Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/126/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203025
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324203025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1043/1, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. D.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka,
s.r.o., so sídlom D. H. X, E. I. a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, E. I., zastúpený: JUDr.
Lenka Macek Dananaiová, advokátka so sídlom Ernestova bašta 10, Nové Zámky, o návrhoch rodičov
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného

súdu Galanta zo dňa 11.03.2025, č.k. 12P/117/2024-141, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas
Vianočnýchsviatkov menítak,žeotecjepočasVianočnýchsviatkovoprávnenýsastretávaťsmaloletým
dieťaťom každý párny kalendárny rok od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod.

Vo zvyšnej časti sa výrok III. potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokmi I. a II. schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa
maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 250 eur mesačne, počnúc od 12.08.2024, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a dlžné výživné za obdobie od 12.08.2024
do 11.03.2025 vo výške 561,50 eur má otec povinnosť zaplatiť do 31.03.2025 k rukám matky maloletého

dieťaťa. Výrokom III. upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas bežného styku každý párny
kalendárny týždeň od piatku od 16:30 hod. do nedele daného týždňa do 18:00 hod, a každý nepárny
kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov, každý kalendárny
rok od 25.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov, každý párny
kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas
letných prázdnin, každý kalendárny rok, tretí ucelený júlový týždeň začínajúci pondelkom od 9:00 hod.
do nedele daného týždňa do 18:00 hod. a tretí ucelený augustový týždeň začínajúci pondelkom od 9:00

hod. do nedele daného týždňa do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v určený čas prevezme
pred bydliskom matky a po ukončení styku maloleté dieťa matke v učenom čase na tom istom mieste
odovzdá. Zároveň deklaroval, že obdobie prázdnin a sviatkov v kalendárnom roku má špeciálny režim,kedy sa neuplatňuje bežná úprava styku. Výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Prijaté rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“), § 26, § 36 ods.1, § 24 ods.4,5, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1,
§ 76 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) konštatujúc, že v otázke zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a

spravovania jeho majetku a výživného schválil dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní dňa 11.03.2025,
ktorá zodpovedá zákonným kritériám a je v záujme maloletého dieťaťa.

3. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom konštatoval, že Okresný súd Galanta
uznesením zo dňa 02.09.2024, č.k. 12P/117/2024 - 31 do právoplatného skončenia konania o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenému na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

12P/117/2024, dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok
od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po
skončení styku maloleté dieťa odovzdá späť matke v mieste bydliska matky a otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého dieťaťa mesačnou sumou vo výške 150 eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Konštatoval, že v posudzovanej veci nevyhovel
návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, ale stotožnil s návrhom otca a kolízneho
opatrovníka na rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom podľa návrhu otca a jeho styk s maloletým
dieťaťom upravilbez prítomnosti matky aj s prespatím. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že otec má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku, čiže tieto nie sú prekážkou. Za prekážku

súd prvej inštancie posúdil skutočnosť, že aktuálne rodičia nie sú schopní vplývať jednotne na výchovu
maloletého dieťaťa a nedokážu medzi sebou efektívne komunikovať. V tomto smere však už je prijaté
opatrenie zo strany úradu práce, rodičia sa podrobujú psychologickej intervencii (toho času už len otec),
pričom zo správ doručených súdu vyplýva, že je potrebné zjednotiť výchovné pôsobenie rodičov na
maloleté dieťa, rozvíjať ich schopnosť vzájomne sa podporovať a komunikovať pri výchove dieťaťa a je

potrebnévytvoriťotcovipriestor,abymoholosamotetráviťčassmaloletýmdieťaťom.Malzanevyhnutné
aj maloletému dieťaťu primerane k jeho veku vysvetliť, že bude tráviť čas aj so svojim otcom. Súd prvej
inštancie uviedol, že počas konania nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby styk maloletého s otcom
nemohol byť rozšírený, práve naopak, z vykonaného dokazovania vyvodil, že je v záujme maloletého
dieťaťa budovať a rozširovať citové väzby rovnako s oboma rodičmi. V tejto súvislosti poukázal najmä na

správu psychologičky z materskej školy ktorá uviedla, že maloletý počas sedenia vyjadroval smútok za
otcom a bolo zrejmé, že odluku rodičov a aktuálnu situáciu citlivo prežíva, pričom odporúčala zabezpečiť
maloletému pravidelné trávenie času s otcom, ktoré je nevyhnutné pre adekvátne naplnenie citových
potrieb maloletého dieťaťa v období ranného detstva. Opačný prístup by mohol predstavovať riziko pre
citový vývin dieťaťa. Súd prvej inštancie ďalej pri rozhodovaní prihliadal na názor kolízneho opatrovníka

ktorý uviedol, že neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by obmedzovali otca v bežnom styku so
svojim synom, tak ako je to v bežnej súdnej praxi zaužívané, otcom navrhovaný styk s dieťaťom, čo sa
týka bežného styku, ako aj styku počas prázdnin a sviatkov je podľa jeho názoru v záujme maloletého
dieťaťa, nakoľko doteraz realizovaný styk upravený neodkladným opatrením bol v minimálnom rozsahu.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie poskytol širší priestor pre styk otca s

maloletým dieťaťom majúc za to, že je potrebné prehlbovať citový vzťah otca s maloletým dieťaťom a v
aktuálnom veku maloletého (5 rokov) je styk s prespatím dvoch nocí pre dieťa zvládnuteľný, nakoľko
dieťa je vo veku, kedy sa začína odpútavať od rezidenčného rodiča (ktorým je matka).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti výroku III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka odôvodňujúc ho ust. § 365 ods.1
písm. f/,g/, h/ C.s.p. a konštatujúc, že súd prvej inštancie sa s otázkou úpravy styku maloletého dieťaťa
dostatočne nevyporiadal a do rozhodnutia len nekriticky prevzal návrh otca. Prespávanie maloletého
dieťaťa s otcom nepovažuje za vhodnejšie vzhľadom k evidentnej snahe otca ovplyvňovať dieťa proti

nej, u maloletého je po prevzatí od otca identifikovaný problém s adaptáciou, maloletý sa voči nej správa
nevhodne, začal proti nej používať vulgárne výrazy zhodné s výrazmi, ktoré voči nej používa otec.
Na motiváciu dieťaťa otec používa hračky, ktoré mu následne nedovolí vziať si do domácnosti matky,
maloletý je potom kvôli hračkám plačlivý a máva hysterické záchvaty. Po stretnutí otca s dieťaťom11.04.2025 a 13.04.2025 sa maloletý po príchode od otca vyjadroval vulgárne, bol rozrušený, nervózny,
výbušný a na každého kričal. Otec nerešpektuje jej odporúčania v otázke zdravotného stavu dieťaťa,
ktoré má slabšiu imunitu, musí ho neustále po príchode od otca doliečovať. V prípade zhoršenia

zdravotného stavu dieťaťa jej otec vyčíta, že sa s dieťaťom nemôže stretnúť, ani v takomto prípade sa
neváha dožadovať styku s maloletým a privolania hliadky polície do jej domácnosti. Otec maloletému
nepodáva riadne lieky, resp. mu ich podá podľa svojvôle, dieťaťu uvádza, že mu stačí jesť ovocie.
Evidentne si neuvedomuje vnímanie jeho tvrdení maloletým, ktoré si ukladá ako vzorce správania a
následne ich pri zdravotnom probléme aj aplikuje (maloletý si napr. odmietol vziať sirup na kašeľ). V

konaní otca matka identifikuje schválnosti čo je evidentné nielen z ignorácie jej odporúčaní (otec koná
opačne), ale najmä z jeho prístupu voči matke s dopadmi na maloleté dieťa. Uvedené je zrejmé aj zo
zápisudomaterskejškoly,kedyotecodmietaludeliťsúhlasnatentozápis,resp.sivymýšľalvýhovorkyna
docielenie zmeškania zápisu. Otec nerešpektuje jej odporúčania, napr. aby vo svojej domácnosti lepšie
kúril, pretože maloletý sa opakovane na chlad u otca sťažoval a následne bol krátko na to prechladnutý s
teplotami. Za prínosnú nevníma matka ani úpravu styku v priebehu pracovného týždňa, nakoľko je týmto

spôsobom narušený zaužívaný režim dieťaťa, ktorý v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. večeria a
po príchode ho otec vracia hladného a nervózneho. Podľa matky sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal aj s otázkou úpravy styku otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov, podľa ktorej má
matka možnosť tráviť s maloletým len na Štedrý deň (24.12.) a v ostatných dňoch nemôže zachovávať
rodinné zvyklosti, v rámci ktorých sa jej celá širšia rodina stretáva pri príležitosti vianočných sviatkov. Pri

rozhodovaní súd nezohľadnil, že podľa jeho úpravy bude matka môcť stráviť počas vianočných sviatkov
každý rok len deň 24.12. a následne sa s dieťaťom stretne až 28.12. Za vhodnejšie považuje úpravu
styku otca s maloletým dieťaťom cez vianočné sviatky každý párny kalendárny rok dňa 26.12. v čase
od 9:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. od 9:00 hod. do
17:00 hod. a dňa 27.12. od 9:00 hod. do 17:00 hod., ktorou bude umožnené nielen otcovi ale aj matke

stráviť vianočné sviatky s maloletým a širšou rodinou. Pokiaľ ide o veľkonočné sviatky, s prihliadnutím
na vek maloletého a veľkonočné zvyklosti navrhla, aby počas veľkonočných sviatkov trávilo dieťa čas
s oboma rodičmi tak, že styk otca bude realizovaný každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od
9:00 hod. do soboty toho istého kalendárneho týždňa do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok
od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. Počas obdobia letných

prázdnin súhlasila so stykom otca počas tretieho uceleného júlového týždňa, v mesiaci august ho však
navrhla upraviť na druhý ucelený týždeň z dôvodu, že posledné dva augustové týždne ráta s potrebou
prípravy dieťaťa na nový školský rok.

6. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti potvrdiť. Uviedol že správu školskej psychologičky nepredložil v konaní on, ale
kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, jej obsah matka na pojednávaní dňa 11.03.2025 nenamietala,
predškolské zariadenie maloletého navštevuje sporadicky výlučne za účelom účasti vystúpení dieťaťa v
rámcibesiedok, aleboaksainformujeojehovýchovno-vzdelávacomprocese,školskoupsychologičkou
bol oslovený s požiadavkou na súhlas vykonania pohovoru s maloletým dieťaťom. Matka opustila

spoločnú domácnosť 08.08.2024 bez predchádzajúca upozornenia, v následnom období mu nedvíhala
telefón, sporadicky odpovedala na správy ohľadne maloletého, neumožňovala mu styk s dieťaťom,
čoho dôsledkom bolo nariadenie neodkladného opatrenia. Matka ani súdom upravený styk častokrát
nerešpektovala, častokrát deň pred určeným stykom alebo v deň realizácie styku zaslala správu, že
je dieťa choré, s priložením potvrdenia od lekára. Na styku s dieťaťom netrval v prípade, keď lekár v

potvrdení uviedol, že zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pokoj na lôžku, keďže mu záleží na zdraví dieťaťa.
Opakovaná rušené termíny styku však spôsobili, že sa s dieťaťom stretával len jeden až dvakrát za
kalendárny mesiac, začal byť skeptický ohľadne hodnovernosti lekárskych potvrdení (napr. matka mu
oznámila, že štvrtkový styk sa nebude realizovať z dôvodu choroby dieťaťa aj s doložením výmenného
lístka, avšak pri návšteve škôlky následne zistil, že sa dieťa v piatok zúčastnilo výchovno- vyučovacieho

procesu). Vždy keď mal styk a matka ho poučila o podávaní liekov, tieto dieťaťu podal presne podľa jej
pokynov, okrem toho mu povedal, že okrem liekov musí jesť aj ovocie obsahujúce vitamíny. Po odchode
zo spoločnej domácnosti matka zobrala so sebou jej osobné veci, ako aj osobné veci dieťaťa (čo zahŕňa
aj jeho hračky), ohľadom hračiek neustále vyvoláva konflikt, matku niekoľkokrát žiadal, aby si hračky
zo spoločnej domácnosti rozdelili, čo matka odmietla s tvrdením, že sú to hračky maloletého. Hračky

ktoré dieťaťu kupoval od rozchodu rodičov dieťaťu, si syn podľa svojho uváženia buď vzal do svojho
bydliska alebo mu povedal, že si ich nechá u seba v izbičke (u otca). V dňoch 11.04.2025 a 13.04.2025
sa s maloletým ani nestýkal. Pokiaľ ide o konfliktný vzťah medzi rodičmi, tento identifikoval aj samotný
prvoinštančný súd. Otec uviedol, že dňa 14.05.2025 mal dohodnutý termín konzultácie na Úrade práce,sociálnych vecí a rodiny v Šali, kde bola prizvaná aj matka, ktorá účasť psychológovi najprv potvrdila a
až na stretnutí sa otec dozvedel, že sa matka nedostaví. Po návrate domov (bytu v E. I. v podielovom
spoluvlastníctve) sa od susedov dozvedel, že matka bola v tomto čase v byte a odnášala si veci.

Matkou navrhovaný styk nie je prínosný pre budovanie väzieb medzi ním a synom, maloletý má právo
na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, podľa matkou navrhnutej úpravy by sa jeho styk
s dieťaťom realizoval v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa názoru otca súd prvej inštancie rozhodol
o jeho bežnom styku s maloletým správne, keď zohľadnil právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného
a rovnocenného styku s oboma rodičmi, pričom maloletý pri odovzdávaní prejavuje smútok z toho, že

sa už vracia k matke. Pokiaľ ide o výhrady matky k styku počas Vianoc a Veľkej noci, uvedomuje si, že
vzhľadom na vek dieťaťa je v jeho záujme aby deň 2412. trávil s matkou, a preto tento deň ani nežiadal
upraviť. Styk počas vianočných sviatkov navrhol ponechať z dôvodu, že počas ich trvania sa s maloletým
stretne len 3 dni od 25.12.- 27.12. a ostatné dni prázdnin môžu matka a syn tráviť spolu. Rozdelenie
styku počas Veľkej noci podľa otca nedovoľuje obom rodičom stráviť čas podľa vlastného uváženia a
obmedzuje ich v plánovaní programov s maloletým. K matkou navrhnutému posunu styku počas augusta

uviedol, že sa jedná o svojvoľné rozhodnutie matky. Vyjadrenie uzavrel, že matka žiadnym spôsobom
nepreukázala dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave jeho
styku s maloletým dieťaťom.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdiť a odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť.

8. Matka v následnom písomnom podaní zo dňa 16.06.2025 nesúhlasila s vyjadrením sa otca a
kolízneho opatrovníka k odvolaniu. K tvrdeniam otca o nerešpektovaní rozhodnutia súdu uviedla, že
otec za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia považuje chorobu dieťaťa, kedy vždy otcovi dokladá

potvrdenie pediatra dieťaťa. Otec sa namiesto obrátenia sa na pediatra dostavil do miesta bydliska
dieťaťa, ktoré chcel aj v horúčkach prevážať k nemu autom. Na jej informácie týkajúce sa liekov a ich
dávkovania otec reaguje posmešne, ak ich aj prevezme, podľa vyjadrenia dieťaťa mu ich nepodáva .
Maloletý býva pri príchode od otca chorý , musí sa doliečovať, otec berie dieťa do detských kútikov ,
kde je vystavené nedostatočnej hygiene a zvýšenému riziku nákazy od ostatných detí. Otcovi navrhuje

aj náhradný termín stretnutia s maloletým a nie je v jej možnostiach pre nespoluprácu zo strany
otca ovplyvňovať zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Opusteniu spoločnej domácnosti predchádzalo
agresívne konanie otca voči nej, otec sa jej rodičom vyhrážal podrezaním nožom, pričom vrcholom
bolo vyhodenie jej osoby s dieťaťom zo spoločného bytu. O agresívnom správaní sa otca svedčí
aj dôvod zrušenia spolupráce psychologičky C. L. H., a to vzhľadom na správanie otca , ktorý mal

voči psychologičke vystupovať agresívne, mal sa jej vyhrážať a načrtol jej pokračovanie vo svojom
nevhodnom správaní sa. Tvrdenia otca týkajúce sa vyšetrenia otca školskou psychologičkou verifikovala
u riaditeľky ktorá jej uviedla, že otca nikdy neoslovila s tým, že s ním chce hovoriť školská psychologička.
Otec vyhľadal školskú psychologičku sám a dal jej súhlas k spolupráci s maloletým napriek tomu, že
matka odovzdala súdne rozhodnutie aj riaditeľke školy. K okolnostiam sedení u psychológa na referáte

poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali matka uviedla, že na
týchto stretnutiach sa otec vracal k možnostiam obnovy partnerského vzťahu a matka v nich nevidela
žiaden prínos. Pokiaľ sa na termín 14.05.2025 nedostavila, bolo to z dôvodu jej pracovných povinností,
pričom do spoločného bytu sa dostavila až v neskorších popoludňajších hodinách. Matka zotrvala na
odvolacích dôvodoch týkajúcich sa preferovania úpravy styku otca bez prespávania v domácnosti otca

minimálne do času, kým otec nezačne spolupracovať v zaužívanom režime dieťaťa a prestane dieťa
negatívne ovplyvňovať proti nej. Konštatovala, že zo spoločnej domácnosti zobrala iba tri hračky dieťaťa,
zvyšné zostali v spoločnom byte.

9. Otec v ostatnom písomnom vyjadrení sa z 21.07.2025 konštatoval nepravdivosť tvrdení matky, že

jeho styku s maloletým dieťaťom matka spočiatku nebránila, čo je priamo v rozpore s vyjadrením
sa matky a zisteniami kolízneho opatrovníka z 22.08.2024. Od istého času, vždy keď mu matka
pošle Výmenný lístok s odporúčaním lekára, že stav dieťaťa vyžaduje pokoj na lôžku, sa telefonicky
informuje u lekára o závažnosti stavu. Tak tomu bolo aj v marci a apríli 2025, kedy sa mal realizovať
jeho styk s dieťaťom a kedy na styku netrval a rešpektoval pokyn lekára. Tvrdenie matky, že by mu

ponúkala náhradné termíny stretnutí nie sú pravdivé, náhradných termínov sa dožaduje márne. Matku
s dieťaťom nikdy zo spoločnej domácnosti nevyhadzoval, na jej osobu nikdy nebol agresívny, matka
opustila spoločnú domácnosť v auguste 2024 bez jeho predchádzajúceho upozornenia , následne mu
nezdvíhala telefón a na správy ohľadom dieťaťa odpovedala sporadicky. Otec prisvedčil, že telefonickykontaktoval psychologičku C. L. H. avšak odmieta, že by sa jej mal vyhrážať. Túto psychologičku mala
matka s dieťaťom navštevovať z dôvodu, že sa maloletý po návrate od otca vracia rozrušený. Keďže
maloletý si mal k tejto psychologičke podľa tvrdenia matky vybudovať vzťah, pri telefonáte jej navrhol,

že sa k sedeniu pripojí , aby s nimi spolupracovala a pomohla dieťaťu prekonať obdobie rozchodu
rodičov. Mylne sa domnieval, že dieťa navštevuje C. H. pravidelne, pričom z jej odpovede matke vyplýva,
že sa jednalo o bežné jednorazové psychologické vyšetrenie dieťaťa a o vybudovanie dôvery k nej
(v správe je uvedené, že „chlapec počas celého sedenia neprehovoril“). Otec uviedol, že mal záujem
s psychologičkou preferovanou matkou spolupracovať. Otec upriamil pozornosť na to, že rodičia sa

rozišli v auguste 2024 a matka napriek tvrdeným zmenám v správaní sa dieťaťa zabezpečila dieťaťu
len jedno vyšetrenie u psychológa a všetky ostatné ponúkané možnosti využitia psychologickej pomoci
(pohovor u školského psychológa alebo na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Šali) odmieta. Otec uviedol, že konfliktný vzťah medzi rodičmi pretrváva,
čím je najviac postihnutý maloletý syn. Aj keď matka spočiatku súhlasila s účasťou dieťaťa v sprievode
otca na jednodňovom výlete vo Family parku v Rakúsku, 7 dní pred výletom oznámila svoj nesúhlas

s odôvodnením, že vracia dieťa vždy choré a ovplyvňuje ho proti matke. Po jeho návrhu mu Okresný
súd Galanta uznesením zo dňa 09.06.2025, sp.zn. 12P/82/2025 udelil súhlas namiesto matky s účasťou
maloletého dieťaťa na výlete organizovanom materskou školou. Keďže sa s matkou nevedel dohodnúť
ani na úprave jeho styku s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin 2025, po jeho návrhu bol tento
styk upravený uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 10.07.2025, sp.zn. 12P/95/2025.

10. Odvolací súd preskúmal vec, pri ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65
a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozhodnutia, keď
pre nariadenie pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem), pričom dospel

k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

13. Predmetom odvolacieho prieskumu je v danej veci je výlučne výrok III. rozhodnutia súdu prvej
inštancie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

14. Za nedôvodné posúdil námietky matky o nedostatočnom odôvodnení výroku III. rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, zakladajúcim odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/
C.s.p. Dáva jej do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej
(ktorým posudzované rozhodnutie je) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca (nevyhnutná). Podľa už ustálenej judikatúry, z hľadiska zákonnej
požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume konštatuje, že v danej veci sa nejedná o prípad nutnosti
uplatnenia druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod R 2/2016 , ktorá výnimka sa má týkať len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov majúcich
znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, o aký prípad ide v praxi

napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli
„vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (rozsudok z roku 2009 Sutyazhnik proti Rusku),
prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (rozsudok z roku
2003 Ryabykh proti Rusku), resp. ak odôvodnenie rozhodnutia obsahuje výkladom neodstrániteľné
rozpory (protirečivosti). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie vzťahujúceho sa k výroku III. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom dospel odvolací
súd k záveru, že preskúmavaný výrok III. rozhodnutia (ktorý je hľadaním spravodlivého riešenia od
otcom navrhovanej regulácie styku až po matkou navrhovanú úpravu styku bez prespania), obsahuje
všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie v ňom v bodoch 6 - 20 podrobne uviedol skutkovézistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný význam pre rozhodnutie o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu narodeného z ich partnerského vzťahu, a v ktorom sa
po uvedení hmotnoprávnych ustanovení dostatočne vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom.

Z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich
podstatný význam pri rozhodovaní o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom (do ktorého osobnej
starostlivosti nebolo dieťa zverené), pričom táto úvaha súdu nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad
prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces.

15. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. (v spojení s § 2 ods.1 C.m.p.), a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v
prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nemožno

vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
(pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu

alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Pokiaľ ide o odvolaciemu prieskumu podrobený výrok III. rozhodnutia (úprava styku otca
s maloletým dieťaťom a s tým súvisiace povinnosti rodičov) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je
špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského
vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke

styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom,
z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný
čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,
vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a
akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Úlohou súdov

v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov
rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a zároveň, aby na
základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právoani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak je rozhodnutím súdu
zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené
stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený,

avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a
potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom
záujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho
záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že akékoľvek obmedzenie

(alebo úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom), je tvrdým zásahom do rodinného života, ku
ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto
kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť , podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci
N.P. vs Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13).

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým A. správne zohľadňoval výsledky dokazovania
vykonaného v záujme zistenia skutočného stavu veci. V tejto súvislosti považuje za nutné dať matke
do pozornosti, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal, pričom zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho

presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti a to z dôvodu, že sa jedná o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za

preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Zohľadňujúc uvedené, nebolo súdu prvej inštancie
možné vo vzťahu k prijatému záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a jeho rozsahu
(vychádzajúceho zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyčítať
žiadne pochybenia.

20. V kontexte zistených okolností danej veci sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že pri nezhode
rodičov v otázke styku otca s maloletým dieťaťom, je v najlepšom záujme maloletého A. upraviť jeho
bežný styk s otcom (t.j. styk mimo obdobia prázdnin a sviatkov s upraveným špeciálnym režimom)
s prespaním počas víkendu v každom párnom týždni kalendárneho roka (od piatku od 16:30 hod. do
nedele do 18:00 hod.) a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Je

s ním v zhode v nepochybnej dôležitosti osoby otca pre zdravý a harmonický vývoj maloletého, na ktorej
skutočnosti nemôže nič meniť ani skutočnosť, že maloletý je ešte v nízkom veku, a ani postoj, ktorý
k otázke styku otca s maloletým dieťaťom v konaní prezentovala matka. Vykonaným dokazovaním bolo
bez akejkoľvek pochybnosti zistené, že maloletý má k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah, prostredie
u otca, bývajúceho v spoločnom byte rodičov nie je pre dieťa neznámym prostredím, keďže v ňom bývalo

v čase, kedy rodičia viedli spoločnú domácnosť (do augusta 2024). V konaní dostatočne nepreukázané
a čo do časových údajov neupresnené námietky matky, prezentované v priebehu prvoinštančného
konania (zopakované v podanom odvolaní) o neschopnosti otca sa riadne postarať o maloletého
a riadne dodržiavať liečebný režim dieťaťa, o jeho ovplyvňovaní dieťaťa proti osobe matky, ktoré má
po návrate od otca reagovať voči matke agresívne, nevhodne , s používaním výrazov, ktoré voči nej

má používať otec, nie sú spôsobilé navodiť stav, dôsledkom ktorého by bola úvaha o tom, že nie je
v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom v rozsahu dvoch víkendov v mesiaci aj s prespatím.
Za nedôvodné odvolací súd rovnako posúdil námietky matky týkajúce sa bežného styku otca vo štvrtok
každého nepárneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do 18:00 hod. týkajúce sa času ukončenia
styku. Má za to, že pri odovzdaní maloletého dieťaťa matke každý štvrtok v nepárnom kalendárnom

týždni o 18:00 hod., zostáva dostatočný časový priestor na vykonanie večernej rutiny dieťaťa aktuálne
vo veku takmer 6 rokov, t.j. navečerania sa , večernej hygieny a prípravy dieťaťa na nočný spánok.
Pokiaľ ide o špeciálnu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom vzťahujúcu sa na obdobie prázdnin,
odvolací súd rovnako nevidí žiaden racionálny základ v presune styku otca s maloletým dieťaťom počas
mesiaca august z tretieho na druhý ucelený týždeň, a ani na zmenu súdom prvej inštancie upraveného

styku počas Veľkonočných sviatkov, ktorý predstavuje pre každého z rodičov každý druhý rok 5 dňový
priestor pre prípadné vytvorenie si programu s maloletým dieťaťom aj mimo miesta bydliska rodičov.
Z okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť , že takáto úprava styku
otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin a každý druhý rok počas Veľkonočných sviatkov bymala byť pre maloletého zaťažujúca, naopak , táto je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo tráviť
s otcom kontinuálny čas, prehlbovať s ním ich vzájomný vzťah a zažívať prežitky, ktoré počas obdobia
víkendového styku pre obmedzený čas styku nemôže zažívať. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd

výrok III. rozhodnutia v týchto častiach podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

21. Ku korekcii výroku III. rozhodnutia odvolací súd pristúpil výlučne vo vzťahu k úprave styku otca
s maloletým dieťaťom počas Vianočných sviatkov, pri ktorom mal za potrebné zohľadniť osobitný
a nezameniteľný charakter týchto sviatkov, ktoré sú práve pre deti v ešte nízkom veku rodinnými

sviatkami spojenými s intenzívnym prežívaním dieťaťa, očakávaním darčekov od blízkej rodiny
a spoločným trávením času s rodinou. Má za to, že prijatá úprava Vianočných sviatkov, podľa ktorej by
matka každoročne trávila s maloletým dieťaťom len Štedrý deň, nie je úpravou rešpektujúcou záujem
maloletého dieťaťa . Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti výrok III. rozhodnutia bez potreby
zopakovania, resp. doplnenia dokazovania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že otec je počas Vianočných
sviatkov oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny rok od 26.12. od 9:00

hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do
18:00 hod.. Má za to, že zmenená úprava styku otca s maloletým dieťaťom predstavuje kompromisné
riešenie pre oboch rodičov a najmä, je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré Vianočné sviatky prežije
s oboma rodičmi rovnomernejším spôsobom, bude mať v prvý sviatok vianočný „pomalé a pokojné
ráno“ s priestorom na spracovanie zážitkov z predchádzajúceho Štedrého dňa, na strane druhej bude

mať otec vytvorený priestor na minimálne jeden sviatočný obed so synom (každý druhý rok na dva),
pričom nastavená úprava vytvára priestor dieťaťu na trávenie času nielen s oboma rodičmi, ale aj ich
blízkymi rodinami.

22. Na rodičov maloletého A., v nadväznosti na pred súdom prvej inštancie prezentovaný spôsob ich

vzájomného správania sa a komunikácie odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného
vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne
prijateľné východiská vzájomnej koexistencie, pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný
vzťah, a najmä vyvarovať sa ovplyvňovania dieťaťa proti druhému rodičovi. Zdôrazňuje im, že ich
syn nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a aj keď

sa jedná o dieťa v útlom veku, toto potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu,
neupierania práva na oboch rodičov, vrátane práva na primeraný a nerušený styk s otcom. Rodičia
(matka a rovnako aj otec) by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude
maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu budú vlastne sprostredkovávať hodnotové
vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie

pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života .Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich
spoločné dieťa (i napriek jeho nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej
nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa , pôjdu v konečnom
dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými
konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).