupom vyplývajúcim
z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

46. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným, ktorí zaslali aj vyjadrenie
k odvolaniu, bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).