Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124257432
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124257432.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej, a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. F., nar.
XX.XX.XXXX, U. XXXXX/XC, XXX XX F., zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07
Bratislava, IČO: 37 445 863, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s. r. o. v konkurze,
Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914, o zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom a

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 80Cb/151/2024-308 zo dňa
30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 80Cb/151/2024-308 zo dňa
30.04.2025 p o t v r d z u j e .

II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.
80Cb/151/2024-308 zo dňa 30.04.2025 (ďalej aj ako „uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté uznesenie“) v
právnej veci žalobcu: Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXXX/XC, XXX XX F., proti žalovanému: Slnečná
elektráreň Lazany - blok 2 s. r. o. v konkurze, Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779
(ďalej len ako „žalovaný“) o zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom zastavil konanie o žalobe (výrok

I.), zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok II.) a nárok na náhradu trov
konania stranám nepriznal (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia 127 875 eur spolu s príslušenstvom a
náhrady trov konania. V rámci skúmania procesných podmienok súd zistil, že uznesením Mestského

súdu Bratislava III zo dňa 24.09.2024, sp. zn. 24K/51/2024, zverejneným 30.09.2024 v Obchodnom
vestníku pod č. 189/2024, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola
ustanovená spoločnosť LGP Recovery, k. s..

Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z. z. alebo

aj ako „ZoKR“), podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú
všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
následne v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR možno v konaniach prerušených podľa odseku 1
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu, pričom nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má
účinky späťvzatia žaloby. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v

konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 veta štvrtá ZoKR účinky späťvzatia
žaloby vždy, bez ohľadu na to, či je úpadca na strane žalovaného alebo žalobcu.S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia ZoKR, súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa
27.02.2025správcužalovanéhoadlžníka(t.j.žalovaného)napodanienávrhunapokračovanievkonaní,

a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súd ich zároveň poučil, že nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby.

Správca podaním zo dňa 03.03.2025 v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním
v predmetnom konaní.

Súd prvej inštancie dôvodil, že zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana, ktorá má
opačné procesné postavenie postupom podľa § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

Účinky späťvzatia nastávajú bez ohľadu na to, či úpadca je v procesnom postavení žalobcu alebo

žalovaného.

Ak je úpadca v procesnom postavení žalobcu, je na uvážení a zodpovednosti správcu, či dá súhlas na
pokračovanie v konaní a pohľadávku, resp. iné právo bude vymáhať voči tretej osobe. Ak je úpadca
v procesnom postavení žalovaného, k zastaveniu konania dochádza proti vôli žalobcu, ktorý si môže

uplatniť svoju pohľadávku proti úpadcovi len formou prihlášky v konkurze (viď Ďurica, Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Komentár 4. vydanie, Bratislava C.H.Beck,
2021, s. 456 a nasl.).

Vzhľadom na to, že žalovaný a ani správca v súdom stanovenej lehote nenavrhli pokračovanie v konaní,

súd konanie o žalobe, ako aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 47
ods. 4 posledná veta ZoKR zastavil.

Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že v predmetnej

veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že nastali účinky späťvzatia žaloby v dôsledku zmeny
zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila
účinkami zákonného ustanovenia. Účinky späťvzatia žaloby sú dôsledkom zákonnej úpravy riešenia
majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani správca nesúhlasila (resp.
nenavrhla) s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody

späťvzatia, keďže tie nastali zo zákona. Uvedená okolnosť zapríčiňujúca zastavenie konania, ktorá
nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní
vedúcu k zastaveniu predmetného konania, mala za následok neaplikovateľnosť ustanovenia § 256
CSP, a preto súd považoval za dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 257
CSP na základe ktorého, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V nadväznosti

na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým súd žiadnej zo strán
sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, a preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude
rozhodovať. O prípadnom vrátení zaplatených súdnych poplatkov rozhodne súd osobitným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu
súdu navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie zastavil konanie s poukazom na ustanovenie § 47
ods. 1 a 4 ZoKR, ktoré upravuje, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi s tým, že namietal,
že toto konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu, ale ide o záväzok žalovaného, a preto nie
je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

Žalobca ďalej namietal postup súdu pred vydaním napadnutého uznesenia, keď ho súd výzvou zo dňa
18.12.2024, doručenou 03.01.2025 vyzval, aby sa v lehote 5 dní vyjadril, či trvá na podanej žalobe a
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom ku skutočnosti, že na majetok žalovaného boluznesením Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024 vyhlásený konkurz a
ktoré bolo zverejnené dňa 30.09.2024 v Obchodnom vestníku pod č. 189/2024.

Uviedol, že na výzvu súdu zo dňa 18.12.2024 sa k veci vyjadril podaním zo dňa 08.01.2025 s tým,
že zotrváva na podanej žalobe ako aj na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o. i. aj z
dôvodu, že správca v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného účelovo (fiktívnymi dôvodmi) poprel
tri pohľadávky žalobcu (z ktorých pozostáva celá istina prihlásenej pohľadávky) uplatnené v tomto
konaní čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu, aby mu znemožnil vykonávať

hlasovacie práva na schôdzi veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu/žalovaného, ktorá sa
má konať dňa 22.01.2025, pričom k svojmu podaniu priložil aj oznámenie správcu o popretí pohľadávok
- v zozname pohľadávok uvedených pod poradovými číslami 2. až 4.

Taktiež žalobca namietal, že z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je majetok podliehajúci konkurzu
patriaci úpadcovi, nie je daný ani dôvod na zastavenie konania podľa § 47 ods. 1 a 4 ZoKR. Dôvodil, že

z predmetného ustanovenia ZoKR exaktne vyplýva, že súd môže zastaviť konanie len v prípade, ak sa
spor týka majetku patriaceho úpadcovi. V tomto prípade predmetom tohto sporu takýto majetok nie je. S
poukazom na uvedené mal žalobca za to, že súdom uvedený dôvod na zastavenie konania nie je daný.

Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti namietal aj súvisiaci tretí výrok napadnutého uznesenia o

trovách konania, ktorý považoval za nezákonný v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania,
nakoľko mu súd nepriznal nárok na vrátanie súdneho poplatku vo výške 3 836 eur s poukazom na
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhosúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa bez toho, aby tieto dôvody akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil. Poukázal na
ustanovenie§11ods.8zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch“), a ktoré jasne normuje, že
ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného/odporcu vyhlásený konkurz podľa
osobitného zákona, vrátia sa žalobcovi/navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré
ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. Ďalej žalobca argumentoval, že v prípade, ak súd
zastavil konanie (z dôvodu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz), mal mu napadnutým

uznesením vrátiť zaplatený súdny poplatok vo výške 3 836 eur, bez jeho krátenia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací
súd“) po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané oprávnenou

osobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

10. Podľa § 47 ods. 2 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na
finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti,
konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom
konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach
však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej

schôdze veriteľov.
11. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzvesprávcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční

spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.
12. Podľa § 47 ods. 5 ZoKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom

konania namiesto úpadcu je správca.
13. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že uznesením Mestského súdu Bratislava III
sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 30.09.2024, bol na
majetok dlžníka/žalovaného vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo ex lege k prerušeniu konania
podľa ustanovenia § 47 ods. 1 prvej vety ZoKR. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 27.02.2025 vyzval
správcu žalovaného ako aj dlžníka/žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovanie

v prerušenom konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Správca na výzvu súdu v odpovedi zo dňa 03.03.2025
uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

14. K odvolacej námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie zaslal na vyjadrenie návrh na pokračovanie
v konaní, avšak jeho názor (nesúhlas) nevzal do úvahy, odvolací súd uvádza, že súd vyzval listom zo

dňa 18.12.2024 žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, aby sa vyjadril v lehote 5 dní, či
trvá na podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že na majetok
žalovaného bol vyhlásený konkurz (č. l. 274 s. sp.) s tým, že žalobca sa vyjadril k uvedenému listom
zo dňa 08.01.2025 tak, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (č. l. 276 s. sp.). Zároveň súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa 27.02.2025 správcu

žalovaného a dlžníka/žalovaného, aby sa vyjadrili, či navrhujú pokračovanie v prerušenom konaní podľa
§ 47 ods. 4 ZoKR (č. l. 300 s. sp.) s tým, že správca podaním zo dňa 03.03.2025 v odpovedi na výzvu
súdu uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní (č.l. 304 s. sp.) a dlžník/žalovaný sa
k uvedenému nevyjadril.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcu vyzýval, aby sa vyjadril, či trvá na podanej
žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že na majetok žalovaného bol
vyhlásený konkurz a že správcu žalovaného a dlžníka/žalovaného vyzýval, aby sa vyjadrili, či navrhujú
pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

Zustanovenia§47ods.4ZoKRvyplýva,ževkonaniachprerušenýchpodľaods.1možnopokračovaťna
návrh správcu, ktorý sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje

v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka.

Návrh na pokračovanie v prerušenom konaní môže teda podať iba správca resp. dlžník (§ 47 ods.
4 ZoKR).

Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby, a to bez
ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je
dlžník v postavení žalovaného, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom,
má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci

žalobcovi.

V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k vyššie citovanému
ustanoveniu (viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, nakladateľ: Wolters Kluwer s. r. o., autor:
Branislav POSPÍŠIL), v ktorej sa uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať

pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). V prípade ak ide o tzv. pasívny spor, v ktorom má
úpadca postavenie žalovaného, pretože veriteľ uplatňoval voči nemu ako dlžníkovi svoju pohľadávku,vyhlásením konkurzu konanie preruší a súd má možnosť postupovať obdobne ako v prípade aktívneho
sporu, čiže v rámci vedenia konania správcu vyzve s určením primeranej lehoty na vyjadrenie sa, či
navrhuje v takomto konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní však spravidla nebude prichádzať do

úvahy, keďže veriteľ, ak chce byť uspokojený na základe rozvrhu v konkurze, musí svoj nárok prihlásiť
postupom podľa § 28. Pôvodná právna úprava v § 14 ods. 5 ZoKR dokonca výslovne uvádzala, že v
takýchto konaniach pokračovať nemožno. Aj keby správca navrhol v takomto konaní pokračovať, súd
spravidla konanie preruší z dôvodov podľa procesného predpisu § 164 CSP]. Takéto pasívne spory majú
v dôsledku prihlásenia pohľadávky veriteľom tendenciu v prípade popretia pohľadávky začať nanovo

ako spory incidenčné.“

Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka/žalovaného došlo ex
lege k prerušeniu konania (47 ods. 1 prvá veta ZoKR). V ustanovení § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom
upravený účinok späťvzatia žaloby, v dôsledku ktorého vzniká súdu povinnosť rozhodnúť o tomto
späťvzatí žaloby t. j. konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

15. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je
majetkom podliehajúcemu konkurzu, ale je záväzkom dlžníka (žalovaného), odvolací súd uvádza, že z

obsahu súdneho spisu mal zistené, že žalobca si podanou žalobou uplatnil na súde voči žalovanému
nárok na zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom a to z titulu nevyplatených dividend. Odvolací
súd zastáva názor, že týmto nárokom by bol postihnutý majetok, ktorý spadá do konkurznej podstaty
úpadcu (žalovaného). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil v súlade s
ustanovením § 47 ods. 4 posledná veta ZoKR.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

16. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý namietal, že výrok III. o trovách konania je nezákonný a to v
časti nepriznania nároku na náhradu trov konania, nakoľko mu súd nepriznal nárok na vrátenie súdneho

poplatku s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd uvádza,
že o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o
súdnych poplatkoch a v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to,
že súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia
v bode 16., kde uviedol, že „o prípadnom vrátení zaplatených súdnych poplatkov rozhodne osobitným

uznesením po právoplatnosti uznesenia“. Odvolací súd zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím nie je
dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a to tak, že aj keď bol žalovaný v konaní plne úspešný voči žalobcovi, nepriznal mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne trovy v konaní voči žalobcovi neuplatnil a ani žiadne trovy
konania nevyplývajú z obsahu súdneho spisu.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v písané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).